UZNESENIE VŠEOBECNÉHO SÚDU (prvá komora)
z 10. novembra 2014 (*)
„Žaloba o neplatnosť a o náhradu škody – Program podpory pre stabilitu Cypru – Memorandum o porozumení o špecifickej podmienenosti hospodárskej politiky uzavreté medzi Cyperskou republikou a EMS – Právomoc Všeobecného súdu – Príčinná súvislosť – Žaloba, ktorá je čiastočne neprípustná a čiastočne zjavne bez právneho základu“
Vo veci T‑289/13,
Ledra Advertising Ltd, so sídlom v Nikózii (Cyprus), v zastúpení: C. Paschalides, solicitor, a A. Paschalides, advokát,
žalobkyňa,
proti
Európskej komisii, v zastúpení: B. Smulders a J.‑P. Keppenne, splnomocnení zástupcovia,
a
Európskej centrálnej banke (ECB), v zastúpení: A. Sáinz de Vicuña Barroso, N. Lenihan a F. Athanasiou, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci W. Bussian, W. Devroe a D. Arts, advokáti,
žalovaným,
ktorej predmetom je jednak návrh na zrušenie bodov 1.23 až 1.27 memoranda o porozumení o špecifickej podmienenosti hospodárskej politiky, ktoré bolo uzavreté medzi Cyperskou republikou a Európskym mechanizmom pre stabilitu (EMS) 26. apríla 2013, a jednak návrh na náhradu škody, ktorá údajne vznikla žalobkyni začlenením bodov 1.23 až 1.27 do memoranda o porozumení a porušením povinnosti Komisie vykonávať dohľad,
VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora),
v zložení: predseda komory H. Kanninen (spravodajca), sudcovia I. Pelikánová a E. Buttigieg,
tajomník: E. Coulon,
vydal toto
Uznesenie
Okolnosti predchádzajúce sporu
Zmluva o EMS
1 Dňa 2. februára 2012 bola v Bruseli (Belgicko) uzavretá zmluva, ktorou sa zriaďuje európsky mechanizmus pre stabilitu medzi Belgickým kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Estónskou republikou, Helénskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Írskom, Talianskou republikou, Cyperskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Maltou, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Portugalskou republikou, Slovinskou republikou, Slovenskou republikou a Fínskou republikou (ďalej len „zmluva o EMS“). V súlade s článkami 1 a 2, ako aj článkom 32 ods. 2 tejto zmluvy zmluvné strany, konkrétne členské štáty, ktorých menou je euro, si zriadili medzinárodnú finančnú inštitúciu nazvanú „Európsky mechanizmus pre stabilitu“ (ďalej len „EMS“), ktorá má právnu subjektivitu. Zmluva o EMS nadobudla platnosť 27. septembra 2012.
2 Odôvodnenie 1 zmluvy o EMS znie:
„Európska rada sa 17. decembra 2010 zhodla na potrebe členských štátov eurozóny vytvoriť trvalý mechanizmus pre stabilitu. [EMS] prevezme úlohy, ktoré v súčasnosti plní Európsky nástroj finančnej stability (‚ENFS‘) a európsky finančný stabilizačný mechanizmus (‚EFSM‘), t. j. poskytovanie finančnej pomoci podľa potreby členským štátom eurozóny.“
3 Článok 3 zmluvy o EMS opisuje cieľ tejto inštitúcie:
„Cieľom EMS je mobilizovať financovanie a na základe prísnej podmienenosti vhodnej vzhľadom na vybraný nástroj finančnej pomoci poskytovať podporu pre stabilitu v prospech členov EMS, ktorí majú závažné finančné problémy alebo im takéto problémy hrozia, ak je to nevyhnutné na ochranu finančnej stability eurozóny ako celku a jednotlivých členských štátov. Na tieto účely je EMS oprávnený získavať finančné prostriedky vytváraním finančných nástrojov alebo uzatváraním finančných alebo iných dohôd alebo zmlúv s členmi EMS, finančnými inštitúciami alebo inými tretími stranami.“
4 V článku 4 zmluvy o EMS sa uvádza:
„1. EMS bude mať radu guvernérov, správnu radu, ako aj generálneho riaditeľa a vlastný personál podľa potreby.
…
3. Prijatie rozhodnutia na základe vzájomnej dohody si vyžaduje jednohlasný súhlas členov zúčastňujúcich sa hlasovania. Zdržanie sa hlasovania nebráni prijatiu rozhodnutia na základe vzájomnej dohody.
