ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (druhá komora)

z 8. marca 2012

Vec F‑12/10

Petrus Kerstens

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Úradníci – Disciplinárne konanie – Predloženie veci disciplinárnej komisii orgánom, ktorý na to nemá právomoc – Písomné napomenutie – Dĺžka konania – Právo na obhajobu a prezumpcia neviny – Primeraná lehota“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu o ESAE na základe jej článku 106a, ktorou P. Kerstens navrhuje zrušenie rozhodnutia Komisie z 23. apríla 2009, ktorým mu bola uložená disciplinárna sankcia písomného napomenutia

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. P. Kerstens znáša všetky trovy konania.

Abstrakt

1.      Konanie – Návrh na začatie konania – Replika – Formálne náležitosti – Zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh založený

[Štatút Súdneho dvora, článok 21; Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 35 ods. 1 písm. e) a článok 41]

2.      Konanie – Právna sila rozhodnutej veci – Dosah – Druhá žaloba, ktorá sa týka odlišného individuálneho rozhodnutia prijatého po rozhodnutí napadnutom v prvej žalobe – Prípustnosť

3.      Úradníci – Disciplinárne opatrenia – Vyšetrovanie predchádzajúce začatiu disciplinárneho konania – Vyšetrovací mandát Úradu Komisie pre vyšetrovanie a disciplinárne opatrenia – Rozsah – Odporúčanie adresované menovaciemu orgánu uložiť dotknutému úradníkovi administratívne opatrenie – Zahrnutie

(Služobný poriadok úradníkov, príloha IX článok 3)

4.      Úradníci – Disciplinárne opatrenia – Začatie disciplinárneho konania – Lehota – Povinnosť administratívy konať v primeranej lehote – Nedodržanie povinnosti – Dôsledky

(Služobný poriadok úradníkov, príloha IX oddiel 5)

5.      Úradníci – Disciplinárne opatrenia – Disciplinárne konanie – Lehoty – Povinnosť administratívy konať v primeranej lehote – Posúdenie – Nedodržanie povinnosti – Osobitné okolnosti – Dôkazné bremeno

(Služobný poriadok úradníkov, príloha IX)

1.      Na základe článku 21 Štatútu Súdneho dvora a článku 35 ods. 1 písm. e) Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu musí návrh na začatie konania obsahovať skutkové a právne dôvody a tvrdenia, na ktorých je založený. Tieto dôvody a tvrdenia musia byť uvedené dostatočne jasne a presne, aby umožnili žalovanému pripraviť si obranu a Súdu pre verejnú službu rozhodnúť o žalobe, a to prípadne aj bez ďalších informácií. Na účely zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti je na to, aby žaloba bola prípustná, potrebné, aby podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladá, aspoň stručne, ale súvislým a pochopiteľným spôsobom vyplývali zo znenia samotnej žaloby. Tento výklad článku 35 ods. 1 písm. e) rokovacieho poriadku sa vzťahuje aj na podmienky prípustnosti repliky, ktorá má podľa článku 41 rokovacieho poriadku spolu s duplikou doplniť spis.

(pozri bod 68)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, T‑305/94 až T‑307/94, T‑313/94 až T‑316/94, T‑318/94, T‑325/94, T‑328/94, T‑329/94 a T‑335/94, body 39 a 40

Súd pre verejnú službu: 13. septembra 2011, Michail/Komisia, F‑100/09, bod 22

2.      Právna sila rozhodnutej veci, ktorá sa spája s rozsudkom, môže brániť prípustnosti žaloby, ak žaloba, ktorá viedla k tomuto rozsudku, bola medzi tými istými účastníkmi konania, týkala sa toho istého predmetu a bola založená na rovnakom dôvode, pričom tieto podmienky majú zákonite kumulatívnu povahu.

Nie je to tak vtedy, keď sa druhá žaloba týka odlišného individuálneho rozhodnutia prijatého po rozhodnutí, ktoré bolo predmetom prvej žaloby. Za týchto okolností sa nemožno domnievať, že obe žaloby majú ten istý predmet.

(pozri body 85 a 87)

Odkaz:

Súdny dvor: 19. septembra 1985, Hoogovens Groep/Komisia, 172/83 a 226/83, bod 9; 22. septembra 1988, Francúzsko/Parlament, 358/85 a 51/86, bod 12

Súd prvého stupňa: 8. marca 1990, Maindiaux a i./HSV, T‑28/89, bod 23; 5. júna 1996, NMB France a i./Komisia, T‑162/94, body 37 a 38

3.      V rámci svojej správy z administratívneho vyšetrovania, ktorá predchádza rozhodnutiu menovacieho orgánu začať alebo nezačať disciplinárne konanie, Úrad Komisie pre vyšetrovanie a disciplinárne opatrenia (IDOC) neprekročí svoj vyšetrovací mandát, ak pre uvedený orgán formuluje odporúčanie prijať voči úradníkovi administratívne opatrenie.

