ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (piata rozšírená komora)
z 15. marca 2001 (*)
„Štátna pomoc – Nezačatie konania podľa článku 93 ods. 2 Zmluvy ES (teraz článok 88 ods. 2 ES) – Vážne ťažkosti“
Vo veci T‑73/98,
Société chimique Prayon-Rupel SA, so sídlom v Engis (Belgicko), v zastúpení: B. van de Walle de Ghelcke, advokát, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,
žalobca,
proti
Komisii Európskych spoločenstiev, v zastúpení: D. Triantafyllou, splnomocnený zástupca, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,
žalovanej,
ktorú v konaní podporuje:
Spolková republika Nemecko, v zastúpení: B. Muttelsee Schön, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci C. von Donat, advokát,
vedľajší účastník konania,
ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie zo 16. decembra 1997 o nevznesení námietok proti poskytnutiu pomoci zo strany Spolkovej republiky Nemecko v prospech Chemische Werke Piesteritz GmbH,
SÚD PRVÉHO STUPŇA
EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV (piata rozšírená komora),
v zložení: predseda R. García-Valdecasas, sudcovia P. Lindh, J. D. Cooke, M. Vilaras a N. J. Forwood,
tajomník: B. Pastor, hlavná referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 6. júla 2000,
vyhlásil tento
Rozsudok
Skutkový stav a konanie
1 Listom z 22. januára 1998 Komisia oznámila nemeckej vláde svoje rozhodnutie prijaté 16. decembra 1997 vo veci finančných opatrení prijatých v prospech Chemische Werke Piesteritz GmbH (ďalej len „CWP“), v ktorom uviedla, že nemá námietky voči poskytnutiu štátnej pomoci tomuto podniku (ďalej len „Rozhodnutie“).
2 Z Rozhodnutia vyplýva, že CWP bola založená v roku 1994 na účel nadobudnutia, v rámci privatizačného procesu, výrobnej časti „výrobky vyrobené z fosforu“ podniku Stickstoffwerke AG Wittenberg Piesteritz (ďalej len „Stickstoffwerke“) vyrábajúceho chemické výrobky, ktorý sa nachádza v bývalej Nemeckej demokratickej republike. Až do jeho privatizácie bola Stickstoffwerke poskytovaná štátna pomoc na základe režimu Treuhandanstalt (verejnoprávny orgán poverený reštrukturalizáciou podnikov bývalej Nemeckej demokratickej republiky). Táto privatizácia bola doplnená plánom reštrukturalizácie a poskytnutia štátnej pomoci (body 2.1, 2.2 a 3).
3 V Rozhodnutí sa uvádza, že existujú dva postupy výroby kyseliny fosforečnej. Pri „vlhkom“ postupe je „čistá“ kyselina fosforečná vyextrahovaná chemickou reakciou zo „základnej“ alebo „surovej“ kyseliny fosforečnej. V rámci „tepelného“ postupu používaného CWP sa kyselina fosforečná získa spaľovaním fosforovej horniny (bod 2.2 ods. 7).
4 V rokoch 1995 a 1996 sa postavenie CWP zhoršilo v dôsledku prerušenia dodávok fosforovej horniny z Kazachstanu, ktorý bol pre CWP hlavným dodávateľom. Vlastné zásoby nestačili a straty v účtovných obdobiach 1995 a 1996 značne znížili likviditu podniku. V dôsledku týchto ťažkostí poskytli nemecké štátne orgány CWP lehotu na uhradenie obstarávacej ceny, ako aj predĺžili platnosť štátnej záruky až k 31. decembru 1996, aby mu tak umožnili vypracovať nový plán reštrukturalizácie.
5 Keďže sa ukázalo, že je ľahšie sa zásobovať „surovou“ kyselinou fosforečnou a jej spracovanie je menej nákladné ako spracovanie fosforovej horniny, CWP sa v rámci nového plánu reštrukturalizácie rozhodol v roku 1996 zmeniť základnú surovinu a následne výrobný postup. Tento plán uvádzal, že jedna z pecí prevádzkovaných CWP bude slúžiť výlučne na environmentálne účely ako spaľovňa fosfínových plynov, toxického odpadu pochádzajúceho z výroby fosfátov. Druhá pec bude nahradená novou výrobnou technológiou umožňujúcou CWP začať v roku 1999 s výrobou vlhkým postupom. Aj keď najväčšou nevýhodou tohto postupu sú počiatočné investície do infraštruktúry, Komisia uvádza v bode 2.2 ods. 8 a 9 Rozhodnutia nasledujúce:
„... nejde o úplne nové zariadenie, ale iba o nahradenie výrobnej technológie, čo umožní využiť veľkú časť pôvodných zariadení. Približne všetky periférne zariadenia teda zostanú nezmenené.
To umožní zároveň nahradiť súčasnú výrobu relatívne jednoduchých fosfátov výrobkami vysokej kvality, pričom sa bude vytvárať vyššia pridaná hodnota.“
6 Komisia uvádza, že CWP chce takto orientovať svoju výrobu na takéto výrobky „tak, že 75 % jej produkcie budú predstavovať špeciálne výrobky pre poľnohospodársky a potravinársky sektor ako krmivá pre dobytok, ochranné výrobky pre rastliny a pre potraviny, ako aj výrobky určené na úpravu vôd“ (bod 2.2 ods. 8 a 9 Rozhodnutia).
7 Komisia uvádza v Rozhodnutí, že finančné opatrenia v prospech CWP zahŕňajú okrem poukázania sumy 5,2 milióna nemeckých mariek (DEM) v rámci rôznych režimov štátnej pomoci vopred schválených Komisiou, poukázanie 25,5 milióna DEM novej pomoci. Ide o odklad do roku 1999, pokiaľ ide o splatnosť kúpnej ceny za výrobnú časť „fosfor“ podniku Stickstoffwerke, ktorý poskytol štát (6,7 milióna DEM), ako aj investičný stimul (10,3 milióna DEM) a krytie strát, ktoré spolu poskytli Bundesanstalt für vereinigungsbedingte Sonderaufgaben (BvS), nástupnícky orgán Treuhandanstalt, a spolková krajina Sasko-Anhaltsko (8,5 milióna DEM) (bod 3).
8 Z Rozhodnutia vyplýva, že nemecká vláda oznámila Komisii faxom z 15. apríla 1997 tieto opatrenia ako štátnu pomoc na reštrukturalizáciu. Komisia požiadala 14. mája a 22. júla 1997 nemeckú vládu o doplňujúce informácie. Tieto informácie Komisia dostala 10. júla a 2. septembra 1997. Dňa 17. júna 1997 Komisia dostala prvú žiadosť o poskytnutie informácií zo strany jedného bezprostredného konkurenta CWP. Ďalší bezprostredný konkurent vyjadril 28. júla 1997 svoje obavy týkajúce sa voľnej hospodárskej súťaže na trhu.
9 Komisia konštatovala počas konania, že určité pomoci poskytnuté CWP jej neboli oznámené v dostatočnej lehote (bod 1 Rozhodnutia). Komisia prešetrila zlučiteľnosť návrhu pomocí so spoločným trhom vo svetle usmernení Spoločenstva o poskytovaní štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 368, 1994, s. 12, ďalej len „usmernenia“). Uviedla, že podmienky uvedené v návrhu, t. j. opätovné fungovanie podniku pomocou plánu reštrukturalizácie, predchádzania nezákonnému skresľovaniu hospodárskej súťaže, obmedzenia pomoci na nevyhnutné minimum a kontroly plnenia plánu reštrukturalizácie vnútroštátnymi orgánmi, boli splnené (bod 5 Rozhodnutia).
10 Komisia 16. decembra 1997 dospela k záveru bez toho, aby začala konanie podľa článku 93 ods. 2 Zmluvy ES (teraz článok 88 ods. 2 ES), že predmetné pomoci sú zlučiteľné so spoločným trhom v zmysle článku 92 ods. 3 písm. c) Zmluvy ES [zmenený, teraz článok 87 ods. 3 písm. c) ES] a článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o Európskom hospodárskom priestore.
11 Komisia 19. decembra 1997 o tom informovala žalobcu a listom z 10. februára 1998 sa zaviazala oznámiť mu Rozhodnutie. Toto Rozhodnutie bolo v skrátenej forme publikované 18. februára 1998 v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev (C 51, s. 7), potom 5. marca 1998 žalobca dostal jeho úplné znenie poslané Komisiou.
12 Je nesporné, že žalobca vyrába pomocou vlhkého procesu výrobky, ktoré sú úplne zameniteľné s výrobkami CWP. Žalobca bez toho, aby podal formálnu sťažnosť Komisii, jej poslal informácie v rámci konania o preskúmaní predmetnej štátnej pomoci.
13 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 5. mája 1998 podal žalobca túto žalobu. Samostatným podaním tiež požiadal v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania, aby Komisia predložila dokumenty týkajúce sa plánu reštrukturalizácie CWP a aby odpovedala na viaceré otázky týkajúce sa údajov, ktorými disponovala v čase, keď vydala Rozhodnutie.
14 V ten istý deň žalobca podal návrh na vydanie predbežného opatrenia v zmysle článku 185 Zmluvy ES (teraz článok 242 ES), Súd prvého stupňa však tento návrh zamietol uznesením svojho predsedu z 15. júla 1998, Prayon-Rupel/Komisia (T‑73/98 R, Zb. s. II‑2769).
15 Podaním zapísaným do registra kancelárie Súdu prvého stupňa 8. júna 1998 podala Spolková republika Nemecko návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov Komisie.
16 Žalobca sa listami z 9. júna a 4. decembra 1998 domáhal, aby určité informácie neboli sprístupnené v oznámení adresovanom nemeckej vláde z dôvodu, že majú dôverný charakter a predstavujú obchodné tajomstvo.
17 Predseda piatej rozšírenej komory Súdu prvého stupňa vyhovel uznesením z 11. marca 1999 návrhu Spolkovej republiky Nemecko na vstup vedľajšieho účastníka do konania a čiastočne žiadosti žalobcu o dôverné zaobchádzanie.