4. Odchylne od odseku 3 sa použije núdzový hlasovací postup v prípadoch, keď sa Komisia a [Európska centrálna banka] zhodnú, že neschopnosť naliehavo prijať rozhodnutie na poskytnutie alebo vykonávanie finančnej pomoci vymedzené v článkoch 13 až 18 by ohrozilo hospodársku a finančnú udržateľnosť eurozóny. …“
5 Článok 5 ods. 3 zmluvy o EMS stanovuje, že „na zasadnutiach rady guvernérov [EMS] sa ako pozorovateľ môže zúčastňovať člen Európskej komisie zodpovedný za hospodárske a menové záležitosti a prezident [Európskej centrálnej banky], ako aj predseda euroskupiny (ak nie je predsedom alebo guvernérom)“.
6 Článok 6 ods. 2 zmluvy o EMS stanovuje, že „člen Európskej komisie zodpovedný za hospodárske a menové záležitosti a prezident [Európskej centrálnej banky] môžu každý vymenovať jedného pozorovateľa [do správnej rady EMS]“.
7 Článok 12 zmluvy o EMS definuje zásady, ktorými sa riadi podpora pre stabilitu, pričom vo svojom odseku 1 stanovuje:
„Ak je potrebné ochrániť finančnú stabilitu eurozóny ako celku a jednotlivých členských štátov, EMS môže poskytnúť členovi EMS podporu pre stabilitu, ktorá podlieha prísnej podmienenosti v závislosti od vybraného finančného nástroja. Táto podmienenosť môže siahať od programov makroekonomickej úpravy až po nepretržité rešpektovanie vopred stanovených podmienok poskytnutia podpory.“
8 Postup udelenia podpory pre stabilitu členovi EMS je opísaný v článku 13 zmluvy EMS takto:
„1. Člen EMS môže podať žiadosť o podporu pre stabilitu predsedovi rady guvernérov. V takejto žiadosti sa uvedie nástroj finančnej pomoci, ktorý sa zvažuje. Po prijatí takejto žiadosti predseda rady guvernérov poverí Európsku komisiu v spolupráci s [Európskou centrálnou bankou] týmito úlohami:
a) posúdiť, či existujú riziká pre finančnú stabilitu eurozóny ako celku alebo jej členských štátov v prípade, že [Európska centrálna banka] takúto analýzu ešte nepredložila podľa článku 18 ods. 2;
b) posúdiť, či je verejný dlh udržateľný. Kedykoľvek je to vhodné a možné, vypracovať takéto posúdenie spoločne s [Medzinárodným menovým fondom];
c) posúdiť skutočné alebo potenciálne finančné potreby dotknutého člena EMS.
2. Na základe žiadosti členov EMS a posúdenia uvedeného v odseku 1 môže rada guvernérov v zásade rozhodnúť o udelení podpory pre stabilitu danému členovi EMS vo forme nástroja finančnej pomoci.
3. Ak sa podľa odseku 2 prijme rozhodnutie, rada guvernérov poverí Európsku komisiu – v spolupráci s [Európskou centrálnou bankou] a kedykoľvek je to možné spoločne s [Medzinárodným menovým fondom] – úlohou rokovať s dotknutým členom EMS o memorande o porozumení, v ktorom sa podrobne opisuje podmienenosť viazaná na nástroj finančnej pomoci. Obsah memoranda o porozumení odzrkadľuje závažnosť nedostatkov, ktoré treba riešiť, a zvolený nástroj finančnej pomoci. Generálny riaditeľ EMS pripraví súbežne návrh dohody o nástroji finančnej pomoci vrátane finančných podmienok a výberu nástrojov, ktoré má schváliť rada guvernérov.
Memorandum o porozumení je plne v súlade s opatreniami týkajúcimi sa koordinácie hospodárskej politiky ustanovenej v [Zmluve o FEÚ], najmä s akýmkoľvek právnym aktom Európskej únie vrátane akéhokoľvek stanoviska, varovania, odporúčania alebo rozhodnutia určeného dotknutému členovi EMS.
4. Európska komisia podpisuje memorandum o porozumení v mene EMS pod podmienkou, že boli pred tým splnené podmienky stanovené v odseku 3 a po schválení radou guvernérov.
5. Správna rada schvaľuje dohodu o nástroji finančnej pomoci, pričom podrobne opíše finančné aspekty udeľovanej podpory pre stabilitu a, keď je to vhodné, vyplatenie prvej tranže pomoci.
