Vec T‑20/14

Huynh Duong Vi Nguyen

proti

Európskemu parlamentu

a

Rade Európskej únie

„Žaloba o neplatnosť – Reforma Služobného poriadku úradníkov Európskej únie a Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Únie – Menej výhodný režim v oblasti paušálnej náhrady cestovných výdavkov a pripočítania dodatočných dní dovolenky k riadnej dovolenke ako času na cestu – Neexistencia osobnej dotknutosti – Mimozmluvná zodpovednosť – Príčinná súvislosť – Žaloba, ktorá je čiastočne zjavne neprípustná a čiastočne zjavne bez právneho základu“

Abstrakt – Uznesenie Všeobecného súdu (ôsma komora) z 11. novembra 2014

1.      Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú – Normatívny akt – Nariadenie meniace a dopĺňajúce Služobný poriadok úradníkov v oblasti náhrady cestovných výdavkov a času na cestu – Žaloba úradníka založená na práve zúčastniť sa na konaní meniacom a dopĺňajúcom služobný poriadok a príslušnosti k úzkej skupine úradníkov dotknutých aktom – Neexistencia osobnej dotknutosti – Neprípustnosť

(Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ a článok 336 ZFEÚ; Charta základných práv Európskej únie, články 27 a 28; Služobný poriadok úradníkov, článok 10, príloha V článok 7, príloha VII článok 8; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1023/2013)

2.      Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú – Osobná dotknutosť – Dôkazné bremeno náležiace žalobkyni

(Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ)

3.      Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú – Žaloba úradníka Únie týkajúca sa nariadenia, ktorým bol zmenený a doplnený Služobný poriadok úradníkov – Dosah na skúmanie podmienky osobnej dotknutosti v rámci podmienok prípustnosti hypotetickej žaloby proti rozhodnutiam správneho orgánu vykonávajúcim prijaté zmeny – Neexistencia

(Článok 256 ZFEÚ, článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ a článok 270 ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, príloha I článok 1; Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

4.      Žaloba o neplatnosť – Fyzické a právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú – Podmienky kumulatívnej povahy – Neprípustnosť žaloby v prípade nesplnenia jednej z týchto podmienok

(Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ)

5.      Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky – Protiprávnosť – Ujma – Príčinná súvislosť – Kumulatívne podmienky – Povinnosť súdu skúmať ich v určenom poradí – Neexistencia – Nesplnenie jednej z týchto podmienok – Zamietnutie žaloby o náhradu škody v celom rozsahu

(Článok 340 druhý odsek ZFEÚ)

6.      Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky – Príčinná súvislosť – Ujma vzniknutá v dôsledku protiprávneho prijatia nariadenia, ktorým bol zmenený a doplnený Služobný poriadok úradníkov, Parlamentom a Radou – Neexistencia priamej príčinnej súvislosti medzi ujmou a napadnutými ustanoveniami

(Článok 340 druhý odsek ZFEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1023/2013)

1.      Pokiaľ ide o žalobu podanú úradníkom Únie proti nariadeniu č. 1023/2013, ktorým sa mení Služobný poriadok úradníkov Európskej únie a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie, prijatému na základe článku 336 ZFEÚ v súlade s riadnym legislatívnym postupom, napadnuté ustanovenia patria do kategórie všeobecne záväzných aktov, aktov legislatívnej povahy, vo vzťahu ku ktorým článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ podmieňuje prípustnosť žalôb o zrušenie podaných fyzickými alebo právnickými osobami dodržaním podmienok priamej a osobnej dotknutosti.

V tejto súvislosti podmienka osobnej dotknutosti nemôže byť založená na článkoch 27 a 28 Charty základných práv Európskej únie. Skutočnosť, že osoba istým spôsobom zasahuje do procesu, ktorý vedie k prijatiu aktu Európskej únie, totiž môže túto osobu individualizovať vo vzťahu k predmetnému aktu len vtedy, keď jej uplatniteľná právna úprava Únie poskytuje isté procesné záruky. Ak nie je výslovne stanovené inak, ani proces vypracovania všeobecne platných aktov, ani tieto akty samotné nevyžadujú podľa všeobecných zásad práva Únie, akou je právo byť vypočutý, účasť dotknutých osôb, keďže ich záujmy sa považujú za zastúpené politickými orgánmi, ktoré sú povolané prijať tieto akty. V tejto súvislosti treba konštatovať, že ani v článku 336 ZFEÚ, ani v článku 10 služobného poriadku, ba ani v článku 27 Charty základných práv nie je upravené žiadne individuálne procesné právo, ktorým by disponovali zamestnanci inštitúcií Únie.

