Language of document : ECLI:EU:C:2021:496

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

GIOVANNI PITRUZZELLA

prednesené 17. júna 2021(1)

Vec C340/20

Bank Sepah

proti

Overseas Financial Limited,

Oaktree Finance Limited

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour de cassation (Kasačný súd, Francúzsko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia voči Iránu – Nariadenie (ES) č. 423/2007 – Zmrazenie finančných prostriedkov osôb, subjektov a orgánov, ktoré Rada Európskej únie označila za zúčastňujúcich sa na šírení jadrových zbraní – Pojmy ‚zmrazenie finančných prostriedkov‘ a ‚zmrazenie hospodárskych zdrojov‘ – Možnosť uplatniť ochranné opatrenia na zmrazené finančné prostriedky a hospodárske zdroje – Pohľadávka predchádzajúca zmrazeniu finančných prostriedkov a nesúvisiaca s iránskym jadrovým a balistickým programom“






I.      Úvod

1.        Môže veriteľ osoby alebo subjektu, na ktoré sa vzťahujú opatrenia na zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov, ktoré sú vykonávané v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky Európskej únie, uplatniť voči zmrazenému majetku bez predchádzajúceho povolenia príslušného vnútroštátneho orgánu ochranné opatrenia bez atributívneho účinku, ktoré sú určené na zabezpečenie vymáhania jeho pohľadávok, ako je sudcovské záložné alebo zabezpečovacie opatrenie?

2.        Táto nová otázka vzniká v prejednávanej veci, ktorá sa týka výkladu článku 1 písm. h) a j) a článku 7 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 423/2007 z 19. apríla 2007 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu(2), ako aj nariadení (EÚ) č. 961/2010(3) a 267/2012(4) (ďalej len „následné nariadenia“).

3.        Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania podal Cour de cassation (Kasačný súd, Francúzsko) v rámci sporu medzi iránskou bankou Bank Sepah, ktorej majetok bol predmetom opatrenia na zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov, a dvoma jej veriteľmi, spoločnosťami Overseas Financial Limited a Oaktree Finance Limited. Poskytuje Súdnemu dvoru príležitosť bližšie objasniť rozsah pojmov „zmrazenie finančných prostriedkov“ a „zmrazenie hospodárskych zdrojov“.

II.    Právny rámec

4.        V rámci opatrení prijatých s cieľom vyvinúť tlak na Iránsku islamskú republiku, aby ukončila svoje jadrové činnosti, ktoré predstavujú nebezpečenstvo šírenia jadrových zbraní, a vývoj nosičov jadrových zbraní, Rada Európskej únie vykonala rezolúciu Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov 1737 (2006) (ďalej len „Bezpečnostná rada“) z 23. decembra 2006 – ktorá stanovovala zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov osôb a subjektov zapojených do iránskeho jadrového programu alebo programu balistických rakiet – prijatím spoločnej pozície 2007/140/SZBP z 27. februára 2007 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu(5).

5.        Článok 5 ods. 1 tejto spoločnej pozície stanovoval zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov patriacich osobám a subjektom uvedeným v prílohe k rezolúcii 1737 (2006) alebo určeným podľa tejto rezolúcie, ako aj všetkých finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov, ktoré tieto osoby alebo subjekty priamo alebo nepriamo vlastnia, majú v držbe alebo kontrolujú. Uvedené osoby a subjekty boli vymenované v prílohe I uvedenej spoločnej pozície.

6.        Zoznam uvedený v prílohe k rezolúcii 1737 (2006) bol aktualizovaný viacerými následnými rezolúciami, okrem iného rezolúciou Bezpečnostnej rady 1747 (2007) z 24. marca 2007. V nadväznosti na poslednú uvedenú rezolúciu Rada prijala spoločnú pozíciu 2007/246/SZBP(6).

7.        Na základe spoločnej pozície 2007/140 Rada prijala nariadenie č. 423/2007.

8.        Článok 1 písm. h) a j) tohto nariadenia stanovuje:

„Výlučne na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

h)      ‚zmrazenie finančných prostriedkov‘ je zabránenie každému pohybu, prevodu, zmene, použitiu finančných prostriedkov, prístupu k nim alebo zaobchádzaniu s nimi akýmkoľvek spôsobom, ktorý by viedol k zmene ich objemu, výšky, umiestnenia, vlastníctva, držby, povahy, miesta určenia [určenia – neoficiálny preklad] alebo k inej zmene, ktorá by umožnila použitie týchto finančných prostriedkov vrátane správy portfólia;

j)      ‚zmrazenie hospodárskych zdrojov‘ je zabránenie využívaniu hospodárskych zdrojov na účely získania finančných prostriedkov, tovaru alebo služieb akýmkoľvek spôsobom, ktorý zahŕňa okrem iného ich predaj, prenájom alebo založenie [zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti – neoficiálny preklad];“

9.        Článok 7 uvedeného nariadenia stanovuje:

„1.      Všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré patria osobám, subjektom a orgánom uvedeným v prílohe IV alebo ktoré tieto osoby, subjekty alebo orgány vlastnia, majú v držbe alebo kontrolujú, sa zmrazia….

3.      Žiadne finančné prostriedky ani hospodárske zdroje sa priamo ani nepriamo nesprístupnia fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom uvedeným v prílohách IV a V ani v ich prospech.

4.      Zakazuje sa vedomá a úmyselná účasť na činnostiach, ktorých predmetom alebo dôsledkom je priame alebo nepriame obchádzanie opatrení uvedených v odsekoch 1, 2 a 3.“

10.      Podľa článku 8 toho istého nariadenia:

„Odchylne od článku 7 môžu príslušné orgány členských štátov podľa internetových stránok uvedených v prílohe III povoliť uvoľnenie určitých zmrazených finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov, ak sa splnia tieto podmienky:

a)      finančné prostriedky alebo hospodárske zdroje podliehajú súdnemu, správnemu alebo arbitrážnemu zádržnému právu, ktoré vzniklo pred dátumom, keď osobu, subjekt alebo skupinu uvedené v článku 7 určil výbor pre sankcie, Bezpečnostná rada alebo Rada alebo boli určené súdnym, správnym alebo arbitrážnym rozhodnutím vydaným pred týmto dátumom;

…“

11.      Nariadenie Komisie (ES) č. 441/2007 z 20. apríla 2007, ktorým sa mení nariadenie č. 423/2007(7), zaradilo banku Bank Sepah do zoznamu uvedeného v prílohe IV nariadenia č. 423/2007.

