Language of document : ECLI:EU:T:2015:982

Vec T‑241/13

Helénska republika

proti

Európskej komisii

„EPUZF – Záručná sekcia – EPZF a EPFRV – Výdavky vylúčené z financovania – Hovädzie a teľacie mäso – Ovčie a kozie mäso – Tabak – Článok 69 nariadenia (ES) č. 1782/2003 – Článok 31 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1290/2005 – Článok 23 ods. 1 nariadenia (ES) č. 796/2004“

Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (šiesta komora) zo 16. decembra 2015

1.      Poľnohospodárstvo – Spoločná poľnohospodárska politika – Financovanie z EPUZF, EPZF a EPFRV – Zúčtovanie výdavkov – Predmet

(Nariadenie Rady č. 1290/2005, článok 31)

2.      Poľnohospodárstvo – Spoločná poľnohospodárska politika – Režimy priamej podpory – Spoločné pravidlá – Režim jednotnej platby – Regionálne a nepovinné vykonávanie –Dodatočná platba poskytovaná pre osobitné druhy poľnohospodárskej činnosti a akostnú produkciu – Stanovenia percenta zrážky – Voľná úvaha ponechaná členských štátom – Hranice – Povinnosť členských štátov informovať hospodárske subjekty o podmienkach oprávnenosti – Rozsah

(Nariadenie Rady č. 1782/2003, článok 69; nariadenie Komisie č. 795/2004, článok 48 ods. 6)

3.      Poľnohospodárstvo – Spoločná poľnohospodárska politika – Financovanie z EPUZF, EPZF a EPFRV – Poskytovanie pomoci a prémií – Povinnosť členských štátov organizovať účinný systém administratívnych kontrol a kontrol na mieste – Nespoľahlivé kontroly – Odmietnutie financovania z Fondu

(Nariadenie Rady č. 1782/2003, článok 69; nariadenie Komisie č. 795/2004, článok 48)

4.      Poľnohospodárstvo – Spoločná poľnohospodárska politika – Financovanie z EPUZF, EPZF a EPFRV – Zúčtovanie výdavkov – Odmietnutie financovania výdavkov vyplývajúcich z nezrovnalostí pri uplatňovaní právnej úpravy Únie – Napadnutie dotknutým členským štátom – Dôkazné bremeno – Rozdelenie medzi Komisiu a členský štát

(Nariadenie Rady č. 1290/2005, článok 31)

5.      Poľnohospodárstvo – Spoločná poľnohospodárska politika – Financovanie z EPUZF, EPZF a EPFRV – Zúčtovanie výdavkov – Odmietnutie financovania výdavkov vyplývajúcich z nezrovnalostí pri uplatňovaní právnej úpravy Únie – Vyhodnotenie strát spôsobených Fondom – Povinnosť Komisie preukázať existenciu skutočnej ujmy spôsobenej Fondu – Neexistencia

(Nariadenie Rady č. 1290/2005, článok 31 ods. 2)

6.      Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah – Rozhodnutie týkajúce sa schválenia vyúčtovania výdavkov financovaných z EPUZF, EPZF a EPFRV – Súhrnná správa k rozhodnutiu, v ktorej sa vyskytujú rozpory, ktoré bránia tomu, komu je tento akt určený, poznať odôvodnenie – Porušenie povinnosti odôvodnenia – Zrušenie rozhodnutia

(Článok 296 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1258/1999, článok 7 ods. 4, a nariadenie Rady č. 1290/2005, článok 31; rozhodnutie Komisie 2013/123)

7.      Žaloba o neplatnosť – Právomoc súdu Únie – Výklad odôvodnenia správneho aktu – Hranice

(Články 263 ZFEÚ a 264 ZFEÚ)

1.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 22)

2.      Cieľom dodatočnej platby stanovenej článkom 69 nariadenia č. 1782/2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, je jednak podnietiť poľnohospodárov, aby dodržiavali požiadavky týkajúce sa zlepšenia kvality ich výrobkov a ochrany životného prostredia, a to v podobe odmeny za ich lepšie prispôsobenie sa novým požiadavkám spoločnej poľnohospodárskej politiky, a jednak zmierniť dosah, ktorý má na niektoré sektory výrobkov prechod z režimu priamych platieb na režim jednotnej platby. V tomto kontexte článok 69 nariadenia č. 1782/2003 priznáva všetkým členským štátom určitú mieru voľnej úvahy, aby v rámci reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky vykonali dodatočné platby. Oprávnenie priznané členským štátom je však striktne vymedzené a podlieha sérii materiálnych a procesných podmienok.

Pokiaľ ide o povinnosť stanovenú v článku 48 ods. 6 nariadenia č.795/2004, ktorým sa ustanovujú predpisy na vykonávanie schémy jednotných platieb ustanovenej v nariadení č. 1782/2003, táto povinnosť umožňuje Komisii byť informovaná o podmienkach oprávnenosti, o ktorých rozhodli členské štáty. Umožňuje tiež zaručiť, že dotknuté hospodárske subjekty pred začiatkom roka podania žiadosti budú oboznámené s podmienkami, ktoré im umožnia prístup k dodatočnej platbe stanovenej článkom 69 nariadenia č. 1782/2003. V tejto súvislosti môže byť podnecovanie k dodatočnej platbe účinné len vtedy, ak dotknutí poľnohospodári poznajú podmienky oprávnenosti na určitý rok podania žiadosti ešte pred začiatkom uvedeného roka a nie sú neskôr zmenené.

(pozri body 30, 31, 33)

3.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 35)

4.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 36)

5.      Ak Komisia vyhodnocuje sumy, ktoré je potrebné vylúčiť z financovania Únie potom, ako konštatuje nezrovnalosti vo výdavkoch vynaložených niektorým členským štátom, článok 31 ods. 2 nariadenia č. 1290/2005 o financovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky nestanovuje podmienku, na základe ktorej musí byť každá oprava preukázaná skutočnou ujmou spôsobenou Fondu.

(pozri bod 44)

6.      V rámci preskúmania odôvodnenia rozhodnutia, ktorým sa z financovania Únie vylučujú niektoré výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci jednotlivých štrukturálnych fondov Únie, je potrebné zohľadniť súhrnnú správu, ktorá je priložená k rozhodnutiu, pretože táto správa je dôležitý dokument na porozumenie odôvodnenia uvedeného rozhodnutia, keďže toto rozhodnutie bolo prijaté na jej základe. V tejto súvislosti treba zrušiť uvedené rozhodnutie, ak existuje nesúlad v odôvodnení, ktorý existuje medzi súhrnnou správou a ostatnými relevantnými dokumentmi administratívneho konania týkajúcimi sa predmetnej opravy, ku ktorému sa pripájajú ďalšie nepresnosti alebo rozpory v odôvodnení v uvedenej správe, teda nesúlad, ktorý nedáva dotknutému členskému štátu možnosť poznať skutočné odôvodnenie tohto rozhodnutia v súvislosti s uplatnenou finančnou opravou. Nesúlad v odôvodnení rozhodnutia je totiž porušením povinnosti vyplývajúcej z článku 296 ZFEÚ v tom zmysle, že môže narušiť platnosť dotknutého aktu, ak sa preukáže, že pre tento rozpor nemôže ten, komu je tento akt určený, poznať úplne alebo sčasti skutočné dôvody rozhodnutia, a že na základe toho je výrok rozhodnutia celkom alebo sčasti právne nepodložený.

(pozri body 51, 56, 63, 64)

7.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 57)