…
7. Európska komisia – v spolupráci s [Európskou centrálnou bankou] a kdekoľvek je to možné spoločne s [Medzinárodným menovým fondom] – bude poverená monitorovaním dodržiavania podmienenosti, na ktorú je viazaný nástroj finančnej pomoci.“
Finančné ťažkosti Cyperskej republiky a prijaté opatrenia
9 Počas prvých mesiacov v roku 2012 určité banky so sídlom na Cypre, najmä Cyprus Popular Bank Public Co Ltd (Laïki) a Trapeza Kyprou Dimosia Etaira Ltd (BoC), mali finančné ťažkosti. Cyperská republika rozhodla o ich rekapitalizácii a v tejto súvislosti predložila predsedovi Euroskupiny žiadosť o finančnú pomoc z Európskeho nástroja finančnej stability (ENFS) alebo z EMS.
10 Euroskupina vo svojom vyhlásení z 27. júna 2012 uviedla, že požadovanú finančnú pomoc poskytne ENFS alebo EMS v rámci programu makroekonomickej úpravy, ktorý bude konkretizovaný v memorande o porozumení a o ktorom budú viesť rokovania na jednej strane Európska komisia spolu s Európskou centrálnou bankou (ECB) a Medzinárodným menovým fondom (MMF) a na druhej strane cyperské orgány.
11 Cyperská republika a ďalšie členské štáty, ktorých menou je euro, dospeli v marci 2013 k politickej dohode o návrhu memoranda o porozumení. Euroskupina vo svojom vyhlásení zo 16. marca 2013 túto dohodu uvítala a pripomenula niekoľko plánovaných opatrení zameraných na úpravu, vrátane zavedenia dane z bankových vkladov. Euroskupina uviedla, že vzhľadom na tieto skutočnosti sa domnieva, že poskytnutie finančnej pomoci, ktoré dokáže zabezpečiť finančnú stabilitu Cyperskej republiky a eurozóny, je v zásade odôvodnené a vyzvala zainteresované strany, aby urýchlili prebiehajúce rokovania.
12 Dňa 18. marca 2013 nariadila Cyperská republika uzavretie bánk v pracovných dňoch 19. a 20. marca 2013. Cyperské orgány rozhodli, že uzavretie bánk sa predĺži až do 28. marca 2013, aby sa zabránilo hromadným výberom vkladov.
13 Cyperský parlament odmietol 19. marca 2013 návrh zákona cyperskej vlády o zavedení dane zo všetkých bankových vkladov na Cypre. Cyperská vláda preto vypracovala nový návrh, podľa ktorého mali byť reštrukturalizované iba dve banky, teda BoC a Laïki.
14 Dňa 22. marca 2013 bol cyperským parlamentom prijatý O peri exiyiansis pistotikon kai allon idrimaton nomos [zákon o reorganizácii úverových a ďalších inštitúcií, EE, príloha I (I), č. 4379, 22. 3. 2013, ďalej len „zákon z 22. marca 2013“]. Na základe bodu 3 ods. 1 a bodu 5 ods. 1 tohto zákona bola reoganizáciou inštitúcií podľa uvedeného zákona poverená Cyperská centrálna banka (CCB) spoločne s Ministerstvom financií. Bod 12 ods. 1 zákona z 22. marca 2013 na tento účel jednak stanovuje, že CCB môže nariadením vykonať reštrukturalizáciu dlhov a záväzkov inštitúcie, v ktorej sa vykonáva reorganizácia, a to znížením, premenou, reštrukturalizáciou alebo zmenou základného imania alebo zostatku akýchkoľvek existujúcich alebo budúcich pohľadávok voči tejto inštitúcii, prípadne konverziou dlhopisov do vlastného majetku. Po druhé tento článok stanovuje, že v zmysle bodu 2 piateho odseku zákona z 22. marca 2013 sú „poistené vklady“ vylúčené z týchto opatrení. Medzi účastníkmi konania je nesporné, že ide o vklady do 100 000 eur.
15 Euroskupina vo svojom vyhlásení z 25. marca 2013 uviedla, že dospela k dohode s cyperskými orgánmi o základných prvkoch budúceho programu makroekonomickej úpravy, ktorý podporujú všetky členské štáty, ktorých menou je euro, ako aj Komisia, ECB a MMF. Euroskupina okrem toho privítala plány na reštrukturalizáciu finančného sektora uvedené v prílohe tohto vyhlásenia.
16 Dňa 25. marca 2013 začal guvernér CCB proces reorganizácie BoC a Laïki. Dňa 29. marca 2013 boli na tento účel vydané na základe zákona z 22. marca 2013 dve nariadenia, a to:
– to peri diasosis me idia mesa tis Trapezas Kyprou Dimosias Etaireias Ltd Diatagma tou 2013, Kanonistiki Dioikitiko Praxi No. 103 [nariadenie z roku 2013 o reorganizácii BoC jej vlastnými prostriedkami; regulačný správny akt č. 103, ďalej len „nariadenie č. 103“, EE, príloha III (I), č. 4645, 29. 3. 2013, s. 769 až 780] a
– to Peri tis Polisis Orismenon Ergasion tis Cyprus Popular Bank Public Co Ltd Diatagma tou 2013, Kanonistiki Dioikitiki Praxi No. 104 [nariadenie z roku 2013 o predaji niektorých prevádzok Laïki; regulačný správny akt č. 104, ďalej len „nariadenie č. 104“, EE, príloha III (I), č. 4645, 29. 3. 2013, s. 781 až 788].
