ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (štvrtá rozšírená komora)
z 1. decembra 2004 (*)
„Štátna pomoc – Rozhodnutie Komisie o nevznesení námietok – Žaloba o neplatnosť – Prípustnosť – Multisektorálny rámec regionálnej pomoci pre veľké investičné projekty“
Vo veci T‑27/02,
Kronofrance SA, so sídlom v Sully-sur-Loire (France), v zastúpení: R. Nierer, advokátka,
žalobkyňa,
proti
Komisii európskych spoločenstiev, v zastúpení: V. Kreuschitz a J. Flett, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,
žalovanej,
ktorú v konaní podporujú
Glunz AG
a
OSB Deutschland GmbH,
so sídlom v Meppene (Nemecko), v zastúpení: H.-J. Niemeyer a K. Ziegler, advokáti, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,
vedľajší účastníci konania,
ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie SG (2001) D z 25. júla 2001 o nevznesení námietok voči pomoci priznanej nemeckými úradmi spoločnosti Glunz AG,
SÚD PRVÉHO STUPŇA
EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV (štvrtá rozšírená komora),
v zložení: predseda komory H. Legal, sudcovia V. Tiili, M. Vilaras, I. Wiszniewska-Białecka a V. Vadapalas,
tajomník: J. Plingers, referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 8. júla 2004,
vyhlásil tento
Rozsudok
Právny rámec
1 Multisektorálny rámec regionálnej pomoci pre veľké investičné projekty (Ú. v. ES C 107, 1998, s. 7, ďalej len „multisektorálny rámec“), ktorý platil v čase skutkového stavu, definuje pravidlá hodnotenia priznaných pomocí tohto druhu, ktoré spadajú do rozsahu jeho pôsobnosti.
2 Podľa multisektorálneho rámca stanoví Komisia od prípadu k prípadu intenzitu maximálne prípustnej pomoci pre plány, ktoré podliehajú povinnosti oznámenia.
3 Bod 3.10 multisektorálneho rámca stanovuje vzorec výpočtu, na základe ktorého Komisia určí túto intenzitu. Tento vzorec spočíva v tom, že sa zistí maximálna prípustná intenzita, ktorá sa vzťahuje na veľké podniky v posudzovanej oblasti, nazývaná „regionálny strop“ (faktor R), a ten sa následne vynásobí troma príslušnými koeficientmi, ktoré sa týkajú stavu hospodárskej súťaže v posudzovanom sektore (faktor T), pomeru kapitál/práca (faktor I) a regionálneho dopadu predmetnej pomoci (faktor M). Maximálna intenzita povolenej pomoci tak zodpovedá tomuto vzorcu: R x T x I x M.
4 Podľa bodov 3.2 a 3.3 multisektorálneho rámca vyžaduje faktor „stav hospodárskej súťaže“ analýzu, ktorou sa určí, či oznámený plán bude uskutočnený v sektore alebo podsektore s nadbytočnou štrukturálnou kapacitou. Na určenie prítomnosti alebo neprítomnosti takejto nadbytočnej kapacity zohľadňuje Komisia na úrovni Spoločenstva rozdiel medzi priemerným stupňom využívania výrobných kapacít celého spracovateľského priemyslu a stupňom využívania kapacít v rámci predmetného (pod)sektora. Referenčným obdobím tejto analýzy je posledných päť rokov, pre ktoré existujú údaje.
5 Nadbytočná štrukturálna kapacita existuje, ak priemerný stupeň využívania kapacít predmetného (pod)sektora za posledných päť rokov je menší najmenej o dva percentuálne body ako koeficient celého spracovateľského sektora. (Pod)sektor sa určí na základe najnižšej úrovne štatistickej klasifikácie ekonomických činností v Európskom spoločenstve (NACE), stanovenej nariadením Rady (EHS) č. 3037/90 z 9. októbra 1990 o štatistickej klasifikácii ekonomických činností v Európskom spoločenstve (Ú. v. ES L 293, s. 1; Mim. vyd. 02/004, s. 177) v platnom znení. Závažne nadbytočná štrukturálna kapacita existuje, ak je rozdiel v porovnaní s priemerom spracovateľského sektora viac ako päť percentuálnych bodov (bod 7.7 multisektorálneho rámca).
6 V bode 3.4 multisektorálneho rámca sa spresňuje, že ak sú údaje týkajúce sa využívania kapacít nedostatočné, Komisia preskúma, či sa zamýšľané investície uskutočňujú na trhu v poklese. Porovná vývoj zrejmej spotreby predmetného výrobku alebo výrobkov (t. j. výroba plus dovoz mínus vývoz) so stupňom rastu celého spracovateľského priemyslu v európskom hospodárskom priestore (EHP).
7 Platí, že predmetný trh s výrobkami je v poklese, ak priemerný ročný stupeň rastu spotreby je počas posledných piatich rokov podstatne nižší (viac ako 10 %) ako ročný priemer celého spracovateľského priemyslu v EHP s výnimkou prípadu, že stupeň rastu týkajúci sa dopytu po tomto výrobku alebo výrobkoch zaznamená silné znaky oživenia. Trh v absolútnom poklese zodpovedá trhu, ktorého priemerný ročný stupeň rastu zrejmej spotreby je počas posledných piatich rokov negatívny (bod 7.8 multisektorálneho rámca).
8 Podľa bodu 3.10.1 multisektorálneho rámca sa na faktor T (stav hospodárskej súťaže) použije opravný koeficient vo výške 0,25; 0,5; 0,75 alebo 1 podľa nasledujúcich kritérií:
„i) plán, ktorý má za následok zvýšenie kapacity v sektore so závažne nadbytočnou štrukturálnou kapacitou a/alebo absolútny pokles dopytu: 0,25
ii) plán, ktorý má za následok zvýšenie kapacity v sektore s nadbytočnou štrukturálnou kapacitou a/alebo trh v poklese a ktorý by mohol posilniť vysoký podiel na trhu: 0,50
iii) plán, ktorý má za následok zvýšenie kapacity v sektore s nadbytočnou štrukturálnou kapacitou a/alebo trh v poklese: 0,75
iv) žiadny predbežný negatívny účinok prípadov uvedených pod bodmi i) až iii): 1,00.“ [neoficiálny preklad]
Skutkový stav
9 V súlade s článkom 2 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku [88] Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) oznámila Spolková republika Nemecko Komisii listom zo 4. augusta 2000, doručeným 7. augusta, plán pomoci v prospech spoločnosti Glunz AG pri investícii na výstavbu integrovaného strediska na spracovanie dreva v Nettgau v Sasku – Anhaltsku (Nemecko), ktorý spadá do multisektorálneho rámca.
10 V nadväznosti na list Komisie z 28. augusta 2000 o tom, že oznámenie nemožno považovať za úplné, zaslali nemecké úrady dodatočné informácie listami z 15. novembra 2000 a z 12. januára 2001. Keďže tieto listy Komisiu úplne neuspokojili, zaslali nemecké úrady listom z 2. marca 2001 nové informácie, na základe ktorých považovala Komisia oznámenie za úplné.
11 Dňa 25. júla 2001 prijala Komisia podľa článku 4 ods. 3 nariadenia č. 659/1999 rozhodnutie o nevznesení námietok voči poskytnutiu tejto pomoci (ďalej len „rozhodnutie“).