12.      Nariadenie č. 423/2007 bolo následne nahradené nariadením č. 961/2010, ktoré bolo nahradené nariadením č. 267/2012, ktoré je stále účinné. Článok 1 písm. h) a i) a články 16 a 17 nariadenia č. 961/2010, ako aj článok 1 písm. j) a k) a články 23 a 24 nariadenia č. 267/2012, sú v podstate totožné s článkom 1 písm. h) a j), ako aj s článkami 7 a 8 nariadenia č. 423/2007. Bank Sepah je zaradená do zoznamu v prílohe VII nariadenia č. 961/2010 a do zoznamu v prílohe VIII nariadenia č. 267/2012. V záujme stručnosti budem v ďalšej časti mojich návrhov odkazovať len na ustanovenia nariadenia č. 423/2007, pričom rovnaké právne úvahy sa uplatňujú aj na príslušné ustanovenia následných nariadení.

III. Skutkový stav, konanie vo veci samej a prejudiciálne otázky

13.      V nadväznosti na rezolúciu 1747 (2007), ktorá bola vykonaná spoločnou pozíciou 2007/246 a nariadením 441/2007, bola Bank Sepah zaradená do zoznamu subjektov zúčastňujúcich sa na jadrovom programe alebo programe balistických rakiet, ktorých majetok sa mal zmraziť.

14.      Rozsudkom Cour d’appel de Paris (Odvolací súd Paríž, Francúzsko) z 26. apríla 2007 bola banke Bank Sepah uložená povinnosť zaplatiť v eurách spoločnostiam Overseas Financial a Oaktree Finance ekvivalent sumy 2 500 000 amerických dolárov (USD) (približne 2 050 000 eur) a 1 500 000 amerických dolárov (USD) (približne 1 230 000 eur), spolu s úrokmi v zákonnej sadzbe odo dňa vyhlásenia rozsudku.

15.      Po získaní čiastočných platieb požiadali Overseas Financial a Oaktree Finance 2. decembra 2011 ministra hospodárstva, aby na základe článku 8 nariadenia č. 423/2007 povolil uvoľnenie zostávajúcej dlžnej sumy. Keďže Overseas Financial a Oaktree Finance nedostali od ministra odpoveď, podali žalobu o neplatnosť proti implicitnému zamietnutiu ich žiadosti. Tribunal administratif de Paris (Správny súd Paríž, Francúzsko) zamietol túto žalobu z dôvodu, že akékoľvek uvoľnenie podľa článku 8 uvedeného nariadenia sa musí týkať rozhodnutia prijatého pred 23. decembrom 2006, teda pred dátumom prijatia rezolúcie 1737 (2006), zatiaľ čo banke Bank Sepah bola uložená povinnosť zaplatiť až po tomto dátume.

16.      Vzhľadom na skutočnosť, že po vyňatí banky Bank Sepah zo zoznamu subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, ku ktorému došlo 23. januára 2016(8), sa už nevyžadovalo nijaké správne povolenie na získanie splatnej platby, Cour administrative d’appel de Paris (Odvolací správny súd Paríž, Francúzsko), na ktorý bolo podané odvolanie, 21. októbra 2016 rozhodol o zastavení konania vo veci samej.(9)

17.      Dňa 17. mája 2016 boli na žiadosť spoločností Overseas Financial a Oaktree Finance vydané platobné rozkazy proti banke Bank Sepah a následne, keď nedostali žiadnu platbu, sa 5. júla 2016 pristúpilo k zabaveniu majetku, práv spoločníkov a cenných papierov. Rozsudkom z 9. januára 2017 súd rozhodujúci o nariadení výkonu rozhodnutia potvrdil tieto zabavenia, ako aj ich výšku, vrátane úrokov stanovených v rozsudku Cour d’appel de Paris (Odvolací súd Paríž) z 26. apríla 2007. Bank Sepah sa proti tomuto rozhodnutiu odvolala a tvrdila, že nemôže byť zodpovedná za úroky, keďže sa domnievala, že jej v zaplatení dlhu bránila vyššia moc vyplývajúca zo zmrazenia jej majetku na základe nariadenia č. 423/2007, čo následne malo viesť k pozastaveniu plynutia úrokov.

18.      Rozsudkom z 8. marca 2018 Cour d’appel de Paris (Odvolací súd Paríž) na jednej strane zamietol odvolanie banky Bank Sepah a na druhej strane naopak konštatoval, že na predmetné okolnosti sa uplatňuje päťročná premlčacia lehota. Podľa tohto odvolacieho súdu totiž spoločnostiam Overseas Financial a Oaktree Finance nič nebránilo v tom, aby preventívne prijali vykonávacie opatrenia, ktoré mohli prerušiť plynutie premlčacej lehoty. Keďže takéto opatrenia neboli prijaté pred vydaním platobných rozkazov 17. mája 2016, uvedený odvolací súd rozhodol, že Overseas Financial a Oaktree Finance majú v dôsledku toho nárok len na úroky, ktoré vznikli od 17. mája 2011, teda päť rokov pred vydaním uvedených platobných rozkazov.

19.      Bank Sepah, ako aj Overseas Financial a Oaktree Finance podali kasačný opravný prostriedok na vnútroštátny súd. Overseas Financial a Oaktree Finance spochybňujú najmä časť rozsudku vydaného v odvolacom konaní týkajúcu sa päťročnej premlčacej lehoty v súvislosti s úrokmi.

20.      Pokiaľ ide o túto otázku, vnútroštátny súd sa domnieva, že vyriešenie sporu závisí od toho, či Overseas Financial a Oaktree Finance mohli prerušiť plynutie premlčacej lehoty uplatnením ochranného opatrenia alebo opatrenia na nútený výkon rozhodnutia voči zmrazenému majetku banky Bank Sepah.