17 Nariadenie č. 103 stanovuje rekapitalizáciu BoC, najmä na náklady jej vlastníkov nepoistených vkladov, akcionárov a držiteľov dlhopisov, aby mohla pokračovať v poskytovaní bankových služieb. Nepoistené vklady boli teda premenené na akcie BoC (37,5 % z každého nepoisteného vkladu), na prevoditeľné cenné papiere BoC – na akcie alebo na vklady (22,5 % z každého nepoisteného vkladu) – a na cenné papiere, ktoré môže CCB previesť na vklady (40 % z každého nepoisteného vkladu). Nariadenie č. 103 nadobudlo v súlade so svojím bodom 10 účinnosť 29. marca 2013 o 6:00 hodín.
18 Pokiaľ ide o nariadenie č. 104, ustanovenia článku 2 v spojení s článkom 5 tohto nariadenia stanovujú prevod niektorých aktív a pasív banky Laïki, vrátane vkladov do 100 000 eur, na BoC k 29. marcu 2013 o 6:10 hodín. Vklady prevyšujúce 100 000 eur boli ponechané v Laïki až do jej likvidácie.
19 V čase nadobudnutia účinnosti nariadení č. 103 a 104 mala žalobkyňa, Ledra Advertising Ltd, uložené finančné prostriedky v BoC. Uplatnenie opatrení stanovených v nariadení č. 103 spôsobilo podstatné zníženie hodnoty tohto vkladu, ktoré bolo žalobkyňou presne vyčíslené.
20 Rada guvernérov EMS na svojom zasadnutí, ktoré sa konalo 24. apríla 2013:
– rozhodla v súlade s návrhom generálneho riaditeľa EMS o poskytnutí podpory pre stabilitu Cyperskej republike v podobe nástroja finančnej pomoci (ďalej len „NFP“),
– schválila návrh memoranda o porozumení, dohodnutom medzi Komisiou (v spolupráci s ECB a MMF) a Cyperskou republikou,
– splnomocnila Komisiu na podpis tohto memoranda v mene EMS.
21 Memorandum o porozumení bolo podpísané 26. apríla 2013 ministrom financií Cyperskej republiky, guvernérom KCB a podpredsedom Komisie O. Rehnom v mene tejto inštitúcie.
22 Body 1.23 až 1.27 memoranda o porozumení, ako ich uviedla žalobkyňa v prílohe k žalobe (ďalej len „sporné ustanovenia“), nazvané „Reštrukturalizácia a riešenie situácie [Laïki] a [BoC]“, znejú takto:
„1.23 Z posúdenia finančnej a účtovnej hodnoty, ktoré už bolo spomenuté, vyplynulo, že dve najväčšie cyperské banky sa nachádzajú v platobnej neschopnosti. Na nápravu tejto situácie začala vláda realizovať rozsiahly plán riešenia a reštrukturalizácie. S cieľom zabrániť, aby v budúcnosti narástla nerovnovážna situácia, a zabezpečiť obnovenie životaschopnosti odvetvia pri súčasnom zachovaní hospodárskej súťaže, bola prijatá stratégia nevyžadujúca použitie peňazí daňových poplatníkov, ktorá sa skladá zo štyroch zložiek.
1.24 Po prvé boli predané všetky aktíva spojené s Gréckom, odhadované v najhoršom prípade na 16,4 miliardy eur (vrátane úverov v oblasti námornej dopravy), ako aj všetky záväzky spojené s Gréckom odhadované v najhoršom prípade na 15 miliárd eur. Nadobúdateľom týchto gréckych aktív a pasív sa stala Piraeus Bank, ktorej reštrukturalizáciu vykonajú grécke orgány. Predaj bol uskutočnený na základe dohody podpísanej 26. marca 2013. Keďže účtovná hodnota aktív predstavovala 19,2 miliardy eur, tento predaj umožnil podstatne znížiť objem vzájomných pohľadávok medzi Gréckom a Cyprom.
1.25 Čo sa týka pobočky [Laïki] v Spojenom kráľovstve, všetky vklady boli prevedené na britskú dcérsku spoločnosť [BoC]. Súvisiace aktíva boli včlenené do [BoC].
