ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (prvá komora)
z 13. februára 2015 (*)
„Ochranná známka Spoločenstva – Konanie vo veci zrušenia – Slovná ochranná známka Spoločenstva HUSKY – Riadne používanie ochrannej známky – Čiastočné zrušenie – Predĺženie lehoty – Pravidlo 71 ods. 2 nariadenia (ES) č. 2868/95 – Preklad do jazyka konania“
Vo veci T‑287/13,
Husky CZ s.r.o., so sídlom v Prahe (Česká republika), v zastúpení: L. Lorenc, advokát,
žalobkyňa,
proti
Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), v zastúpení: P. Geroulakos a I. Harrington, splnomocnení zástupcovia,
žalovanému,
ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT:
Husky of Tostock Ltd, so sídlom vo Woodbridge (Spojené kráľovstvo),
ktorej predmetom je žaloba podaná proti rozhodnutiu prvého odvolacieho senátu ÚHVT zo 14. marca 2013 (vec R 748/2012‑1) týkajúcemu sa konania vo veci zrušenia medzi Husky CZ s.r.o. a Husky of Tostock Ltd,
VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora),
v zložení: predseda komory H. Kanninen (spravodajca), sudcovia I. Pelikánová a E. Buttigieg,
tajomník: J. Weychert, referentka,
so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Všeobecného súdu 24. mája 2013,
so zreteľom na vyjadrenie k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 1. augusta 2013,
po pojednávaní z 1. júla 2014,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Dňa 1. apríla 1996 spoločnosť Husky of Tostock Ltd (ďalej len „majiteľka ochrannej známky“) podala na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) prihlášku na zápis ochrannej známky Spoločenstva na základe nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146) v znení zmien a doplnení [nahradené nariadením Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1)].
2 Prihláška ochrannej známky bola podaná na zápis slovného označenia HUSKY.
3 Výrobky uvedené v prihláške patria do tried 3, 9, 14, 16, 18 a 25 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení, a zodpovedajú pre každú z týchto tried tomuto opisu:
– trieda 3: „Bieliace prípravky a pracie prostriedky; prípravky na čistenie, leštenie, odmasťovanie a brúsenie; mydlá; voňavkárske výrobky, éterické oleje, kozmetické prípravky, vlasové vody; toaletné prípravky a výrobky na iné ako lekárske účely; prípravky na čistenie zubov“,
– trieda 9: „Okuliare; slnečné okuliare; antireflexné okuliare, clony, prilby; ďalekohľady (optické); puzdrá na okuliare; retiazky na okuliare; chronometre; kompasy; puzdrá na kontaktné šošovky; rámy na okuliare; okuláre; optické prístroje a nástroje; teleskopy“,
– trieda 14: „Šperky, klenoty, drahé kamene; hodinárske prístroje a časomerné zariadenia“,
– trieda 16: „Papier, kartón a výrobky z týchto materiálov nezahrnuté v iných triedach; tlačoviny; materiál na viazanie kníh; fotografie; papiernicky tovar; potreby pre umelcov, maliarske štetce; písacie stroje a kancelárske potreby (okrem nábytku); inštruktážne a učebné potreby (okrem zariadení); plastické materiály na balenie (nezahrnuté v iných triedach); hracie karty; tlačiarenské písmo; štočky“,
– trieda 18: „Koža a koženka, výrobky z týchto materiálov nezahrnuté v iných triedach; surové kože; batohy, kufre a cestovné tašky; dáždniky, slnečníky a vychádzkové palice; biče, postroje a sedlárske výrobky“,
– trieda 25: „Košele, krátke nohavice, sukne, blúzky, nohavice, bundy, kabáty, vesty, čiapky, kravaty, spodné oblečenie; bielizeň, úpletoviny, pyžamá, nočné košele, negližé, župany, tielka, svetre, pulóvre, blúzky, plavky; šaty, kombinézy, tepláky, čižmy, topánky, sandále, papuče, čiapky, šiltovky, šatky, župany, plášte, zástery, rifle, ponožky, gamaše, oblečenie pre tanečníkov, náramky, čelenky, rukavice, palčiaky; opasky; pokrývky hlavy a obuv“.
4 Dňa 30. novembra 1998 bola požadovaná ochranná známka zapísaná pod číslom 152546.
5 Dňa 2. apríla 2006 bol zápis ochrannej známky obnovený.
6 Žalobkyňa Husky CZ, s.r.o. predložila 11. marca 2009 návrh na zrušenie ochrannej známky, ktorej zápis bol obnovený (ďalej len „sporná ochranná známka“), na základe článku 50 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 40/94 [teraz článok 51 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009] z dôvodu, že táto ochranná známka nebola predmetom riadneho používania pre výrobky, pre ktoré bola zapísaná.
7 Oddelenie ÚHVT s názvom „Ochranné známky a zrušenia“ požiadalo 17. marca 2009 majiteľku ochrannej známky o predloženie dôkazov riadneho používania uvedenej ochrannej známky v lehote do 17. júna 2009.
8 Majiteľka ochrannej známky predložila dôkazy 16. júna 2009, pričom však uviedla, že sporná ochranná známka bola používaná majiteľom licencie a že z tohto dôvodu žiada o predĺženie lehoty na účely vyčerpávajúcej odpovede na danú žiadosť.