18 Listami podanými do kancelárie Súdu prvého stupňa 9. júla a 23. augusta 1999 účastníci konania predložili v stanovenej lehote pripomienky k vyjadreniam vedľajšieho účastníka podaným 12. mája 1999.
19 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupňa (piata rozšírená komora) rozhodol o otvorení ústnej časti konania a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania vyzval účastníkov konania, aby odpovedali na určité otázky, ktoré im položil písomne, a predložili určité dokumenty, okrem iného aj dokumentáciu týkajúcu sa plánu reštrukturalizácie CWP, o ktorý požiadal žalobca 5. mája 1998. Účastníci konania sa uvedeným výzvam podrobili.
20 Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Súd prvého stupňa položil, boli vypočuté na verejnom pojednávaní, ktoré sa konalo 6. júla 2000.
Návrhy účastníkov konania
21 Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zrušil Rozhodnutie,
– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
22 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.
23 Spolková republika Nemecko navrhuje, aby Súd prvého stupňa zamietol žalobu.
Právny stav
24 V odpovedi na písomnú otázku Súdu prvého stupňa žalobca upustil od úvodného žalobného dôvodu, ktorý bol založený na porušení zásady kolegiality pri prijímaní Rozhodnutia, takže jeho žaloba sa opiera o tri žalobné dôvody.
25 Prvým žalobným dôvodom založeným na porušení článku 92 ods. 3 písm. c) Zmluvy žalobca namieta dôvodnosť hodnotenia zlučiteľnosti predmetnej pomoci so spoločným trhom. Tento žalobný dôvod je rozdelený na dve časti. V prvej časti sa žalobca snaží preukázať, že Rozhodnutie obsahuje skutkové nepresnosti a zjavne nesprávne posúdenie, na ktoré by každý, kto pozná technické a ekonomické špecifiká priemyslu výroby kyseliny fosforečnej a jej derivátov, poukázal. V druhej časti založenej na porušení usmernení uvádza v podstate dve tvrdenia. V prvom rade uvádza, že opatrenia v prospech CWP nemôžu byť kvalifikované ako pomoc na reštrukturalizáciu v zmysle usmernení. Subsidiárne tvrdí, že tieto pomoci nezodpovedajú kritériám zlučiteľnosti uvedeným v usmerneniach.
26 V rámci prvého žalobného dôvodu sa žalobca pri spochybnení zlučiteľnosti sporných pomocí so spoločným trhom opiera o technické a ekonomické tvrdenia, najmä o hodnotenia Komisie týkajúce sa perspektív opätovného fungovania CWP, prevencie nezákonného skresľovania hospodárskej súťaže, proporcionality pomoci oproti nákladom a výhodám reštrukturalizácie.
27 Na podporu svojho druhého žalobného dôvodu sa žalobca odvoláva, v podstate, na rovnaké tvrdenia založené na porušení článku 93 ods. 2 Zmluvy. Tvrdí, že keďže s prihliadnutím na vážne ťažkosti pri hodnotení zlučiteľnosti sporných pomocí so spoločným trhom Komisia nedisponovala dostatočnými informáciami, bola povinná začať konanie vo veci formálneho zisťovania podľa článku 93 ods. 2 Zmluvy.
28 Tretí a posledný žalobný dôvod je založený na nedostatočnom zdôvodnení.
29 Najprv treba skúmať žalobný dôvod založený na porušení článku 93 ods. 2 Zmluvy, a to vo svetle tvrdení podporujúcich názor o zjavne nesprávnom posúdení a skutkových nepresnostiach uvádzaných v prvom žalobnom dôvode.
30 Žalobca sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti daného prípadu Komisia bola povinná začať konanie vo veci formálneho zisťovania podľa článku 93 ods. 2 Zmluvy. Hoci sa účastníci konania zhodujú v tom, že Komisia musí začať konanie vo veci formálneho zisťovania na prešetrenie oznámených pomocí, pokiaľ má pri tom vážne ťažkosti, rozchádzajú sa v právnej otázke, pokiaľ ide o povahu a dopad tohto kritéria, a v skutočnosti v otázke, či si okolnosti daného prípadu vyžadovali začatie tohto konania.
O kritériách začatia konania vo veci formálneho zisťovania týkajúceho sa pomoci podľa článku 93 ods. 2 Zmluvy
Tvrdenia účastníkov konania
31 Žalobca tvrdí, že Komisia musí začať konanie vo veci formálneho zisťovania podľa článku 93 ods. 2 Zmluvy, akonáhle prvé preskúmanie pomoci neumožnilo prekonať ťažkosti, ktoré nastali pri hodnotení zlučiteľnosti pomoci so spoločným trhom. Iba výnimočne sa stáva, že sú Komisii predložené návrhy pomoci, ktoré sú zjavne na prvý pohľad zlučiteľné so spoločným trhom a pri ktorých sa Komisia môže obmedziť na prijatie rozhodnutia v štádiu predbežného konania. Odvolávajúc sa na bod 15 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Tesauro k rozsudku Súdneho dvora z 19. mája 1993, Cook/Komisia (C‑198/91, Zb. s. I‑2487), žalobca sa domnieva, že tam uvedená judikatúra predstavuje iba osobitné vyjadrenie zásad všeobecného významu.
32 Závažnosť pochybností o zlučiteľnosti pomoci by mala byť určená na základe objektívnych kritérií, osobitne trvania preskúmania, početnosti konzultácií so štátom, ktorý pomoc poskytuje, a informácií, ktorými disponuje Komisia. Bez ohľadu na značnú voľnú úvahu, ktorú v rámci predbežného konania Komisia má, mala vážne ťažkosti pri hodnotení, a preto mala začať konanie vo veci formálneho zisťovania. Zistenie, či tieto ťažkosti nastali, podlieha súdnej kontrole prekračujúcej preverenie zjavne nesprávneho posúdenia.
33 Komisia namieta, že predbežné konanie jej umožňuje vykonať prvé hodnotenie pomoci s cieľom určiť, či sa vyskytli ťažkosti vyžadujúce si začatie konanie vo veci formálneho zisťovania podľa článku 93 ods. 2 Zmluvy. Ak oznámené pomoci nie sú zjavne ani nezlučiteľné, ani zlučiteľné so spoločným trhom, Komisia preskúma, či ťažkosti, ktoré nastali, sú závažného charakteru. Vďaka svojim skúsenostiam je Komisia schopná prekonať niektoré z týchto ťažkostí bez konania za prítomnosti strán.
34 Judikatúra Súdneho dvora, najmä rozsudok z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink’s France (C‑367/95 P, Zb. s. I‑1719, bod 39), nepriamo uznala, že Komisia má možnosť voľnej úvahy pri predbežnom preskúmaní a môže komunikovať s tretími osobami s cieľom upresniť si informácie, berúc do úvahy časté nedostatky oznámení členských štátov. Vzhľadom na to Komisia zdôrazňuje, že Súdny dvor sa nepridŕžal úplne návrhov, ktoré predniesli generálni advokáti Sir Gordon Slynn a Tesauro k rozsudkom z 20. marca 1984, Nemecko/Komisia (84/82, Zb. s. 1451, 1492), a Cook/Komisia, už citovaný (Zb. s. I‑2502), ktorí sa viacej prikláňali k tomu, aby sa konanie podľa článku 93 ods. 2 Zmluvy začínalo skôr automaticky. Súdny dvor tým tak chcel ponechať Komisii určitý priestor pri posudzovaní závažnosti ťažkostí, s ktorými sa stretáva. Súdny dvor pripustil, že informácie poskytnuté Komisii môžu byť „viackrát upravené a doplnené“ (pozri rozsudok Súdneho dvora zo 14. februára 1990, Francúzsko/Komisia, C‑301/87, Zb. s. I‑307, body 27 a 28).
35 Zásada riadnej správy vecí verejných a hospodárnosti konania zveruje Komisii určitý priestor pre vedenie predbežného konania. Komisia sa domnieva, že je oprávnená nezačať konanie za prítomnosti strán, pokiaľ by to bolo neprimerané vo vzťahu k ťažkostiam, ktoré nastali, a k následkom bezdôvodného prerušenia jej poskytovania pre toho, komu bola pomoc poskytnutá. Komisia môže viesť predbežné konanie s určitou flexibilitou, dodržiavajúc pri tom zákonnosť, pokiaľ sa nevyskytnú ťažkosti, ktoré spôsobia, že pomoc je na prvý pohľad nezlučiteľná so spoločným trhom. Súd prvého stupňa odobril tento postup v kontexte pomocí poskytovaných po častiach (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 15. septembra 1998, Ryanair/Komisia, T‑140/95, Zb. s. II‑3327). V danom prípade ťažkosti, ktoré uviedol žalobca v rámci predbežného konania, neboli dostatočne závažné, aby odôvodňovali začatie konanie vo veci formálneho zisťovania.
36 Navyše Komisia pripomína, že nebola viazaná začať rozhovory so sťažovateľom a ani preskúmať výhrady, na ktoré by ten určite poukázal, keby vedel o skutočnostiach, ktoré zistila v rámci svojho šetrenia (pozri rozsudok Komisia/Sytraval a Brink’s France, už citovaný, body 58 až 60).
37 Podľa Spolkovej republiky Nemecko zlučiteľnosť predmetnej pomoci nebola sporná; začatie konania vo veci formálneho zisťovania bolo neodôvodnené, keďže by bolo určite viedlo k rovnakým záverom, aké sú v Rozhodnutí. Začatie konania vo veci formálneho zisťovania na základe vyhlásení nejakého konkurenta by bolo v rozpore so záujmom Spoločenstva na reštrukturalizácii CWP, navyše keď z textu oznámenia jasne vyplýva, že pomoc nepredstavuje riziko ohrozenia hospodárskej súťaže alebo obchodu. Právo konkurujúcich subjektov nemôže zájsť tak ďaleko, že im umožní, aby vedeli alebo aby vypovedali o plánovaných technických a ekonomických detailoch reštrukturalizácie, keďže tieto údaje predstavujú obchodné tajomstvo, ktoré má byť chránené.
