Vec C‑185/15

Marjan Kostanjevec

proti

F&S Leasing GmbH

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Vrhovno sodišče)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Súdna spolupráca v občianskych veciach – Nariadenie (ES) č. 44/2001 – Článok 6 bod 3 – Pojem ‚vzájomný nárok‘ – Nárok založený na bezdôvodnom obohatení – Platba sumy, ktorá je splatná na základe zrušeného rozhodnutia – Časová pôsobnosť“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 12. októbra 2016

1.        Súdna spolupráca v občianskych veciach – Právomoc Súdneho dvora – Prejudiciálne otázky – Kvalifikácia „konania“ v zmysle článku 66 ods. 1 nariadenia č. 44/2001 – Návrh na vrátenie podaný v rámci nového preskúmania pôvodnej žaloby v dôsledku zrušenia právoplatného rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnuté o tejto žalobe – Zahrnutie – Prípustnosť

(Nariadenie Rady č. 44/2001, článok 66 ods. 1)

2.        Súdna spolupráca v občianskych veciach – Súdna právomoc a výkon rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach – Nariadenie č. 44/2001 – Časová pôsobnosť – Členský štát, ktorý pristúpil do Európskej únie v roku 2004 – Návrh na vrátenie podaný v roku 2008 v rámci nového preskúmania pôvodnej žaloby v dôsledku zrušenia právoplatného rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnuté o tejto žalobe – Podanie pôvodnej žaloby pred nadobudnutím účinnosti nariadenia – Neexistencia vplyvu – Uplatniteľnosť nariadenia v rámci návrhu na začatie prejudiciálneho konania

(Nariadenie Rady č. 44/2001, článok 66 ods. 1)

3.        Súdna spolupráca v občianskych veciach – Súdna právomoc a výkon rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach – Nariadenie č. 44/2001 – Osobitné právomoci – Vzájomný nárok v zmysle článku 6 bodu 3 – Návrh na vrátenie sumy, ktorá bola dohodnutá v mimosúdnej dohode v rámci výkonu neskôr zrušeného rozhodnutia o pôvodnej žalobe – Podanie novej žaloby medzi tými istými účastníkmi konania v dôsledku zrušenia pôvodného rozhodnutia – Právomoc súdu, ktorý rozhodoval o pôvodnom návrhu

(Nariadenie Rady č. 44/2001, článok 6 bod 3)

1.      Návrh na vrátenie podaný v rámci nového preskúmania pôvodnej žaloby v dôsledku zrušenia právoplatného rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnuté o tejto pôvodnej žalobe, sa má považovať za konanie v zmysle článku 66 ods. 1 nariadenia č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Hoci sa riešenia spôsobov vykonania zásady právnej sily rozhodnutej veci prijaté vo vnútroštátnom práve členských štátov môžu líšiť, skutočnosť, že podľa relevantných vnútroštátnych procesných pravidiel takéto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, postačuje na konštatovanie, že neskoršia žaloba, ktorou sa v súdnom konaní uplatňuje právo založené na bezdôvodnom obohatení proti protistrane, spadá pod pojem konanie v zmysle tohto ustanovenia.

(pozri body 27, 28)

2.      Pokiaľ ide o časovú pôsobnosť nariadenia č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, vzhľadom na to, že všetky otázky položené v rámci návrhu na začatie prejudiciálneho konania sa týkajú žaloby založenej na bezdôvodnom obohatení, ktorú podal žalobca v roku 2008, takáto žaloba patrí do časovej pôsobnosti tohto nariadenia.

(pozri bod 29)

3.      Článok 6 bod 3 nariadenia č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa má vykladať v tom zmysle, že súd určený týmto ustanovením pre oblasť vzájomných nárokov má právomoc rozhodovať o takomto nároku založenom na vrátení sumy z titulu bezdôvodného obohatenia, ktorá zodpovedá sume dohodnutej v mimosúdnej dohode, pokiaľ je tento nárok uplatnený v novom konaní medzi tými istými účastníkmi konania po tom, čo bolo zrušené rozhodnutie vydané v konaní o pôvodnej žalobe medzi týmito účastníkmi konania, ktorého výkon viedol k tejto mimosúdnej dohode.

Na jednej strane totiž predmetom vzájomného nároku preto musí byť návrh, ktorý je oddelený od návrhu žalobcu a ktorý smeruje k vydaniu osobitného rozsudku. Za okolností, keď si lízingový nájomca uplatnil vzájomný nárok proti lízingovému prenajímateľovi v dôsledku zrušenia rozsudku, ktorým sa tomuto nájomcovi uložila povinnosť zaplatiť sumu zvýšenú o zmluvné úroky zodpovedajúcu mesačným splátkam splatným na základe zmluvy o finančnom lízingu, teda návrh na vrátenie sumy zaplatenej v rámci výkonu mimosúdnej dohody predstavuje samostatný návrh lízingového nájomcu, ktorým sa domáha samostatného uloženia povinnosti vrátenia neoprávnene zaplatenej sumy lízingovému prenajímateľovi.

Na druhej strane článok 6 bod 3 nariadenia č. 44/2001 vyžaduje, aby vzájomný nárok vyplýval z tej istej zmluvy alebo skutočnosti ako pôvodný nárok, pričom tento pojem sa má vykladať samostatne pri zohľadnení cieľov tohto nariadenia. V tejto súvislosti v záujme riadneho výkonu spravodlivosti priznanie osobitnej právomoci súdu v oblasti vzájomných nárokov umožňuje účastníkom konania uplatniť si v tom istom konaní a pred tým istým súdom všetky vzájomné pohľadávky, ktoré majú spoločný pôvod. Vzájomný nárok na vrátenie platby z dôvodu bezdôvodného obohatenia treba považovať za nárok založený na zmluve o finančnom lízingu, o ktorú sa opiera pôvodná žaloba lízingového prenajímateľa, pretože údajné obohatenie vo výške sumy zaplatenej v rámci vykonania rozsudku, ktorý bol medzičasom zrušený, by bez uvedenej zmluvy nenastalo.

(pozri body 32 – 40 a výrok)