Vec T‑167/04

Asklepios Kliniken GmbH

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Štátna pomoc – Verejné nemocnice – Náhrada prevádzkových strát a poskytnutie záruk – Sťažnosť – Neprijatie rozhodnutia Komisiou – Žaloba na nečinnosť – Aktívna legitimácia – Prípustnosť – Primeraná lehota – Nariadenie (ES) č. 659/1999“

Abstrakt rozsudku

1.      Žaloba na nečinnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Opomenutia, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú

(Článok 88 ods. 2 a 3 ES, články 230 ES a 232 ES)

2.      Žaloba na nečinnosť – Vyjadrenie sa v zmysle článku 232 druhého odseku ES – Pojem

(Článok 88 ods. 2 ES a článok 232 druhý odsek ES; nariadenie Rady č. 659/1999, článok 20)

3.      Pomoc poskytovaná štátmi – Preskúmanie Komisiou

(Článok 88 ods. 3 ES)

1.      Články 230 ES a 232 ES sú výrazom jediného a toho istého opravného prostriedku z čoho vyplýva, že ak je prípustná žaloba o neplatnosť podaná skutočným alebo potenciálnym konkurentom príjemcov štátnej pomoci, na účely bránenia svojich procesných práv ako dotknutej osoby, ktoré má podľa článku 88 ods. 2 ES, proti rozhodnutiu o zlučiteľnosti prijatému Komisiou bez začatia konania vo veci formálneho zisťovania, je prípustná aj žaloba ním podaná s cieľom skonštatovať nečinnosť Komisie, ktorá by mala prijať rozhodnutie podľa článku 88 ods. 3 ES po tom, ako podal sťažnosť, pričom nato, aby mu bolo priznané postavenie dotknutej osoby, nie je potrebné, aby preukázal existenciu konkurenčného vzťahu medzi ním samým a každým z príjemcov údajne protiprávnej pomoci a veľký počet príjemcov nemôže ovplyvniť prípustnosť takejto žaloby na nečinnosť, pokiaľ uvedené pomoci boli skutočne zaplatené a nepredstavujú všeobecný program pomoci.

(pozri body 45, 48, 50, 55, 56)

2.      Prijatie všeobecne záväzného rozhodnutia zo strany Komisie, ktorým sa stanovujú abstraktné kritériá posúdenia zákonnosti financovania poskytnutého štátom, porovnateľného s tým, ktoré je cieľom osobitnej sťažnosti ohlasujúcej vnútroštátne opatrenia, ktoré môžu predstavovať protiprávnu štátnu pomoc, nemôže byť samo osebe prijatím rozhodnutia Komisiou, týkajúceho sa uvedenej sťažnosti, keďže iba konkrétne uplatňovanie takýchto kritérií Komisiou na ohlásené situácie môže byť vyjadrením sa v zmysle článku 232 druhého odseku ES. Takisto nemožno považovať za začatie konania vo veci formálneho zisťovania podľa článku 88 ods. 2 ES to, že dotknuté strany vrátane sťažovateľa sa mohli vyjadriť k obsahu návrhu takéhoto všeobecného rozhodnutia.

(pozri body 77, 78)

3.      V rozsahu, v akom má Komisia výlučnú právomoc posúdiť zlučiteľnosť štátnej pomoci so spoločným trhom, je povinná v záujme náležitého uplatnenia základných pravidiel Zmluvy týkajúcich sa štátnej pomoci vykonať náležité a nestranné preskúmanie sťažnosti, ktorá ohlasuje existenciu štátnej pomoci nezlučiteľnej so spoločným trhom, pričom od tejto povinnosti ju neoslobodzuje skutočnosť, že sama pripravuje všeobecné rozhodnutie týkajúce sa kategórie pomoci, do ktorej ohlásené opatrenie patrí.

Primeranosť dĺžky skúmania sťažnosti ohlasujúcej údajne protiprávnu štátnu pomoc sa však musí posúdiť v závislosti od okolností každého prípadu a najmä od jeho kontextu, rôznych procesných štádií, ktoré musí Komisia vykonať, a od zložitosti prípadu, a Komisia môže v súlade s právom odložiť skúmanie niektorých aspektov sťažnosti, keď sa čaká na objasnenie právneho rámca, v ktorom sa musí uvedená sťažnosť posúdiť, pričom toto objasnenie nastane ukončením súdneho konania Spoločenstva, dôležitého na posúdenie ohlásenej pomoci.

(pozri body 81, 87 – 89)