Vec T‑112/05

Akzo Nobel NV a i.

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Hospodárska súťaž – Kartely v sektore vitamínových výrobkov – Cholínchlorid (vitamín B 4) – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 81 ES a článku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore – Pripísateľnosť protiprávneho správania“

Abstrakt rozsudku

1.      Žaloba o neplatnosť – Podmienky prípustnosti – Žaloba podaná viacerými členmi skupiny spoločností proti rozhodnutiu Komisie, ktorým sa im solidárne ukladá pokuta

(Článok 230 ES)

2.      Hospodárska súťaž – Pravidlá Spoločenstva – Porušenia – Pripísanie – Materská spoločnosť a dcérske spoločnosti

(Články 81 ES a 82 ES)

3.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Maximálna výška – Výpočet

(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2)

1.      V rámci jednej a tej istej žaloby o neplatnosť podanej viacerými členmi skupiny spoločností proti rozhodnutiu Komisie, ktorým sa im spoločne a nerozdielne ukladá pokuta, dôvody týkajúce sa hospodárnosti konania odôvodňujú nepreskúmanie námietky neprípustnosti predloženej proti niektorým z týchto členov, keďže žaloba je prípustná vo vzťahu k niektorým z nich a súd ju preto musí preskúmať v celom rozsahu, a keďže aj prípadné zrušenie tohto rozhodnutia by vzhľadom na dôvody predložené v návrhu, nemohlo byť prospešné pre tých členov, ktorých žaloby sú údajne neprípustné.

(pozri body 31, 32)

2.      Komisia môže materskej spoločnosti skupiny spoločností adresovať rozhodnutie o uložení pokuty za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, ktorého sa dopustila jedna z jej dcérskych spoločností, nie z dôvodu podnecovania dcérskej spoločnosti materskou spoločnosťou, aby sa dopustila porušenia, a o to menej z dôvodu účasti materskej spoločnosti na porušení, ale na základe toho, že tieto spoločnosti tvoria jeden hospodársky subjekt, a teda jeden podnik v zmysle článkov 81 ES a 82 ES vtedy, ak neurčujú svoje správanie na trhu samostatne.

V osobitnom prípade, keď materská spoločnosť má 100 % podiel na základnom imaní svojej dcérskej spoločnosti, ktorá sa dopustila protiprávneho správania, existuje jednoduchá domnienka, podľa ktorej má uvedená materská spoločnosť rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spoločnosti, a teda že tvoria jediný podnik v uvedenom zmysle. Z tohto dôvodu prináleží materskej spoločnosti, ktorá na súde Spoločenstva namieta proti rozhodnutiu Komisie, ktorým sa jej ukladá pokuta za správanie jej dcérskej spoločnosti, aby vyvrátila túto domnienku tým, že predloží dôkazy preukazujúce nezávislosť tejto dcérskej spoločnosti. Na to, aby Komisia mohla dospieť k záveru, že materská spoločnosť má rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku dcérskej spoločnosti, teda stačí, že preukáže, že celé základné imanie dcérskej spoločnosti je ovládané materskou spoločnosťou. V dôsledku toho môže Komisia vyvodzovať solidárnu zodpovednosť za zaplatenie pokuty uloženej dcérskej spoločnosti voči jej materskej spoločnosti, ibaže by táto materská spoločnosť preukázala, že jej dcérska spoločnosť v podstate neuplatňuje pokyny, ktoré jej dáva, a preto sa na trhu správa nezávisle.

Ak je aj pravdou, že v rámci analýzy existencie jedného hospodárskeho subjektu zahŕňajúceho viacero spoločností tvoriacich jednu skupinu súd Spoločenstva skúmal, či materská spoločnosť mohla ovplyvňovať cenovú politiku, výrobné a distribučné činnosti, predajné ciele, hrubé ziskové marže, predajné náklady, „cash flow“, zásoby a marketing, v žiadnom prípade však z toho nemožno vyvodiť, že jedine tieto aspekty spadajú po pojem obchodnej politiky dcérskej spoločnosti na účely uplatnenia článkov 81 ES a 82 ES voči jej materskej spoločnosti. Materskej spoločnosti naopak prináleží, aby Súdu prvého stupňa predložila na posúdenie všetko, čo sa týka organizačných, hospodárskych a právnych väzieb medzi dcérskou spoločnosťou a ňou samou, o čom sa domnieva, že by mohlo preukázať, že netvoria jeden hospodársky subjekt. Súd prvého stupňa musí pri svojom posúdení zohľadniť všetky dôkazy, ktoré mu účastníci konania predložia, pričom ich povaha a dôležitosť sa môžu líšiť v závislosti od osobitostí vlastných jednotlivým veciam.

Čo sa týka spoločnosti, ktorá má 100 % podiel na základnom imaní svojich dcérskych spoločností a významným spôsobom zasahuje do viacerých zásadných aspektov ich stratégie, pričom si vyhradzuje konečné rozhodnutie vo vzťahu k radu oblastí určujúcich ich smery správania na trhu, domnienku, na základ ktorej materská spoločnosť vyvíja rozhodujúci vplyv na politiku svojich dcérskych spoločností, nemožno vyvrátiť tým, že rozhodnutia týkajúce sa osobitnej oblasti, v ktorej došlo k porušeniu, v zásade prijímajú dcérske spoločnosti, ani tým, že skupina má dvojúrovňovú štruktúru, ktorej cieľom je vyňať obchodnú politiku stricto sensu spod kontroly materskej spoločnosti. Pripísanie protiprávneho správania dcérskej spoločnosti jej materskej spoločnosti si totiž nevyžaduje dôkaz, že materská spoločnosť ovplyvňuje politiku svojej dcérskej spoločnosti v konkrétnej oblasti, ktorá je predmetom porušenia. Naopak, organizačné, hospodárske a právne väzby existujúce medzi materskou spoločnosťou a jej dcérskou spoločnosťou môžu preukázať existenciu vplyvu materskej spoločnosti na stratégiu dcérskej spoločnosti a v nadväznosti na to odôvodniť skutočnosť, že sa považujú za jeden hospodársky subjekt, a to bez toho, aby bolo potrebné overiť, či materská spoločnosť vyvíjala vplyv na predmetné protisúťažné správanie.

(pozri body 58, 60, 62, 64, 65, 82, 83, 85)

3.      Zo skutočnosti, že viacero spoločností je solidárne zodpovedných za zaplatenie pokuty z dôvodu, že tvoria jeden podnik v zmysle článku 81 ES, vo vzťahu k uplatneniu maximálnej výšky pokuty stanovenej článkom 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy, nevyplýva, že záväzok každej z nich sa obmedzuje na 10 % obratu, ktorý daná spoločnosť dosiahla počas posledného účtovného roku. Maximálna výška pokuty 10 % obratu v zmysle tohto ustanovenia sa musí vypočítať na základe celkového obratu všetkých spoločností tvoriacich jediný hospodársky subjekt konajúci ako podnik v zmysle článku 81 ES, pretože výlučne celkový obrat spoločností, z ktorých sa tento podnik skladá, môže predstavovať informáciu o veľkosti a hospodárskej sile dotknutého podniku.

(pozri body 90, 91)