21.      V tejto súvislosti vnútroštátny súd uvádza, že ani nariadenie č. 423/2007, ani následné nariadenia neobsahujú nijaké ustanovenie, ktoré by veriteľovi výslovne zakazovalo uplatniť voči zmrazenému majetku svojho dlžníka ochranné opatrenie alebo opatrenia na nútený výkon rozhodnutia a že vzhľadom na definíciu pojmu „zmrazenie finančných prostriedkov“ obsiahnutú v týchto nariadeniach nemožno vylúčiť, že voči zmrazenému majetku možno uplatniť opatrenia, na ktoré sa nevzťahuje žiadny zo zákazov stanovených v uvedených nariadeniach. Podľa uvedeného súdu vzniká otázka, či ochranné opatrenia, ktoré nemajú atributívny účinok, ako sú zabezpečovacie opatrenia a sudcovské záložné práva, ktoré sú stanovené vo francúzskom code des procédure civiles d’exécution (ďalej len „Civilný exekučný poriadok“)(10), sa môžu voči zmrazenému majetku uplatniť bez predchádzajúceho povolenia.

22.      Po prvé sa vnútroštátny súd pýta, či napriek neexistencii atributívneho účinku nemajú zabezpečovacie opatrenia a sudcovské záložné práva za následok zmenu „určenia“ finančných prostriedkov, ktoré sú ich predmetom, v zmysle definície zmrazenia finančných prostriedkov obsiahnutej v nariadení č. 423/2007 a v následných nariadeniach, a všeobecnejšie, či nemôžu umožniť „použitie“ finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov, ktoré sú ich predmetom, v zmysle uvedených nariadení.

23.      Vnútroštátny súd uvádza, že tieto opatrenia tým, že zabezpečujú, že po zrušení zmrazenia bude osoba, ktorá ich vykonáva, prednostne vyplatená prostredníctvom majetku, práv a pohľadávok, ktoré sú predmetom záložného práva (k nehnuteľnosti alebo na hnuteľný majetok) alebo ktoré boli preventívne zaistené, možno totiž považovať za opatrenia, ktoré podnecujú hospodársky subjekt k uzavretiu zmluvy s osobou alebo subjektom, ktorých majetok je zmrazený, čo by znamenalo, že táto naposledy uvedená osoba alebo subjekt by použili ekonomickú hodnotu svojich aktív kvalifikovaných ako finančné prostriedky alebo by prostredníctvom ekonomickej hodnoty svojich aktív kvalifikovaných ako hospodárske zdroje získali finančné prostriedky, tovar alebo služby.

24.      Po druhé však vnútroštátny súd poznamenáva, že takéto riziko zrejme neexistuje v prejednávanej veci, v ktorej sa spoločnosti Overseas Financial a Oaktree Finance snažia vymôcť pohľadávku, ktorá síce bola stanovená rozhodnutím súdu po zmrazení majetku banky Bank Sepah, ale zakladá sa na dôvode, ktorý nesúvisí s iránskym jadrovým a balistickým programom a ktorý predchádzal zavedeniu tohto zmrazenia. Podľa uvedeného súdu preto vzniká otázka, či sa možnosť uplatniť bez predchádzajúceho povolenia opatrenie voči zmrazenému majetku posudzuje len na základe povahy dotknutého opatrenia bez ohľadu na osobitosti prejednávanej veci, alebo či sa tieto osobitosti môžu naopak zohľadniť.

25.      Za týchto podmienok Cour de cassation (Kasačný súd, Francúzsko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.      Majú sa článok 1 písm. h) a j) a článok 7 ods. 1 nariadenia [č. 423/2007], článok 1 písm. i) a h) a článok 16 ods. 1 nariadenia [č. 961/2010], ako aj článok 1 písm. k) a j) a článok 23 ods. 1 nariadenia [č. 267/2012] vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby sa bez predchádzajúceho povolenia príslušného vnútroštátneho orgánu uplatnilo voči zmrazenému majetku také opatrenie, ktoré nemá atributívny účinok, ako je sudcovské záložné právo alebo zabezpečovacie opatrenie upravené vo francúzskom code des procédure civiles d’exécution [Civilný exekučný poriadok]?

2.      Je na účely odpovede na prvú otázku relevantné, že dôvod vzniku pohľadávky, ktorá sa má vymáhať od osoby alebo subjektu, ktorých majetok je zmrazený, nesúvisí s iránskym jadrovým a balistickým programom a nastal pred prijatím [rezolúcie 1737 (2006)]?“

IV.    Právna analýza

A.      O prvej prejudiciálnej otázke

26.      Svojou prvou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa majú pojmy „zmrazenie finančných prostriedkov“ a „zmrazenie hospodárskych zdrojov“, ako sú stanovené v nariadení č. 423/2007 a v následných nariadeniach, vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby sa voči zmrazenému majetku uplatnilo bez predchádzajúceho povolenia príslušného vnútroštátneho orgánu opatrenie, ktoré nemá atributívny účinok, ako je sudcovské záložné právo alebo zabezpečovacie opatrenie podľa francúzskeho práva.

27.      Účastníci konania, ktorí predložili Súdnemu dvoru svoje pripomienky, majú rôzne názory na to, ako odpovedať na túto otázku. Na jednej strane francúzska vláda, ako aj Overseas Financial a Oaktree Finance tvrdia, že na to, aby sa voči zmrazenému majetku mohlo uplatniť také ochranné opatrenie, ako sú opatrenia, ktoré uviedol vnútroštátny súd, sa vyžaduje povolenie príslušného orgánu. Na druhej strane Bank Sepah zastáva názor, že takéto ochranné opatrenia možno uplatniť voči zmrazenému majetku bez predchádzajúceho povolenia príslušného orgánu. Európska komisia sa domnieva, že na to, aby sa voči zmrazenému majetku mohli uplatniť také ochranné opatrenia, ako sú opatrenia, ktoré uviedol vnútroštátny súd, sa nevyžaduje predchádzajúce povolenie príslušného orgánu, ale že strana, ktorá má v úmysle uplatniť takéto opatrenia, musí tento orgán vopred a systematicky informovať.

28.      Odpoveď na prvú otázku, ktorú položil vnútroštátny súd, predpokladá, že pojmy „zmrazenie finančných prostriedkov“ a „zmrazenie hospodárskych zdrojov“, ako sú vymedzené v článku 1 písm. h) a j) nariadenia č. 423/2007 a v zodpovedajúcich ustanoveniach následných nariadení, sa majú vykladať tak, aby bolo možné určiť ich rozsah. Cieľom výkladu týchto ustanovení musí byť overenie, či také ochranné opatrenia bez atributívneho účinku, ako sú opatrenia uvedené vnútroštátnym súdom, spadajú do pôsobnosti týchto pojmov.

