ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora)
z 20. januára 2010 (*)
„Mimozmluvná zodpovednosť – Spoločná poľnohospodárska politika – Zmena systému podpory Spoločenstva na výrobu bavlny – Hlava IV kapitola 10a nariadenia (ES) č. 1782/2003, ktorá bola zavedená článkom 1 bodom 20 nariadenia (ES) č. 864/2004 – Zrušenie predmetných ustanovení rozsudkom Súdneho dvora – Príčinná súvislosť“
Vo veciach T‑252/07, T‑271/07 a T‑272/07,
Sungro, SA, so sídlom v Cordoue (Španielsko),
žalobca vo veci T‑252/07,
Eurosemillas, SA, so sídlom v Cordoue,
žalobca vo veci T‑271/07,
Surcotton, SA, so sídlom v Cordoue,
žalobca vo veci T‑272/07,
v zastúpení: L. Ortiz Blanco, advokát,
proti
Rade Európskej únie, v zastúpení: M. Moore, A. De Gregorio Merino a A. Westerhof Löfflerova, splnomocnení zástupcovia,
a
Európskej komisii, v zastúpení: L. Parpala a F. Jimeno Fernández, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci E. Díaz‑Bastien Lopez, L. Divar Bilbao a J. Magdalena Anda, advokáti,
žalovaným,
ktorých predmetom sú žaloby o náhradu škody podľa článku 235 ES a článku 288 druhého odseku ES smerujúce k získaniu náhrady škody, ktorú žalobcovia údajne utrpeli v priebehu hospodárskeho roka 2006/2007 z dôvodu prijatia a uplatňovania kapitoly 10a hlavy IV nariadenia Rady (ES) č. 1782/2003 z 29. septembra 2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (EHS) č. 2019/93, (ES) č. 1452/2001, (ES) č. 1453/2001, (ES) č. 1454/2001, (ES) č. 1868/94, (ES) č. 1251/1999, (ES) č. 1254/1999, (ES) č. 1673/2000, (EHS) č. 2358/71 a (ES) č. 2529/2001 (Ú. v. EÚ L 270, s. 1; Mim. vyd. 03/040, s. 269), zavedenej článkom 1 bodom 20 nariadenia Rady (ES) č. 864/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1782/2003 a ktorým sa spomínané nariadenie upravuje z dôvodu pristúpenia Českej republiky, Estónska, Cypru, Lotyšska, Litvy, Maďarska, Malty, Poľska, Slovinska a Slovenska do Európskej únie (Ú. v. EÚ L 161, p. 48; Mim. vyd. 03/045, s. 136), zrušená rozsudkom Súdneho dvora zo 7. septembra 2006, Španielsko/Rada (C‑310/04, Zb. s. I‑7285),
VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora),
v zložení: predsedníčka komory E. Martins Ribeiro, sudcovia S. Papasavvas a N. Wahl (spravodajca),
tajomník: J. Palacio González, hlavný referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 22. apríla 2009,
vyhlásil tento
Rozsudok
Právny rámec
1 V súvislosti s pristúpením Helénskej republiky k Európskym spoločenstvám v roku 1980 bol protokolom č. 4 o bavlne, ktorý je pripojený k aktu o pristúpení tohto členského štátu (Ú. v. ES L 291, 1979, s. 174, ďalej len „protokol č. 4“), zavedený systém pomoci na výrobu bavlny.
2 Tento systém bol prvýkrát uplatnený počas zberu v roku 1981 a následne došlo k jeho rozšíreniu, keďže Španielske kráľovstvo a Portugalská republika v roku 1986 pristúpili k Európskym spoločenstvám.
3 Podľa odseku 2 protokolu č. 4 je uvedený systém určený najmä na podporu výroby bavlny v tých oblastiach Spoločenstva, v ktorých je to dôležité pre poľnohospodársku ekonomiku, aby sa príslušným výrobcom umožnil primeraný príjem a aby sa stabilizoval trh prostredníctvom štrukturálnych zlepšení na úrovni ponuky a uvádzania na trh.
4 V odseku 3 protokolu č. 4 tak v jeho pôvodnom znení, ako aj v znení vyplývajúcom z nariadenia Rady (ES) č. 1050/2001 z 22. mája 2001, ktoré upravuje po šiestykrát systém pomoci pre bavlnu zavedenej protokolom 4, ktorý je súčasťou prílohy k Aktu o pristúpení Grécka (Ú. v. ES L 148, s. 1; Mim. vyd. 03/032, s. 330), sa stanovuje, že tento systém „zahŕňa finančnú podporu pomoci pri výrobe [poskytovanie pomoci na výrobu – neoficiálny preklad]“.
