Oznámenie v Úradnom vestníku

 

Žaloba podaná 26. mája 2005: Talianska republika proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-211/05)

(Jazyk konania: taliančina)

Talianska republika, v zastúpení: Paolo Gentili, advokát, podala 26. mája 2005 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobkyňa navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

zrušil napadnuté rozhodnutie a zaviazal Komisiu Európskych spoločenstiev nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Predmetom žaloby je rozhodnutie Komisie C(2005) 591 fin, ktorým boli dve talianske daňové opatrenia v prospech spoločností, ktoré v období uvedenom v týchto opatreniach dosiahli kótovanie na regulovaných trhoch, vyhlásené za nezlučiteľné so spoločným trhom ako štátna pomoc v rozpore s článkom 87 ES. Tieto opatrenia spočívajú v znížení sadzby dane z príjmov na obdobie troch rokov a v odpočítaní nákladov spoločností na kótovanie zo zdaniteľného príjmu.

Podľa Komisie sú dané opatrenia selektívne, pretože z nich majú výhody len tie spoločnosti, ktoré dosiahli kótovanie v období stanovenom talianskymi predpismi, s vylúčením tých spoločností, ktoré už kótované boli alebo ktoré by mohli byť kótované v iných obdobiach. Uvedené opatrenia preto nemožno považovať za zlučiteľné so spoločným trhom, keďže sa na ne nevzťahuje ani jeden z predpokladov uvedených v článku 87 ods. 2 a 3 ES.

Talianska vláda vo svojej žalobe toto rozhodnutie napáda v prvom rade z procesného hľadiska, keďže Komisia začala konanie podľa článku 88 ods. 2 ES bez predchádzajúceho prekonzultovania s dotknutým členským štátom.

V druhom rade žalobkyňa poznamenáva, že Komisia nepodala v súvislosti s obdobným predchádzajúcim opatrením, ktoré prijala Talianska republika v roku 1997, žiadne pripomienky.

V treťom rade žalobkyňa popiera selektivitu uvedených opatrení. Podľa nej sa totiž vzťahujú na potenciálne neurčený okruh adresátov. Na druhej strane sú tieto opatrenia v súlade s celým daňovým systémom, pretože zohľadňujú skutočnosť, že novo kótovaná spoločnosť musí na to, aby dosiahla kótovanie, znášať veľmi vysoké zaťaženie, v dôsledku čoho má obmedzenú kapacitu dosiahnutia zisku v porovnaní so spoločnosťami, ktoré nie sú kótované, ako aj so spoločnosťami, ktoré už určitý čas kótované sú a príslušné náklady si už mohli odpísať. Časovo obmedzené trvanie je dôsledkom rozpočtových prekážok a experimentálneho charakteru opatrení. Tento prvok preto nemôže sám o sebe spôsobiť, že opatrenie, ktoré svojou povahou nie je selektívne, by sa takým stalo.

V štvrtom rade žalobkyňa popiera, že by Komisia preukázala, že opatrenie je spôsobilé narušiť hospodársku súťaž a ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi.

V poslednom, piatom rade žalobkyňa tvrdí, že pokiaľ sa opatrenie posúdi ako štátna pomoc, je zlučiteľné so spoločným trhom v zmysle článku 87 ods. 3 písm. c). Je totiž skôr pomocou pre investície ako pomocou pre činnosť a je v súlade s osobitným cieľom hospodárskej politiky spočívajúcim v podporovaní kótovania spoločností na burze, ktoré prispieva k účinnosti, transparentnosti a súťaživosti systému.

____________