12 Z rozhodnutia vyplýva, že investičný plán sa musí uskutočniť v regióne, ktorý spĺňa podmienky podľa článku 87 ods. 3 písm. a) ES a pre ktorý maximálna intenzita pomoci na podporu nových investícií vo veľkých podnikoch, nazývaná aj regionálny strop, predstavuje 35 % brutto. Pomoc sa skladá z nenávratnej subvencie vo výške 46 201 868 eur a z príspevku k investícii vo výške 23 596 120 eur, spolu 69 797 988 eur, pričom celkové oprávnené náklady investície predstavujú 199 400 000 eur.
13 Časť pomoci vo výške 28,61 milióna eur je určená na výstavbu závodu na výrobu preglejkových dosák a druhá časť vo výške 41,18 milióna eur na výstavbu závodu na výrobu drevotrieskových dosák.
14 Na základe hodnotenia oznámenej pomoci s ohľadom na kritériá stanovené multisektorálnym rámcom uviedla Komisia v rozhodnutí dôvody, pre ktoré by opravné koeficienty vzťahujúce sa na sadzbu 35 %, ktorá zodpovedá maximálnej intenzite, akú môže dosiahnuť veľký podnik v dotknutom regióne, mali byť stanovené na:
– 1 pre faktor T týkajúci sa stavu hospodárskej súťaže v posudzovanom sektore,
– 0,8 pre faktor I (pomer kapitál/práca),
– 1,5 pre faktor M so zreteľom na regionálny dopad navrhovanej pomoci,
teda maximálna prípustná intenzita vo výške 42 % (= 35 % x 1 x 0,8 x 1,5).
15 Predovšetkým s ohľadom na faktor T týkajúci sa stavu hospodárskej súťaže Komisia spresnila, že ak sú údaje týkajúce sa stupňa využívania kapacít dostatočné, musí v súlade s bodmi 3.3 a 3.4 multisektorálneho rámca obmedziť svoju analýzu faktoru týkajúceho sa stavu hospodárskej súťaže na určenie existencie nadbytočných štrukturálnych kapacít v predmetnom sektore. Keďže dva výrobky vyrobené spoločnosťou Glunz predstavovali podstatnú časť celkovej výroby drevených tabúľ v Európe a vzťahovali sa na najnižšiu úroveň NACE, Komisia založila svoju analýzu na údajoch týkajúcich sa stupňa využívania kapacít triedy 20.20 NACE, ktorá zahŕňa výrobu drevených tabúľ.
16 Na základe údajov za roky 1994 až 1998 obsiahnutých v štúdii, ktorú predložili nemecké úrady, prišla Komisia k záveru, že predmetný investičný plán by mal za následok zvýšenie kapacít v sektore, v ktorom neexistujú nadbytočné kapacity, čo odôvodnilo použitie opravného koeficientu 1 na faktor týkajúci sa stavu hospodárskej súťaže.
17 Po tom, ako Komisia zistila, že výška pomoci, ktorú Spolková republika Nemecko zamýšľa poskytnúť spoločnosti Glunz, je v súlade s maximálnou schválenou pomocou vypočítanou na základe multisektorálneho rámca, vyhlásila oznámenú pomoc za zlučiteľnú so Zmluvou ES.
Konanie a návrhy účastníkov konania
18 Za týchto okolností žalobkyňa návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 4. februára 2002 podala žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.
19 Podaním doručeným do kancelárie Súdu prvého stupňa 3. júla 2002 spoločnosť Glunz a spoločnosť OSB Deutschland GmbH podali návrh na vstup vedľajších účastníkov do konania na podporu návrhov Komisie.
20 Uznesením z 10. septembra 2002 predseda štvrtej rozšírenej komory Súdu prvého stupňa tomuto návrhu vyhovel. Vedľajší účastníci konania predložili 4. novembra 2002 svoje vyjadrenia a žalobkyňa k nim predložila v stanovenej lehote pripomienky.
21 Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd prvého stupňa položil, boli vypočuté na pojednávaní 8. júla 2004.
22 Žalobkyňa navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zrušil rozhodnutie,
– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
23 Komisia podporovaná vedľajšími účastníkmi konania navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– vyhlásil žalobu za neprípustnú,
– zamietol žalobu ako neodôvodnenú,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
O prípustnosti
Tvrdenia účastníkov konania
24 Na pojednávaní napadla Komisia a vedľajší účastníci konania prípustnosť žaloby.
25 Uviedli, že postavenie žalobkyne na predmetnom trhu nebolo podstatne dotknuté schválenou pomocou. Vzhľadom na geografické umiestnenie výrobných miest a na dodávkové územia dotknutých výrobkov, ktoré sú určené prepravnými nákladmi, sa odbytiská žalobkyne a podniku, ktorý dostal pomoc, prekrývajú len marginálne.
26 Žalobkyňa uvádza, že Komisia porušila jej procesné práva, keď neprávom nezačala konanie vo veci formálneho zisťovania stanovené v článku 6 nariadenia č. 659/1999, ktoré by jej ako dotknutej osobe umožnilo predložiť pripomienky predtým, ako Komisia prijme svoje rozhodnutie.
27 Pripomína, že v definícii „zainteresovaných strán“ uvedenej v článku 1 písm. h) nariadenia č. 659/1999 sú zahrnutí konkurujúci si podnikatelia. Žalobkyňa a spoločnosť Glunz sú priamymi konkurentkami, pretože vyrábajú rovnaké výrobky, ktoré následne predávajú na rovnakých trhoch. Poskytnutie pomoci ovplyvní konkurenčné postavenie žalobkyne na relevantnom trhu.
28 Žalobkyňa uvádza, že za týchto okolností sa jej rozhodnutie priamo a osobne týka, a preto proti nemu podala prípustnú žalobu o neplatnosť.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
29 Komisia a vedľajší účastníci konania predložili prvýkrát na pojednávaní námietku neprípustnosti žaloby z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobkyne.
30 Z judikatúry vyplýva, že dôvod neprípustnosti žaloby založený na nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu predstavuje otázku týkajúcu sa verejného poriadku, ktorú môže a aj musí preskúmať súd Spoločenstva ex offo (rozsudok Súdneho dvora z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, C‑298/00 P, Zb. s. I-4087, bod 35) a ktorého sa preto žalovaný môže dovolávať v každom štádiu konania (pozri analogicky rozsudok Súdneho dvora z 20. februára 1997, Komisia/Daffix, C‑166/95 P, Zb. s. I‑983, bod 25, rozsudok Súdu prvého stupňa z 13. decembra 2001, Krupp Thyssen Stainless a Acciai speciali Terni/Komisia, T‑45/98 a T‑47/98, Zb. s. II‑3757, bod 125).
31 Táto žaloba o neplatnosť bola podaná proti rozhodnutiu Komisie o vyhlásení individuálnej pomoci za zlučiteľnú so spoločným trhom, ktoré bolo prijaté po skončení predbežného preskúmania.