5 Odsek 6 protokolu č. 4 zmeneného a doplneného nariadením č. 1050/2001 stanovuje, že „Rada, konajúca na základe kvalifikovanej väčšiny, na návrh Komisie a po konzultácii s Európskym parlamentom rozhodne o úpravách potrebných pre systém podľa tohto protokolu a prijme všeobecné pravidlá potrebné na vykonávanie ustanovení tohto protokolu“.
6 Na základe uvedeného odseku 6 Rada prijala nariadenie Rady (ES) č. 1051/2001 z 22. mája 2001 o výrobnej pomoci pre bavlnu (Ú. v. ES L 148, s. 3; Mim. vyd. 03/032, s. 332).
7 Z článkov 2, 11 a 12 tohto nariadenia vyplýva, že pomoc na výrobu neodzrnenej bavlny sa rovná rozdielu medzi smernou cenou uvedenej bavlny, ktorú stanovuje uvedené nariadenie, a cenou na svetovom trhu, a že táto pomoc sa vypláca podnikom odzrňujúcim bavlnu v prípade, že kúpili neodzrnenú bavlnu za cenu aspoň rovnú minimálnej cene stanovenej tým istým nariadením.
8 V rámci reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky prijala Rada nariadenie (ES) č. 1782/2003 z 29. septembra 2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (EHS) č. 2019/93, (ES) č. 1452/2001, (ES) č. 1453/2001, (ES) č. 1454/2001, (ES) č. 1868/94, (ES) č. 1251/1999, (ES) č. 1254/1999, (ES) č. 1673/2000, (EHS) č. 2358/71 a (ES) č. 2529/2001 (Ú. v. EÚ L 270, s. 1; Mim. vyd. 03/040, s. 269).
9 Odôvodnenia č. 24 a 28 nariadenia č. 1782/2003 sú formulované takto:
„(24) Zlepšenie konkurencieschopnosti poľnohospodárstva spoločenstva a rozvoj štandardov v oblasti kvality potravín a životného prostredia nevyhnutne spôsobujú pokles úradných cien poľnohospodárskych produktov a zvýšenie výrobných nákladov pre poľnohospodárske podniky v spoločenstve. Na dosiahnutie týchto cieľov a propagáciu udržateľného a viac tržne orientovaného poľnohospodárstva je potrebné prejsť od podpory produkcie k podpore výrobcov zavedením oddeleného systému podpory príjmov pre každý poľnohospodársky podnik. Hoci sa čiastky skutočne vyplatené poľnohospodárom nezmenia, oddeleniam [oddelením – neoficiálny preklad] sa výrazne zvýši účinnosť podpory príjmov. Je preto vhodné, aby jednotná platba na poľnohospodársky podnik závisela od dodržovania štandardov v oblasti životného prostredia, bezpečnosti potravín, zdravia zvierat a dobrého zaobchádzania so zvieratami, ako aj od udržovania poľnohospodárskeho podniku v dobrom poľnohospodárskom a ekologickom stave.
…
(28) S cieľom ponechať poľnohospodárom voľnosť, aby si vybrali, čo budú produkovať na svojej pôde, včítane produktov stále podriadených spojenej podpore, a zlepšiť tak ich orientáciu na trh, nemala by sa jednotná platba podmieňovať [podriaďovať – neoficiálny preklad] produkcii konkrétneho produktu. Aby sa však zabránilo narušeniu hospodárskej súťaže, mali by sa niektoré produkty vylúčiť z produkcie na pôde, na ktorú možno poskytnúť podporu.“
10 Odôvodnenia č. 1, 2, 5, 6, 7, 22 a 23 nariadenia Rady (ES) č. 864/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1782/2003 ustanovujúce spoločné pravidlá pre schémy priamej podpory v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky a určité podporné schémy pre poľnohospodárov a ktorým sa spomínané nariadenie upravuje z dôvodu pristúpenia Českej republiky, Estónska, Cypru, Lotyšska, Litvy, Maďarska, Malty, Poľska, Slovinska a Slovenska do Európskej únie (Ú. v. EÚ L 161, s. 48; Mim. vyd. 03/045, s. 136, ďalej len „sporné nariadenie“) stanovujú:
„(1) zrušenie viazanosti priamej podpory producentov a zavedenie schémy jednotných platieb sú základné prvky v procese reformovania spoločnej poľnohospodárskej politiky zameraného na postupný odklon od politiky podporovania cien a produkcie a prechod na podporovanie [k politike podporovania – neoficiálny preklad] príjmov poľnohospodárov. Nariadením… č. 1782/2003… sa tieto prvky zaviedli pre rôzne poľnohospodárske produkty;
