ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (odvolacia komora)

zo 16. decembra 2010

Vec T‑52/10 P

Giorgio Lebedef

proti

Európskej komisii

„Odvolanie – Verejná služba – Úradníci – Riadna dovolenka – Dočasné preloženie na polovičný pracovný úväzok na účely odborového zastúpenia – Nepovolená neprítomnosť – Odpočítanie dní z nároku na riadnu dovolenku – Článok 60 služobného poriadku“

Predmet: Odvolanie podané proti uzneseniu Súdu pre verejnú službu (prvá komora) z 30. novembra 2009, Lebedef/Komisia (F‑54/09, Zb. VS s. I‑A‑1‑505 a II‑A‑1‑2735), smerujúce k zrušeniu tohto unesenia

Rozhodnutie: Odvolanie sa zamieta. G. Lebedef znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania Európskej komisie v rámci tohto konania.

Abstrakt

1.      Odvolanie – Dôvody – Dôvod proti odôvodneniu rozsudku, na ktorom nie je založený výrok – Neúčinný dôvod

(Článok 257 ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, príloha I článok 9)

2.      Odvolanie – Dôvody – Neidentifikovanie uvádzaného nesprávneho právneho posúdenia – Neprípustnosť

[Článok 257 ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, príloha I článok 11; Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 138 ods. 1 prvý pododsek písm. c)]

3.      Odvolanie – Dôvody – Nesprávne posúdenie skutkového stavu – Neprípustnosť – Preskúmanie posúdenia dôkazov Všeobecným súdom – Vylúčenie okrem prípadov skreslenia

(Článok 256 ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, príloha I článok 11)

4.      Odvolanie – Dôvody – Nedostatok odôvodnenia – Použitie implicitného odôvodnenia Súdom pre verejnú službu – Prípustnosť – Podmienky

(Štatút Súdneho dvora, článok 36 a príloha I článok 7 ods. 1)

1.      Dôvod vznesený v rámci odvolania smerujúci proti odôvodneniu rozsudku Súdu pre verejnú službu, ktoré nie je nevyhnutnou oporou rozhodnutia napadnutého odvolaním, je neúčinný a treba ho zamietnuť.

(pozri bod 34)

Odkaz: Všeobecný súd, 19. januára 2010, De Fays/Komisia, T‑355/08 P, bod 56 a citovaná judikatúra

2.       Z článku 11 prílohy I Štatútu Súdneho dvora, ako aj z článku 138 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu vyplýva, že odvolanie musí presne označovať napádané časti rozsudku, ktorého zrušenie sa navrhuje, ako aj právne tvrdenia, ktoré konkrétnym spôsobom podporujú tento návrh. Tejto požiadavke nezodpovedá odvolanie, ktoré neobsahuje nijakú argumentáciu osobitne označujúcu nesprávne právne posúdenie, ktorým je poznačený predmetný rozsudok alebo uznesenie.

Okrem toho tvrdenia, ktoré sú príliš všeobecné a nepresné na to, aby mohli byť predmetom právneho posúdenia, treba považovať za zjavne neprípustné.

(pozri bod 35)

Odkaz: Súdny dvor, 10. februára 2009, Correia de Matos/Komisia, C‑290/08 P, neuverejnený v Zbierke, bod 18 a citovaná judikatúra; Všeobecný súd, 6. mája 2010, Kerelov/Komisia, T‑100/08 P, bod 39 a citovaná judikatúra

3.      Podľa článku 11 prílohy I Štatútu Súdneho dvora sa odvolanie pred Všeobecným súdom obmedzuje len na právne otázky. Iba Súd pre verejnú službu je oprávnený zistiť skutkový stav, s výnimkou prípadu, ak vecná nesprávnosť jeho zistení vyplýva z písomností v spise, ktoré mu boli predložené, a posúdiť tento skutkový stav. Posúdenie skutkového stavu teda nepredstavuje, s výhradou prípadu skreslenia dôkazov predložených Súdu pre verejnú službu, právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu odvolacím súdom.

(pozri bod 73)

Odkaz: Súdny dvor, 2. októbra 2001, EIB/Hautem, C‑449/99 P, Zb. s. I‑6733, bod 44; Súdny dvor, 5. júna 2003, O’Hannrachain/Parlament, C‑121/01 P, Zb. s. I‑5539, bod 35; Súdny dvor, 27. apríla 2006, L/Komisia, C‑230/05 P, neuverejnený v Zbierke, bod 45

4.      Povinnosť odôvodňovať rozsudky vyplýva z článku 36 Štatútu Súdneho dvora, ktorý sa na konanie pred Súdom pre verejnú službu uplatňuje na základe článku 7 ods. 1 prílohy I toho istého štatútu. Rozsudky Súdu pre verejnú službu musia byť dostatočne odôvodnené, aby Všeobecný súd mohol vykonať svoje súdne preskúmanie. Túto povinnosť však nemožno vykladať tak, že zahŕňa aj povinnosť Súdu pre verejnú službu detailne odpovedať na každé tvrdenie, ktorého sa žalobca dovoláva, najmä pokiaľ nie je dostatočne jasné a presné a nespočíva na podrobných dôkazoch. Odôvodnenie môže byť implicitné, avšak pod podmienkou, že umožní dotknutému účastníkovi konania oboznámiť sa s dôvodmi, pre ktoré prvostupňový súd neprijal jeho tvrdenia, a odvolaciemu súdu poskytne dostatok údajov, aby mohol vykonať svoje preskúmanie.

(pozri body 82 – 84)

Odkaz: Všeobecný súd, 2. marca 2010, Doktor/Rada, T‑248/08 P, bod 64 a citovaná judikatúra; Všeobecný súd, 1. septembra 2010, Skareby/Komisia, T‑91/09 P, bod 36 a citovaná judikatúra