9 Oddelenie „Ochranné známky a zrušenia“ tejto žiadosti vyhovelo a požadovanú lehotu predĺžilo až do 17. septembra 2009.
10 Majiteľka ochrannej známky predložila dodatočné dôkazy 9. septembra 2009 a uviedla, že by si priala predložiť informácie týkajúce sa výdavkov vynaložených na propagáciu spornej známky. Požiadala tak o nové predĺženie lehoty do 17. októbra 2009.
11 Oddelenie „Ochranné známky a zrušenia“ toto predĺženie schválilo.
12 Majiteľka ochrannej známky predložila 19. októbra 2009 faktúry týkajúce sa propagačných výdavkov.
13 Žalobkyňa podala námietku a oddelenie „Ochranné známky a zrušenia“ s ňou oboznámilo majiteľku ochrannej známky a požiadalo ju o predloženie jej pripomienok k 13. marcu 2010. Dňa 12. marca 2010 uvedená majiteľka uviedla, že dôkazy sú skoro úplné, a požiadala o dodatočné predĺženie lehoty o jeden mesiac, pričom predložila aj odôvodnenia požadovaného predĺženia lehoty.
14 Majiteľka ochrannej známky predložila 9. apríla 2010 dodatočné dôkazy.
15 Rozhodnutím zo 16. februára 2012 zrušovacie oddelenie ÚHVT čiastočne prijalo návrh na zrušenie. Rozhodlo, že sporná ochranná známka môže ostať zapísaná pre výrobky zodpovedajúce tomuto opisu:
– „batohy“ zaradené do triedy 18,
– „košele, nohavice, bundy, kabáty, vesty, tielka, pulóvre, svetre, čižmy, topánky, čiapky, rifle, opasky, ponožky“ zaradené do triedy 25.
16 Dňa 16. februára 2012 žalobkyňa podala na ÚHVT odvolanie proti rozhodnutiu zrušovacieho oddelenia podľa článkov 58 až 64 nariadenia č. 207/2002.
17 Prvý odvolací senát ÚHVT odvolanie zamietol rozhodnutím zo 14. marca 2013 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).
18 Po prvé, pokiaľ ide o tvrdenie uvedené žalobkyňou, podľa ktorého boli jednotlivé predĺženia lehoty poskytnuté majiteľke ochrannej známky nesprávne, a to bez predbežného súhlasu druhej strany, odvolací senát sa domnieval, že pravidlo 71 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) č. 2868/95 z 13. decembra 1995, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 40/94 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 303, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 189) v znení zmien a doplnení (ďalej len „vykonávacie nariadenie“) sa má vo svojej anglickej verzii vykladať vo svetle ostatných jazykových verzií tohto ustanovenia, ako aj vo svetle odseku 1 uvedeného pravidla. Podľa odvolacieho senátu, ak účastník konania žiada o predĺženie lehoty, ÚHVT môže, nie je však povinný, požiadať o súhlas druhú stranu a musí, najmä v prípade, keď o daný súhlas nepožiadal, zohľadniť okolnosti, s ktorými je návrh na predĺženie lehoty spojený.
19 Na odôvodnenie skutočnosti, že oddelenie „Ochranné známky a zrušenia“ správne rozhodlo o predĺženiach bez ich podmienenia súhlasom druhej strany, odvolací senát zdôraznil, že toto oddelenie sa v prejednávanej veci domnievalo, že niektoré dokumenty preukazujúce riadne používanie spornej ochrannej známky môžu byť predložené len treťou osobou so sídlom v zahraničí, čo predstavuje jednu z priznaných okolností. Okrem toho majiteľka ochrannej známky k návrhom na predĺženie lehoty predložila dôkazy a opodstatnené dôvody. Navyše požadovaná lehota bola krátka a v záujme konania bolo, aby sa rozhodnutie o tak závažnej otázke, akou je zrušenie, neprijalo unáhlene. Rovnako po tom, čo žalobkyňa uviedla, že spornú ochrannú známku používa tretia osoba, a nie majiteľka ochrannej známky, oddelenie „Ochranné známky a zrušenia“ podľa odvolacieho senátu vyzvalo uvedenú majiteľku na predloženie svojich pripomienok v tejto súvislosti a akceptovalo dôkazy, ktoré ňou boli predložené.
20 Odvolací senát uviedol, že hoci bola v prejednávanej veci možnosť predloženia dôkazov väčšia, ako býva zvykom pri konaniach vo veci zrušenia, zrušovacie oddelenie súhlasom s predĺženiami preukázalo svoju flexibilitu vzhľadom na zložitosť veci a vzhľadom na skutočnosť, že sporná ochranná známka bola počas príslušného obdobia používaná viacerými subjektmi.