38 V záujme hospodárnosti konania by konanie vo veci formálneho zisťovania malo byť vyhradené iba pre veci, v ktorých Komisia má vážne pochybnosti. Spolková republika Nemecko zdôrazňuje, že Komisia jej vyhlásila, že kontrola Spoločenstva vo vzťahu k štátnej pomoci by nemala byť prekážkou v prípade 15 000 privatizácií začatých v rámci režimu Treuhandanstalt.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
39 Treba pripomenúť všeobecné pravidlá týkajúce sa systému kontroly štátnej pomoci zavedené Zmluvou, ktoré boli potvrdené judikatúrou (pozri rozsudok Komisia/Sytraval a Brink’s France, už citovaný, body 38 až 39; rozsudky Súdu prvého stupňa z 15. septembra 1998, Gestevisión Telecinco/Komisia, T‑95/96, Zb. s. II‑3407, body 49 až 53, a BP Chemicals/Komisia, T‑11/95, Zb. s. II‑3235, body 164 až 166).
40 Článok 93 Zmluvy upravuje osobitné konanie, ktoré zavádza stále preskúmavanie a kontrolu štátnej pomoci Komisiou. Pre posudzovanie nových pomocí, ktoré členské štáty zamýšľajú zaviesť, je stanovené konanie, bez ktorého nebude žiadna pomoc považovaná za riadne zavedenú, keďže návrhy smerujúce k zavedeniu alebo k zmene pomoci musia byť povinne oznámené Komisii pred ich realizáciou. Komisia potom prikročí k prvému skúmaniu navrhovaných pomocí. Ak sa jej na konci tohto prvého skúmania zdá návrh ako návrh, ktorý nie je zlučiteľný so spoločným trhom, bez meškania začne konanie podľa článku 93 ods. 2 prvého pododseku Zmluvy, ktorý znie: „Ak Komisia po výzve, aby príslušné strany predložili pripomienky, zistí, že pomoc poskytnutá štátom alebo zo štátnych zdrojov je nezlučiteľná so spoločným trhom podľa článku 92, alebo ak zistí, že táto podpora sa zneužíva, rozhodne o tom, že príslušný štát túto pomoc v lehote stanovenej Komisiou zruší alebo upraví.“ Komisia disponuje výlučnou právomocou vo veci stanovenia prípadnej nezlučiteľnosti pomoci so spoločným trhom (pozri rozsudok Súdneho dvora z 22. marca 1977, Steinike & Weinlig, 78/76, Zb. s. 595, body 9 a 10).
41 Treba teda rozlíšiť na jednej strane predbežné preskúmanie pomoci podľa článku 93 ods. 3 Zmluvy, ktoré má za cieľ umožniť Komisii urobiť si predbežný názor o čiastočnej alebo úplnej zlučiteľnosti predmetnej pomoci, a na druhej strane konanie vo veci formálneho zisťovania podľa článku 93 ods. 2 Zmluvy. Toto druhé konanie umožňuje dôkladne preskúmať štátne opatrenia a plní dva účely. Na jednej strane je jej cieľom ochrana práv tretích osôb možných účastníkov konania a na druhej strane umožniť Komisii byť predtým, ako rozhodne, úplne oboznámenou o všetkých údajoch o prípade (pozri rozsudok Nemecko/Komisia, už citovaný, bod 13). Konanie vo veci formálneho zisťovania obsahuje záväzok upozorniť tretie osoby, ktorých sa to týka, aby predložili svoje pripomienky k prešetrovaným opatreniam. Toto konanie umožňuje týmto osobám, ako aj členským štátom vyjadriť svoj názor k opatreniam, ktoré sa dotýkajú ich záujmov, a zároveň umožňuje Komisii zhromaždiť všetky skutkové a právne okolnosti nevyhnutné na posúdenie. Tretie osoby majú právo byť informované o konaní a právo byť pribraté do konania, aj keď rozsah tohto posledného práva môže byť obmedzený v závislosti na okolnostiach prípadu (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 25. júna 1998, British Airways a i./Komisia, T‑371/94 a T‑394/94, Zb. s. II‑2405, body 58 až 64).
42 V zmysle ustálenej judikatúry konanie podľa článku 93 ods. 2 Zmluvy je nevyhnutné, akonáhle má Komisia vážne ťažkosti pri posudzovaní, či pomoc je zlučiteľná so spoločným trhom. Komisia sa teda môže obmedziť na predbežné konanie podľa článku 93 ods. 3 Zmluvy a prijať rozhodnutie v prospech štátneho opatrenia, ktoré bolo oznámené, iba ak je schopná na konci prvého šetrenia dospieť k presvedčeniu, že toto opatrenie nemôže byť kvalifikované ako pomoc v zmysle článku 92 ods. 1 Zmluvy alebo že toto opatrenie, aj keď je pomocou, je zlučiteľné so spoločným trhom. Naopak, ak toto prvé šetrenie Komisie vedie k opačnému presvedčeniu v otázke zlučiteľnosti alebo tiež neumožní prekonať všetky ťažkosti, ktoré nastali pri hodnotení dotknutého opatrenia, Komisia je povinná obstarať si všetky nevyhnutné posudky na začatie konania podľa článku 93 ods. 2 Zmluvy (pozri rozsudky Súdneho dvora Nemecko/Komisia, už citovaný, bod 13; Cook/Komisia, už citovaný, bod 29, a z 15. júna 1993, Matra/Komisia, C‑225/91, Zb. s. I‑3203, bod 33; pozri tiež rozsudok Súdu prvého stupňa z 18. septembra 1995, SIDE/Komisia, T‑49/93, Zb. s. II‑2501, bod 58).
43 Zhodnotenie toho, či ťažkosti, s ktorými sa stretla pri skúmaní zlučiteľnosti pomoci, si vyžadujú začatie konania (pozri rozsudok Cook/Komisia, už citovaný, bod 30), prináleží Komisii. Toto hodnotenie musí spĺňať tri požiadavky.
44 Po prvé článok 93 Zmluvy ohraničuje právomoc Komisie vyjadriť sa k zlučiteľnosti pomoci so spoločným trhom na konci predbežného konania iba na opatrenia, ktoré nepredstavujú vážne ťažkosti. Toto kritérium je výlučnej povahy. Komisia tak nemôže odmietnuť začať konanie vo veci formálneho zisťovania dovolávajúc sa iných okolností, akými sú záujem tretích osôb, hospodárnosť konania alebo akýkoľvek iný administratívny dôvod.
45 Po druhé, pokiaľ sa stretne s ťažkosťami, Komisia je povinná začať konanie vo veci formálneho zisťovania a nedisponuje pri tom diskrečnou právomocou. Napriek tomu, že Komisia je viazaná rozhodnúť o začatí tohto konania, disponuje určitou mierou voľnej úvahy pri vyhľadávaní a prieskume okolností daného prípadu s cieľom určiť, či tieto okolnosti predstavujú vážne ťažkosti. V súlade s účelom článku 93 ods. 3 Zmluvy a s povinnosťou riadnej správy vecí verejných, ktorými je viazaná, Komisia môže viesť rokovania s členským štátom, ktorý oznámil pomoc, alebo s tretími osobami s cieľom prekonať počas predbežného konania prípadné ťažkosti, s ktorými sa stretla.
46 Vo vzťahu k tomu treba uviesť, že v rozpore s tým, čo tvrdí Komisia, miera voľnej úvahy pri vedení konania podľa článku 93, spomenutá Súdom prvého stupňa v už citovanom rozsudku Ryanair/Komisia, nesúvisí s predmetnou právnou vecou. V tomto rozsudku Súd prvého stupňa posúdil otázku stanovenia konania, ktoré musí Komisia urobiť, pokiaľ v zmysle článku 92 ods. 3 písm. c) Zmluvy na konci konania vo veci formálneho zisťovania odsúhlasí za určitých podmienok štátnu pomoc rozdelenú na časti a keď sa potom ukáže, že jedna zo stanovených podmienok nebola splnená (pozri rozsudok Ryanair/Komisia, už citovaný, bod 85). V tomto osobitnom kontexte Súd prvého stupňa priznal Komisii „určitú riadiacu a kontrolnú právomoc, čo sa týka realizácie takejto pomoci, a to najmä s cieľom, aby mohla čeliť zmenám, ktoré nebolo možné predvídať v čase prijatia úvodného rozhodnutia“. Aj keď z dôvodu tejto riadiacej právomoci Komisia môže pozmeniť podmienky upravujúce spôsob poskytovania pomoci bez toho, aby opätovne začala konanie vo veci formálneho zisťovania, Súd prvého stupňa pripomenul, že túto právomoc možno vykonávať za podmienky, že „takéto zmeny nevyvolajú pochybnosti týkajúce sa zlučiteľnosti predmetnej pomoci so spoločným trhom“ (pozri rozsudok Ryanair/Komisia, už citovaný, bod 89). Uplatniac túto zásadu, Súd prvého stupňa v bodoch 98 až 135 už citovaného rozsudku Ryanair/Komisia preveril, či hodnotenia, na ktorých spočívalo sporné rozhodnutie, predstavovali ťažkosti takej povahy, že odôvodňovali opätovné začatie konania vo veci formálneho zisťovania.
47 Po tretie pojem vážne ťažkosti je objektívnej povahy. Existencia takýchto ťažkostí musí byť skúmaná ako vo vzťahu k okolnostiam prijatia napadnutého aktu, tak aj vo vzťahu k jeho obsahu, „objektívnym spôsobom, dajúc do vzťahu odôvodnenia rozhodnutia s informáciami, ktorými Komisia disponovala v čase, keď sa vyjadrovala k zlučiteľnosti sporných pomocí so spoločným trhom“ (pozri rozsudok SIDE/Komisia, už citovaný, bod 60). Z toho vyplýva, že kontrola zákonnosti vykonaná Súdom prvého stupňa, týkajúca sa existencie vážnych ťažkostí svojou povahou prekračuje rámec hľadania zjavne nesprávneho posúdenia (pozri v tomto zmysle rozsudky Cook/Komisia, už citovaný, body 31 až 38; Matra/Komisia, už citovaný, body 34 až 39; SIDE/Komisia, už citovaný, body 60 až 75; BP Chemicals/Komisia, už citovaný, body 164 až 200, a Ryanair/Komisia, už citovaný, body 98 až 135).