1.26 Po druhé [BoC] preberie – postupom spočívajúcim v nákupe a zlúčení – cyperské aktíva [Laïki] v ich reálnej hodnote, ako aj v nominálnej hodnote jej poistené vklady a jej poskytovanie núdzovej pomoci pri zvyšovaní likvidity. Nepoistené vklady [Laïki] zostanú aj naďalej v pôvodnom subjekte. Cieľom je, aby hodnota prevádzaného majetku bola vyššia ako prevedené záväzky, aby teda rozdiel zodpovedal rekapitalizácii [BoC], ktorú uskutoční [Laïki], vo výške 9 % prevedených aktív, ktoré sú vážené v závislosti od rizika, ktoré je s nimi spojené. Rekapitalizácia [BoC] sa vykoná tak, aby táto banka po skončení programu dosiahla prahové hodnoty pomeru vlastného kapitálu (core tier one ratio) vo výške 9 % za nepriaznivých podmienok záťažového testu, čo by malo prispieť k obnoveniu dôvery a normalizácii podmienok financovania. Prevod 37,5 % nepoistených vkladov v [BoC] na akcie triedy A spojených s plnými hlasovacími právami a nárokom na dividendy pokryje väčšinu kapitálových potrieb pomocou dodatočných vkladov vlastného kapitálu z pôvodného subjektu [Laïki]. Časť zvyšných nepoistených vkladov [BoC] bude dočasne zmrazená.
1.27 Po tretie do konca júna 2013 sa dokončí výkon podrobnejšieho a aktualizovaného nezávislého ocenenia aktív [BoC] a [Laïki] v súlade s požiadavkami rámca na riešenie problémov bánk, s cieľom zabezpečiť dosiahnutie cieľov kapitalizácie. Na tento účel sa po konzultácii s Európskou komisiou, [ECB] a [MMF] najneskôr do polovice apríla 2013 dohodnú referenčné podmienky pre vykonanie nezávislého ocenenia. Po vykonaní tohto ocenenia sa v prípade potreby uskutoční ďalšia premena nepoistených vkladov na akcie triedy A tak, aby bolo po skončení programu zabezpečené dosiahnutie cieľa minimálnej úrovne vlastného kapitálu vo výške 9 % rizikových podmienok. Ak by s ohľadom na tento cieľ musela byť [BoC] prekapitalizovaná, pristúpi sa k spätnému odkúpeniu akcií, aby bolo možné vyplatiť vkladateľov vo výške sumy zodpovedajúcej tomuto prekapitalizovaniu.“
23 Dňa 8. mája 2013 schválila Rada guvernérov EMS dohodu o NFP, ako aj navrhovaný spôsob vyplatenia prvej tranže pomoci Cyperskej republike. Táto tranža bola rozdelená do dvoch platieb, ktoré sa vykonali 13. mája 2013 (dve miliardy eur) a 26. júna 2013 (jedna miliarda eur).
Konanie a návrhy účastníkov konania
24 Žalobou podanou do kancelárie Všeobecného súdu 24. mája 2013 žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zaviazal Komisiu a ECB na zaplatenie náhrady škody zodpovedajúcej zníženiu hodnoty jej vkladu v BoC,
– „okrem toho alebo subsidiárne“ zrušil sporné ustanovenia,
– prednostne preskúmal žalobu a pred vykonaním tohto preskúmania „prijal v zmysle článku [279 ZFEÚ] nevyhnutné predbežné opatrenia na zachovanie [jej] postavenia bez toho, aby tým bola akokoľvek ovplyvnená podpora pre stabilitu poskytnutá [Cyperskej republike]“.
25 Samostatnými podaniami podanými do kancelárie Všeobecného súdu 24. septembra a 21. októbra 2010 Komisia a ECB vzniesli námietky neprípustnosti na základe článku 114 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu. Navrhujú, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu ako neprípustnú,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
26 Subsidiárne Komisia tvrdí, že žalobe zjavne chýba akýkoľvek právny základ v zmysle článku 111 rokovacieho poriadku.
27 Žalobkyňa predložila pripomienky k námietkam neprípustnosti, ktoré vzniesli Komisia a ECB, 13. a 16. decembra 2013.
Právny stav
28 Podľa článku 114 ods. 1 rokovacieho poriadku môže Všeobecný súd, ak o to niektorý účastník konania požiada, rozhodnúť o neprípustnosti bez prejednania veci samej. V súlade s odsekom 3 toho istého článku sa vec ďalej prejednáva ústne, ak nerozhodne inak. Podľa odseku 4 toho istého článku Všeobecný súd rozhodne o žiadosti alebo rozhodnutie o nej spojí s konaním o veci samej.