21 Po druhé, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého majiteľka ochrannej známky nepredložila anglický preklad dokumentov vypracovaných v taliančine, čo malo zabrániť konštatovaniu, že pojem „husky“ je v taliančine všeobecným pojmom, odvolací senát v prvom rade zdôraznil, že majiteľka ochrannej známky tieto dokumenty alebo časti dokumentov pozostávajúcich z dlhých textov preložila. Žalobkyňa neuviedla, ktoré dôkazy mali byť preložené, a voči neexistencii prekladu sa neohradila, keď bola vyzvaná na predloženie vyjadrení k uvedeným dokumentom. Na neexistenciu prekladu poukázala len raz, a to pri dokumente, ktorý nebol určujúci pre rozhodnutie vo veci.
22 Navyše z predložených fotografií vyplýva, že pojem „husky“ sa požíva ako názov zapísanej ochrannej známky. Nejde o všeobecný pojem v taliančine. Pojem „husky“ sa v slovníku nachádza ako „Obchodný názov ® prešívaného nepremokavého zvrchníku“ („Nome commerciale ® di un giaccone impermeabile trapuntato“), čo potvrdzuje, že ide o zapísanú obchodnú známku.
23 Po tretie, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého zrušovacie oddelenie skúmalo dôkazy, ktoré sa netýkajú príslušného obdobia alebo neboli datované, odvolací senát uviedol, že dokumenty citované žalobkyňou súviseli s faktúrami, ktorých dátum spadal do príslušného obdobia. Cieľom ostatných dokumentov citovaných žalobkyňou bolo preukázať existenciu ochrannej známky na oblečení a skupine výrobkov, pre ktoré sa používala, takým spôsobom, že skutočnosť, že nie sú datované, nie je relevantná.
24 Navyše, pokiaľ ide o tvrdenie založené na skutočnosti, že dokumenty preukazujú riadne používanie obrazovej ochrannej známky, ktoré sa nemôže týkať spornej ochrannej známky predstavujúcej slovnú ochrannú známku, odvolací senát zdôraznil, že v prejednávanej veci išlo o jedinú ochrannú známku a že žalobkyňou uvedený rozsudok z 13. septembra 2007, Il Ponte Finanziaria/ÚHVT (C‑234/06 P, Zb., EU:C:2007:514), nie je v danej veci relevantný.
25 Odvolací senát dodal, že spôsob používania ochrannej známky HUSKY na výrobkoch, s jemnou štylizáciou písmen alebo s logom predstavujúcim písmeno „h“ spolu s obrazovým prvkom zobrazujúcim psa husky, nemá vplyv na jej rozlišovaciu spôsobilosť v podobe, v ktorej bola zapísaná. Táto rozlišovacia spôsobilosť sa nachádza výlučne v koncepte „husky“, ktorý predstavuje psa typického pre arktické oblasti.
26 Odvolací senát nakoniec odpovedal na tvrdenia žalobkyne týkajúce sa používania ochrannej známky majiteľkou a s ním spojených dôkazov, pričom sa domnieval, že majiteľka včas vysvetlila spôsob používania ochrannej známky viacerými majiteľmi licencie v rámci určitého obdobia a v rámci akých foriem bola používaná.
Návrhy účastníkov konania
27 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– zaviazal ÚHVT a majiteľku ochrannej známky na náhradu trov konania.
28 ÚHVT navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
Právny stav
29 Žalobkyňa uvádza tri žalobné dôvody. Prvý je založený na zohľadnení dôkazov po uplynutí lehoty, druhý na zohľadnení nepreložených dokumentov a tretí na zohľadnení nedatovaných dokumentov.
O prvom žalobnom dôvode založenom na zohľadnení dôkazov podaných po uplynutí lehoty
30 Na podporu tohto žalobného dôvodu sa žalobkyňa domnieva, že ÚHVT nemal zohľadniť dôkazy majiteľky ochrannej známky predložené po uplynutí stanovenej lehoty na vyjadrenie sa k návrhu na zrušenie. Po prvé sa podľa jej názoru pravidlo 71 ods. 2 vykonávacieho nariadenia musí vykladať v tom zmysle, že poskytnutie predĺženia lehoty požadovaného jedným z účastníkov konania je podriadené súhlasu druhej strany. ÚHVT sa tak mal dopustiť nesprávneho výkladu anglickej verzie tohto pravidla. Žalobkyňa sa tiež odvoláva na českú verziu uvedeného ustanovenia, ktorá má byť logicky uplatniteľná. Táto verzia je totožná s anglickou a slovenskou verziou tohto istého ustanovenia.
31 ÚHVT voči tomuto tvrdeniu namieta.
32 Na úvod je potrebné pripomenúť, že podľa pravidla 40 ods. 1 až 5 vykonávacieho nariadenia:
„1. Všetky návrhy na zrušenie alebo na vyhlásenie o neplatnosti, ktoré sa považujú za podané, sa oznámia majiteľovi ochrannej známky Spoločenstva. Ak [ÚHVT] zistí, že žiadosť je prípustná, vyzve majiteľa ochrannej známky Spoločenstva, aby poskytol svoje pripomienky v lehote, ktorú určí.
2. Ak majiteľ ochrannej známky Spoločenstva nepredloží žiadne námietky, tak [ÚHVT] môže rozhodnúť o výmaze alebo o neplatnosti na základe predchádzajúcich dôkazov.
3. Akékoľvek pripomienky predložené majiteľom ochrannej známky Spoločenstva sa oznámia prihlasovateľovi, ktorého [ÚHVT] požiada, ak to uzná za vhodné, aby odpovedal v lehote stanovenej úradom.