48 V danom prípade, aj keď Komisia pripustila, že prípad vykazoval ťažkosti, tvrdila, že tie nemali závažný charakter, čím otvorila diskusiu o dôvodnosti svojho hodnotenia právneho posúdenia uvedených ťažkostí. Toto subjektívne ponímanie kritéria vážnych ťažkostí by ukladalo žalobcovi ťarchu dôkazného bremena preukázania zjavne nesprávneho právneho posúdenia ťažkostí, s ktorými sa Komisia stretla. Takýto výklad je v rozpore s článkom 93 ods. 3 Zmluvy a viedol by k zbaveniu procesných záruk dotknutých tretích osôb, ktoré im poskytuje článok 93 ods. 2 Zmluvy.
49 Žalobca nesie dôkazné bremeno existencie vážnych ťažkostí, pričom takýto dôkaz možno podať tým, že sa odkáže na súbor zhodujúcich sa indícií. V rámci žaloby o neplatnosť podľa článku 173 Zmluvy ES (zmenený, teraz článok 230 ES) zákonnosť aktu Spoločenstva musí byť hodnotená v závislosti od skutkových a právnych okolností, ktoré existovali v čase vydania aktu (pozri rozsudky Súdneho dvora zo 7. februára 1979, Francúzsko/Komisia, 15/76 a 16/76, Zb. s. 321, bod 7, a British Airways a i./Komisia, už citovaný, bod 81) a nezávisí od spätného posúdenia jeho účinnosti (pozri rozsudok Súdneho dvora zo 7. februára 1973, Schroeder, 40/72, Zb. s. 125, bod 14).
50 Treba teda vziať do úvahy informácie, ktorými disponovala alebo mohla disponovať Komisia v čase vydania Rozhodnutia, najmä tie, ktoré sa týkajú verejnej oblasti a boli jej bezpochyby dostupné v tom čase, ako sú informácie týkajúce sa fyzických a chemických vlastností kyseliny fosforečnej a jej derivátov, ako aj výrobných postupov umožňujúcich ich výrobu.
51 Vo svetle týchto zásad treba preskúmať výhrady a tvrdenia účastníkov konania a preveriť, či v danom prípade posúdenie predmetných pomocí nepredstavovalo vážne ťažkosti v takej miere, že Komisia bola povinná začať konanie podľa článku 93 ods. 2 Zmluvy.
O existencii vážnych ťažkostí
52 S cieľom preukázať existenciu vážnych ťažkostí žalobca uvádza, že Komisia nedisponovala dostatočnými informáciami, ktoré by jej umožnili vyjadriť sa jasným spôsobom k zlučiteľnosti predmetných pomocí. Tvrdí tiež, že trvanie a okolnosti predbežného konania sú indíciami, že takéto vážne ťažkosti existovali.
O dostatočnosti informácií, ktorými Komisia disponovala
– Tvrdenia účastníkov konania
53 Žalobca tvrdí, že Komisia nedisponovala informáciami nevyhnutnými na zhodnotenie ťažkostí pri zásobovaní, realizovateľnosti plánovaných technických opatrení, výrobných možností CWP a relevantných trhov, a teda jej závery týkajúce sa zlučiteľnosti sporných pomocí boli chybné.
54 Po tom, čo poukázal na základné charakteristiky výroby kyseliny fosforečnej a jej derivátov a na množstvo chýb a terminologických nepresností v Rozhodnutí a vo vyjadreniach Komisie, žalobca tvrdí, že po prvé Komisia, zle informovaná o predmetných výrobkoch, ich výrobných postupoch a odbytových trhoch, nesprávne prijala tvrdenia nemeckých úradov, podľa ktorých ťažkosti so zásobovaním surovinami odôvodňujú poskytnutie nových pomocí pre CWP. Žalobca vyslovil pochybnosť vo vzťahu k závažnosti ťažkosti so zásobovaním, keďže fosfátová hornina predstavuje základný produkt, ktorý je hojne dostupný na medzinárodnom trhu. Tvrdí, že problémy, ktoré CWP mala v období v rokoch 1994 a 1996, vyplynuli zo strategickej chyby pri výbere jej hlavného dodávateľa fosforovej horniny, spoločnosti Fosfor v Kazachstane. Navyše žalobca tvrdí, že finančné problémy CWP v skutočnosti boli zapríčinené tým, že vzhľadom na riziko vysokého zadĺženia dodávatelia nútili CWP platiť za dodávky už pri ich expedovaní.
55 Po druhé žalobca namieta technickú a ekonomickú realizovateľnosť zmien výrobného postupu s cieľom zabezpečiť opätovné fungovanie podniku. Prechod z tepelného výrobného postupu na vlhký výrobný postup sa nemôže v rozpore s tým, čo sa domnieva Komisia (bod 2.2 ods. 8 Rozhodnutia) realizovať iba nainštalovaním chemického výrobného zariadenia v hodnote 10 miliónov DEM. Podľa jeho odhadov zariadenie s ročnou kapacitou 20 000 ton oxidu fosforečného, tak ako je popísané v Rozhodnutí, stojí 24 až 42 miliónov DEM. Investícia vo výške 10 miliónov DEM by umožnila plánovať postavenie iba jedného poschodia, na ktorom by sa získavala kyselina fosforečná, čo by znamenalo slabú výnosnosť výroby. Takéto zariadenie by navyše produkovalo obrovské množstvo odpadu, ktorých samotné spracovanie by stálo viac ako desať miliónov DEM poukázaných v rámci investičných stimulov.
56 Ak CWP plánuje skutočne upustiť od súčasného výrobného postupu a prejsť na mokrý výrobný postup, investícia financovaná prostredníctvom sporných pomocí nie je spôsobila zlepšiť kvalitu výroby a zvýšiť jej výnosnosť. Ak si CWP zadováži základnú technológiu umožňujúcu vyrábať vlhkým výrobným procesom, ktorá bude v prevádzke zároveň s už jestvujúcou technológiou pre tepelný výrobný postup, tak sporné pomoci slúžia na riešenie obchodných ťažkostí a na uľahčenie diverzifikácie zásobovania a výroby. V takomto prípade by predmetné opatrenia predstavovali pomoc na prevádzkovanie podniku, ktorá je v zmysle článku 92 ods. 1 Zmluvy zakázaná.
57 Po tretie žalobca odmieta úvahy Komisie, podľa ktorých výrobná kapacita CWP bude znížená počas reštrukturalizácie. Komisia si osvojila túto úvahu na základe pochybného, resp. nesprávneho zdroja. Porovnala výrobné kapacity CWP po reštrukturalizácii s výrobnými kapacitami Stickstoffwerke v roku 1990. Čo sa týka súčasnej výrobnej kapacity odhadnutej na 40 000 ton, žalobca tvrdí, že zistil, že v roku 1996 fungovala iba jedna z dvoch pecí, ktoré CWP mala. Okrem iného je vylúčené, aby si CWP mohlo po tom, čo prejde na mokrý výrobný postup, ponechať jednu z týchto pecí na environmentálne účely. Žalobca z tohto vyvodzuje, že CWP bude pokračovať vo výrobe kyseliny fosforečnej tepelným postupom a v skutočnosti sa snaží pridať k pôvodným tepelným technológiám nové zariadenie umožňujúce výrobu kyseliny fosforečnej mokrým postupom.
58 Po štvrté žalobca odmieta analýzu trhu, ktorú urobila Komisia a tvrdí, že „trh s fosfátmi“ neexistuje. Naopak, je viacero trhov kyseliny fosforečnej a jej derivátov. Tieto trhy sú charakterizované silnou konkurenciou a prebytkom tovaru. CWP sa už niekoľko rokov uchyľuje k agresívnym praktikám, ktoré podstatným spôsobom ovplyvňujú hospodársku súťaž. Oproti účtovným rokom 1995 a 1996 klesli predaje žalobcu v roku 1997 o 49 % v Nemecku, čo zodpovedá cene za jednu tonu spracovanej kyseliny fosforečnej (75 %‑nej čírosti), pričom jej cena klesla v období medzi tretím štvrťrokom 1997 a prvým štvrťrokom 1998 z 810 na 765 DEM. Žalobca sa domnieva, že pomoc bude slúžiť na to, aby sa pokračovalo v stratovej prevádzke, bude mať za následok zvýšenie výrobných kapacít CWP a umožní mu naďalej predávať svoje výrobky na trhu za nízke ceny.
59 Komisia nespochybňuje dôvodnosť pripomienok technického charakteru zo strany žalobcu, ale namieta, že tieto postrehy nijako nespochybňujú podstatnú časť Rozhodnutia. Podľa Komisie sporná pomoc predstavuje iba zmenu plánu reštrukturalizácie k privatizácii z roku 1994, ktorý bol vypracovaný na riešenie problémov so zásobovaním, ktoré sa objavili v rokoch 1995 a 1996, to všetko v rámci programu trvalého ozdravenia situácie v CWP.