29 Okrem toho podľa článku 111 rokovacieho poriadku, ak návrhu zjavne chýba akýkoľvek právny základ, Všeobecný súd môže bez ďalšieho konania vo veci rozhodnúť odôvodneným uznesením.
30 V prejednávanom prípade Všeobecný súd dospel k záveru, že sa s touto vecou dostatočne oboznámil na základe spisového materiálu a nie je potrebné otvoriť ústnu časť konania.
31 Treba preskúmať jednak prípustnosť a dôvodnosť prvého žalobného návrhu a jednak prípustnosť druhého a tretieho žalobného návrhu.
O prípustnosti a dôvodnosti prvého žalobného návrhu
32 Prvý žalobný návrh obsahuje návrh na náhradu škody podľa článku 340 druhého odseku ZFEÚ. ECB však vo svojej námietke neprípustnosti tvrdí, že návrh nespĺňa formálne náležitosti stanovené v článku 21 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a článku 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu. Najprv treba preskúmať túto námietku neprípustnosti.
33 V tejto súvislosti treba uviesť, že podľa článku 21 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora, ktorý sa podľa svojho článku 53 prvého odseku a článku 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu uplatňuje na konanie na Všeobecnom súde, musí byť v žalobe uvedený predmet sporu a zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh založený. Tieto náležitosti musia byť dostatočne jasné a presné na to, aby umožnili žalovanému pripraviť svoju obranu a Všeobecnému súdu rozhodnúť o žalobe, prípadne bez ďalších informácií. Na účely zabezpečenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti je pre prípustnosť žaloby nevyhnutné, aby zo samotného textu žaloby vyplývali podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladá, a to aspoň stručne, ale zároveň súvislým a pochopiteľným spôsobom (uznesenia Súdu prvého stupňa z 28. apríla 1993, De Hoe/Komisia, T‑85/92, Zb. s. II‑523, bod 20, a z 21. mája 1999, Asia Motor France a i./Komisia, T‑154/98, Zb. s. II‑1703, bod 49).
34 Podľa ustálenej judikatúry na splnenie požiadaviek uvedených v bode 33 vyššie musí žaloba o náhradu škody údajne spôsobenej inštitúciou Únie obsahovať skutočnosti, ktoré umožňujú identifikovať konanie, ktoré žalobkyňa inštitúcii vytýka, dôvody, pre ktoré sa domnieva, že existuje príčinná súvislosť medzi týmto konaním a škodou, ktorú ako tvrdí, utrpel, ako aj povahu a rozsah tejto škody (rozsudky Súdu prvého stupňa z 18. septembra 1996, Asia Motor France a i./Komisia, T‑387/94, Zb. s. II‑961, bod 107, a z 29. januára 1998, Dubois a Fils/Rada a Komisia, T‑113/96, Zb. s. II‑125, bod 30).
35 V prejednávanej veci žalobkyňa v prvom rade pripomína, že Komisia podpísala memorandum o porozumení na základe právomocí, ktoré jej zveruje článok 13 zmluvy o EMS, a uvádza, že sporné ustanovenia sú v rozpore s článkom 1 Protokolu č. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 a článkom 17 Charty základných práv Európskej únie.
36 Žalobkyňa ďalej tvrdí, že existuje „dostatočná príčinná súvislosť“ medzi uvedením sporných ustanovení v memorande o porozumení „[požadovanom] Komisiou na základe článku 13 [zmluvy o EMS] a ujmou na finančných prostriedkov, ktoré tvorili jej aktíva… a o ktoré prišla [v dôsledku] dostatočne závažného porušenia nadriadenej právnej normy chrániacej jednotlivcov“.
37 Napokon žalobkyňa presne určila škodu, ktorá jej údajne vznikla.
38 Pokiaľ ide o prvý žalobný návrh, treba konštatovať, že žaloba spĺňa formálne náležitosti stanovené článkom 21 Štatútu Súdneho dvora a článku 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu.
39 Ďalej treba skúmať, či je prvý žalobný návrh neprípustný z iných dôvodov, ako tvrdia Komisia a ECB vo svojich námietkach neprípustnosti. V tomto ohľade v podstate uvádzajú, že konanie, ktoré má byť príčinou vzniknutej škody, nemožno pripísať inštitúciám Únie.
40 V súvislosti s týmto tvrdením treba uviesť, že ako vyplýva z bodov 35 a 36 vyššie, v žalobe sa spomína len jeden akt alebo konanie, ktoré podľa žalobkyne predstavuje príčinu škody, ktorá jej bola údajne spôsobená, pričom tento akt spočíva v uvedení sporných ustanovení v memorande o porozumení.