29.      V tejto súvislosti pripomínam, že podľa ustálenej judikatúry je pri výklade ustanovenia práva Únie potrebné zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou, a prípadne aj históriu jeho vzniku.(11)

30.      Pokiaľ ide o doslovný výklad predmetných ustanovení, je potrebné konštatovať, že ako uviedol vnútroštátny súd, ani nariadenie č. 423/2007, ani následné nariadenia neobsahujú výslovný zákaz uplatniť ochranné opatrenia voči zmrazeným finančným prostriedkom alebo hospodárskym zdrojom. V týchto nariadeniach sú však pojmy „zmrazenie finančných prostriedkov“ a „zmrazenie hospodárskych zdrojov“ vymedzené mimoriadne široko, aby sa majetok osôb uvedených na zozname v čase ich určenia zmrazil v maximálnej možnej miere.

31.      Pokiaľ ide teda najskôr o pojem „zmrazenie finančných prostriedkov“, vzťahuje sa na „pohy[b], prevo[d], zmen[u], použiti[e] finančných prostriedkov, [na] prístu[p] k nim alebo [na] zaobchádzani[e] s nimi akýmkoľvek spôsobom, ktorý by viedol k zmene ich objemu, výšky, umiestnenia, vlastníctva, držby, povahy, [určenia] alebo k inej zmene, ktorá by umožnila použitie týchto finančných prostriedkov vrátane správy portfólia“.

32.      Z tejto definície výslovne vyplýva, že zmrazenie finančných prostriedkov nebráni len opatreniam, ktoré môžu zmeniť rozsah majetku sankcionovaných osôb a subjektov, ale bráni aj transakciám s týmito finančnými prostriedkami, ktoré menia výlučne ich povahu alebo účel. Zdá sa teda, že táto definícia zahŕňa do pojmu „zmrazenie finančných prostriedkov“ opatrenia, ktoré nemajú atributívny účinok, keďže nepredpokladajú ani zmenu vlastníctva, ani zmenu držby dotknutých finančných prostriedkov.

33.      Pokiaľ ide o prostriedky stanovené na zabránenie týmto opatreniam, sú vymedzené rozsiahlym spôsobom, vrátane „každé[ho] pohybu, prevodu, zmen[y], použiti[a]… prístup[u]… alebo zaobchádzani[a]“ s finančnými prostriedkami. Použitie neurčitého zámena „každý“ podľa môjho názoru naznačuje zámer normotvorcu Únie vymedziť definíciu pojmu „zmrazenie finančných prostriedkov“ veľmi široko.

34.      Z toho vyplýva, že definícia pojmu „zmrazenie finančných prostriedkov“ je formulovaná tak, aby zahŕňala akékoľvek použitie finančných prostriedkov, ktoré má okrem iného za následok zmenu ich určenia, t. j. ich pridelenia, použitia alebo účelu, bez toho, aby došlo k prevodu vlastníctva alebo držby týchto finančných prostriedkov. Zahŕňa preto aj opatrenia týkajúce sa použitia finančných prostriedkov, ktoré nemajú atributívny účinok.

35.      Pokiaľ ide následne o pojem „zmrazenie hospodárskych zdrojov“, je vymedzený v článku 1 písm. j) nariadenia č. 423/2007 a v príslušných ustanoveniach následných nariadení ako „zabránenie každému využívaniu hospodárskych zdrojov na účely získania finančných prostriedkov, tovaru alebo služieb akýmkoľvek spôsobom, ktorý zahŕňa okrem iného ich predaj, prenájom alebo [zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti]“.

36.      Zo samotného znenia tohto ustanovenia vyplýva, že normotvorca Únie mal tiež v úmysle vymedziť pojem „zmrazenie hospodárskych zdrojov“ pomerne široko, čo vyplýva z použitia pojmov „každé využívanie“ a „akýmkoľvek spôsobom“.

37.      Navyše táto definícia obsahuje zoznam – uvedený výslovne ako príklad a teda otvorený – opatrení, ktoré nemožno vykonať voči hospodárskym zdrojom; z predmetného ustanovenia výslovne vyplýva, že „zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti“ je jedným z týchto opatrení. Ako pritom uviedli francúzska vláda, ako aj Overseas Financial a Oaktree Finance, záložné právo k nehnuteľnosti je – podľa francúzskeho práva, ale tiež podľa práva iných členských štátov(12) –zriadené zákonom, zmluvou alebo rozhodnutím súdu a priznáva veriteľovi, ktorý má z neho prospech, prednostné právo spolu s právom na ďalší predaj, ktoré však neznamená žiaden prevod vlastníctva alebo držby zaťaženej nehnuteľnosti. Ide teda o opatrenie, ktoré nemá atributívny účinok.

38.      Z doslovnej analýzy predmetných ustanovení vyplýva, že vymedzujú pojmy „zmrazenie finančných prostriedkov“ a „zmrazenie hospodárskych zdrojov“ širokým spôsobom tak, aby zahŕňali čo najširší rozsah hospodárskych transakcií týkajúcich sa finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov, ktoré podliehajú zmrazeniu. Definície týchto pojmov obsiahnuté v uvedených ustanoveniach sa výslovne vzťahujú aj na opatrenia, ktoré nemajú atributívny účinok.

39.      Požiadavka širokého výkladu pojmov „zmrazenie finančných prostriedkov“ a „zmrazenie hospodárskych zdrojov“, ktorý nevylučuje z ich pôsobnosti opatrenia uplatňované voči zmrazeným finančným prostriedkom a hospodárskym zdrojom, ktoré nemajú atributívny účinok, je navyše potvrdená analýzou kontextu a cieľov sledovaných nariadením č. 423/2007 a následnými nariadeniami.

40.      Z kontextuálneho hľadiska je takýto široký výklad totiž v súlade so širokým rozsahom znenia článku 7 ods. 1 nariadenia č. 423/2007 a príslušných ustanovení následných nariadení, ktorých cieľom je zmrazenie všetkých finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov dotknutých osôb a subjektov.

41.      Je tiež v súlade so širokým rozsahom pojmov „finančné prostriedky a hospodárske zdroje“(13) na jednej strane a „sprístupnenie“ na strane druhej(14), ktorý Súdny dvor uznal vo svojej judikatúre týkajúcej sa vykonávania reštriktívnych opatrení prijatých voči právnickým a fyzickým osobám, na ktoré sa vzťahujú opatrenia na zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov.