60 Komisia sa predovšetkým domnieva, že výhrady namierené proti realizovateľnosti prechodu CWP na výrobu kyseliny fosforečnej pomocou vlhkého postupu nie sú na mieste, keďže sa týkajú opatrení, ktoré sú súčasťou plánu reštrukturalizácie, ktorý má zabezpečiť opätovné fungovanie podniku. Komisia uvádza, že uskutočnila celkové zhodnotenie plánu reštrukturalizácie s cieľom preveriť jeho súvislosť ako celku. Čo sa týka týchto výhrad a výhod prechodu na vlhký výrobný postup, Komisia pripustila argument, že zásobovanie CWP základnou surovinou sa zhoršilo. K vzdialenosti sa pridali politické problémy štátov vyvážajúcich surovinu a štátov, cez ktorých územie sa táto surovina dováža, ako aj dobre známe technické problémy. CWP, ktorá mala vážne problémy so zásobovaním u spoločnosti Fosfor, bola nútená nájsť si nových dodávateľov mimo Číny a Kazachstanu. Za týchto okolností podľa Komisie hľadanie nezávislých a spoľahlivých zásobovacích zdrojov bolo oprávneným cieľom CWP. Keďže ponuka nespracovanej kyseliny fosforečnej a výnosnosť novej technológie boli potvrdené nezávislými expertmi, plán reštrukturalizácie bol v súlade s týmto cieľom.
61 Komisia ďalej popiera existenciu príčinnej súvislosti medzi prechodom CWP na vlhký výrobný postup a zmenou zamerania výroby CWP. Tieto dve rozdielne, ale vzájomne sa dopĺňajúce opatrenia umožnia CWP zostať na trhu s kyselinou fosforečnou, pričom podiel fosfátových solí v obrate CWP sa zvýši. Keďže výber novej základnej suroviny a zmena zamerania výroby by mali zaručiť opätovné fungovanie CWP, nie je dôležité, či zmena zamerania výroby sa uskutoční vďaka novému výrobnému postupu alebo nezávisle od neho.
62 Komisia uvádza, že analýza trhu a výrobných kapacít má za cieľ určiť, či existujú štrukturálne nadkapacity na dotknutom trhu. Ak by to tak bolo, tak pomoc by musela byť štandardne podmienená príspevkom poberateľa pomoci na reštrukturalizáciu odvetvia, ktorý spočíva v obmedzení výrobnej kapacity. Vzhľadom na to, že Komisia prišla k záveru, že trh je nadkapacitný, prijala hypotézu, ktorá je najpriaznivejšia pre konkurentov CWP. V zmysle usmernení však Komisia mohla byť menej prísna pri hodnotení znižovaní kapacít, ak je poberateľom pomoci malý alebo stredne veľký podnik alebo ak sa ten nachádza v regióne uvedenom v článku 92 ods. 3 písm. a) Zmluvy, alebo keď by takéto znižovanie predstavovalo narušenie štruktúry dotknutého trhu. Tieto tri okolnosti sa vyskytli v danom prípade.
63 Spolková republika Nemecko upresnila, že v zmysle plánu reštrukturalizácie z roku 1994 sa Fosfor zaviazal dodať CWP fosforovú horninu za veľmi výhodnú cenu a investovať kapitál vo výške 1,6 milióna DEM. Keďže Fosfor nedodržal svoje záväzky a po zistení, že žiadny dodávateľ nie je schopný ponúknuť podmienky porovnateľné s podmienkami, ktoré ponúkol Fosfor, bolo CWP nútené zásobovať sa na trhu za ceny podstatne vyššie ako tie, o ktorých sa uvažovalo v čase privatizácie. Okrem iného v dôsledku antidumpingovej akcie bolo zásobovanie sa fosforovou horninou z Číny ohrozené.
64 Za týchto podmienok sa CWP rozhodlo v roku 1996 pre vlhký výrobný postup. Plán reštrukturalizácie z roku 1996 zaručoval CWP isté zásobovanie základnou surovinou za výhodnú cenu, ako aj výnosnú výrobu kyseliny fosforečnej, ktorej výrobné náklady by sa znížili z 1 460 na 980 DEM za tonu oxidu fosforečného.
65 Rozhodnutie sa zakladá na overených skutočnostiach, ktorých podstatné časti boli riadne zhrnuté v tomto Rozhodnutí. Napriek tomu, že žalobca kritizuje určité nepresnosti týkajúce sa popisu technických aspektov plánu reštrukturalizácie, Spolková republika Nemecko sa domnieva, že Rozhodnutie nespočíva na týchto detailoch, ktoré nemajú vplyv na jeho platnosť. Komisia nie je povinná zahrnúť do rozhodnutia o pomoci technické detaily, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva.
66 Nemecká vláda sa domnieva, že je potrebné posudzovať záujmy žalobcu s ohľadom na záujmy CWP, ale tiež s ohľadom na záujmy Spolkovej republiky Nemecko a celého Spoločenstva dokončiť začlenenie nových spolkových krajín. Tento záujem vyžaduje finančnú intervenciu štátnych orgánov. CWP by mohlo a zaslúžilo by si byť ozdravené, keďže dlhodobé perspektívy trhu s fosfátovými derivátmi sú zvlášť priaznivé v potravinárskom sektore. Na dokončenie svojej reštrukturalizácie potrebuje CWP dostatočné vlastné zdroje a spoľahlivé zásobovanie základnými surovinami.
67 Vzhľadom na zvýšenie ponuky a dopytu v nových spolkových krajinách a na nárast kapacít výrobcov v rámci Spoločenstva a na konkurenciu výrobcov z tretích štátov nemá podľa nemeckej vlády reštrukturalizácia CWP negatívny dopad na priemysel Spoločenstva. Žalobcovi sa nepodarilo preukázať príčinnú súvislosť medzi pomocou poskytnutou CWP a stratou podielov na trhu, ktorú údajne zaznamenal žalobca. Táto súvislosť je vylúčená vzhľadom na: 5 %‑ný podiel CWP na trhu v Nemecku, ktorý nemohol spôsobiť pokles cien po roku 1990. Keďže plán reštrukturalizácie nepredpokladal nárast kapacít, správanie CWP na trhu alebo jeho privatizácia v roku 1994 nepredstavujú ohrozenie trhov kyseliny fosforečnej a jej derivátov.
68 Nemecká vláda dodáva, že odovzdala Komisii informácie preukazujúce realizovateľnosť plánu reštrukturalizácie. Poradenská firma DLM odhadla výšku investičných nákladov spojených s prechodom na vlhký výrobný postup na 6,2 milióna DEM. Táto suma bola potvrdená aj ponukou, ktorú CWP dostalo od výrobcov. Výnosnosť technológie pre vlhký postup bola neskôr potvrdená firmou DLM. Nemecká vláda predložila Komisii vybrané časti dvoch správ uvedenej firmy. Navyše zmeny výrobného postupu CWP nemohli mať vplyv na žalobcu.
69 Trh dotknutých výrobkov bol dlhý čas ovládaný oligopolom zloženým zo siedmich európskych výrobcov, medzi ktorými figuroval žalobca. Nedávno niektorí výrobcovia, medzi nimi aj žalobca, zvýšili ich kapacity tým, že postavili nové výrobné jednotky. Tento jav spojený s príchodom nových podnikov zo strednej Európy na trh viedol k nárastu konkurencie a k až neobyčajnému vývoju cien.
– Posúdenie Súdom prvého stupňa
70 Na to, aby pomoc podnikom v ťažkostiach bola vyhlásená za zlučiteľnú s článkom 92 ods. 3 písm. c) Zmluvy, musí byť spojená s plánom reštrukturalizácie, ktorého cieľom je zníženie alebo reorientácia ich činností (pozri rozsudok Súdneho dvora zo 14. septembra 1994, Španielsko/Komisia, C‑278/92 až C‑280/92, Zb. s. I‑4103, bod 67). V tejto súvislosti teda usmernenia stanovujú v bode 2.1, že „reštrukturalizácia musí byť súčasťou realistického plánu, ktorý je koherentný, rozsiahly a jeho cieľom je zabezpečiť dlhodobo opätovné fungovanie podniku“.
71 Na to, aby Komisia prijala rozhodnutie, že nevznáša námietky proti plánovanej pomoci bez toho, aby začala konanie vo veci formálneho zisťovania, Komisia musí byť nevyhnutne schopná posúdiť v súlade s ustanoveniami bodu 3.2.2 usmernení schopnosť plánu reštrukturalizácie zabezpečiť v primeranej lehote dlhodobé fungovanie podniku na základe realistických predpokladov, pokiaľ ide o jeho budúce prevádzkové podmienky. Je pravda, že v prípade malých a stredných podnikov alebo podnikov zriadených v slabších oblastiach sa výslovne stanovuje možnosť zvoľnenia určitých kritérií (body 3.2.3 a 3.2.4 usmernení), najmä pokiaľ ide o požiadavku zníženia kapacít v prípade trhu so štrukturálnou nadbytočnou kapacitou. Takáto výnimočná možnosť však nespochybňuje prvú požiadavku týkajúcu sa predloženia plánu reštrukturalizácie, ktorý je koherentný, realistický a umožňuje zabezpečiť opätovné fungovanie podniku, na rozdiel od toho, čo sa zdá, že tvrdí Komisia.
72 Podľa Rozhodnutia problémy zásobovania CWP fosforovou horninou spôsobili zhoršenie finančnej situácie. Preto kľúčový prvok plánu reštrukturalizácie financovaného nemeckými orgánmi je nadobudnutie zariadenia ─ „chemického procesora“ ─ určeného na to, aby bol možný nezvratný prechod CWP z výrobnej metódy kyseliny fosforečnej nazývanej „tepelná“ na metódu nazývanú „vlhká“. Táto zmena musí podľa Rozhodnutia umožniť CWP na vstupe nebyť závislý od zásobovania fosforovou horninou a na výstupe rozšíriť ponuku výrobkov pochádzajúcich z fosforu.
73 Takto teda podľa Rozhodnutia plán reštrukturalizácie spočíva v podstate v opatreniach technického charakteru. V dôsledku toho výhrady týkajúce sa ťažkostí uvádzaných pri posúdení prispenia týchto opatrení k zabezpečeniu opätovného fungovania podniku sú relevantné, pretože ich cieľom je dokázať, že Komisia nedisponovala dostatočnými informáciami na to, aby sa vyjadrila k zlučiteľnosti predmetnej pomoci so spoločným trhom, bez toho, aby bolo začaté konanie vo veci formálneho zisťovania, pokiaľ ide o predmetnú pomoc.