41 Žalobkyňa totiž v žalobe neoznačuje žiadny iný akt alebo správanie, ktoré by boli prijaté v rozpore s právnymi predpismi a mali za následok zníženie hodnoty jej vkladu v BoC. Toto konštatovanie potvrdzuje aj tvrdenie žalobkyne uvedené v jej pripomienkach k námietke neprípustnosti, ktorú vzniesla ECB, podľa ktorého „práve tieto podmienky spojené s [NFP] poskytnutým [Cyperskej republike] 26. apríla 2013 a spôsob, akým Komisia a ECB vyžadovali ich plnenie, spôsobili žalobkyni škodu, v súvislosti s ktorou sa domáha náhrady podľa článkov 268 [ZFEÚ] a 340 ZFEÚ“.
42 Podľa ustanovení článku 268 ZFEÚ a článku 340 druhého a tretieho odseku ZFEÚ má Všeobecný súd v oblasti mimozmluvnej zodpovednosti právomoc rozhodovať spory o náhradu škody spôsobené inštitúciami Únie alebo jej pracovníkmi pri výkone ich funkcií.
43 Preto musí byť návrh na náhradu škody smerujúci proti Únii a založený len na protiprávnosti aktu alebo konania, ktoré neboli prijaté orgánom Únie ani jej zamestnancami, odmietnutý ako neprípustný (pozri v tomto zmysle uznesenie Súdneho dvora zo 4. júla 2013, Diadikasia Symvouloi Epicheiriseon/Komisia a i., C‑520/12 P, body 35 až 38, a rozsudok Súdu prvého stupňa zo 4. februára 1998, Laga/Komisia, T‑93/95, Zb. s. II‑195, bod 47).
44 Memorandum o porozumení bolo prijaté spoločne EMS a Cyperskou republikou. Memorandum o porozumení bolo totiž podpísané 26. apríla 2013 cyperskými orgánmi spomenutými v bode 21 vyššie, ako aj podpredsedom Komisie v mene tejto inštitúcie. Z článku 13 ods. 4 zmluvy o EMS však vyplýva, že Komisia podpisuje memorandum o porozumení len v mene EMS.
45 V tejto súvislosti treba dodať, že hoci zmluva o EMS ukladá Komisii a ECB určité úlohy spojené s realizáciou cieľov tejto zmluvy, z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že funkcie zverené Komisii a ECB zmluvou o EMS nezahŕňajú nijakú vlastnú rozhodovaciu právomoc a že činnosti vykonávané týmito dvomi inštitúciami v rámci tejto zmluvy zaväzujú len EMS (rozsudok Súdneho dvora z 27. novembra 2012, Pringle, C‑370/12, bod 161).
46 Nemožno teda dospieť k záveru, že prijatie memoranda o porozumení iniciovala Komisia alebo ECB.
47 V súlade s judikatúrou uvedenou v bode 43 vyššie nemá teda Všeobecný súd právomoc skúmať tento návrh na náhradu škody v rozsahu, v akom sa zakladá na nezákonnosti niektorých ustanovení memoranda o porozumení.
48 Ďalej treba uviesť, že žalobkyňa vo svojich pripomienkach k námietkam neprípustnosti vznesených Komisiou a ECB uviedla, že Komisia sa „nevzdala účinného plnenia svojej úlohy v rozhodovacom procese podľa článku 136 ods. 3 ZFEÚ pri uplatnení právomocí, ktoré jej priznáva článok 17 ZEÚ, t. j. konať ako inštitúcia [Únie] povinná zabezpečiť zlučiteľnosť [právnych aktov uzavretých na základe zmluvy o EMS] s právom Únie“.
49 V rozsahu, v akom možno toto tvrdenie vykladať v tom zmysle, že konanie, ktoré podľa žalobkyne predstavuje príčinu škody, ktorá jej bola údajne spôsobená, je porušením údajnej povinnosti Komisie zabezpečiť súlad memoranda o porozumení s právom Únie, pričom bez toho, aby bolo potrebné skúmať, či ide o nové tvrdenie predložené v priebehu konania v zmysle ustanovení článku 44 ods. 1 písm. c) v spojení s článkom 48 ods. 2 rokovacieho poriadku, treba uviesť, že v súlade s ustálenou judikatúrou vznik mimozmluvnej zodpovednosti Únie podľa článku 340 ZFEÚ je podmienený splnením kumulatívnych podmienok, a to protiprávnosťou konania vytýkaného inštitúciám Únie, existenciou škody a existenciou príčinnej súvislosti medzi týmto konaním a uvádzanou škodou (pozri uznesenie Všeobecného súdu zo 17. decembra 2008, Portela/Komisia, T‑137/07, neuverejnené v Zbierke, bod 76 a tam citovanú judikatúru).