32 V rámci kontroly štátnej pomoci Komisiou treba rozlišovať medzi predbežným preskúmaním pomoci zavedeným článkom 88 ods. 3 ES a bližšie upraveným v článku 4 nariadenia č. 659/1999, ktorého predmetom je len umožniť Komisii vytvoriť si prvotný názor o čiastočnej alebo úplnej zlučiteľnosti predmetnej pomoci, a konaním vo veci formálneho zisťovania stanoveným v článku 88 ods. 2 ES a bližšie upraveným v článku 6 nariadenia č. 659/1999, ktoré má Komisii umožniť získanie úplnej informácie o všetkých skutočnostiach veci. Len v rámci tohto konania Zmluva stanovuje Komisii povinnosť vyzvať dotknuté osoby, aby predložili svoje pripomienky (rozsudky Súdneho dvora z 19. mája 1993, Cook/Komisia, C‑198/91, Zb. s. I‑2487, bod 22; z 15. júna 1993, Matra/Komisia, C‑225/91, Zb. s. I‑3203, bod 16; z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink’s France, C‑367/95 P, Zb. s. I‑1719, bod 38, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 13. januára 2004, Thermenhotel Stoiser Franz a i./Komisia, T‑158/99, Zb. s. II‑1, bod 57).
33 Keď Komisia na základe článku 88 ods. 3 ES zistí bez toho, aby začala konanie podľa ods. 2 tohto článku, že pomoc je zlučiteľná so spoločným trhom, môžu osoby, v ktorých prospech stanovuje tento odsek 2 procesné záruky, dosiahnuť ich dodržiavanie len vtedy, ak majú možnosť napadnúť toto rozhodnutie Komisie pred súdnymi orgánmi Spoločenstva (rozsudky Cook/Komisia, už citovaný, bod 23; Matra/Komisia, už citovaný, bod 17; Komisia/Sytraval a Brink’s France, už citovaný, bod 47, a Thermenhotel Stoiser Franz a i./Komisia, už citovaný, bod 69).
34 Ak sa preto žalobca žalobou o neplatnosť rozhodnutia Komisie prijatého po skončení predbežného preskúmania domáha dodržiavania procesných záruk stanovených v článku 88 ods. 2 ES, samotná skutočnosť, že má podľa tohto ustanovenia postavenie dotknutej osoby, postačuje na to, aby bol považovaný za osobu priamo a osobne dotknutú v zmysle článku 230 štvrtého odseku ES (rozsudky Cook/Komisia, už citovaný, body 23 až 26; Matra/Komisia, už citovaný, body 17 až 20, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 15. septembra 1998, BP Chemicals/Komisia, T‑11/95, Zb. s. II‑3235, body 89 a 90).
35 V tomto prípade je nesporné, že žalobkyňa navrhuje zrušenie rozhodnutia Komisie s odôvodnením uvedeným v jej druhom žalobnom dôvode, podľa ktorého Komisia neprávom odmietla začať konanie vo veci formálneho zisťovania stanovené v článku 88 ods. 2 ES.
36 Žalobkyňa ďalej uvádza, že ako priama konkurentka spoločnosti Glunz má postavenie dotknutej osoby, pretože vo svojom závode v Sully-sur-Loire (Francúzsko) vyrába tie isté výrobky ako táto spoločnosť a následne ich predáva na rovnakých trhoch.
37 Je vhodné pripomenúť, že podľa judikatúry sú dotknutými osobami osoby, podniky alebo združenia, ktorých záujmy môžu byť dotknuté poskytnutím pomoci, t. j. najmä konkurujúce si podniky a obchodné združenia (rozsudok Súdneho dvora zo 14. novembra 1984, Intermills/Komisia, 323/82, Zb. s. 3809, bod 16). Podľa článku 1 písm. h) nariadenia č. 659/1999, ktorý prebral definíciu vytvorenú judikatúrou, bude „zainteresovaná strana“ znamenať „akýkoľvek členský štát a akúkoľvek osobu, podnikateľa alebo združenie podnikateľov, ktorých záujmy možno ovplyvniť poskytnutím pomoci, najmä príjemca pomoci, konkurujúci si podnikatelia a obchodné združenia“.
38 V tomto prípade je nesporné, že žalobkyňa aj podnik, ktorý dostal pomoc, vyrábajú drevené tabule a ich odbytiská sa plne prekrývajú.
39 Na pojednávaní uviedla spoločnosť Glunz v rozpore s tvrdením Komisie, podľa ktorej tento podnik mal predávať svoje výrobky podnikom takmer výlučne umiestneným na území bývalej Nemeckej demokratickej republiky, že predáva svoje výrobky na celom území Spolkovej republiky Nemecko a z veľkej časti podnikom nábytkárskeho priemyslu, ktoré sa koncentrujú v regióne na severozápade Nemecka.
40 Spoločnosť Glunz takisto uznala, že žalobkyňa bola prítomná na nemeckom trhu výroby nábytku, ale len s malým podielom na trhu. Toto tvrdenie však nebolo podporené žiadnym dôkazom.
41 Okrem toho, aj keď Komisia uviedla v rozhodnutí vo vzťahu k dreveným tabuliam, že vzhľadom na to, že išlo o ťažké a neskladné výrobky, bola preprava na veľké vzdialenosti príliš nákladná a že prepravný rádius bol preto obmedzený na približne 800 km, napriek tomu považovala za relevantný geografický trh EHP.
42 Ak má podnik v rámci svojho prirodzeného dodávateľského pásma konkurenciu v iných podnikoch, ktorých dodávateľské pásma sa s jeho pásmom prekrývajú a každý z nich má svoj väčší dodávateľský rádius, rozširuje sa konkurencia jedného podniku voči podnikom v jeho rádiu smerom na ich prirodzené dodávateľské pásma a možno za geografický relevantný trh považovať celé Spoločenstvo alebo tak ako v tomto prípade EHP (pozri v tom zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 30. marca 2000, Kish Glass/Komisia, T‑65/96, Zb. s. II‑1885, body 84 až 95).
43 Z rozhodnutia takisto vyplýva, že spoločnosť Glunz je dcérskou spoločnosťou spoločnosti Tableros de Fibras SA, ktorá vlastní vo Francúzsku závody činné v drevárskom odvetví, ktoré získala v roku 1999 prevodom od spoločnosti Glunz.
44 Za týchto okolností sa žalobkyňa musí považovať za konkurentku podniku, ktorý dostal pomoc, a možno ju považovať za zainteresovanú stranu v zmysle článku 1 písm. h) nariadenia č. 659/1999.
45 V tomto ohľade nie je relevantný výslovný odkaz Komisie na uznesenie Súdu prvého stupňa z 27. mája 2004, Deutsche Post a DHL/Komisia (T‑358/02, Zb. s. II‑1565) ako na základ jej námietky neprípustnosti žaloby, podľa ktorého by postavenie žalobkyne na relevantnom trhu nebolo podstatne dotknuté poskytnutím pomoci. Uvedené uznesenie o neprípustnosti založené na neexistencii akéhokoľvek podstatného vplyvu na konkurenčné postavenie oboch žalujúcich podnikov bolo vydané vo veci, ktorá sa odlišuje od tohto prípadu tým, že žaloba bola podaná proti rozhodnutiu Komisie prijatému na záver konania stanoveného v článku 88 ods. 2 ES, v rámci ktorého boli dotknuté osoby riadne vyzvané na predloženie svojich pripomienok.
46 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že táto žaloba je prípustná.
O veci samej
Úvodné poznámky
47 Žalobkyňa v podstate uvádza štyri žalobné dôvody na podporu svojho návrhu na zrušenie rozhodnutia založené po prvé na porušení článku 87 ES a multisektorálneho rámca, po druhé na porušení článku 88 ods. 2 ES, po tretie na zneužití právomocí, ktorého sa údajne dopustila Komisia, a po štvrté na porušení povinnosti odôvodnenia.