Keďže sú totiž IDOC a menovací orgán dvomi rozdielnymi a samostatnými orgánmi, je IDOC oprávnený formulovať príležitostné alebo doplňujúce odporúčania. Môže tak napríklad spresniť typ disciplinárneho konania, ktoré radí začať voči dotknutej osobe. Z dôvodu, že článok 3 prílohy IX služobného poriadku upravuje vypočutie dotknutej osoby menovacím orgánom na základe vyšetrovacej správy, ktorú vypracuje IDOC, sú odporúčania, ktoré IDOC považuje za vhodné, nevyhnutne zahrnuté do tejto správy skôr, ako dotknutú osobu vypočuje menovací orgán podľa uvedeného článku 3.

(pozri body 94 a 95)

4.      Hoci služobný poriadok neupravuje premlčaciu dobu pre začatie disciplinárneho konania, napriek tomu vo svojej prílohe IX, konkrétnejšie v oddiele 5 tejto prílohy, stanovuje prísne lehoty pre priebeh disciplinárneho konania pred disciplinárnou komisiou. Aj keď je pravda, že tieto lehoty nie sú prekluzívne, predsa len predstavujú pravidlo riadnej správy vecí verejných, ktorého cieľom je tak v záujme administratívy, ako aj úradníkov odstrániť neodôvodnený odklad prijatia rozhodnutia, ktorým sa disciplinárne konanie končí.

Disciplinárne orgány sú preto povinné viesť disciplinárne konanie s náležitou starostlivosťou a konať tak, že každý nasledujúci úkon sa vykoná v primeranej lehote po predchádzajúcom úkone. Nedodržanie takejto lehoty, ktoré možno posudzovať len s ohľadom na okolnosti každého jednotlivého prípadu, môže mať za následok zrušenie aktu.

Táto povinnosť náležitej starostlivosti a dodržania primeranej lehoty je uložená aj pokiaľ ide o začatie disciplinárneho konania, najmä v prípade a od okamihu, keď sa administratíva dozvedela o skutočnostiach a o konaniach, ktoré môžu predstavovať porušenia služobných povinností úradníka. Aj keď totiž nie je stanovená premlčacia doba, disciplinárne orgány sú povinné konať tak, aby k začatiu konania vedúceho k sankcii došlo v primeranej lehote.

Okrem toho zásada právnej istoty by bola porušená, ak by administratíva začala disciplinárne konanie príliš neskoro. Tak posúdenie skutočností a konaní, ktoré môžu predstavovať disciplinárne previnenie, administratívou, ako aj uplatnenie práva úradníka na obhajobu, sa totiž môžu ukázať značne sťaženými, ak medzi dňom, kedy k týmto skutočnostiam a konaniam došlo, a začiatkom disciplinárneho vyšetrovania uplynulo dlhé časové obdobie. Po prvé, dôležití svedkovia alebo listiny, či už v prospech alebo v neprospech úradníka, už totiž nemusia byť k dispozícii a po druhé pre všetky dotknuté osoby a svedkov bude ťažké presne si spomenúť na dané skutočnosti a okolnosti, za ktorých k nim došlo.

(pozri body 124 – 126)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 17. októbra 1991, de Compte/Parlament, T‑26/89, bod 88; 26. januára 1995, D/Komisia, T‑549/93, bod 25; 10. júna 2004, François/Komisia, T‑307/01, bod 47

5.      Obdobie, ktoré treba zohľadniť na posúdenie primeranosti doby trvania disciplinárneho konania, je nielen to, ktoré sa začína rozhodnutím začať uvedené konanie. Odpoveď na otázku, či už raz začaté disciplinárne konanie bolo vedené s požadovanou náležitou starostlivosťou, bude ovplyvnená okolnosťou, či medzi výskytom údajného disciplinárneho previnenia a rozhodnutím začať disciplinárne konanie uplynie dlhšie alebo kratšie obdobie.

V tejto súvislosti primeranosť trvania štádia pred začatím disciplinárneho konania a trvania disciplinárneho konania vo vlastnom zmysle slova treba posudzovať v závislosti od okolností prípadu a najmä významu sporu pre dotknutú osobu, zložitosti veci, ako aj správania žalobcu a správania príslušných orgánov. Nijaký konkrétny faktor nie je rozhodujúci. Je potrebné osobitne preskúmať každý z nich a potom vyhodnotiť ich kumulovaný účinok. Určité príklady omeškania pripísateľné menovaciemu orgánu sa nemusia zdať neprimerané, ak sú posudzované izolovanie, ale sú také, ak sa posudzujú spoločne. Požiadavky v oblasti náležitej procesnej starostlivosti však nepresahujú požiadavky, ktoré sú zlučiteľné so zásadou riadnej správy vecí verejných. Aj keď teda nie je vylúčené, že niektoré etapy štádia pred začatím disciplinárneho konania mohli prebehnúť rýchlejšie, lehota je primeraná, ak súhrn primeraných omeškaní v každej z týchto etáp vedie k omeškaniu, ktoré, celkovo vzaté, nemožno považovať za neprimerané do tej miery, že by to viedlo k premlčaniu disciplinárnej zodpovednosti dotknutej osoby.

Keď z dôvodu rozhodnutí prijatých menovacím orgánom konanie presiahlo to, čo by sa za obvyklých okolností považovalo za primeranú dobu trvania, je úlohou tohto orgánu preukázať existenciu osobitných okolností takej povahy, aby toto prekročenie odôvodnili.

(pozri body 127 – 130 a 143)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 13. januára 2010, A a G/Komisia, F‑124/05 a F‑96/06, body 392 až 395