42.      Pokiaľ teda ide o pojem „finančné prostriedky a hospodárske zdroje“, z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že má široký význam, ktorý pokrýva aktíva akejkoľvek povahy bez ohľadu na spôsob ich získania.(15)

43.      Pokiaľ ide o výraz „… sprístupn[enie]“, z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že má tiež široký význam, ktorý zahŕňa akýkoľvek akt, ktorého vykonanie je nevyhnutné na to, aby umožnilo osobe, skupine osôb alebo subjektu, na ktoré sa vzťahuje opatrenie na zmrazenie finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov, skutočne získať oprávnenie plne disponovať s dotknutými finančnými prostriedkami, inými finančnými aktívami alebo hospodárskymi zdrojmi.(16)

44.      Navyše široký výklad uvedený v bode 39 vyššie je nevyhnutný vzhľadom na požiadavku zabrániť akémukoľvek obchádzaniu, ktorá je stanovená v článku 7 ods. 4 nariadenia č. 423/2007.(17)

45.      Z teleologického hľadiska je široký výklad pojmov „zmrazenie finančných prostriedkov“ a „zmrazenie hospodárskych zdrojov“ uvedený v bode 39 vyššie v súlade s cieľmi nariadení, ktorými sa vykonávajú reštriktívne opatrenia na zmrazenie majetku, a osobitne s cieľom, ktorý sleduje nariadenie č. 423/2007 a následné nariadenia v kontexte reštriktívnych opatrení prijatých voči Iránu.

46.      Na jednej strane totiž Súdny dvor vo všeobecnosti uviedol, že cieľom režimov zmrazenia majetku osôb alebo subjektov podozrivých z účasti na činnostiach, na ktoré sa uvedené režimy vzťahujú, je zabrániť takýmto osobám v prístupe k hospodárskym alebo finančným zdrojom bez ohľadu na ich povahu, ktoré by mohli použiť na podporu takýchto činností.(18) Z tohto hľadiska musia byť reštriktívne opatrenia koncipované tak, aby mali čo najväčší vplyv na osoby, ktorých správanie sa má ovplyvniť.(19)

47.      Na druhej strane, pokiaľ ide konkrétne o ciele nariadenia č. 423/2007 a následných nariadení, je potrebné poznamenať, že zabezpečujú vykonávanie spoločnej pozície 2007/140, ktorá bola prijatá na dosiahnutie cieľov rezolúcie 1737 (2006) v rámci Európskej únie, a sú teda zamerané na vykonávanie tejto rezolúcie.(20)

48.      Zo znenia rezolúcie 1737 (2006), ako aj zo spoločnej pozície 2007/140(21) pritom jednoznačne vyplýva, že reštriktívne opatrenia prijaté voči Iránskej islamskej republike majú preventívny účel v tom zmysle, že ich cieľom je zabrániť nárastu šírenia jadrových zbraní tým, že sa na tento štát vyvíja tlak, aby ukončil svoje činnosti predstavujúce nebezpečenstvo šírenia jadrových zbraní.(22)

49.      Cieľom opatrení na zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov je zabrániť tomu, aby sa majetok dotknutý opatrením spočívajúcim v zmrazení mohol použiť na získanie finančných prostriedkov, tovaru alebo služieb, ktoré môžu prispieť k šíreniu jadrových zbraní v Iráne, proti ktorému bojuje rezolúcia 1737 (2006), spoločná pozícia 2007/140 a nariadenie č. 423/2007.(23)

50.      Na dosiahnutie týchto cieľov je nielen legitímne, ale aj nevyhnutné, aby mali definície pojmov „zmrazenie finančných prostriedkov“ a „zmrazenie hospodárskych zdrojov“ široký výklad, pretože ide o to, aby sa zabránilo akémukoľvek použitiu zmrazeného majetku, ktorý by umožňoval obchádzanie predmetných nariadení a využitie nedostatkov systému.(24)

51.      Dosiahnutie cieľa sledovaného nariadením č. 423/2007 a následnými nariadeniami, ako aj potreba zabezpečiť potrebný účinok týchto nariadení v boji proti šíreniu jadrových zbraní v Iráne svedčia v prospech širokého výkladu pojmov „zmrazenie finančných prostriedkov“ a „zmrazenie hospodárskych zdrojov“, ktorý z ich pôsobnosti nevylučuje ochranné opatrenia, ktoré nemajú atributívny účinok.(25) Naopak, reštriktívny výklad pojmov „zmrazenie finančných prostriedkov“ a „zmrazenie hospodárskych zdrojov“, ktorý by umožňoval vykonávanie takýchto ochranných opatrení, ktoré nemajú atributívny účinok, bez prechádzajúceho povolenia, by mohol narušiť účinnosť reštriktívnych opatrení na zmrazenie, ako aj ich potrebný účinok.

52.      V prejednávanej veci vnútroštátnemu súdu prislúcha, aby jasne určil, či ním uvedené opatrenia, a síce sudcovské záložné právo a zabezpečovacie opatrenie, ako ich stanovuje vnútroštátne právo, patria medzi ochranné opatrenia bez atributívneho účinku, ktoré spadajú do pôsobnosti pojmov „zmrazenie finančných prostriedkov“ a „zmrazenie hospodárskych zdrojov“, takže ich nemožno uplatniť bez predchádzajúceho súhlasu príslušného vnútroštátneho orgánu.

53.      V tejto súvislosti však z judikatúry vyplýva, že v rámci súdnej spolupráce stanovenej v článku 267 ZFEÚ, Súdny dvor môže na základe okolností uvedených v spise podať vnútroštátnemu súdu výkladové prvky práva Únie, ktoré môžu byť pre tento súd užitočné pri posudzovaní účinkov daného ustanovenia tohto práva.(26) Za týchto podmienok sa mi zdajú relevantné nasledujúce pripomienky.

54.      Po prvé z predchádzajúcich úvah vyplýva, že skutočnosť, že ochranné opatrenia, ktoré sú predmetom tejto prejudiciálnej otázky, nemajú atributívny účinok, nebráni uplatneniu pojmov „zmrazenie finančných prostriedkov“ a „zmrazenie hospodárskych zdrojov“, teda nariadeniu č. 423/2007.