48 V rámci svojho druhého žalobného dôvodu žalobkyňa uvádza, že Komisia tým, že schválila pomoc poskytnutú spoločnosti Glunz nemeckými úradmi po skončení len predbežného preskúmania, porušila článok 88 ods. 2 ES a článok 4 ods. 4 nariadenia č. 659/1999, ktoré zaväzujú Komisiu začať konanie vo veci formálneho zisťovania, ak „vznikli pochybnosti“, pokiaľ ide o zlučiteľnosť oznamovaného opatrenia so spoločným trhom.
49 Je vhodné pripomenúť, že účelom predbežného preskúmania zavedeného článkom 88 ods. 3 ES a bližšie upraveného v článku 4 nariadenia č. 659/1999 je len priznať Komisii lehotu na úvahu a na prešetrenie dostatočnú na vytvorenie prvotného názoru na oznámené plány pomoci, aby mohla bez nutnosti dôkladného preskúmania rozhodnúť, že sú zlučiteľné so Zmluvou, alebo naopak konštatovať, že ich obsah vyvoláva v tomto smere pochybnosti (rozsudok Súdneho dvora z 15. februára 2001, Rakúsko/Komisia, C‑99/98, Zb. s. I‑1101, body 53 a 54).
50 Formálna časť preskúmania, ktorá Komisii umožňuje byť plne informovanou o všetkých skutočnostiach veci pred prijatím svojho rozhodnutia, sa stáva nevyhnutnou, ak má Komisia závažné ťažkosti pri posudzovaní, či je pomoc zlučiteľná so spoločným trhom (rozsudok Matra/Komisia, už citovaný, bod 33).
51 Komisia sa preto pred prijatím rozhodnutia o tom, že nemá námietky voči pomoci, môže obmedziť na predbežné preskúmanie len vtedy, ak je pri skončení tohto preskúmania presvedčená o tom, že tento plán je zlučiteľný so Zmluvou.
52 Naopak, ak toto prvotné preskúmanie vedie Komisiu k získaniu opačného presvedčenia alebo neumožňuje prekonať všetky ťažkosti pri posúdení zlučiteľnosti tejto pomoci so spoločným trhom, je Komisia povinná získať všetky potrebné stanoviská a začať konanie vo veci formálneho zisťovania stanovené v článku 88 ods. 2 ES (rozsudky Súdneho dvora z 20. marca 1984, Nemecko/Komisia, 84/82, Zb. s. 1451, bod 13; rozsudky Cook/Komisia, už citovaný, bod 29; Matra/Komisia, už citovaný, bod 33, a Komisia/Sytraval a Brink’s France, už citovaný, bod 39).
53 V rámci svojho žalobného dôvodu založeného na porušení článku 88 ods. 2 ES žalobkyňa uvádza, že nielen že dĺžka a okolnosti predbežného preskúmania predstavujú náznaky prítomnosti závažných ťažkostí, ale aj že presný prieskum situácie na trhu s drevotrieskovými doskami mal v Komisii vzbudiť pochybnosti, ktoré by odôvodnili začatie konania vo veci formálneho zisťovania. Žalobkyňa dodáva, že počas tohto konania oznámila Komisii údaje týkajúce sa zrejmej spotreby drevotrieskových dosák, ktoré dokazujú, že predmetná investícia sa uskutočňuje na trhu v poklese.
54 Z rozhodnutia však jasne vyplýva, že Komisia sa vedome obmedzila len na preskúmanie prípadnej prítomnosti nadbytočnej štrukturálnej kapacity a s ohľadom na znenie bodov 3.2 až 3.4 multisektorálneho rámca a na skutočnosť, že má k dispozícii dostatočné údaje o stupni využívania kapacít dotknutého sektora, prišla k záveru, že nemusí preskúmať, či by sa predmetné investície uskutočnili na trhu v poklese. Pri takomto prístupe by v každom prípade boli údaje týkajúce sa spotreby drevotrieskových dosák zaslané žalobkyňou zbavené akéhokoľvek účelu.
55 Vzniká tu tak všeobecná predbežná otázka týkajúca sa výkladu relevantných bodov multisektorálneho rámca podľa článku 87 ES, aby sa určilo jedno alebo viaceré kritériá potrebné na posúdenie faktoru „stav hospodárskej súťaže“.
56 V rámci výkonu svojej kontroly zákonnosti musí Súd prvého stupňa vyriešiť túto prvú otázku výkladu použiteľných noriem a overiť tak, či Komisia správne dospela k rozhodnutiu uvedenému vyššie v bode 54, čo výslovne popiera žalobkyňa vo svojom prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 87 ES a multisektorálneho rámca.
O porušení článku 87 ES a multisektorálneho rámca
Tvrdenia účastníkov konania
57 Žalobkyňa napáda posúdenie maximálnej prípustnej intenzity pomoci a najmä faktoru T týkajúceho sa stavu hospodárskej súťaže, ktoré vykonala Komisia. Komisia pristúpila v tomto prípade k chybnej analýze situácie na trhu tým, že jednak opomenula odlíšiť trh s drevotrieskovými doskami od trhu s preglejkovými doskami a jednak overiť a zohľadniť situáciu poklesu trhu s drevotrieskovými doskami.
– O neexistencii odlíšenia trhu s drevotrieskovými doskami od trhu s preglejkovými doskami
58 Žalobkyňa uvádza, že pri preskúmaní a posúdení predmetnej pomoci sa malo rozlíšiť, či bola zameraná na výrobu drevotrieskových dosák alebo na výrobu preglejkových dosák. V časti rozhodnutia týkajúcej sa určenia relevantného trhu s výrobkami Komisia uvádza: „Za týchto podmienok navrhujeme považovať jednak [preglejkové dosky] a kotevné dosky a jednak drevotrieskové dosky za výrobky tvoriace každé osobitný trh.“ Vyčíta žalovanej, že nezohľadnila toto rozdelenie trhu v rámci posúdenia faktoru „stav hospodárskej súťaže“, ale naopak zaujala jednotný prístup.
59 Trhy s drevotrieskovými doskami a s preglejkových doskami sú príliš odlišné na to, aby mohli byť posudzované ako jeden a ten istý trh. Tieto dva výrobky sú zameniteľné len vo veľmi malej miere, podľa samotnej Komisie len 10 %. Okrem toho sa príslušné trhy s týmito dvoma výrobkami vyvíjajú rozdielne v tom zmysle, že trh s drevotrieskovými doskami je v poklese, kým trh s preglejkovými doskami rastie.
60 Komisia zdôrazňuje, že predmetný investičný plán má za cieľ vytvorenie integrovaného strediska na spracovania dreva s dvoma výrobnými linkami úzko spojenými so spoločnými zariadeniami. Uvádza, že v súlade s bodom 7.2 multisektorálneho rámca musela tento plán považovať za „jednotku a ako takej k nej aj pristupovať“ v rozsahu, v akom je určený na vytvorenie „prevádzky“ v zmysle uvedeného bodu 7.2. Komisia takisto dodržala bod 7.7 multisektorálneho rámca, keď svoje posúdenie založila na údajoch týkajúcich sa triedy 20.20 NACE, ktorá zahŕňa drevotrieskové dosky a preglejkové dosky.