4. Okrem prípadu, pri ktorom pravidlo 69 stanovuje alebo povoľuje inak, všetky pripomienky, ktoré podajú zúčastnené strany, sa pošlú zainteresovaným stranám.
5. V prípade návrhu na zrušenie, ktorý sa zakladá na článku 50 ods. 1 písm. a) nariadenia, [ÚHVT] vyzve majiteľa ochrannej známky Spoločenstva, aby poskytol dôkaz o náležitom používaní známky v lehote, ktorú určí. Ak sa v určenej lehote neposkytne dôkaz, ochranná známka Spoločenstva sa vymaže. Pravidlo 22 ods. 2, 3 a 4 platí mutatis mutandis.“
33 Je potrebné pripomenúť, že podľa pravidla 71 ods. 1 vykonávacieho nariadenia týkajúceho sa trvania lehôt:
„Tam, kde nariadenie [č. 40/94] alebo tieto pravidlá stanovujú lehotu, ktorú má špecifikovať [ÚHVT], tak takáto lehota, ak strana, ktorej sa to týka, má trvalé bydlisko alebo miesto podnikateľskej činnosti alebo podnik v rámci Spoločenstva, nemôže byť kratšia ako jeden mesiac alebo, ak tieto podmienky nie sú splnené, tak nemôže byť kratšia ako dva mesiace a nemôže byť dlhšia ako šesť mesiacov. [ÚHVT] môže, ak to je za daných okolností vhodné, povoliť predĺženie špecifikovanej lehoty, pokiaľ takéto predĺženie požaduje strana, ktorej sa to týka a ak je žiadosť predložená pred uplynutím pôvodnej lehoty.“
34 Anglická verzia pravidla 71 ods. 2 vykonávacieho nariadenia stanovuje, že „[a]k ide o dve alebo viacej strán, tak [ÚHVT] môže lehotu predĺžiť na základe dohody ostatných strán“. Žalobkyňa zdôrazňuje, že česká a slovenská verzia uvedeného ustanovenia sa podobajú anglickej a že vzhľadom, okrem iného, na jej sídlo, bude logické uplatniť v danom prípade českú verziu.
35 Je zrejmé, že anglická, ako aj niektoré iné jazykové verzie dotknutého ustanovenia sa odlišujú od nemeckej, španielskej, francúzskej a talianskej verzie uvedeného ustanovenia, pričom tieto jazyky predstavujú spolu s angličtinou pracovné jazyky ÚHVT. Pravidlo 71 ods. 2 vykonávacieho nariadenia vo svojej nemeckej, španielskej, francúzskej a talianskej verzii, ale aj napríklad vo verzii bulharskej, gréckej, portugalskej a rumunskej, stanovuje, že „[a]k ide o dve alebo viacej strán, tak [ÚHVT] môže podmieniť predĺženie lehoty súhlasu ostatných strán“.
36 ÚHVT zdôrazňuje, že do svojich úradných publikácií a na svoju internetovú stránku vložil poznámku pod čiarou týkajúcu sa anglickej verzie pravidla 71 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, v ktorej uviedol, že toto ustanovenie má znieť takto: „… [ÚHVT] môže podmieniť predĺženie lehoty súhlasu ostatných strán“. Podľa úradu by sa malo uplatňovať ustanovenie vyplývajúce z nemeckej, španielskej, francúzskej a talianskej verzie.
37 V prvom rade je nutné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry potreba jednotného uplatňovania, a teda výkladu aktu Európskej únie vylučuje, aby bol tento akt posudzovaný izolovane v jednej zo svojich verzií, ale naopak, vyžaduje, aby bol vykladaný podľa skutočnej vôle normotvorcu a ním sledovaného účelu, najmä s prihliadnutím na všetky ostatné úradné jazyky (rozsudky z 3. júna 2010, Internetportal und Marketing, C‑569/08, Zb., EU:C:2010:311, bod 35, a z 9. júna 2011, Eleftheri tileorasi a Giannikos, C‑52/10, Zb., EU:C:2011:374, bod 23).
38 Na účely uplatnenia a výkladu pravidla 71 ods. 2 vykonávacieho nariadenia nemôže byť skúmaná len jedna jazyková verzia.
39 Ďalej zo znenia ustanovení vykonávacieho nariadenia nevyplýva, že odsek 2 pravidla 71 je možné uplatňovať a vykladať iným spôsobom, ako v spojení s odsekom 1 tohto pravidla.
40 Je totiž potrebné zdôrazniť, ako už rozhodol aj Všeobecný súd, že pokiaľ ide o pravidlo 71 ods. 1 druhú vetu vykonávacieho nariadenia, predĺženie lehôt nie je automatické, ale závisí od odôvodnenia okolnosťami každého osobitného prípadu, ako aj od podania žiadosti o predĺženie [rozsudok z 12. decembra 2007, K & L Ruppert Stiftung/ÚHVT – Lopes de Almeida Cunha a i. (CORPO livre), T‑86/05, Zb., EU:T:2007:379, bod 21]. Všeobecný súd dodal, že ak predĺženie závisí od odôvodnenia okolnosťami každého osobitného prípadu, ako aj od podania žiadosti o predĺženie, toto je oveľa dôležitejšie v konaní inter partes, v rámci ktorého výhoda priznaná jednému účastníkovi predstavuje nevýhodu pre druhého účastníka, pričom v takom prípade musí ÚHVT dbať o zachovanie svojej nestrannosti voči účastníkom konania (pokiaľ ide o námietkové konanie rozsudok CORPO livre, už citovaný, EU:T:2007:379, bod 21).