55.      Po druhé sa zdá, že z informácií poskytnutých vnútroštátnym súdom vyplýva, že predmetné ochranné opatrenia vedú k zmene určenia finančných prostriedkov, voči ktorým sa ochranné opatrenia uplatňujú.

56.      Na jednej strane ako poznamenal uvedený súd, podľa francúzskeho práva zabezpečovacie opatrenia zahŕňajú osobitné účelové použitie zaisteného majetku a právo na prednostné vyplatenie pred ostatnými veriteľmi na existujúci alebo budúci hnuteľný majetok alebo súbor hmotného hnuteľného majetku. Zdá sa však, že toto ochranné opatrenie, tak ako je koncipované, zmrazuje zamýšľané použitie zaisteného majetku.

57.      Na druhej strane vnútroštátny súd poznamenáva, že sudcovské záložné právo má rovnako ako zabezpečovacie opatrenie za následok to, že v prípade prevodu majetku a práv, na ktorých je zriadené, sa pohľadávka záložného veriteľa musí prednostne uhradiť z ceny prevodu.

58.      Možno teda konštatovať, že keďže majetok, ktorý je predmetom sudcovského záložného práva, podlieha prednostnému právu, je určený na úhradu zabezpečenej pohľadávky. V dôsledku toho sa zdá, že sudcovské záložné právo znamená aj zmenu určenia zmrazených finančných prostriedkov.

59.      Po tretie keďže zabezpečovacie opatrenia a sudcovské záložné práva, ktoré sa týkajú zmrazeného majetku, umožňujú zabezpečiť, že veriteľ dostane platbu hneď, ako budú splnené podmienky na uvoľnenie týchto finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov, zdá sa tiež, že uvedené opatrenia sú takej povahy, že predstavujú použitie majetku, na ktorom môžu byť zriadené.

60.      Keďže totiž tieto opatrenia zaručujú, že osoba, ktorá ich vykonáva, bude po uvoľnení majetku prednostne vyplatená, hospodársky subjekt by sa mohol rozhodnúť uzavrieť zmluvu s osobou alebo subjektom, ktorých majetok je zmrazený, a to vzhľadom na to, že možnosť prijať ochranné opatrenia predstavuje do určitej miery záruku platby, ktorá vyplýva zo zmluvy uzatvorenej s uvedenou osobou alebo subjektom.

61.      Zdá sa teda, že takéto ochranné opatrenia sú takej povahy, že umožňujú sankcionovanej osobe alebo subjektu využívať ekonomickú hodnotu svojho zmrazeného majetku, čo možno považovať za použitie ich zmrazených finančných prostriedkov alebo za použitie ich zmrazených hospodárskych zdrojov na získanie finančných prostriedkov, tovaru alebo služieb.

62.      Po štvrté treba poznamenať, že sudcovské záložné práva majú veľmi podobné účinky ako záložné právo k nehnuteľnosti, pretože podobne ako záložné právo k nehnuteľnosti nemajú atributívny účinok, ale poskytujú veriteľovi právo na prednostné vyplatenie z predajnej ceny. Ako však bolo uvedené v bode 37 týchto návrhov, v článku 1 písm. j) nariadenia č. 423/2007 a v zodpovedajúcich ustanoveniach následných nariadení sa zmieňuje zriadenie záložného práva k hospodárskym zdrojom, ktoré sú nehnuteľnosťami, ako jedno z konaní výslovne zakázaných pri zmrazení uvedených zdrojov.

63.      Na záver zo všetkých vyššie uvedených úvah podľa môjho názoru vyplýva, že na prvú prejudiciálnu otázku, ktorú položil vnútroštátny súd, treba odpovedať tak, že článok 1 písm. h) a j) a článok 7 ods. 1 nariadenia č. 423/2007, článok 1 písm. i) a h) a článok 16 ods. 1 nariadenia č. 961/2010, ako aj článok 1 písm. k) a j) a článok 23 ods. 1 nariadenia č. 267/2012 sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby sa bez predchádzajúceho povolenia príslušného vnútroštátneho orgánu uplatnili voči zmrazeným finančným prostriedkom a hospodárskym zdrojom ochranné opatrenia, ktoré nemajú atributívny účinok. Vnútroštátnemu súdu prislúcha, aby jasne určil, či sudcovské záložné právo a zabezpečovacie opatrenie, ako ich stanovuje vnútroštátne právo, patria medzi ochranné opatrenia bez atributívneho účinku, v prípade ktorých sa vyžaduje predchádzajúce povolenie príslušného vnútroštátneho orgánu.

B.      O druhej prejudiciálnej otázke

64.      Svojou druhou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či na účely odpovede na prvú prejudiciálnu otázku je relevantná okolnosť, že dôvod vzniku pohľadávky, ktorá sa má vymáhať od osoby alebo subjektu, ktorých majetok je zmrazený, nesúvisí s iránskym jadrovým a balistickým programom a nastal pred prijatím rezolúcie 1737 (2006).

65.      Vnútroštátny súd totiž uvádza, že hoci dôvodom vzniku predmetnej pohľadávky je súdne rozhodnutie, ktoré nasledovalo po zmrazení majetku banky Bank Sepah, tento dôvod nesúvisí s iránskym jadrovým a balistickým programom a zároveň predchádzal zavedeniu tohto zmrazenia.

66.      V tejto súvislosti treba predovšetkým uviesť, že ani článok 7 ods. 1 nariadenia č. 423/2007, ani zodpovedajúce ustanovenia následných nariadení nestanovujú v prípade zmrazenia finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov rozlišovanie podľa dôvodu použitia zmrazených aktív dotknutou osobou, a najmä podľa dôvodu vzniku pohľadávky, ktorá sa má vymáhať od osoby, na ktorú sa vzťahujú tieto reštriktívne opatrenia.

67.      Navyše ani definície pojmov „zmrazenie finančných prostriedkov“ a „zmrazenie hospodárskych zdrojov“, ktoré sú uvedené v článku 1 písm. h) a j) nariadenia č. 423/2007 a v zodpovedajúcich ustanoveniach následných nariadení, nerozlišujú podľa dôvodu vzniku tejto pohľadávky.