Okrem toho, hoci je pravda, že osobu možno považovať za osobne dotknutú aktom, pretože tvorí súčasť úzkej skupiny hospodárskych subjektov, keď tento akt mení práva nadobudnuté touto osobou pred jeho prijatím, treba konštatovať, že ak by sa aj preukázalo, že žalobkyňa skutočne patrí do takého úzkeho kruhu úradníkov, vo vzťahu ku ktorým budú mať napadnuté ustanovenia nariadenia č. 1023/2013 za následok odňatie nároku na náhradu cestovných výdavkov a na čas na cestu, táto okolnosť nevyplýva zo zrušenia nadobudnutého práva iba týmto úradníkom. Neexistovalo totiž nadobudnuté právo v tomto zmysle, keďže ako vyplýva z článku 7 prílohy V služobného poriadku uplatniteľného do 31. decembra 2013 a z článku 8 prílohy VII tohto istého služobného poriadku, nárok na náhradu cestovných výdavkov a na čas na cestu mali v skutočnosti bez ohľadu na príspevok na expatriáciu alebo na zahraničné bydlisko všetci úradníci Únie. V tejto súvislosti, hoci voľba Parlamentu a Rady viazať prostredníctvom ustanovení nariadenia č. 1023/2013 tieto nároky na poberanie príspevku na expatriáciu alebo na zahraničné bydlisko má za následok odňatie uvedených nárokov žalobkyni z dôvodu právnej a faktickej situácie, v ktorej sa žalobkyňa, tak ako ostatní úradníci, v súčasnosti nachádza, nie je vylúčené, že iní úradníci sa v budúcnosti budú nachádzať v obdobnej situácii ako ona.

Navyše možnosť viac či menej presne určiť v okamihu prijatia sporného opatrenia počet alebo dokonca totožnosť právnych subjektov, na ktoré sa opatrenie použije, vôbec neznamená, že tieto subjekty sa musia považovať za osobne dotknuté týmto opatrením, ak je nesporné, že sa toto použitie vykoná na základe objektívnej právnej alebo faktickej situácie definovanej dotknutým aktom.

(pozri body 25, 31, 32, 37, 41, 45 – 48)

2.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 43, 44)

3.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 52, 53)

4.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 55)

5.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 60, 61)

6.      V rámci vyvodenia mimozmluvnej zodpovednosti Únie v zmysle článku 340 druhého odseku ZFEÚ podmienka týkajúca sa existencie príčinnej súvislosti vyžaduje istú a priamu súvislosť medzi protiprávnym konaním, ktorého sa dopustila dotknutá inštitúcia, a uvádzanou ujmou, pričom preukázanie tejto súvislosti prináleží žalobkyni. Uvádzaná ujma navyše musí dostatočne priamo vyplývať z vytýkaného konania, pričom toto konanie musí byť rozhodujúcou príčinou ujmy.

Pokiaľ ide o žalobu úradníka týkajúcu sa ustanovení nariadenia č. 1023/2013, ktorým sa mení Služobný poriadok úradníkov Európskej únie a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie, v oblasti náhrady cestovných výdavkov a času na cestu, ktorých protiprávnosť namieta a ktoré sú príčinou ujmy, ktorá mu údajne vznikla, treba konštatovať, že medzi týmito ustanoveniami a tvrdenou ujmou neexistuje priama a istá súvislosť. Táto ujma by totiž mohla vyplývať iba z rozhodnutia inštitúcie, do ktorej žalobkyňa patrí, ktorým sa jej priznáva nižší počet dní dovolenky ako čas na cestu než počet, ktorý by jej bol priznaný podľa predtým uplatniteľného služobného poriadku, a ktorým sa jej na základe uvedených ustanovení zamieta nárok na náhradu cestovných výdavkov za rok.

(pozri body 62 – 64)