Odvolanie podané 14. februára 2013: Diana Grazyte proti rozsudku Súdu pre verejnú službu z 5. decembra 2012 vo veci F-76/11, Grazyte/Komisia

(vec T-86/13 P)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Odvolateľka: Diana Grazyte (Utena, Litva) (v zastúpení: R. Guarino, advokát)

Ďalší účastník konania: Európska komisia

Návrhy

Odvolateľka navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil rozsudok Súdu pre verejnú službu z 5. decembra 2012 vo veci F-76/11 (Grazyte/Európska komisia),

zrušil rozhodnutie z 29. apríla 2011 prijaté riaditeľom DG HR D v jeho postavení orgánu oprávneného uzavrieť pracovné zmluvy a následne určil, že žalobkyňa má právo na príspevok na expatriáciu podľa článku 4 prílohy VII Služobného poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev,

subsidiárne vrátil vec Súdu pre verejnú službu,

zaviazal žalovanú na náhradu trov oboch konaní.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojho odvolania odvolateľka uvádza tri odvolacie dôvody.

Prvý je založený na porušení a/alebo nesprávnom výklade techník výkladu práva Únie a dôvodnosti odôvodnenia článku 4 prílohy VII služobného poriadku.

Žalobkyňa v tejto súvislosti uvádza, že tak znenie uvedeného pravidla (ktoré odkazuje na "iný dôvod, ako výkon úloh v štátnej službe alebo v inej medzinárodnej organizácii"), ako aj jeho odôvodnenie majú za následok vylúčenie z práva na príspevok každej osoby, ktorá opustila svoju krajinu pôvodu bez vybudovania trvalých vzťahov s krajinou, v ktorej sa usídlila, práve preto, že bola prijatá medzinárodnou organizáciou. Ani znenie, ani logika, ani odôvodnenie dotknutého pravidla nemôžu viesť k tvrdeniu, ako to urobil Súd v napadnutom rozsudku, že je potrebné neutralizovať obdobia, počas ktorých žalobkyňa pracovala v medzinárodnej organizácii, ak sa usídlila, ako v tejto veci, v inom členskom štáte z citových dôvodov.

Druhý dôvod je založený na porušení a/alebo nesprávnom výklade práva Únie, pokiaľ ide o posúdenie agentúry ako medzinárodnej organizácie na uplatnenie článku 4 prílohy VII služobného poriadku.

Žalobkyňa v tejto súvislosti tvrdí, že pojem medzinárodná organizácia uvedený v článku 4 prílohy VII služobného poriadku bol definovaný veľmi presne judikatúrou. Súd vo svojom rozsudku z 30. novembra 2006, J/Komisia, (najmä v bodoch 42 - 43) rozhodol, že na to, aby organizácia mohla byť považovaná za medzinárodnú na uplatnenie článku 4 ods. 1 písm. a) prílohy VII služobného poriadku, je nevyhnutné, aby bola kvalifikovaná a formálne považovaná za takú ostatnými štátmi a medzinárodnými organizáciami vytvorenými štátmi. V každom prípade na posúdenie medzinárodnej povahy organizácie treba výlučne sledovať jej zloženie a nie jej príslušnosť k organizáciám majúcim medzinárodné zloženie. Na základe týchto prísnych kritérií ani EFSA (Európsky úrad pre bezpečnosť potravín), ani ETF (Európska nadácia pre vzdelávanie) nemôžu byť považované za medzinárodné organizácie v zmysle článku 4.

Tretí dôvod je založený na porušení zásady rovnosti

Žalobkyňa v tejto súvislosti tvrdí, že výklad dotknutého pravidla Súdom pre verejnú službu je v rozpore s logikou a má za následok vytvorenie diskriminácie medzi dvoma kategóriami úradníkov, ktorá nie je založená na nijakom objektívnom kritériu, pretože sa považujú za rovnocenné situácia osoby, ktorá bývala mimo svojej krajiny pôvodu z dôvodu, že bola v službe štátu alebo medzinárodnej organizácie (a v dôsledku toho bez pretrhnutia väzieb s krajinou pôvodu), a situácia osoby, ktorá opustila svoju krajinu pôvodu a usadila sa v inom členskom štáte z dôvodu životných volieb, ktoré zahŕňali stratu väzieb s krajinou pôvodu a ktorá neskôr určité obdobie pôsobila v službe štátu alebo medzinárodnej organizácie. Na druhej strane podľa sporného rozsudku treba rozdielne zaobchádzať so situáciou dvoch úradníkov, ktorí opustili svoju krajinu pôvodu pred viac ako 10 rokmi, aby si založili novú rodinu v cudzine iba z dôvodu, že jeden z týchto úradníkov po rokoch strávených v tejto novej krajine bol prijatý do medzinárodnej organizácie.

____________