41 Pokiaľ ide o konanie inter partes vo veci samej, je potrebné sa domnievať, že predĺženie lehoty musí byť tiež odôvodnené okolnosťami v prípade, ak majiteľka ochrannej známky žiada o takéto predĺženie na predloženie dôkazov používania spornej ochrannej známky. Účastníci konania okrem toho uznali, že okolnosti v zmysle pravidla 71 ods. 1 vykonávacieho nariadenia museli odôvodňovať predĺženia, ak o ne bolo požiadané v zmysle odseku 2 uvedeného pravidla.
42 Je na účastníkovi žiadajúcom o predĺženie, aby uviedol okolnosti, ktoré ho odôvodňujú, pretože žiadosť o predĺženie je predložená a prípadne schválená v jeho záujme. V prípade, že tieto okolnosti vznikli, ako v prejednávanej veci, na strane účastníka, ktorý žiada o predĺženie, tento účastník je jediný, kto môže o nich účinne informovať ÚHVT (pozri v tomto zmysle rozsudok CORPO livre, už citovaný v bode 40 vyššie, EU:T:2007:379, bod 22).
43 Hoci však musí byť odsek 2 pravidla 71 vykonávacieho nariadenia vykladaný v spojení s odsekom 1 tohto nariadenia, je potrebné považovať tento odsek za odsek, ktorý umožňuje ÚHVT, v prípade dvoch alebo viacerých účastníkov konania, podmieniť predĺženie lehoty súhlasu ostatných účastníkov, a nie za odsek, ktorý podriaďuje uvedené predĺženie dohode účastníkov konania, ako uvádza žalobkyňa.
44 Výklad, ako bol poskytnutý žalobkyňou, tak vedie k priznaniu účastníkom konania, v danom prípade žalobkyni vo veci samej, právomoci rozhodnúť o predĺžení požadovaných lehôt, pričom toto rozhodnutie spadá do pôsobnosti ÚHVT a do jeho právomoci, ktorá je prenechaná tomuto úradu v rámci jeho nestrannosti, predĺžiť lehotu v zmysle pravidla 71 ods. 1 vykonávacieho nariadenia.
45 Nakoniec a navyše, podmienenie predĺženia lehoty súhlasom účastníkov konania môže mať za následok, ako správne zdôraznil ÚHVT, zbavenie účastníka konania, ktorý požaduje predĺženie, možnosti sa brániť. Tiež by tento fakt mohol porušovať riadny priebeh konania a cieľ sledovaný pravidlom 71, ktoré pozostáva práve z možnosti predĺženia lehoty pri odôvodňujúcich okolnostiach.
46 Odvolací senát sa preto nedopustil nesprávneho posúdenia, keď sa domnieval, že pravidlo 71 ods. 2 vykonávacieho nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že ak účastník v rámci konania inter partes požiada o predĺženie lehoty, ÚHVT môže, ale nie je povinný, požiadať o súhlas ostatných účastníkov konania, a že toto ustanovenie sa musí vykladať v spojení s odsekom 1 toho istého pravidla, ktoré vedie ÚHVT k zohľadneniu, najmä v prípade, ak sa úrad rozhodne nepožiadať o súhlas ostatných účastníkov konania, okolností spojených so žiadosťou o predĺženie lehoty.
47 V druhom rade žalobkyňa tvrdí, že okolnosti odôvodňujúce predĺženie lehoty v zmysle pravidla 71 ods. 1 vykonávacieho nariadenia neboli v danom prípade splnené jednak z dôvodu, že majiteľka ochrannej známky mala od začiatku k dispozícii dokument potvrdzujúci používanie spornej ochrannej známky treťou osobou.
48 Stačí však uviesť, že ak by sme aj predpokladali, že táto skutočnosť je pravdivá, licenčná zmluva sama osebe nepreukazuje používanie spornej ochrannej známky a že na takého preukázanie bolo nevyhnutné predložiť dodatočné dôkazy, čo mohlo odôvodniť predĺženia poskytnutých lehôt.
49 Na druhej strane žalobkyňa tvrdí, že majiteľka ochrannej známky mala využiť predĺženia lehôt na vytvorenie nových dôkazov. Takéto tvrdenie však nemožno prijať, keďže ho nič nepreukazuje.
50 Vo svetle tvrdení uvedených žalobkyňou na podporu svojej výhrady sa tak odvolací senát nedopustil nesprávneho posúdenia, keď sa domnieval, že vzhľadom na predložené dokumenty, správanie sa majiteľky ochrannej známky a ňou uvedené dôvody, môžu byť predĺženia lehôt odôvodnené okolnosťami.