(2) v záujme toho, aby sa dosiahli ciele, ktoré tvoria ťažisko reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky, viazanosť podpory na bavlnu, olivový olej, surový tabak a chmeľ by sa mala zrušiť a táto podpora by sa mala začleniť do schémy jednotných platieb;
…
(5) úplným začlenením súčasnej podpory v sektore bavlny do jednotného systému platieb by sa v bavlnárskych oblastiach spoločenstva v značnej miere mohla narušiť produkcia. Časť podpory by sa preto naďalej mala viazať na pestovanie bavlny, a to vo forme platby na vybranú plodinu za nárokovateľný hektár. Jej výška by sa mala vypočítať tak, aby sa zabezpečili hospodárske podmienky, ktoré v oblastiach, kde sa táto plodina pestuje, umožňujú naďalej vykonávať činnosť v sektore bavlny a zabraňujú, aby ju vytlačili [nahradili – neoficiálny preklad] iné plodiny. V záujme dosiahnutia tohto cieľa sa celková použiteľná pomoc pripadajúca na jeden hektár a jeden členský štát odôvodnene ustanovuje vo výške 35 % z podielu príslušného členského štátu na pomoci, ktorú nepriamo poberali producenti;
(6) zvyšných 65 % podielu príslušného členského štátu na pomoci, ktorú nepriamo poberali producenti, by sa mala vyčleniť pre schému jednotných platieb;
(7) z environmentálnych dôvodov by sa mala ustanoviť základná plocha pripadajúca na jeden členský štát, aby sa obmedzili plochy osiate bavlnou. Okrem toho nárokovateľné by mali byť len plochy, ktoré povolia členské štáty;
…
(22) zrušenie viazanosti pomoci na bavlnu a surový tabak si môže vyžiadať opatrenia smerujúce k reštrukturalizácii. Dodatková podpora spoločenstva, určená pre produkčné oblasti členských štátov, v ktorých sa pomoc na bavlnu a surový tabak poskytovala v rokoch 2000, 2001 a 2002, by sa mala sprístupniť prevodom finančných prostriedkov z položky 1a) do položky 1b) finančných výhľadov. Táto dodatková podpora by sa mala používať tak, ako sa ustanovuje v nariadení Rady (ES) č. 1257/1999 zo 17. mája 1999 o podpore rozvoja vidieka z Európskeho poľnohospodárskeho poradenského [usmerňovacieho – neoficiálny preklad] a záručného fondu (EPUZF)…;
(23) v záujme zabezpečenia ďalšieho zosúladeného vyplácania pomoci určenej na podporu príjmov producentom v sektore bavlny, olivového oleja a tabaku, by sa nemala uplatňovať možnosť odkladu v súvislosti so začlenením podporných schém do schémy jednotných platieb“.
11 Sporné nariadenie zaviedlo do hlavy IV nariadenia č. 1782/2003 kapitolu 10 a s názvom „Druhotná platba na bavlnu [Osobitná pomoc na bavlnu – neoficiálny preklad]“, ktorá zahŕňa články 110 a až 110 f (ďalej len „sporné ustanovenia“).
12 V zmysle článkov 110 a až 110 c nariadenia č. 1782/2003 v znení zmien a doplnení:
„Článok 110a
Pôsobnosť
Pomoc sa poskytuje poľnohospodárom produkujúcim bavlnu, ktorá patrí pod kód KN 520100, za podmienok ustanovených v tejto kapitole.
Článok 110b
Nárokovateľnosť
1. Pomoc sa poskytuje na hektár nárokovateľnej plochy, na ktorej sa pestuje bavlna. Za túto plochu vzniká nárok, ak sa nachádza na poľnohospodárskej pôde, na ktorej členský štát povolil pestovanie bavlny, ak je osiata schválenými odrodami a ak sa aspoň do otvorenia toboliek udržiava za bežných rastových podmienok.
Jednako pokiaľ bavlna v dôsledku výnimočných poveternostných podmienok, ktoré príslušný členský štát za výnimočné uzná, nedosiahne štádium otvorenia toboliek, za plochy v celom rozsahu osiate bavlnou naďalej vzniká nárok na pomoc za predpokladu, že sa tieto plochy až do otvorenia toboliek nepoužijú na iný účel ako na produkciu bavlny.
2. Členské štáty schvaľujú pôdu a odrody, ktoré sa uvádzajú v odseku 1, v súlade s presnými pravidlami a podmienkami, ktoré sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 144 ods. 2.
Článok 110c
Základné plochy a výška pomoci
1. Týmto sa určuje základná plocha pre:
– Grécko: 370 [370 000 – neoficiálny preklad] ha
– Španielsko: 70 000 ha
– Portugalsko: 360 ha.
