Žaloba podaná 2. októbra 2009 - 1. garantovaná/Komisia
(vec T-392/09)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Žalobkyňa: 1. garantovaná a.s. (Bratislava, Slovenská republika) (v zastúpení: M. Powell, solicitor, A. Sutton a G. Forwood, barristers)
Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev
Návrhy žalobkyne
zrušiť celkovo alebo čiastočne rozhodnutie Komisie z 22. júla 2009 týkajúce sa konania podľa článku 81 Zmluvy ES a článku 53 Dohody o EHP vo veci č. COMP/F/39.396 - Činidlá na báze acetylidu vápenatého a horčíka pre oceliarsky a plynárenský priemysel, v rozsahu v akom sa týka žalobkyne,
subsidiárne, znížiť pokutu uloženú žalobkyni v článku 2 rozhodnutia týkajúceho sa konania podľa článku 81 Zmluvy ES a článku 53 Dohody o EHP vydané vo veci č. COMP/F/39.396 - Činidlá na báze acetylidu vápenatého a horčíka pre oceliarsky a plynárenský priemysel,
zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Žalobkyňa svojou žalobou žiada zrušenie rozhodnutia Komisie K (2009) 5791 v konečnom znení z 22. júla 2009 (vec č. COMP/F/39.396 - Činidlá na báze acetylidu vápenatého a horčíka pre oceliarsky a plynárenský priemysel), v ktorom Komisia konštatovala existenciu kartelovej dohody v odvetviach acetylidu vápenatého a horčíka, ktorý viedol k porušeniu článku 81 ES, za ktorý bola žalobkyňa vyhlásená za solidárne zodpovednú so spoločnosťou Novácke chemické závody a.s. (ďalej len "NCHZ").
Žaloba sa zakladá na týchto obsiahlych žalobných dôvodoch:
Žalobkyňa po prvé uvádza, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a skutkového omylu tým, že pričíta konanie NCHZ žalobkyni, jednak tým, že nezákonne obrátila dôkazné bremeno na žalobkyňu, a jednak tým, že sama dôkazné bremeno neuniesla. Žalobkyňa tvrdí, že Komisia na ňu ako na väčšinového akcionára spoločnosti, ktorá sa priamo zúčastnila porušovania pravidiel hospodárskej súťaže, nesprávne použila domnienku použiteľnú na materské spoločnosti, ktoré sú jediným vlastníkom dcérskej spoločnosti. Žalobkyňa v každom prípade tvrdí, že Komisia nepreukázala, že žalobkyňa skutočne a účinne vykonávala rozhodujúci vplyv na NCHZ v dobe protiprávneho konania.
Po druhé sa žalobkyňa subsidiárne pre prípad, že Súdny dvor potvrdí jej zodpovednosť, domáha, aby bola pokuta, ktorá jej bola uložená solidárne s NCHZ, znížená v rámci neobmedzenej právomoci Súdneho dvora podľa článku 229 ES v spojení s článkom 31 nariadenia (ES) č. 1/2003
1, pretože Komisia nesprávne použila hranicu 10 % obratu obsiahnutú v článku 23 nariadenia (ES) č. 1/2003. Podľa žalobkyne sa Komisia zjavne dopustila omylu, keď použila rok 2007 miesto roku 2008 ako referenčný rok pre výpočet 10 % obratu.
Okrem toho žalobkyňa tvrdí, že rozhodnutie Komisie nepoužiť všeobecné pravidlo uvedené v článku 23 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1/2003 je porušením podstatných formálnych náležitostí, pretože Komisia mala rešpektovať právo žalobkyne byť predtým vypočutá.
Žalobkyňa navyše tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je poznačené pochybením Komisie, ktorá neuviedla dôvody pre nepoužitie všeobecného pravidla, podľa ktorého je základom pre výpočet 10 % obratu predchádzajúci hospodársky rok.
Pokiaľ ide o výšku pokuty, žalobkyňa tvrdí, že je neprimeraná vo vzťahu k sledovaným legitímnym záujmom, konkrétne k záujmu zabezpečiť, aby hospodárska súťaž na vnútornom trhu nebola narušená. Podľa žalobkyne výška pokuty spôsobí zníženie počtu súťažiacich a posilní postavenie najväčšej spoločnosti Akzo Nobel na trhu, čo je v rozpore s cieľom uvedeným v článku 3 ES.
Nakoniec žalobkyňa tvrdí, že Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, keď nepoužila svoje vlastné usmernenia
2, pokiaľ ide o schopnosť žalobkyne zaplatiť túto pokutu. Žalobkyňa konkrétne tvrdí, že zamietnutie jej tvrdení o jej neschopnosti platiť je nedostatočne odôvodnené a je zjavne neprimerané, pretože Komisia údajne nezohľadnila objektívny dôkaz, ktorý jej bol poskytnutý, že uloženie pokuty by nezvratne ohrozilo ekonomickú životaschopnosť žalobkyne a viedlo by ku strate celej hodnoty jej majetku.