51 Z vyššie uvedeného vyplýva, že prvý žalobný dôvod je potrebné zamietnuť ako nedôvodný.
O druhom žalobnom dôvode založenom na zohľadnení nepreložených dokumentov
52 Žalobkyňa uvádza, že pojem „husky“ je v taliančine všeobecným pojmom, ktorý označuje bundy a konkrétnejšie podľa viacerých slovníkov zimné prešívané bundy. Výpisy z internetových stránok, ktoré predložila v tejto súvislosti, preukazujú, že bundy sú označené pojmom „husky“ a on‑line slovník citovaný ÚHVT preukazuje, že ochrana spornej ochrannej známky sa obmedzuje na jediný typ výrobku, t. j. prešívané bundy. Jediná požiadavka spornej ochrannej známky tak nebráni, aby sa pojem „husky“ stal všeobecným pojmom, pričom takúto možnosť upravuje článok 51 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009. Bolo teda nevyhnutné preložiť všetky dokumenty do angličtiny a neakceptovať nepreložené talianske verzie.
53 ÚHVT voči tejto argumentácii namieta.
54 Pokiaľ ide v prvom rade o tvrdenie, podľa ktorého mali byť niektoré dokumenty pred predložením preložené, je na úvod dôležité uviesť, že ustanovením uplatniteľným na konanie o námietke je pravidlo 22 ods. 6 vykonávacieho nariadenia, ktoré uvádza ÚHVT na odôvodnenie skutočnosti, že pri neexistencii výslovnej žiadosti žalobkyne nebol povinný požadovať od majiteľky ochrannej známky preklad dokumentov do jazyka konania, ktoré potvrdzujú riadne používanie uvedenej ochrannej zámky. Pravidlo 40 ods. 5 vykonávacieho nariadenia uplatniteľné na konanie vo veci zrušenia vyslovene neupravuje, že pravidlo 22 ods. 6 vykonávacieho nariadenia sa na tieto konania uplatňuje mutatis mutandis.
55 Je však potrebné uviesť, že pravidlo 22 ods. 6 vykonávacieho nariadenia doplňuje a spresňuje ustanovenia pravidla 22 ods. 2 až 4 rovnakého nariadenia uplatňujúce sa mutatis mutandis na konania vo veci zrušenia v zmysle pravidla 40 ods. 5 uvedeného nariadenia. Za týchto okolností je pravidlo 22 ods. 6 vykonávacieho nariadenia uplatniteľné na konanie vo veci zrušenia, ktoré sa zakladá na článku 51 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009, čo navyše účastníci konania nespochybňujú.
56 Z pravidla 22 ods. 6 vykonávacieho nariadenia vyplýva, že ÚHVT má možnosť požiadať o preklad dokumentov, ktoré neboli predložené v jazyku konania účastníka, ktorý uvedené dokumenty predložil [rozsudok z 27. septembra 2012, El Corte Inglés/ÚHVT – Pucci International (Emidio Tucci), T‑373/09, EU:T:2012:500, bod 24].
57 ÚHVT sa však nedopustil nesprávneho posúdenia, keď nepožiadal o anglický preklad dokumentov predložených v taliančine. Jednak žalobkyňa nenamietala, že sama počas konania vo veci zrušenia nepožiadala majiteľku ochrannej známky o preklad uvedených dokumentov. Jednak sa tvrdenie žalobkyne týka výpisov on‑line slovníkov, ktoré poskytovali preklad z angličtiny do taliančiny alebo naopak, na základe čoho sa každá žiadosť o preklad javí ako nepotrebná.
58 Pokiaľ ide o tvrdenie týkajúce sa článku 51 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009, podľa ktorého predložené dokumenty preukazujú, že pojem „husky“ je v taliančine všeobecným pojmom používaným na označenie „búnd“, je potrebné uviesť, že žalobkyňa počas pojednávania uznala, že jej návrh na zrušenie bol založený jedine na základe článku 51 ods. 1 písm. a) uvedeného nariadenia a že v rámci tohto návrhu netvrdí, že pojem „husky“ je všeobecnej povahy.
59 Z uvedeného vyplýva, že druhý žalobný dôvod je potrebné zamietnuť ako nedôvodný.
O treťom žalobnom dôvode založenom na zohľadnení nedatovaných dokumentov
60 Podľa názoru žalobkyne musia byť všetky dokumenty datované a musia sa týkať príslušného obdobia od 11. marca 2004 do 10. marca 2009. Pokiaľ ide o fotografie výrobkov predložené majiteľkou ochrannej známky, žalobkyňa uvádza, že ÚHVT sa dopustil nesprávneho posúdenia, keď sa pri označení skupiny výrobkov, pre ktoré bola sporná ochranná známka používaná, odvolal na nedatované dokumenty alebo na dokumenty, ktoré neobsahujú žiadnu indíciu umožňujúcu ich časovo zaradiť. Rozsudok Il Ponte Finanziaria/ÚHVT, už citovaný v bode 24 vyššie (EU:C:2007:514), je v prejednávanej veci relevantný, keďže sa týka otázky, či sa použitie ochrannej známky zapísanej v mierne odlišnej forme môže rozšíriť aj na podobnú spornú ochrannú známku. Odvolací senát tak nezohľadnil dôkazy preukazujúce, že označenie HUSKY sa používa v odlišnej forme v porovnaní s chránenou formou spornej ochrannej známky. ÚHVT sa dopustil nesprávneho posúdenia, keď potvrdil, že používané logo bude rozumne pozorný spotrebiteľ vnímať ako skratku pojmu „husky“ a obrazový prvok psa ako zobrazenie, čo tento pojem znamená. Toto tvrdenie nie je na uplatnenie článku 15 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009 relevantné. Nakoniec, faktúry predložené majiteľkou ochrannej známky neumožňujú zistiť, aká ochranná známka alebo aké nezapísané označenie majiteľky bolo na výrobky, ktorých sa faktúry týkajú, použité.