61 Aj za hypotézy, že sa investícia mala posudzovať oddelene podľa dotknutých závodov, Komisia potvrdzuje, že by podľa poslednej vety bodu 3.2 multisektorálneho rámca, podľa ktorej sa v prvom rade má pristúpiť k sektorálnej analýze a nie k analýze rôznych trhov s výrobkami, musela posudzovať obidva výrobky v nich vyrábané. Okrem toho aj pri osobitnom zohľadnení stupňa využívania kapacít pre drevotrieskové dosky a stupňa využívania kapacít pre preglejkové dosky by sa opravný koeficient faktoru T rovnal 1 pre oba sektory, v ktorom neexistujú nadmerné štrukturálne kapacity.
62 Vedľajší účastníci konania uvádzajú, že plán, ktorý je predmetom pomoci, je jednotným investičným plánom zameraným na vytvorenie integrovaného strediska na spracovania dreva, ktoré je prevádzkou v zmysle bodu 7.2 multisektorálneho rámca, t. j. organizačnou jednotkou. Za týchto okolností by z čisto účtovného hľadiska nebolo dôležité, že preglejkové dosky a drevotrieskové dosky sú súčasťou rozdielnych trhov s výrobkami alebo že sa pomoc môže poskytnúť dvom výrobným linkám.
63 Vedľajší účastníci konania uvádzajú, že v každom prípade stanovenie stupňa využívania kapacít, ktoré je pre tento prípad rozhodné, vôbec nezávisí od otázky jednotnosti investičného plánu. Aj za hypotézy, že by boli jasne rozlíšené dva plány pomoci, stanovenie faktoru týkajúceho sa stavu hospodárskej súťaže by muselo byť založené na stupni využívania kapacít podsektora NACE, do ktorého patria obidva predmetné výrobky, a to v súlade s bodmi 3.2 a 3.3 spolu s bodom 7.7 multisektorálneho rámca.
– O neexistencii overenia a zohľadnenia situácie poklesu trhu s drevotrieskovými doskami
64 Žalobkyňa uvádza, že v súlade s bodmi 7.7 a 7.8 multisektorálneho rámca je povinnosťou Komisie vykonať analýzu príslušných údajov za obdobie od roku 1995 do roku 1999 vrátane, aby sa overilo, či existovala nadbytočná štrukturálna kapacita a/alebo trh v poklese. Tento odhad je nevyhnutným predpokladom na určenie faktoru „stav hospodárskej súťaže“.
65 Žalobkyňa uvádza s odvolaním sa na štúdiu uvedenú v prílohe žaloby, že priemerný ročný koeficient rastu zrejmej spotreby drevotrieskových dosák v EHP v rokoch 1995 až 1999 bol – 3,72 % (v porovnaní s + 24,57 % pre preglejkové dosky), čo znamená, že podľa bodu 7.8 multisektorálneho rámca bol tento trh s výrobkami v čase prijatia rozhodnutia v absolútnom poklese. S ohľadom na zistenie, že trh s výrobkami je v absolútnom poklese, by tak použiteľný opravný koeficient faktora „stav hospodárskej súťaže“ týkajúci sa pomoci pre závod na výrobu drevotrieskových dosák v súlade s bodom 3.10 multisektorálneho rámca nebol 1, ale 0,25.
66 Žalobkyňa napáda odôvodnenie Komisie v rozhodnutí, aby sa pre faktor „stav hospodárskej súťaže“ určil opravný koeficient 1.
67 Vyčíta jej, že sa s poukazom na dostatok informácií o využívaní kapacít v predmetnom sektore obmedzila na zohľadnenie prítomnosti alebo neprítomnosti nadmernej štrukturálnej kapacity bez toho, aby prešetrila, či je trh v poklese, keď kladná odpoveď na jednu z týchto dvoch otázok by viedla k vylúčeniu použitia opravného koeficientu 1 na faktor „stav hospodárskej súťaže“.
68 Zo znenia bodu 3.10 multisektorálneho rámca po prvé vyplýva, že povinnosť preskúmať, či sa investície uskutočňujú na trhu v poklese, zostáva, aj keď sú k dispozícii informácie o stupni využívania kapacít.
69 Po druhé povinnosť Komisie preskúmať, či existuje nadmerná štrukturálna kapacita a/alebo trh v poklese, vyplýva z článku 87 ods. 1 a 3 ES. Požiadavka, aby Komisia vzala do úvahy všeobecný záujem, ju mala viesť k tomu, aby v tomto prípade preskúmala, či je prítomný trh v poklese.
70 Komisia pripomína záväzný charakter multisektorálneho rámca a skutočnosť, že nemohla preskúmať, či sa investície uskutočňujú na trhu v poklese, pretože v súlade s bodom 3.4 multisektorálneho rámca je takéto preskúmanie dovolené len podporne, ak údaje týkajúce sa využívania kapacít nie sú dostatočné. Komisia však v čase oznámenia pomoci mala údaje týkajúce sa stupňa využívania kapacít predmetného sektora pre obdobie rokov 1993 až 1998, ktoré slúžili ako základ pre rozhodnutie.
71 Uvádza, že výklad multisektorálneho rámca vykonaný žalobkyňou je nepresný. Z poradia bodov 3.3 a 3.4 multisektorálneho rámca, ako aj z podmienky, ktorú uvedený bod 3.4 kladie na overenie, či sa investície uskutočňujú na trhu v poklese, teda zo skutočnosti, že údaje o využívaní kapacít sú nedostatočné, podľa žalovanej automaticky vyplýva, že prednosť sa musí dať určeniu stupňa využívania kapacít. Okrem toho pojem „a/alebo“ má jednoducho spresniť, že ak sú údaje o využívaní kapacít nedostatočné, musí sa určiť zrejmá spotreba dotknutých výrobkov. Len ak sa pripustí rozpornosť noriem, možno vyvodiť z bodu 3.10 multisektorálneho rámca, v ktorom vôbec nejde o poradie použitia oboch metód posúdenia stavu hospodárskej súťaže, že je nutné, aj keď len čiastočne, odchýliť sa od bodov 3.2 a 3.4 tohto rámca.
72 Prednosť kritéria tvoreného stupňom využívania kapacít možno vysvetliť tým, že poskytne jasný a spoľahlivejší pohľad na situáciu určitého sektora ako zrejmá spotreba. Táto spotreba podlieha veľkému kolísaniu, ktoré je nezávislé na situácii sektora a stupňa využívania kapacít, čo vedie k značne odlišným záverom, pokiaľ ide o stav trhu pri zohľadnení päťročného obdobia. Komisia upresňuje, že ciele multisektorálneho rámca sa dosiahnu, ak sa dodržia jeho osobitné ustanovenia tak ako v tomto prípade.
73 Z nového multisektorálneho rámca regionálnej pomoci pre veľké investičné projekty (Ú. v. ES C 70, 2002, s. 8), ktorého bod 19 výslovne odkazuje na stupeň využívania kapacít, sa nedá vyčítať, že „preskúmanie nadbytočnej štrukturálnej kapacity neumožňuje vecné posúdenie situácie na trhu“ alebo že Komisia uznáva, že kritérium týkajúce sa stupňa využívania kapacít je nepodstatné.