68.      Za týchto okolností sa možnosť vykonať také opatrenie voči zmrazenému majetku, ako je ochranné opatrenie, musí podľa môjho názoru posudzovať výlučne na základe právnych účinkov tohto opatrenia, analyzovaných s ohľadom na znenie príslušných nariadení. Nemožno ju však posudzovať na základe špecifických vlastností pohľadávky, ktorú má uvedené opatrenie chrániť.

69.      Odpoveď na prvú prejudiciálnu otázku, ktorú som uviedol v bodoch 26 až 63 vyššie, teda vyplýva z povahy a účinkov zmrazenia finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov na jednej strane a zo zamýšľaných ochranných opatrení na strane druhej, pričom pri analýze sú irelevantné vlastnosti alebo povaha predmetnej pohľadávky.

70.      Navyše ako správne uviedla francúzska vláda vo svojich pripomienkach, posudzovanie navrhovaného opatrenia nie z hľadiska jeho právnych účinkov, ale z hľadiska povahy alebo špecifických vlastností pohľadávky, ktorú má opatrenie chrániť, by mohlo byť pre hospodárske subjekty a orgány dohľadu zdrojom veľkej neistoty.

71.      Depozitné inštitúcie spravujúce účty osôb a subjektov, ktorých sa týka opatrenie na zmrazenie, by totiž neboli schopné určiť, či ochranné opatrenie, ktoré im je adresované, je prípustné, pretože toto posúdenie by záviselo od povahy pohľadávky, ktorú má opatrenie chrániť, a od vzťahov medzi žiadateľom a osobou, na ktorú sa vzťahuje zmrazenie majetku. Takáto situácia neistoty by mohla viesť k značnému počtu sporov pred vnútroštátnymi súdmi.

72.      Nariadenie č. 423/2007 a následné opatrenia okrem iného stanovili a podrobne upravili obmedzujúce podmienky, za ktorých by príslušné vnútroštátne orgány mohli povoliť určité opatrenia, ktorých účinok je v rozpore so zmrazením majetku, ako sú napríklad ochranné opatrenia.

73.      Článok 8 a nasl. nariadenia č. 423/2007 a zodpovedajúce ustanovenia následných nariadení sú tak jediným právnym základom pre povolenie takéhoto rozmrazenia. Výnimky, ktoré sú jasne vymenované, sa majú vykladať reštriktívne v tom zmysle, že osoba, ktorá nespĺňa žiadnu z podmienok uvedených v týchto ustanoveniach, sa nemôže domáhať uplatnenia opatrení, ktoré porušujú ustanovenia upravujúce zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov.

74.      Okolnosť, že dôvod vzniku pohľadávky, ktorá sa má vymáhať, nesúvisí s iránskym jadrovým a balistickým programom a nastal pred prijatím rezolúcie 1737 (2006) však zjavne nepatrí medzi okolnosti, ktoré odôvodňujú výnimku z režimu zmrazenia vytvoreného následnými nariadeniami. Z toho vyplýva, že v prejednávanej veci nemožnosť uplatniť – z dôvodu zmrazenia majetku – opatrenia bez atributívneho účinku, ako sú sudcovské záložné práva alebo zabezpečovacie opatrenia, nemôže závisieť od dôvodu vzniku pohľadávky, ktorá sa má vymáhať od osoby alebo subjektu, ktorých majetok je zmrazený.

75.      Z predchádzajúcich úvah podľa môjho názoru vyplýva, že na druhú prejudiciálnu otázku, ktorú položil vnútroštátny súd, treba odpovedať v tom zmysle, že okolnosť, že dôvod vzniku pohľadávky, ktorá sa má vymáhať od osoby alebo subjektu, ktorých majetok je zmrazený, nesúvisí s iránskym jadrovým a balistickým programom a nastal pred prijatím rezolúcie 1737 (2006), je na účely odpovede na prvú prejudiciálnu otázku irelevantná.

V.      Návrh

76.      Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré mu položil Cour de cassation (Kasačný súd, Francúzsko), takto:

1.      Článok 1 písm. h) a j) a článok 7 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 423/2007 z 19. apríla 2007 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, článok 1 písm. i) a h) a článok 16 ods. 1 nariadenia Rady (EÚ) č. 961/2010 z 25. októbra 2010, o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 423/2007, ako aj článok 1 písm. k) a j) a článok 23 ods. 1 nariadenia Rady (EÚ) č. 267/2012 z 23. marca 2012 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 961/2010, sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby sa bez predchádzajúceho povolenia príslušného vnútroštátneho orgánu uplatnili voči zmrazeným finančným prostriedkom a hospodárskym zdrojom ochranné opatrenia, ktoré nemajú atributívny účinok. Vnútroštátnemu súdu prislúcha, aby jasne určil, či sudcovské záložné právo a zabezpečovacie opatrenie, ako ich stanovuje vnútroštátne právo, patria medzi ochranné opatrenia bez atributívneho účinku, v prípade ktorých sa vyžaduje predchádzajúce povolenie príslušného vnútroštátneho orgánu.

2.      Okolnosť, že dôvod vzniku pohľadávky, ktorá sa má vymáhať od osoby alebo subjektu, ktorých majetok je zmrazený, nesúvisí s iránskym jadrovým a balistickým programom a nastal pred prijatím rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov 1737 (2006) z 23. decembra 2006, je na účely odpovede na prvú prejudiciálnu otázku irelevantná.


1      Jazyk prednesu: francúzština.


2      Ú. v. EÚ L 103, 2007, s. 1.


3      Nariadenie Rady z 25. októbra 2010 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 423/2007 (Ú. v. EÚ L 281, 2010, s. 1).


4      Nariadenie Rady z 23. marca 2012 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 961/2010 (Ú. v. EÚ L 88, 2012, s. 1).


5      Ú. v. EÚ L 61, 2007, s. 49.


6      Spoločná pozícia z 23. apríla 2007, ktorou sa mení a dopĺňa spoločná pozícia 2007/140 (Ú. v. EÚ L 106, 2007, s. 67).


7      Ú. v. EÚ L 104, 2007, s. 28.


8      Pozri článok 1 vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2016/74 z 22. januára 2016, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 267/2012 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ L 16, 2016, s. 6).