74 Je potrebné konštatovať, že popis reštrukturalizačných opatrení plánovaných CWP v Rozhodnutí nie je v súlade so samotným znením plánu reštrukturalizácie. Na otázku Súdu prvého stupňa Komisia pripojila do spisu dva dokumenty vypracované riaditeľmi CWP, ktoré podľa žalovanej predstavovali plán reštrukturalizácie podniku.
75 Prvý dokument z 29. mája 1996, nazvaný „Nový koncept týkajúci sa pokračovania činností CWP, podniku, ktorý prebral divíziu ,fosforové deriváty‘ spoločnosti Stickstoffwerke AG Wittenberg“, obsahuje vysvetlenie stratégie reštrukturalizácie CWP. Tá má v podstate dva ciele: na jednej strane rozšírenie rozsahu základných surovín a na druhej strane rozšírenie oblastí činností podniku (strana 1 dokumentu z 29. mája 1996). Teda v tomto dokumente je zamýšľaná výroba potravinárskych fosfátových solí a pripojenie nového druhu výroby založeného na vlhkom výrobnom postupe ako súčasť investičného programu.
76 Tento dokument však vôbec neuvádza zastavenie tepelného výrobného postupu. Naopak, plánuje sa využitie osobitnej situácie CWP na trhu fosforovej horniny, keďže CWP je spolu s Thermphos (Holandsko) jediným podnikom Spoločenstva, ktorý má zariadenie na spracovanie tejto suroviny. Plán uvádza paralelné zavedenie dvoch druhov výroby: jednej, založenej na fosforovej hornine a tepelnej metóde, a druhej, založenej na surovom fosfore a vlhkej metóde. Takto je definovaných v pláne sedem opatrení s cieľom „využiť príležitosti ponúkané trhmi s existujúcimi technickými zariadeniami“. Ide o nasledujúce opatrenia:
„1. Výroba kyseliny fosforečnej vysokej kvality z fosforovej horniny.
2. Výroba fosforových derivátov, ktoré je možné pripraviť len z fosforovej horniny. Ide o výrobky ako oxid fosforečný, kyselinu fosforovú, kyselinu fosfornú a hypofosfity.
3. Výroba čisteného fosforu určeného na uplatnenie pri náročných požiadavkách z hľadiska chémie a obchodu s fosforovou horninou dovážanou z Kazachstanu a Číny, súťažiac so samotnými európskymi výrobcami.
4. Výroba fosfátov z kyseliny fosforečnej tepelnou cestou pri dodržaní najprísnejších kvalitatívnych noriem. Rozšírenie spektra výrobkov s veľkou pridanou hodnotou (špeciálne výrobky určené pre potravinársky priemysel).
5. Výroba fosfátov na technickej kvalitatívnej úrovni zo zakúpenej kyseliny fosforečnej vlhkým postupom.
6. Výroba iných výrobkov, nezávisle od fosforu a kyseliny fosforečnej s existujúcimi technickými zariadeniami.
7. Spracovanie zvyšných kyselín, znovuzískanie základných chemických surovín zo zvyškov výroby využitím dostupných zdrojov v podniku.“ (Strana 4 dokumentu z 29. mája 1996.)
77 Z druhého dokumentu nazvaného „Návrh týkajúci sa dlhodobého fungovania podniku CWP spolu s investičným a finančným plánom“, pochádzajúceho zo 16. októbra 1996 vyplýva, že veritelia prostriedkov CWP odmietli podporiť celý investičný program pôvodne navrhnutý na podporu týchto opatrení. CWP teda definoval v tomto druhom dokumente prioritné investície a ich spôsob financovania bez toho, aby spochybnil predtým vytýčenú stratégiu. Medzi týmito investíciami sa nachádza zmena existujúceho zariadenia s cieľom umožniť transformáciu z kyseliny fosforečnej na fosfátové soli. Pokiaľ ide o nadobudnutie výrobného zariadenia používajúceho vlhký postup, v dokumente sa uvádza toto: „Ostatné výpočty týkajúce sa zariadenia na predpokladanú extrakciu [vlhkým postupom] neviedli ku kladnému výsledku“. Z druhého dokumentu zo 16. októbra 1996 vyplýva, že zanechanie tepelného postupu sa neplánuje.
78 Existuje teda zjavný rozpor medzi obsahom týchto dokumentov a Rozhodnutím, podľa ktorého CWP mal zámer zanechať používanie fosforovej horniny a tepelného postupu vďaka nadobudnutiu „chemického procesora“, ktorý mu umožní naraz vyriešiť problémy so zásobovaním a aj rozšíriť jeho spektrum výrobkov. Takéto protirečenie umožňuje dospieť prinajmenšom k záveru, že Komisia nedisponovala k dátumu Rozhodnutia informáciou umožňujúcou domnievať sa, že v otázke, či môže plán reštrukturalizácie zabezpečiť opätovné fungovanie CWP, neexistujú vážne ťažkosti.
79 Tento záver je ďalej potvrdený inými okolnosťami uvádzanými žalobcom na podporu jeho výhrad smerujúcich proti posúdeniu vykonanému Komisiou, pokiaľ ide o technické opatrenia určené na umožnenie reštrukturalizácie CWP. Žalobca totiž predložil najmä znalecký posudok z 21. septembra 1998 od pána Leenaertsa, profesora na fakulte aplikovaných prírodných vied katolíckej univerzity v Leuvene. Pri čítaní tohto posudku je potrebné konštatovať, že zmena výrobného postupu, tak ako ju popisuje Komisia, sa zdá byť zjavne nemysliteľná pre špecialistu z priemyslu kyseliny fosforečnej.
80 Bod 3.2 tohto posudku totiž uvádza: „Postup výroby čistenej kyseliny fosforečnej založený na spaľovaní fosforu je z hľadiska podstaty odlišný od postupu používajúceho surovú kyselinu fosforečnú vlhkým postupom a implikuje extrakciu tekutina-tekutina. Rozdiely tak koncepčné, ako aj konštrukčné, medzi jednotkami výroby jedného alebo druhého druhu vylučujú, aby iba jednoduché nahradenie ,chemického procesora‘ umožnilo prechod z jedného na druhý. ... Neexistuje zjavne prechodné alebo zmiešané riešenie medzi továrňou s tepelným postupom a továrňou čistenia kyseliny fosforečnej vlhkým postupom.“ V bode 1 posudku sa uvádza, že „keďže projekt popísaný Komisiou v bode 42 jej vyjadrenia neuvádza existenciu etáp predchádzajúceho alebo následného spracovania, je zjavné, že navrhované zariadenie nie je schopné vyrobiť čistenú kyselinu fosforečnú na potravinárskej kvalitatívnej úrovni“. Pokiaľ ide o rentabilitu zariadenia, autor posudku dospel v bode 2 k záveru, že „v prípade projektu CWP sa oznámená kapacita 20 000 ton P2O5/rok nachádza trochu pod hranicou súťažnosti a rentability“. Napokon v bode 4 svojho posudku znalec kategoricky vylúčil možnosť použitia jednej z pecí CWP na spaľovanie odpadov továrne na výrobu kyseliny fosforečnej používajúcej vlhký postup. Je potrebné priznať, že tento posudok dôkazným spôsobom potvrdzuje argumentáciu žalobcu.
81 Komisia odvetila v podstate, že konala s vyžadovanou obozretnosťou. V tejto súvislosti sa odvoláva na dva dokumenty oznámené Spolkovou republikou Nemecko, ktoré jej umožnili rozptýliť pochybnosti, ktoré mohla mať voči projektom pomoci. Ide v prvom rade o konzultáciu z 21. októbra 1997 riadiaceho poradného kabinetu pána Rolanda Bergera. Zápisnica z tejto konzultácie, pripojená do spisu, len diagnostikuje podnik a uvádza zamýšľané opatrenia reštrukturalizácie. Autor konzultácie odporúča zmenu metódy výroby a definuje základné línie reorientácie činností CWP, pričom však len naznačuje strategické možnosti a neskúma technickú realizovateľnosť alebo náklady plánovaných opatrení. Z dôvodu absencie presnosti predmetného dokumentu Komisia nemohla tvrdiť, že tento dokument jej umožnil dospieť k záveru, že plán reštrukturalizácie umožňoval zabezpečenie opätovného fungovania CWP.
82 Komisia uvádza ďalej správu pochádzajúcu od firmy DLM, ktorá, hoci nie je uvedená v Rozhodnutí, mala všetky informácie týkajúce sa realizovateľnosti a nákladov na zmenu metódy výroby. Výňatok z tejto správy pripojený do spisu pozostáva z tabuľky, ktorá rekapituluje náklady na výrobu kyseliny fosforečnej vlhkým postupom. Neobsahuje však žiadnu informáciu, pokiaľ ide o realizovateľnosť zmeny výrobného postupu plánovanej v Rozhodnutí, takže neumožňuje vyvrátiť indície predložené žalobcom, pokiaľ ide o vážne ťažkosti pri posúdení schopnosti plánu reštrukturalizácie obnoviť fungovanie CWP.
83 Napokon na pojednávaní Komisia uviedla, že chemický proces uvedený v Rozhodnutí bol zdokonalený a má si ho patentovať spoločnosť Vopelius Chemie, pričom jeho technické vlastnosti boli kryté priemyselným tajomstvom. Žalobca teda nemôže namietať proti dôveryhodnosti projektu CWP, pretože nepozná technológiu, na ktorej je založený. Okrem toho Komisia a aj vedľajší účastník konania sa domnievajú, že žalobca nemôže pod zásterkou technických argumentov prinútiť CWP, aby odhalil svoje priemyselné tajomstvá.