50 Z ustálenej judikatúry tiež vyplýva, že pokiaľ nie je splnená čo i len jedna z týchto podmienok, žalobu o náhradu škody treba zamietnuť v celom rozsahu bez toho, aby bolo potrebné preskúmať ostatné podmienky (pozri uznesenie Portela/Komisia, už citované v bode 49 vyššie, bod 77 a tam citovanú judikatúru).
51 V tejto veci treba preskúmanie začať otázkou, či existuje príčinná súvislosť medzi údajne protiprávnym opomenutím vytýkaným Komisii a škodou, ktorá bola údajne spôsobená žalobkyni.
52 Z ustálenej judikatúry vyplýva, že podmienka týkajúca sa príčinnej súvislosti požadovaná článkom 340 ZFEÚ predpokladá existenciu dostatočne priamej príčinnej súvislosti medzi konaním inštitúcií Únie a škodou (pozri uznesenie Portela/Komisia, už citované v bode 49 vyššie, bod 79 a tam citovanú judikatúru).
53 Z judikatúry okrem toho vyplýva, že ak konanie, ktoré údajne spôsobilo uvádzanú škodu, spočíva v nečinnosti, je osobitne nutné mať istotu, že uvedená škoda bola skutočne spôsobená vytýkanou nečinnosťou a nemohla byť spôsobená konaniami, ktoré sú odlišné od konaní vytýkaných žalovanej inštitúcii (pozri uznesenie Portela/Komisia, už citované v bode 49 vyššie, bod 80 a tam citovanú judikatúru).
54 V prejednávanej veci konanie, ktoré údajne spôsobilo uvádzanú škodu, predstavuje nečinnosť Komisie pri podpise memoranda o porozumení, keďže Komisia mala podľa tvrdenia žalobkyne zabezpečiť, aby toto memorandum bolo v súlade s právom Únie (pozri bod 49 vyššie). K podpísaniu memoranda však došlo až po znížení hodnoty vkladu žalobkyne v BoC. K tomuto zníženiu totiž došlo k okamihu nadobudnutia účinnosti nariadenia č. 103, podľa ktorého bola časť vkladu premenená na akcie alebo prevoditeľné cenné papiere. Nemožno teda dospieť k záveru, že sa žalobkyni podarilo s potrebnou istotou preukázať, že škoda, ktorá jej bola údajne spôsobená, bola skutočne spôsobená nečinnosťou, ktorú vytýka Komisii.
55 Zo všetkých vyššie uvedených úvah vyplýva, že prvý žalobný návrh sa musí zamietnuť ako čiastočne neprípustný a čiastočne zjavne bez právneho základu, bez toho, aby bolo potrebné skúmať ďalšie dôvody neprípustnosti a tvrdenia predložené Komisiou a ECB.
O prípustnosti druhého žalobného návrhu
56 Treba uviesť, že v rámci žaloby o neplatnosť v zmysle článku 263 ZFEÚ je Všeobecnému súdu priznaná len právomoc preskúmať zákonnosť aktov inštitúcií, orgánov a agentúr Únie.
57 Návrhom na zrušenie sporných ustanovení sa žalobkyňa domáha čiastočného zrušenia memoranda o porozumení, ktoré prijala Cyperská republika spoločne s EMS.
58 Keďže EMS ani Cyperská republika nepatria medzi inštitúcie, orgány ani iné subjekty Únie, Všeobecný súd nemá právomoc preskúmať zákonnosť aktov, ktoré spoločne prijali.
59 Návrh na zrušenie sporných ustanovení je teda neprípustný.
60 Druhý žalobný návrh preto treba zamietnuť.
O prípustnosti tretieho žalobného návrhu
61 Tretím žalobným návrhom žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd nariadil predbežné opatrenie. Z článku 104 ods. 3 rokovacieho poriadku však vyplýva, že návrh na nariadenie predbežných opatrení je prípustný len vtedy, ak je podaný samostatným aktom, čo nie je prípad v prejednávanej veci.
62 V dôsledku toho sa tretí žalobný návrh musí zamietnuť ako neprípustný.
63 Žaloba sa teda musí zamietnuť v celom rozsahu ako čiastočne neprípustná a čiastočne zjavne bez právneho základu.
O trovách
64 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania. Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania v súlade s návrhmi Komisie a ECB.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora)
nariadil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Ledra Advertising Ltd znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložili Európska komisia a Európska centrálna banka (ECB).
V Luxemburgu 10. novembra 2014