74 Žalovaná uvádza, že žalobkyňa prehliada tú skutočnosť, že faktor „stav hospodárskej súťaže“ je len jedným zo štyroch relevantných faktorov na určenie maximálnej prípustnej intenzity pomoci a že aj pri použití jeho metódy výpočtu zostane oznámený plán plánom spĺňajúcim podmienky. Okrem toho sa vyjadrené výhrady netýkajú multisektorálneho rámca ako takého, ale osobitného prípadu jeho použitia a sú založené na chybnej premise, že kritérium trhu v poklese je jediným použiteľným kritériom a na definovanie tohto trhu treba vziať do úvahy len zrejmú spotrebu.
75 Vedľajší účastníci konania uvádzajú, že prístup Komisie je v súlade tak so znením bodu 3.10 multisektorálneho rámca, ako aj s účelom tohto rámca.
76 Uvádzajú po prvé, že pojem „a/alebo“ uvedený v bode 3.10 multisektorálneho rámca nemá žiadny osobitný význam. Vzťah medzi kritériom nadmernej kapacity a kritériom poklesu trhu je riešený v bodoch 3.3 a 3.4 multisektorálneho rámca v tom zmysle, že prednosť má preskúmanie prípadných nadbytočných kapacít. Bod 3.10 odkazuje len na vzorec výpočtu troch faktorov maximálnej prípustnej intenzity pre pomoc. Okrem toho sa Komisia správne mohla oprieť o stupeň využívania kapacít pre obdobie od roku 1994 do roku 1998. Vedľajší účastníci konania uvádzajú, že ku dňu oznámenia plánu pomoci ešte neboli dostupné údaje o stupni využívania kapacít pre triedu 20.20 NACE a údaje týkajúce sa spracovateľského priemyslu za rok 1999 ešte Eurostat nespracoval.
77 Po druhé, faktor stavu hospodárskej súťaže predstavuje len prvok formálneho vyjadrenia rovnováhy, ktorú musí Komisia dosiahnuť, medzi dvoma protichodnými cieľmi Zmluvy ES, konkrétne voľnou hospodársku súťažou a solidaritou vnútri Spoločenstva, ktorá je základom výnimiek uvedených v článku 87 ods. 3 písm. a) a b) ES v prospech regionálnej pomoci. Jeho zohľadnenie slúži na vyhnutie sa prípadom, aby opatrenia pomoci nevytvárali sektorový problém na úrovni Spoločenstva, ktorý by bol závažnejší ako pôvodný regionálny problém (rozsudok Súdu prvého stupňa z 15. septembra 1998, BFM a EFIM/Komisia, T‑126/96 a T‑127/96, Zb. s. II‑3437, bod 101).
78 Žalobkyňa navyše ignoruje skutočnosť, že podľa článku 87 ES a multisektorálneho rámca je jedinou dôležitou otázkou to, či sa vytvorila nadmerná kapacita v rámci spoločného trhu. Vývoj trhového objemu nezohľadňuje to, z ktorých zdrojov je uspokojovaná zrejmá spotreba. Vedľajší účastníci konania vysvetľujú, že ak je táto spotreba z väčšiny uspokojená dovozom, zatiaľ čo kapacity v Spoločenstve sú úplne vyčerpané, nie je investícia uskutočnená na trhu v poklese nevyhnutne v rozpore s článkom 87 ods. 3 písm. a) a b) ES a multisektorálnym rámcom. Prípadný účinok vytlačenia výrobcov z tretích krajín nezohráva pri tomto posudzovaní žiadnu rolu.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
79 V úvode treba pripomenúť, že aj keď má Komisia pri uplatňovaní článku 87 ods. 3 ES širokú diskrečnú právomoc, ktorej výkon zahŕňa ekonomické a sociálne hodnotenia, ktoré sa musia vzťahovať na celé Spoločenstvo, môže sa pri výkone tejto právomoci viazať opatreniami, akými sú usmernenia, v rozsahu, v akom tieto akty obsahujú pravidlá o prístupe, ktorým sa má inštitúcia riadiť, a nie sú v rozpore s ustanoveniami Zmluvy (rozsudky Súdneho dvora z 5. októbra 2000, Nemecko/Komisia, C‑288/96, Zb. s. I‑8237, bod 62, a zo 7. marca 2002, Taliansko/Komisia, C‑310/99, Zb. s. I‑2289, body 45 a 52). Ak Komisia prijme v súlade so Zmluvou usmernenia určené na spresnenie kritérií, ktoré bude používať v rámci výkonu svojej diskrečnej právomoci, táto právomoc sa obmedzí, pretože je povinná držať sa týchto pravidiel, ku ktorým sa zaviazala (rozsudky Súdu prvého stupňa z 12. decembra 1996, AIUFFASS a AKT/Komisia, T‑380/94, Zb. s. II‑2169, bod 57, a z 30. apríla 1998, Vlaams Gewest/Komisia, T‑214/95, Zb. s. II‑717, bod 89). V tomto kontexte prináleží Súdu prvého stupňa preskúmať, či Komisia tieto pravidlá dodržala (rozsudok Súdu prvého stupňa z 30. januára 2002, Keller a Keller Meccanica/Komisia, T‑35/99, Zb. s. II‑261, bod 77).
80 V tomto prípade napáda žalobkyňa poukazom na znenie multisektorálneho rámca a článku 87 ES posúdenie faktora T týkajúceho sa stavu hospodárskej súťaže Komisiou v rozhodnutí.
81 Z písomných podaní žalobkyne vyplýva, že prvý žalobný dôvod týkajúci sa určenia predmetného trhu s výrobkami je úzko spojený so žalobným dôvodom, podľa ktorého Komisia nedostatočne preskúmala, či je alebo nie je prítomný trh v poklese, čo predstavuje zásadnú spornú otázku medzi účastníkmi konania.
82 Je nesporné, že po tom, ako Komisia prišla k záveru, že drevotrieskové dosky a preglejkové dosky sú súčasťou rozdielnych trhov, v súlade s bodom 7.7 multisektorálneho rámca analyzovala prípadnú existenciu nadbytočnej štrukturálnej kapacity na základe štúdie obsahujúcej údaje o stupni využívania kapacít sektora zodpovedajúceho triede 20.20 NACE. Táto trieda sa týka výroby drevených tabúľ, ku ktorým evidentne patria drevotrieskové dosky a preglejkové dosky.
83 Na základe tejto štúdie prišla Komisia k záveru, že neexistuje nadbytočná štrukturálna kapacita, a to ani pri analýze stupňa využívania kapacít pre drevené tabule všeobecne ani pri analýze stupňa využívania kapacít pre drevotrieskové dosky a preglejkové dosky osobitne. Žalobkyňa nenapáda výsledky tejto štúdie alebo závery Komisie o neexistencii nadbytočnej štrukturálnej kapacity.
84 Tvrdenia žalobkyne, podľa ktorých sa musí rozlišovať medzi trhom s drevotrieskovými doskami a trhom s preglejkovými doskami, nadobúdajú plný význam až v rámci posúdenia prítomnosti trhu v poklese uvedeného v jej písomných podaniach. Okrem toho toto posúdenie nie je na rozdiel od posúdenia týkajúceho sa prípadnej prítomnosti nadbytočnej štrukturálnej kapacity založené na určení určitého sektora pomocou klasifikácie NACE, ale na definícii relevantného trhu (pozri body 7.7 a 7.8 multisektorálneho rámca).