84 Túto argumentáciu nemožno uznať. Komisia sa len všeobecne a abstraktne odvolala na dôverný charakter informácií použiteľných na svoju obranu bez toho, aby na podporu svojich tvrdení predložila konkrétne prvky, ktoré by mohli spochybniť dôkaznú hodnotu indícií predložených žalobcom. Je pravda, že Komisia je povinná podľa článku 214 Zmluvy ES (teraz článok 287 ES) neoznamovať tretím osobám informácie, ktoré z hľadiska svojej povahy sú kryté profesijným tajomstvom, akými sú najmä údaje týkajúce sa vnútorného fungovania alebo technológie podniku, ktorému bola poskytnutá štátna pomoc. V predmetnom prípade sa však Komisia nemôže odvolávať extenzívne na svoju povinnosť dodržiavať profesijné tajomstvo do takej miery, že pozbaví obsahu pravidlá týkajúce sa dôkazného bremena v neprospech práva na obranu dotknutých strán. Ak Komisia chcela tvrdiť, že informácie týkajúce sa technológie použité na účely reštrukturalizácie CWP majú dôverný charakter, prináležalo jej uviesť dôvody takejto dôvernosti, aby Súd prvého stupňa mohol vykonať svoju kontrolu.
85 Na základe predchádzajúcich okolností je potrebné dospieť k záveru, že existujú indície preukazujúce, že z dôvodu neexistencie koherentných a dostatočne presných informácií Komisia nemohla prekonať počas svojho predbežného skúmania ťažkosti spojené s posúdením realistickosti predmetných opatrení reštrukturalizácie.
O indíciách vážnych ťažkostí týkajúcich sa dĺžky trvania a okolností predbežného konania
– Tvrdenia účastníkov konania
86 Žalobca uvádza, že v rámci kontroly existencie vážnych ťažkostí sudca Spoločenstva púta osobitnú pozornosť na lehotu oddeľujúcu oznámenie plánovanej pomoci a rozhodnutie Komisie. Táto lehota nemôže prekročiť čas, ktorý sa zvyčajne poskytuje na prvé preskúmanie vykonané v rámci článku 93 ods. 3 Zmluvy (pozri rozsudok Nemecko/Komisia, už citovaný). Žalobca pripomína, že od rozsudku Súdneho dvora z 11. decembra 1973, Lorenz (120/73, Zb. s. 1471), povinnosť pozastavenia poskytovania plánovanej pomoci nemôže v zásade prekročiť dva mesiace, čo núti Komisiu k tomu, aby vykonala predbežné preskúmavacie konanie v tejto lehote. V predmetnom prípade osem mesiacov uplynulo od oznámenia do Rozhodnutia, čo preukazuje, že zlučiteľnosť predmetnej pomoci nebola na prvý pohľad až taká zjavná.
87 Okrem toho konzultácie, ktoré prebehli medzi Komisiou a nemeckými orgánmi, preukazujú existenciu ťažkostí, ktoré mali byť preskúmané v rámci konania vo veci formálneho zisťovania. Akákoľvek výzva zo strany Komisie nad rámec obyčajnej žiadosti o upresnenia k oznamovanému projektu totiž spôsobí začatie konania podľa článku 93 ods. 2 Zmluvy (pozri rozsudok Matra/Komisia, už citovaný, bod 38). V predmetnom prípade Komisia a nemecká vláda sa opakovane kontaktovali. Zvlášť komunikácia s nemeckou vládou po stretnutí medzi žalobcom a Komisiou prekračovala rámec obyčajnej žiadosti o upresnenia. Tieto kontakty boli sčasti motivované obavami vyjadrenými konkurentmi, medzi ktorých patrí žalobca. Potreba Komisie hľadať ubezpečenia a záruky zo strany nemeckých orgánov počas týždňov, ktoré priamo predchádzali prijatiu Rozhodnutia, preukazuje, že zlučiteľnosť plánovanej pomoci so spoločným trhom nebolo možné považovať na prvý pohľad za zjavnú. Umožniť Komisii mať opakovane konzultácie s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi bez toho, aby sa začalo konanie podľa článku 93 ods. 2 Zmluvy, by znamenalo umožniť jej mať prospech z toho, že predbežné konanie nie je veľmi transparentné, pokiaľ ide o vyriešenie podstatných ťažkostí, ktoré odôvodňujú začatie komunikácie s tretími osobami.
88 Komisia zdôrazňuje, že je zjavné, že lehota na premýšľanie uvedená v už citovanom rozsudku Lorenz začína plynúť, keď sú zhromaždené všetky potrebné prvky na prijatie rozhodnutia. V predmetnom prípade Komisia uvádza, že prijala Rozhodnutie niekoľko týždňov po tom, ako dostala od nemeckých orgánov posledné informácie, ktoré potrebovala, takže tvrdenia žalobcu nie sú dôvodné.
89 Prístup žalobcu predstavujúci automatizmus začínania konania podľa článku 93 ods. 2 Zmluvy v lehote dvoch mesiacov uvedenej v už citovanom rozsudku Lorenz nezohľadňuje nedokonalosti vyskytujúce sa v praxi, pokiaľ ide o oznámenia, a sťažil by nepotrebne rozhodovací postup tým, že by viedol k nedôvodným pozastaveniam opatrení pomoci.
90 Komisia pripomína, že Rozhodnutie bolo prijaté 16. decembra 1997, krátko pred vianočnou dovolenkou. Pre služby Komisie môžu dátumy letných dovoleniek a vianočných dovoleniek predstavovať hraničné dátumy pre vyriešenie aktuálnych vecí. Pred týmito obdobiami dovoleniek môže vzniknúť potreba zrýchlenia spracovania spisu. Vyhľadávať výhrady, pokiaľ ide o dĺžku trvania predbežného konania, nepatrí do právnej roviny.
91 Spolková republika Nemecko tvrdí, že čas uplynutý od oznámenia do vydania Rozhodnutia nemožno vykladať ako indíciu pochybností, pokiaľ ide o zlučiteľnosť pomocí so spoločným trhom. Naopak, obmedzenia uložené podniku, ktorému má byť poskytnutá pomoc pri predbežnom konaní, ktoré je vždy dlhé, neodôvodňujú začatie konania podľa článku 93 ods. 2 Zmluvy, keďže, tak ako v predmetnom prípade, Komisia mohla posúdiť okolnosti a predvídateľné dôsledky poskytnutia pomoci CWP a nejavilo sa, že by mohli byť ovplyvnené legitímne záujmy tretích osôb.
– Posúdenie Súdom prvého stupňa
92 Je potrebné preveriť, či v predmetnom prípade konanie zo strany Komisie značne presiahlo lehotu, ktorá sa bežne uplatní v prípade predbežného preskúmania uskutočneného v rámci ustanovení článku 93 ods. 3 Zmluvy.
93 Pokiaľ ide v prvom rade o dĺžku doby od oznámenia plánovanej pomoci a vydaním Rozhodnutia, Súd prvého stupňa už pripomenul v bode 102 rozsudku z 10. mája 2000, SIC/Komisia (T‑46/97, Zb. s. II‑2125), že uplynutie doby značne presahujúcej lehotu, ktorá sa bežne uplatní na prvé preskúmanie v rámci ustanovení článku 93 ods. 3 Zmluvy, môže spolu s ostatnými skutočnosťami viesť k uznaniu toho, že Komisia sa stretla s vážnymi ťažkosťami hodnotenia, vyžadujúcimi začatie konania podľa článku 93 ods. 2 Zmluvy (pozri rozsudok Nemecko/Komisia, už citovaný, body 15 a 17).
94 Na účely posúdenia, či takáto dĺžka trvania predstavuje indíciu vážnych ťažkostí, je potrebné odvolať sa na vnútorné pravidlá, ktoré si stanovila Komisia.
95 Komisia špecifikovala lehoty, v ktorých skúma plánovanú pomoc oznámenú členskými štátmi na základe článku 93 ods. 3 Zmluvy v liste členským štátom z 2. októbra 1981 („Pravidlá uplatniteľné na štátnu pomoc, Situácia k 30. júnu 1998“, Právo hospodárskej súťaže v Európskom spoločenstve, zväzok II A, s. 101). Uvádza tam v bode 2, že má k dispozícii „na vykonanie prvého preskúmania oznámených projektov lehotu na premýšľanie a šetrenie, ktorej dĺžku dva mesiace Súdny dvor Európskych spoločenstiev považuje za primeranú“. Okrem toho uviedla v bode 3 písm. b): „Keď oznámenie neobsahuje všetky prvky potrebné na to, aby si servisy Komisie mohli urobiť prvý názor, pokiaľ ide o zlučiteľnosť týchto prípadov so Zmluvou, nie je úplné a Komisia môže do pätnásť pracovných dní nasledujúcich po oznámení požiadať o doplňujúce informácie. Lehoty teda začínajú plynúť až od doručenia požadovaných dodatočných informácií. Zasiela sa potvrdenie doručenia, na ktorom je uvedený relevantný dátum.“
96 Komisia a nemecká vláda uznali, že pred oznámením plánovanej pomoci v prospech CWP v plnom rozsahu 15. apríla 1997, došlo ku skoršej korešpondencii listom zo 7. marca 1997, ale nevedeli uviesť presné dátumy.
97 V rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania Súd prvého stupňa požiadal Komisiu, aby predložila potvrdenie doručenia s dátumom, ktorý sa má zohľadniť na účely výpočtu lehoty predbežného preskúmania, uvedenej v liste členským štátom z 2. októbra 1981. Komisia ako odpoveď predložila tri listy, a to zo 14. mája, 22. júla a 4. novembra 1997. Iba prvý z týchto listov obsahoval potvrdenie o doručení. Bez ohľadu nato, ku ktorému dátumu bola Komisii po prvýkrát oznámená plánovaná pomoc CWP, uplynulo sedem mesiacov medzi potvrdením doručenia zo 14. mája 1997 a Rozhodnutím. Takáto dĺžka prekračuje zjavne dĺžku, ktorú je Komisia v zásade povinná dodržiavať na vykonanie predbežného preskúmania.