61 ÚHVT voči tejto argumentácii namieta.
62 Pokiaľ ide v prvom rade o tvrdenie, podľa ktorého nemali byť všetky nedatované dokumenty zohľadnené a nemohli tak preukázať používanie spornej ochrannej známky počas príslušného obdobia, je potrebné pripomenúť, že v súlade s pravidlom 22 ods. 3 vykonávacieho nariadenia, ktoré sa v súlade s pravidlom 40 ods. 5 rovnakého nariadenia uplatňuje mutatis mutandis na konania vo veci zrušenia, dôkaz riadneho používania ochrannej známky sa musí v zmysle kumulatívnych požiadaviek týkať miesta, času, rozsahu a charakteru používania ochrannej známky [pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. júla 2004, Sunrider/ÚHVT – Espadafor Caba (VITAFRUIT), T‑203/02, Zb., EU:T:2004:225, bod 37, a z 27. septembra 2007, La Mer Technology/ÚHVT – Laboratoires Goëmar (LA MER), T‑418/03, EU:T:2007:299, bod 52].
63 Posúdenie riadneho používania ochrannej známky musí spočívať na všetkých skutočnostiach a okolnostiach, ktoré preukazujú jej skutočné obchodné využívanie, osobitne používanie, ktoré sa považuje za odôvodnené v dotknutom hospodárskom odvetví na účely udržania alebo vytvorenia podielu na trhu v prospech tovarov alebo služieb chránených ochrannou známkou, na povahe týchto tovarov alebo služieb, vlastnostiach trhu, rozsahu a častosti používania ochrannej známky (pozri rozsudok LA MER, už citovaný v bode 62 vyššie, EU:T:2007:299, bod 55 a citovanú judikatúru).
64 V danom prípade na účely skúmania riadnej povahy používania skoršej ochrannej známky je potrebné vykonať celkové posúdenie, berúc do úvahy všetky rozhodujúce okolnosti týkajúce sa daného prípadu. Toto posúdenie predpokladá určitú vzájomnú závislosť medzi zohľadňovanými skutočnosťami (rozsudok VITAFRUIT, už citovaný v bode 62 vyššie, EU:T:2004:225, bod 42).
65 Je potrebné zdôrazniť, že hoci pravidlo 22 nariadenia č. 2868/95 uvádza indikácie týkajúce sa miesta, času, rozsahu a charakteru používania ochrannej známky a príklady prijateľných dôkazov, akými sú obaly, etikety, cenníky, katalógy, faktúry, fotografie, novinové inzeráty a písomné vyhlásenia, vôbec nestanovuje, že každý dôkazný prostriedok musí nevyhnutne obsahovať informácie o každej zo štyroch skutočností, na ktoré sa má vzťahovať dôkaz o skutočnom používaní, teda o mieste, čase, povahe a rozsahu používania [rozsudky zo 16. novembra 2011, Buffalo Milke Automotive Polishing Products/ÚHVT – Werner & Mertz (BUFFALO MILKE Automotive Polishing Products), T‑308/06, Zb., EU:T:2011:675, bod 61, a z 24. mája 2012, TMS Trademark‑Schutzrechtsverwertungsgesellschaft/ÚHVT – Comercial Jacinto Parera (MAD), T‑152/11, EU:T:2012:263, bod 33].
66 Okrem toho z ustálenej judikatúry vyplýva, že možno vylúčiť, že súbor dôkazov je schopný preukázať skutočnosti, hoci pri zohľadnení každého dôkazu samostatne, tento nebude schopný preukázať správnosť skutočností (rozsudok zo 17. apríla 2008, Ferrero Deutschland/ÚHVT, C‑108/07 P, EU:C:2008:234, bod 36, a rozsudok MAD, už citovaný v bode 65 vyššie, EU:T:2012:263, bod 34).
67 Je dôležité pripomenúť, že zohľadnenie všetkých skutočností predložených na posúdenie odvolaciemu senátu musí umožniť preukázať riadne používanie spornej ochrannej známky.
68 Tvrdenie, ktorým sa žalobkyňa snaží uviesť, že nedatované dokumenty nemôžu preukázať riadne používanie spornej ochrannej známky počas príslušného obdobia, tak nemožno prijať najmä vzhľadom na skutočnosť, že fotografie výrobkov, na ktoré sa odvolala žalobkyňa pred odvolacím senátom ako na príklady nedatovaných dokumentov, ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia, mohli preukazovať, ako je sporná ochranná známka zobrazená na oblečení a skupine výrobkov, pre ktoré sa používa, z čoho nevyplýva nevyhnutnosť ich datovania. Odvolací senát sa za týchto podmienok mohol správne domnievať, že skutočnosť, že fotografie predložené ako dôkazné prostriedky nie sú datované, nie je relevantná.