85 Vo svojej analýze žalobkyňa presne používa a opiera sa o odlíšenie trhu s drevotrieskovými doskami od trhu s preglejkovými doskami, čo ju vedie k záveru, že prvý je v absolútnom poklese alebo aspoň v poklese, pričom ako faktor „stav hospodárskej súťaže“ sa má použiť opravný koeficient 0,25 alebo 0,75 na rozdiel od druhého, v ktorom sa pre ten istý faktor môže použiť opravný koeficient rovný 1.
86 Podstatnou otázkou v tomto prípade je, či Komisia smela nevykonať preskúmanie prítomnosti alebo neprítomnosti trhu v poklese.
87 Komisia podporovaná vedľajšími účastníkmi konania uvádza, že multisektorálny rámec stanovuje dve kritériá na posúdenie faktora týkajúceho sa stavu hospodárskej súťaže, konkrétne jedno týkajúce sa nadmernej štrukturálnej kapacity a druhé týkajúce sa trhu v poklese, je však medzi nimi hierarchia. Podľa týchto účastníkov konania je tak preskúmanie kritéria týkajúceho sa trhu v poklese povolené podporne, len ak údaje týkajúce sa stupňa využívania kapacít predmetného sektora sú nedostatočné z dôvodu, že nepokrývajú celé referenčné obdobie alebo sa presne netýkajú predmetných výrobkov, a nemožno tak ani kladne ani záporne odpovedať na otázku, či je prítomná nadbytočná štrukturálna kapacita.
88 Tento výklad multisektorálneho rámca Komisie sa v rozhodnutí odráža v použití opravného koeficientu rovného 1 na faktor T, t. j. najvyššieho opravného koeficientu, a tým najpriaznivejšieho pre podnik, ktorý dostal pomoc, a to na základe neprítomnosti nadbytočnej štrukturálnej kapacity v dotknutom sektore.
89 Aj keď možno multisektorálny rámec s ohľadom na jeho samotné znenie chápať v zmysle, ktorý uviedla Komisia, musí sa vykladať podľa článku 87 ES a podľa zásady nezlučiteľnosti verejnej pomoci tam uvedenej, aby sa dosiahol cieľ sledovaný týmto ustanovením, t. j. nenarušená hospodárska súťaž na spoločnom trhu.
90 Analýza, ktorou sa má určiť, či v predmetnom sektore je nadbytočná štrukturálna kapacita, je podľa znenia bodov 3.2 až 3.4 multisektorálneho rámca prvou analýzou, ktorú by Komisia mala vykonať pri hodnotení faktoru týkajúceho sa stavu hospodárskej súťaže.
91 Z bodu 3.10.1 multisektorálneho rámca však vyplýva, že táto prednosť určenia prítomnosti alebo neprítomnosti nadbytočnej štrukturálnej kapacity neznamená, že sa Komisia môže v každom prípade obmedziť na túto jedinú analýzu, ak má údaje o stupni využívania kapacít dotknutého sektora.
92 Uvedený bod 3.10.1 dopĺňa body 3.2 až 3.6 multisektorálneho rámca týkajúce sa faktora „stav hospodárskej súťaže“ tým, že spresňuje, ktoré rozličné opravné koeficienty zo štyroch prípadov uvedených v bode 3.10.1 písm. i) až iii) možno použiť na tento faktor, ktorý od týchto bodov nemožno oddeliť.
93 Podľa znenia bodu 3.10.1 multisektorálneho rámca postačuje zistenie Komisie, že investičný plán vedie k zvýšeniu kapacity v sektore s nadmernou štrukturálnou kapacitou na použitie opravného koeficientu 0,75 na faktor T. Tento koeficient je stanovený na 0,50, ak je plán spôsobilý posilniť zvýšený podiel na trhu, a na 0,25, ak nadmernú štrukturálnu kapacitu možno považovať za závažnú.
94 Použitie spojky „alebo“ v prípadoch uvedených v bode 3.10.1 multisektorálneho rámca umožňuje potvrdiť zistenie Komisie, že investičný plán spôsobí zvýšenie kapacít v sektore s trhom v poklese a že je postačujúce použiť takisto opravný koeficient 0,75 na faktor T. Tento koeficient je stanovený na 0,50, ak je plán okrem toho spôsobilý posilniť zvýšený podiel na trhu, a na 0,25, ak prevláda absolútny pokles dopytu.
95 Bod 3.10.1 písm. iv) multisektorálneho rámca však umožňuje Komisii použiť opravný koeficient 1 na faktor stavu hospodárskej súťaže, len ak nie je zistený „žiadny predbežný negatívny účinok prípadov uvedených pod bodmi i) až iii)“.
96 Znenie bodu 3.10.1 multisektorálneho rámca ukazuje, že predpokladom uplatnenia najvyššieho opravného koeficientu, ktorý maximalizuje výšku pomoci, ktorú možno označiť za zlučiteľnú so spoločným trhom, je, že v predmetnom sektore nie je prítomná ani nadbytočná štrukturálna kapacita, ani trh v poklese, pretože inak by sa dalo usudzovať, že neprítomnosť takejto nadbytočnej kapacity nevyhnutne implikuje neprítomnosť poklesu predmetného trhu, čím by sa poprela osobitosť obidvoch kritérií posudzovania faktora týkajúceho sa stavu hospodárskej súťaže.
97 Za týchto okolností sa má prvá veta bodu 3.4 multisektorálneho rámca, podľa ktorej „[a]k sú údaje týkajúce sa využívania kapacít nedostatočné, Komisia preskúma, či sa zamýšľané investície uskutočňujú na trhu v poklese“, chápať v tom zmysle, že v prípade, kde sa údaje týkajúce sa využívania kapacít dotknutého sektora, ktoré jej neumožňujú kladné zistenie prítomnosti nadbytočnej štrukturálnej kapacity, Komisia musí preskúmať, či predmetný trh je v poklese.
98 Tento výklad multisektorálneho rámca je jediným, ktorý je v súlade s článkom 87 ES a s cieľom nenarušenej hospodárskej súťaže sledovaným týmto ustanovením.
99 Nemožno považovať za prípustný výklad, aký navrhuje žalovaná a podľa ktorého je možné poskytnúť štátnu pomoc podniku, ktorý predáva výrobky na trhu v poklese bez toho, aby to Komisia zohľadnila pri výkone svojej kontroly. Je zrejmé, že investície uskutočnené na takomto trhu so sebou nesú vážne riziká narušenia hospodárskej súťaže, čo je jasne v rozpore s cieľom nenarušenej hospodárskej súťaže sledovaným v článku 87 ES.
100 Je vhodné pripomenúť, že v bode 1.1 multisektorálneho rámca je spresnené, že dosiahnutie jednotného trhu si vyžaduje viac ako kedykoľvek predtým úzku kontrolu štátnych pomocí veľkým investičným plánom, keďže účinok narušenia hospodárskej súťaže, ktoré je s takými pomocami spojené, je zvýraznený tým, že sú odstránené iné narušenia spôsobené štátom a trhy sa viac otvárajú a spájajú. Cieľom Komisie pri prijatí multisektorálneho rámca bolo obmedziť pomoci veľkým investičným plánom, aby sa v čo možno najvyššej miere predišlo nepriaznivým účinkom na hospodársku súťaž a zachovala sa pritom príťažlivosť regiónu, ktorý prijíma pomoc (bod 1.2).