98 Pokiaľ ide v druhom rade o okolnosti, za ktorých prebiehalo konanie, je potrebné uviesť, že v súlade s účelom článku 93 ods. 3 Zmluvy a povinnosťou riadnej správy vecí verejných, ktorá jej prináleží, Komisia môže v rámci predbežného konania požiadať o dodatočné informácie od oznamujúceho členského štátu (pozri napríklad rozsudok Matra/Komisia, už citovaný, bod 38). Hoci takéto kontakty nie sú dôkazom existencie vážnych ťažkostí, môžu spolu s dĺžkou predbežného konania predstavovať ich indíciu.
99 V súlade s povinnosťou lojálnej spolupráce, vyjadrenej najmä v článku 5 Zmluvy ES (teraz článok 10 ES), oznamujúci členský štát a Komisia musia spolupracovať v dobrej viere s cieľom umožniť Komisii prekonať ťažkosti, ktoré môže mať pri skúmaní plánovanej pomoci oznámenej v rámci konania podľa článku 93 ods. 3 Zmluvy (pozri analogicky rozsudok Súdneho dvora z 23. februára 1995, Komisia/Taliansko, C‑349/93, Zb. s. I‑343, bod 13). Členský štát, ktorý plánuje poskytnúť pomoc podniku v ťažkostiach, je povinný odovzdať Komisii plán reštrukturalizácie tohto podniku a odpovedať na žiadosti Komisie o dodatočné informácie, keď Komisia nemá k dispozícii prvky potrebné na prijatie rozhodnutia.
100 Členský štát oznamujúci Komisii neúplným spôsobom plánovanú pomoc podľa článku 93 ods. 3 Zmluvy, ktorý je následne nie veľmi ochotný poskytnúť užitočné informácie Komisii napriek jej opakovaným žiadostiam, je zodpovedný za predĺženie preskúmavacieho konania. Takéto predĺženie môže samo osebe predstavovať indíciu existencie vážnych ťažkostí, pričom Komisia sa nemôže odvolávať na to, že oznamujúci členský štát je zodpovedný za túto situáciu. Pripustiť takúto možnosť by totiž znamenalo pozbaviť dotknuté tretie osoby procesných záruk, ktoré im poskytuje článok 93 ods. 2 Zmluvy – umožnilo by to na jednej strane Komisii na základe správania alebo nedbalosti oznamujúceho členského štátu zmariť účel článku 93 ods. 3 Zmluvy, ktorý jej ukladá povinnosť začať konanie vo veci formálneho zisťovania, a na druhej strane členskému štátu zbaviť sa svojej povinnosti lojálnej spolupráce.
101 V predmetnom prípade v liste zo 14. mája 1997 Komisia potvrdila doručenie oznámenia plánovanej pomoci CWP a uviedla, že nemá k dispozícii všetky informácie nevyhnutné na rozhodnutie o jej zlučiteľnosti so spoločným trhom. Požiadala nemeckú vládu, aby jej poskytla dodatočné informácie o realizovateľnosti a financovaní zmeny metódy výroby plánovanej CWP, ako aj analýzach trhu, perspektíve opätovného fungovania a vývoji kapacít podniku.
102 Napriek odpovediam poskytnutým nemeckou vládou v liste z 10. júla 1997 Komisia usúdila, že nie je schopná ešte prijať rozhodnutie bez všetkých potrebných informácií. Listom z 22. júla 1997 položila druhýkrát otázky tejto vláde, najmä týkajúce sa perspektívy dlhodobého fungovania CWP a proporcionality plánovanej pomoci. Okrem toho faxom z 30. júla 1997 sa Komisia oficiálne obrátila na BvS so žiadosťou o dodatočné informácie, ktorej obsah bol v podstate totožný s obsahom žiadosti zo 14. mája 1997. Je potrebné z týchto dokumentov vyvodiť, že k 30. júlu 1997 nemecká vláda ešte stále nepredložila Komisii informácie požadované od 14. mája 1997.
103 Listom z 2. septembra 1997 nemecká vláda odpovedala na druhú žiadosť o dodatočné informácie. Komisia pripojila do spisu kópiu tohto listu a niektorých jeho príloh, doručených v ten istý deň faxom. Tieto dokumenty sú identické s tými, ktoré boli zaslané listom z 10. júla 1997 ako odpoveď na prvú žiadosť Komisie o dodatočné informácie. Keďže neexistujú skutočnosti, ktoré by v opačnom zmysle predložila Komisia, je potrebné z toho vyvodiť, že nemecká vláda neoznámila požadované dodatočné informácie, takže po doručení listu z 2. septembra 1997 Komisia ešte stále nemala uspokojivú odpoveď na svoje otázky zo 14. mája 1997 týkajúce sa realizovateľnosti plánovanej technickej zmeny, analýzy trhu, perspektívy opätovného fungovania a vývoja kapacít výroby CWP, ako aj proporcionality spornej pomoci.
104 Okrem toho v priebehu konania dva podniky, konkurenti CWP, sa ozvali, ale bez toho, aby podali formálnu sťažnosť. Budenheim, nemecký podnik, 17. júna 1997 informoval Komisiu o obavách, ktoré mal voči prípadnému poskytnutiu pomoci jeho konkurentovi, CWP. Žalobca 24. júla 1997 urobil rovnako. Na základe informácií zozbieraných 30. septembra a 8. októbra 1997 pri jednotlivých stretnutiach s týmito podnikmi Komisia položila 4. novembra 1997 nemeckej vláde otázky tretíkrát. Takto teda viac ako dva mesiace po doručení odpovede nemeckej vlády na druhú žiadosť Komisie o dodatočné informácie Komisia oznámila nemeckej vláde, že skúmanie plánovanej pomoci v prospech CWP „viedlo k ďalším otázkam“, na ktoré je nevyhnutné odpovedať. Položila viaceré otázky týkajúce sa realizovateľnosti a rentability zmeny metódy výroby a požiadala o upresnenia týkajúce sa vývoja kapacít výroby, problémov so zásobovaním, ako aj prípadného poskytnutia iných pomocí v prospech CWP.
105 Po tejto tretej oficiálnej žiadosti o dodatočné informácie sa Komisia a zástupcovia nemeckej vlády stretli 24. novembra 1997. Ústna časť konania umožnila zistiť, že až pri príležitosti tohto stretnutia sa Komisia mohla oboznámiť s dvoma dokumentmi pripravenými riaditeľmi CWP a datovanými z 26. mája a 16. októbra 1996, ktoré podľa žalovanej predstavujú plán reštrukturalizácie (pozri body 74 až 77 vyššie). Okrem toho pri tomto stretnutí nemecká vláda odovzdala Komisii správu kabinetu Rolanda Bergera, datovanú z 21. októbra 1997.
106 Napokon z písomných odpovedí žalovanej na otázky Súdu prvého stupňa vyplýva, že na požiadanie Komisie jej BvS 11. decembra 1997 zaslal list od CWP, ktorý potvrdzoval, že jej ročná kapacita výroby kyseliny fosforečnej sa v dôsledku reštrukturalizácie nezvýši, ale zostane vo výške 40 000 ton oxidu fosforečného.
107 Z tejto chronológie vyplýva, že už od oznámenia plánovanej pomoci CWP vznikali pri jej posudzovaní ťažkosti. V priebehu ôsmich mesiacov od oznámenia do Rozhodnutia Komisia oficiálne vyzvala nemeckú vládu trikrát a dvaja konkurenti jej oznámili svoje obavy. Nemecká vláda neodovzdala Komisii informácie potrebné na preskúmanie pomoci napriek opakovaným výzvam zo strany Komisie. Navyše až po viac ako siedmich mesiacoch po oznámení plánovanej pomoci nemecká vláda odovzdala Komisii plán reštrukturalizácie, ktorý sa mal touto pomocou financovať. Komisia takto prekročila orientačné lehoty, ktoré si stanovila na preskúmanie oznámenej plánovanej pomoci. Nemecká vláda odpovedala Komisii až po uplynutí lehôt, ktoré jej Komisia stanovila. Vzhľadom na tieto okolnosti je potrebné pripustiť, že konanie zo strany Komisie v predmetnom prípade predovšetkým prekročilo rámec toho, čo sa vyskytuje zvyčajne pri prvom preskúmaní na základe ustanovení článku 93 ods. 3 Zmluvy, a preto táto okolnosť predstavuje indíciu preukazujúcu existenciu vážnych ťažkostí.
108 Z objektívnych a zhodujúcich sa indícií sa teda zdá, že Komisia prijala rozhodnutie nevzniesť námietky proti plánovanej pomoci v prospech CWP na základe nedostatočnej znalosti skutkových okolností. Hoci sa pri posúdení zlučiteľnosti predmetnej pomoci so spoločným trhom vyskytli vážne ťažkosti, Komisia nesprávne nezačala konanie uvedené v článku 93 ods. 2 Zmluvy a nezozbierala dostatočne rozsiahle informácie konzultáciou s dotknutými osobami. Rozhodnutie preto musí byť zrušené bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o ostatných žalobných dôvodoch, výhradách a tvrdeniach žalobcu.
O trovách
109 Podľa článku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.
110 Keďže Komisia nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov tohto konania vrátane trov konania o nariadení predbežného opatrenia v súlade s návrhom žalobcu.
111 Podľa článku 87 ods. 4 prvého pododseku Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa členské štáty a inštitúcie, ktoré vstúpili do konania, znášajú svoje trovy konania. Spolková republika Nemecko znáša svoje vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov
SÚD PRVÉHO STUPŇA (piata rozšírená komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Rozhodnutie Komisie zo 16. decembra 1997 o nevznesení námietok proti poskytnutiu pomoci zo strany Spolkovej republiky Nemecko v prospech Chemische Werke Piesteritz GmbH sa zrušuje.
2. Komisia znáša svoje vlastné trovy konania a trovy konania žalobcu vo veci samej a aj v konaní o nariadení predbežného opatrenia.
3. Spolková republika Nemecko znáša svoje vlastné trovy konania.
García-Valdecasas | Lindh | Cooke |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 15. marca 2001.