69 Rovnako nemožno prijať tvrdenie žalobkyne, ktorým sa snaží vylúčiť faktúry predložené majiteľkou ochrannej známky z dôvodu, že neumožňujú zistiť, či sa týkajú spornej ochrannej známky alebo iného označenia, alebo inej ochrannej známky. Skutočnosť, že tieto faktúry nespresňujú, či sa týkajú výrobkov chránených spornou ochrannou známkou, nemôže viesť k domnienke, že sa ipso facto týkajú iných ochranných známok. Maximálne sa v rámci analýzy súboru dôkazných prostriedkov musí dôkazná hodnota týchto faktúr znížiť, ale nie vylúčiť.
70 Ďalej pokiaľ ide o tvrdenie, podľa ktorého sa mal odvolací senát domnievať, že rozsudok Il Ponte Finanziaria/ÚHVT, už citovaný v bode 24 vyššie (EU:C:2007:514), bol v prejednávanej veci relevantný, je po prvé potrebné uviesť, že vo veci, ktorá viedla k prijatiu uvedeného rozsudku, bol vecný kontext odlišný od kontextu prejednávanej veci. Z bodu 85 daného rozsudku totiž vyplýva, že nepreukázané používanie prvej ochrannej známky nemôže slúžiť ako dôkaz riadneho používania druhej ochrannej známky. V rozpore s danou vecou sa v prejednávanej veci zdá, že používanie obrazovej ochrannej známky pozostávajúcej zo slova „husky“ napísaného jemne štylizovaným písmom a sprevádzaného znakom ®, ktorý je používaný na preukázanie používania slovnej ochrannej známky, nie je namietané.
71 Po druhé je potrebné uviesť, že v rozsudku Il Ponte Finanziaria/ÚHVT, už citovanom v bode 24 vyššie (EU:C:2007:514, bod 86), sa rozhodlo, že je možné považovať zapísanú ochrannú známku za používanú, ak sa predloží dôkaz o jej používaní hoci aj v mierne odlišnej forme od formy, v ktorej bola zapísaná. Skutočnosť, že ten istý rozsudok zdôraznil, že nie je prostredníctvom preukázania používania možné rozšíriť ochranu zapísanej ochrannej známku na inú zapísanú ochrannú známku, ktorej riadne používanie nebolo preukázané, z dôvodu, že táto druhá ochranná známka nie je len miernou obmenou prvej ochrannej známky, nie je v prejednávanej veci relevantná. Majiteľka spornej ochrannej známky sa totiž nedožadovala ochrany práv tejto ochrannej známky jedine z dôvodu zápisu inej ochrannej známky.
72 Po tretie na účely preukázania používania ochrannej známky sa jej majiteľka mohla správne odvolávať na jej používanie vo forme, ktorá sa líši od formy, v ktorej bola táto ochranná známka zapísaná, bez toho, aby rozdiely medzi týmto dvoma formami menili rozlišovaciu spôsobilosť tejto ochrannej známky, a to napriek skutočnosti, že je táto odlišná forma sama osebe zapísaná ako ochranná známka (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. októbra 2012, Rintisch, C‑553/11, Zb., EU:C:2012:671, bod 30). V prejednávanej veci žalobkyňa neuviedla akúkoľvek zmenu rozlišovacej spôsobilosti spornej ochrannej známky. Jej majiteľka sa preto mohla správne odvolať na jej používanie vo forme, ktorá sa odlišuje od formy, v ktorej bola táto známka zapísaná.
73 Nakoniec sa nenamietalo voči skutočnosti, že slovná ochranná známka bola predovšetkým používaná v spojení s čiernymi veľkými písmenami. Skutočnosť, že odvolací senát mal pri preukázaní používania zohľadniť inú ochrannú známku alebo označenie, ako logo zobrazujúce písmeno „h“ alebo obrazový prvok zobrazujúci psa husky, tak nie je určujúca a z toho dôvodu nemožno prijať tvrdenie žalobkyne týkajúce sa namietania voči tomuto zohľadneniu. Okrem toho je potrebné uviesť, že žalobkyňa nepopiera, že rozdiely medzi spornou ochrannou známkou a inými známkami sa obmedzovali na jemnú štylizáciu písmen a skutočnosť, že písmená boli na seba natlačené, ani že sporná ochranná známka na jednej strane a označenia, ktoré sú logom zobrazujúcim písmeno „h“ alebo obrazový prvok psa husky na druhej strane, boli systematicky a oddelene zobrazované na výrobkoch.
74 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že tretí odvolací dôvod treba považovať za nedôvodný.
75 Žaloba sa preto musí zamietnuť.
O trovách
76 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania, ktoré vznikli ÚHVT v súlade s návrhom ÚHVT.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Husky CZ s.r.o. je povinná nahradiť trovy konania.
Kanninen | Pelikánová | Buttigieg |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 13. februára 2015.
Podpisy