101 Komisia musí s týmto cieľom a pri použití rôznych faktorov, medzi nimi faktora stavu hospodárskej súťaže, stanoviť od prípadu k prípadu intenzitu maximálnej prípustnej pomoci pre plány, ktoré podliehajú povinnosti oznámenia.
102 Pri posúdení zlučiteľnosti pomoci týkajúcej sa multisektorálneho rámca so spoločným trhom je určenie uplatniteľného opravného koeficientu na stav hospodárskej súťaže výsledkom analýzy štruktúry a konjunktúry trhu, ktoré má vykonať Komisia v čase prijatia svojho rozhodnutia na základe objektívnych kritérií uvedených v multisektorálnom rámci. Toto posúdenie Komisie týkajúce sa osobitného uplatniteľného koeficientu podmieňuje výška pomoci, ktorú možno vyhlásiť za zlučiteľnú so spoločným trhom (rozsudok Súdu prvého stupňa z 30. januára 2002, Nuove Industrie Molisane/Komisia, T‑212/00, Zb. s. II‑347, body 39 a 40).
103 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že pri použití opravného koeficientu 1 na faktor stavu hospodárskej súťaže bez predchádzajúceho overenia, či sa predmetný plán pomoci neuskutoční na trhu v poklese, Komisia porušila článok 87 ES, ako aj multisektorálny rámec prijatý na účely spresnenia podmienok použitia tohto článku a osobitne jeho ods. 3 písm. a), podľa ktorého možno za zlučiteľnú so spoločným trhom považovať pomoc na podporu hospodárskeho rozvoja oblastí s mimoriadne nízkou životnou úrovňou alebo s mimoriadne vysokou nezamestnanosťou.
104 Rozhodovacia prax Komisie tento záver nevyvracia. Na pojednávaní poukázala žalovaná na štyri rozhodnutia, v ktorých len analyzovala existenciu nadbytočnej štrukturálnej kapacity, ale je nesporné, že len v jednom z nich, ako je tomu v tomto prípade, použila opravný koeficient 1 na faktor „stav hospodárskej súťaže“ pri zistení neprítomnosti takejto nadmernej kapacity (rozhodnutie z 19. júna 2002, štátna pomoc N 240/02 v prospech Zellstoff Stendal GmbH).
105 Naopak, je vhodné zdôrazniť odôvodnenie Komisie v jej rozhodnutí z 8. júna 2000, ktorým nevzniesla námietky voči pomoci poskytnutej spoločnosti Pirna AG.
106 Komisia v tom rozhodnutí najprv uznala neprítomnosť nadbytočnej štrukturálnej kapacity na základe údajov týkajúcich sa stupňa využívania kapacít dotknutého sektora, čo zodpovedá triede 21.11 NECE, potom overila a zistila neprítomnosť trhu s vláknami celulózy v poklese, čo je v súlade s bodom 3.10.1 písm. iv) multisektorálneho rámca výslovne uvedeného v bode 35 rozhodnutia, čo jej umožnilo ponechať opravný koeficient 1 na faktor stavu hospodárskej súťaže, a pritom neopomenula predtým uviesť, že predmetný investičný plán neposilní zvýšený podiel na trhu. S ohľadom na to znenie rozhodnutia, z ktorého jasne vyplýva odôvodnenie Komisie, s výslovným odkazom na bod 3.10.1 písm. iv) multisektorálneho rámca protirečí vysvetleniu Komisie, podľa ktorého nie je potrebné vykonať analýzu, či je predmetný trh v poklese.
107 Porovnanie rozhodnutia z 8. júna 2000 týkajúceho sa spoločnosti Párna AG s rozhodnutím uvedeným v bode 104 tohto rozsudku a s rozhodnutím tak poukazuje na protichodnú rozhodovaciu prax Komisie, pokiaľ ide o použitie najvyššieho opravného koeficientu stanoveného multisektorálnym rámcom pre faktor T.
108 Okrem toho je vhodné podotknúť, že opodstatnenosť kritéria týkajúceho sa poklesu trhu je potvrdená novým multisektorálnym rámcom regionálnej pomoci pre veľké investičné projekty, ktorý stanovuje, že nebude schválená žiadna regionálna pomoc investícii v prospech sektora so závažnými štrukturálnymi ťažkosťami. Na vytvorenie zoznamu týchto sektorov sú závažné štrukturálne ťažkosti v zásade merané na základe údajov o zrejmej spotrebe predmetného výrobku alebo výrobkov. Bod 32 nového multisektorálneho rámca jasne spresňuje, že ak je predmetný sektor v poklese, ide o závažné ťažkosti.
109 Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že rozhodnutie sa musí zrušiť bez potreby preskúmať ostatné žalobné dôvody žalobkyne.
110 Je dôležité nakoniec zdôrazniť, že z dôvodu tejto právnej chyby Komisie sa v tomto prípade neuskutočnilo posúdenie zlučiteľnosti oznámenej pomoci na základe všetkých uplatniteľných kritérií.
111 Pri výkone tohto rozsudku musí Komisia posúdiť s ohľadom na údaje týkajúce sa zrejmej spotreby predmetných výrobkov počas referenčného obdobia zlučiteľnosť oznámenej pomoci, a ak sa v tomto ohľade ukážu závažné ťažkosti, začať konanie vo veci formálneho zisťovania stanovené v článku 88 ods. 2 ES.
O návrhu na prijatie opatrenia na zabezpečenie priebehu konania
112 Žalobkyňa navrhla, aby Súd prvého stupňa v súlade s článkom 64 ods. 3 písm. d) Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa nariadil, aby Komisia zaslala spis týkajúci sa predmetnej pomoci, proti čomu namietajú žalovaná aj vedľajší účastníci konania.
113 Súd prvého stupňa je názoru, že netreba vyhovieť návrhu žalobkyne na prijatie opatrenia na zabezpečenie priebehu konania, pretože z tohto návrhu nevyplýva právny záujem na riešení sporu [rozsudok Súdu prvého stupňa z 25. júna 2002, British American Tobacco (Investments)/Komisia, T‑311/00, Zb. s. II‑2781, bod 50].
O trovách
114 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa navrhla zaviazať Komisiu na náhradu trov konania a Komisia nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania.
115 Keďže žalobkyňa nenavrhla zaviazať spoločnosti spoločnosť Glunz ani spoločnosti OSB Deutschland na náhradu trov konania, spojené s ich postavením vedľajších účastníkov konania, títo vedľajší účastníci konania preto hradia len vlastné náklady (rozsudok Súdu prvého stupňa z 8. októbra 2002, M6 a i./Komisia, T‑185/00, T‑216/00, T‑299/00 a T‑300/00, Zb. s. II‑3805, bod 89).
Z týchto dôvodov
SÚD PRVÉHO STUPŇA (štvrtá rozšírená komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Rozhodnutie Komisie SG (2001) D z 25. júla 2001 o nevznesení námietok voči pomoci priznanej nemeckými úradmi spoločnosti Glunz AG sa zrušuje.
2. Komisia je povinná nahradiť okrem svojich trov konania aj trovy konania žalobkyne.
3. Spoločnosti Glunz a OSB Deutschland GmbH znášajú svoje vlastné trovy konania, ktoré im vznikli v súvislosti s ich postavením vedľajších účastníkov konania.
Wiszniewska-Białecka | | Vadapalas |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 1. decembra 2004.