9      Po podaní odvolania proti rozhodnutiu Tribunal administratif de Paris (Správny súd Paríž) na Cour administrative d’appel de Paris (Odvolací správny súd Paríž), sa tento súd obrátil na Súdny dvor s prejudiciálnou otázkou týkajúcou sa platnosti článku 17 nariadenia č. 961/2010, ktorý má v podstate rovnaké znenie ako článok 8 nariadenia č. 423/2007. Po vyňatí banky Bank Sepah zo zoznamu subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, Súdny dvor uznesením z 23. marca 2016, Overseas Financial a Oaktree Finance (C‑319/15, neuverejnené, EU:C:2016:268), nariadil zastavenie konania.


10      Podľa článku 523 code des procédure civiles d’exécution (Civilný exekučný poriadok) má zabezpečovacie opatrenie na zabezpečenie pohľadávok účinky zálohu stanoveného v článku 2350 code civil (Občiansky zákonník), keďže jeho následkom je osobitné účelové určenie zaisteného majetku a právo na prednostné vyplatenie pred ostatnými pohľadávkami z existujúceho alebo budúceho hnuteľného majetku alebo súhrnu hnuteľného hmotného majetku. Vnútroštátny súd uvádza, že zabezpečovacie opatrenia nemajú atributívny účinok, keďže zaistený majetok, pohľadávky a práva zostávajú v majetku dlžníka. Na základe článku 531 Civilného exekučného poriadku predmetom sudcovského záložného práva môže byť nehnuteľnosť (záložné právo k nehnuteľnosti), ako aj obchodný majetok, akcie a cenné papiere (záložné právo na hnuteľný majetok); podľa toho istého článku je majetok zaťažený sudcovským záložným právom naďalej scudziteľný. Sudcovské záložné právo znamená, že v prípade prevodu majetku alebo práv, ktoré sú jeho predmetom, musí byť pohľadávka záložného veriteľa prednostne uspokojená z ceny prevodu. Podľa vnútroštátneho súdu toto ochranné opatrenie nemá podobne ako zabezpečovacie opatrenie atributívny účinok, keďže neukladá držiteľovi dotknutého majetku alebo práv nijakú povinnosť previesť ich a nemá vplyv na jeho právo vybrať si osobu, na ktorú ich prevedie.


11      Pozri najmä rozsudok zo 14. mája 2020, Országos Idegenrendészeti Főigazgatóság Dél‑alföldi Regionális Igazgatóság (C‑924/19 PPU a C‑925/19 PPU, EU:C:2020:367, bod 113, ako aj citovaná judikatúra).


12      Pozri článok 2393 a nasl. francúzskeho code civil (Občiansky zákonník). Pozri tiež napríklad, pokiaľ ide o talianske právo, článok 2808 a nasl. Codice civile (Občiansky zákonník); pokiaľ ide o španielske právo, článok 1874 a násl. Código Civil (Občiansky zákonník), ako aj článok 104 a násl. Ley Hipotecaria (Hypotekárny zákon), a pokiaľ ide o nemecké právo, § 1113 a nasl. Bürgerliches Gesetzbuch (Občiansky zákonník).


13      Vymedzený v článku 1 písm. g) a i) nariadenia č. 423/2007. Pozri tiež článok 1 písm. f) a j) nariadenia č. 961/2010 a článok 1 písm. h) a l) nariadenia č. 267/2012.


14      Podľa článku 7 ods. 3 nariadenia č. 423/2007 „žiadne finančné prostriedky ani hospodárske zdroje sa priamo ani nepriamo nesprístupnia fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom uvedeným v prílohách IV a V ani v ich prospech“. Pozri tiež článok 16 ods. 3 nariadenia č. 961/2010 a článok 23 ods. 3 nariadenia č. 267/2012, ktoré obsahujú ekvivalentné ustanovenie.


15      Pozri analogicky rozsudky z 29. júna 2010, E a F (C550/09, EU:C:2010:382, bod 69), ako aj zo 17. januára 2019, SH (C168/17, EU:C:2019:36, bod 53).


16      Pozri analogicky rozsudky z 11. októbra 2007, Möllendorf a Möllendorf‑Niehuus (C‑117/06, EU:C:2007:596, body 50 a 51); z 29. júna 2010, E a F (C550/09, EU:C:2010:382, body 66 a 67), ako aj z 21. decembra 2011, Afrasiabi a i. (C‑72/11, EU:C:2011:874, bod 40).


17      Pozri v súvislosti s touto požiadavkou rozsudok z 21. decembra 2011, Afrasiabi a i. (C‑72/11, EU:C:2011:874, bod 62 a citovaná judikatúra).


18      Pozri v tomto zmysle a analogicky napríklad rozsudky z 3. septembra 2008, Kadi a Al Barakaat International Foundation/Rada a Komisia (C‑402/05 P a C‑415/05 P, EU:C:2008:461, bod 169), ako aj z 29. apríla 2010, M a i. (C‑340/08, EU:C:2010:232, bod 54).


19      Pozri v tejto súvislosti bod 6 Základných zásad používania reštriktívnych opatrení, ktoré prijala Rada Európskej únie 7. júna 2004, 10198/1/04, k nahliadnutiu na tejto internetovej adrese: https://www.consilium.europa.eu/sk/policies/sanctions/.


20      Pozri odôvodnenie 3 nariadenia č. 423/2007, ako aj odôvodnenie 4 nariadenia č. 961/2010 a odôvodnenie 25 nariadenia č. 267/2012. Z judikatúry vyplýva, že na účely výkladu uvedených nariadení je potrebné zohľadniť znenie a účel rezolúcie 1737 (2006). Pozri analogicky rozsudok zo 16. novembra 2011, Bank Melli Iran/Rada (C‑548/09 P, EU:C:2011:735, body 102 a 103).


21      Pozri najmä body 2 a 12 rezolúcie 1737 (2006), ako aj odôvodnenia 1 a 9 spoločnej pozície 2007/140.


22      Pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. decembra 2011, Afrasiabi a i. (C‑72/11, EU:C:2011:874, bod 44).


23      Pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. decembra 2011, Afrasiabi a i. (C‑72/11, EU:C:2011:874, bod 46).


24      Pozri v tomto zmysle bod 48 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Bot vo veci Afrasiabi a i. (C‑72/11, EU:C:2011:737).


25      Pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. decembra 2011, Afrasiabi a i. (C‑72/11, EU:C:2011:874, bod 54).


26      Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júla 2015, ČEZ Razpredelenie Bălgarija (C‑83/14, EU:C:2015:480, bod 71).