Vec T‑478/16
Regine Frank
proti
Európskej komisii
Rozsudok Všeobecného súdu (piata komora) z 11. júna 2019
„Výskum a technický rozvoj – Rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) – Výzvy na predkladanie návrhov a súvisiacich činností v rámci pracovného programu ERC na rok 2016 – Rozhodnutie ERCEA o zamietnutí žiadosti o grant ako neprípustnej – Správny opravný prostriedok pred Komisiou – Implicitné rozhodnutie o zamietnutí – Čiastočná neprípustnosť – Explicitné rozhodnutie o zamietnutí – Právo na účinnú súdnu ochranu“
1. Súdne konanie – Žiadosť o poskytnutie právnej pomoci – Podmienky poskytnutia – Rozhodnutie advokáta vzdať sa zastupovania účastníka konania počas konania pred Všeobecným súdom – Neustanovenie nového advokáta žiadateľom o poskytnutie právnej pomoci – Poverenie advokáta na podnet tajomníka Všeobecného súdu – Podmienky – Potreba stanoviť novú žiadosť o poskytnutie právnej pomoci – Nahradenie, ktoré je nevyhnutné z dôvodu objektívnych okolností, ktoré sú nezávislé od konania alebo vôle žiadateľa
(Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 147 ods. 2 a 3 a článok 148 ods. 5)
(pozri body 65 – 72)
2. Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Záujem na konaní – Žaloba podaná proti implicitnému rozhodnutiu o zamietnutí zo strany Komisie týkajúcemu sa žiadosti o grant – Rozhodnutie zrušené z dôvodu prijatia ďalšieho explicitného rozhodnutia Komisie – Zánik záujmu na konaní
(Nariadenie Rady č. 58/2003, článok 22 ods. 1 a 5)
(pozri body 74 – 80, 85, 86)
3. Priemysel – Úkony potrebné na zabezpečenie konkurencieschopnosti priemyslu – Výskum a technický rozvoj – Rámcový program pre výskum a inováciu „Horizon 2020“ – Žiadosť o grant – Podmienky zvoliteľnosti – Predloženie povoľovacieho listu zo strany hostiteľskej inštitúcie – Možnosť zmeniť hostiteľskú inštitúciu počas postupu hodnotenia – Vylúčenie
(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1290/2013)
(pozri body 103, 114, 115)
Zhrnutie
Všeobecný súd v rozsudku Frank/Komisia (T‑478/16), vydanom 11. júna 2019, zamietol žalobu, ktorú podala pani Regine Frank na zrušenie rozhodnutí Komisie zo 17. júna 2016 a zo 16. septembra 2016, z ktorých prvé implicitne a druhé explicitne zamieta žiadosť žalobkyne o grant na výskumný projekt.
Pani Regine Frank po výzve na prekladanie žiadostí, ktoré patria do rámcového programu Horizon 2020(1), predložila Výkonnej agentúre Európskej rady pre výskum (ERCEA) žiadosť o grant na projekt týkajúci sa prenosu svetla v kvázi kryštáloch a neperiodických štruktúrach. Žalobkyňa podala túto žiadosť v mene Technickej univerzity v Kaiserslauterne. Táto univerzita však oznámila ERCEA, že nechce byť hostiteľskou inštitúciou pre projekt podporovaný žalobkyňou. Univerzita taktiež uviedla, že žalobkyňa použila bez jej povolenia vo výzve na predkladanie žiadostí na rok 2016 povoľovací list vydaný na výzvu na predkladanie žiadostí na rok 2015. Vzhľadom na neexistenciu platného súhlasu ERCEA zamietla žiadosť o grant. Komisia potvrdila toto zamietnutie prvýkrát implicitne a neskôr v explicitnom rozhodnutí o zamietnutí.
Všeobecný súd mal v prvom rade rozhodnúť o následkoch rozhodnutia advokáta vzdať sa zastupovania žalobkyne, ktorej bola poskytnutá právna pomoc počas konania pred Všeobecným súdom. V prejednávanej veci Všeobecný súd v uznesení zo 16. februára 2017 rozhodol priznať žalobkyni nárok na právnu pomoc, pričom schválil jej výber, pokiaľ ide o totožnosť jej zástupcu. Dňa 5. marca 2018 však zástupca žalobkyne informoval tajomníka Všeobecného súdu, že už viac nesúhlasí so zastupovaním žalobkyne. Všeobecný súd následne informoval žalobkyňu, že musí poveriť iného advokáta, aby ju zastupoval počas pojednávania 31. januára 2019. Žalobkyňa ku dňu pojednávania nevyhovela tejto výzve zo strany Všeobecného súdu. Žalobkyňa následne osobne požiadala o uplatnenie článku 148 ods. 5 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, ktorý stanovuje podmienky, za ktorých môže byť advokát poverený na podnet tajomníka Všeobecného súdu, aby zastupoval účastníka konania pred Všeobecným súdom.
Všeobecný súd v tejto súvislosti konštatoval, že ak žiadateľ sám navrhne advokáta, po prvé uplatnenie článku 148 ods. 5 rokovacieho poriadku na účely nahradenia uvedeného advokáta iným advokátom vyžaduje podanie novej žiadosti o poskytnutie právnej pomoci podľa článku 147 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku. Po druhé takéto nahradenie možno vykonať podľa článku 148 ods. 5 rokovacieho poriadku len vtedy, ak je nevyhnutné z dôvodu objektívnych okolností, ktoré sú nezávislé od konania alebo vôle žiadateľa, ako sú úmrtie advokáta, odchod do dôchodku advokáta alebo nesplnenie pracovných alebo profesijných povinností z jeho strany. Skutočnosť, že sa advokát vzdá zastupovania účastníka konania s odkazom na jeho konanie, ktoré mohlo radikálne obmedziť úlohu zástupcu, nemožno teda považovať za platný dôvod, ktorý môže odôvodniť uplatnenie článku 148 ods. 5 rokovacieho poriadku.
V druhom rade Všeobecný súd zamietol ako neprípustnú žiadosť o zrušenie implicitného a explicitného rozhodnutia o zamietnutí Komisie. V tomto zmysle Všeobecný súd konštatoval, že neexistencia odpovede Komisie sa považuje za implicitné rozhodnutie o zamietnutí správneho opravného prostriedku, proti ktorému možno podať žalobu o neplatnosť. Pred podaním žaloby na Všeobecný súd však Komisia prijala rozhodnutie, ktorým explicitne zamietla správny opravný prostriedok, čím zrušila implicitné rozhodnutie o zamietnutí.
V treťom rade, pokiaľ ide o podmienky prípustnosti žiadosti o grant, Všeobecný súd pripomenul, že za okolností tejto veci mala žalobkyňa na účely skúmania jej žiadosti o grant uviesť platný povoľovací list hostiteľskej univerzity. Všeobecný súd napokon spresnil, že údaje o hostiteľskej inštitúcii sú podstatným prvkom v rámci žiadosti o grant a nemôžu byť ako také nahradené alebo doplnené s výnimkou prípadu značnej zmeny tejto žiadosti. Žalobkyňa tak nemôže vytýkať ERCEA, že jej neumožnila hľadať novú hostiteľskú inštitúciu.