2. Výška pomoci na nárokovateľný hektár je pre:
– Grécko: 594 eur na 300 000 hektárov a 342,85 eur na zvyšných 70 000 hektárov
– Španielsko: 1 039 eur
– Portugalsko: 556 eur.
…“
13 Články 110 d a 110 e nariadenia č. 1782/2003 v znení zmien a doplnení upravujú schválené medziodvetvové organizácie, ktoré tvoria výrobcovia bavlny a aspoň jeden čistič bavlny „majúce za cieľ najmä dodávanie kvalitatívne vyhovujúcej nevyčistenej bavlny čističovi bavlny“. Medziodvetvové organizácie môžu diferencovať najviac polovicu čiastky pomoci, na ktorú majú jej členskí výrobcovia nárok podľa stupnice, ktorú určia a ktorá zohľadňuje najmä kvalitu nevyčistenej bavlny.
14 Sporným nariadením bola do nariadenia č. 1782/2003 okrem iného včlenená hlava IV B s názvom „Finančné prevody“, ktorá zahŕňa najmä článok 143 d s názvom „Finančný prevod na reštrukturalizáciu bavlnárskych oblastí“, ktorý znie takto:
„Počnúc rozpočtovým rokom 2007 na každý kalendárny rok bude k dispozícii čiastka [22 miliónov] eur, odvodená z priemerných výdavkov na bavlnu v rokoch 2000, 2001 a 2002, ako dodatková podpora Spoločenstva na opatrenia v bavlnárskych oblastiach, v rámci plánovania rozvoja vidieka, ktoré sa v súlade s nariadením (ES) č. 1257/1999 financuje v rámci ‚záručnej‘ sekcie EPUZF.“
15 Napokon sporným nariadením bol do článku 153 nariadenia č. 1782/2003 včlenený najmä odsek 4 a, ktorým sa ruší nariadenie č. 1051/2001, ktoré sa však uplatňuje aj počas hospodárskeho obdobia 2005/2006. Podľa článku 156 ods. 2 písm. g) nariadenia č. 1782/2003 v znení zmien a doplnení sa nový systém pomoci na bavlnu uplatňuje od 1. januára 2006 na bavlnu zasiatu od tohto dňa.
Okolnosti predchádzajúce sporu
16 Žalobou podanou 22. júla 2004 na Súdnom dvore Španielske kráľovstvo podľa článku 230 ES žiadalo o zrušenie kapitoly 10a hlavy IV nariadenia č. 1782/2003, ktorá bola zavedená sporným nariadením. Na podporu svojej žaloby Španielske kráľovstvo uvádzalo štyri žalobné dôvody, a to porušenie protokolu č. 4, porušenie povinnosti odôvodnenia, zneužitie právomoci a nakoniec porušenie všeobecných zásad práva Spoločenstva, najmä zásady proporcionality a zásady ochrany legitímnej dôvery.
17 Rozsudkom zo 7. septembra 2006, Španielsko/Rada (C‑310/04, Zb. s. I‑7285), Súdny dvor vyhovel žalobe. Hoci zamietol tri prvé žalobné dôvody uvádzané Španielskym kráľovstvom, vyhovel prvej časti štvrtého žalobného dôvodu a zrušil sporné ustanovenia z dôvodu, že Rada porušila zásadu proporcionality. S cieľom vyhnúť sa akejkoľvek právnej neistote, pokiaľ ide o systém uplatniteľný na pomoc v odvetví bavlny, však v nadväznosti na toto zrušenie odložil účinky uvedeného zrušenia až do prijatia nového nariadenia v primeranej lehote.
18 Žalobcovia, Sungro, SA, Eurosemillas, SA, a Surcotton, SA, ktorí sú podnikmi odzrňujúcimi surovú bavlnu so sídlom v Španielsku, ktorí boli príjemcami pomoci podľa systému pomoci pre bavlnu zavedeného protokolom č. 4, 19. marca 2007 požiadali Radu a Komisiu Európskych spoločenstiev o náhradu škody, ktorú utrpeli z dôvodu sporných ustanovení, ohodnotenej v uvedenom poradí na 37 188 eur, pokiaľ ide o Sungro, na 2 661 427 eur, pokiaľ ide o Eurosemillas, a na 1 734 027 eur, pokiaľ ide o Surcotton.
19 Dňa 1. júna 2007 každý zo žalobcov dostal list Rady, v ktorom ho táto informovala, že po preskúmaní jeho žiadosti o odškodnenie a dokumentov, ktoré k nej boli pripojené, Rada zastáva názor, že podmienky vzniku mimozmluvnej zodpovednosti neboli splnené.
20 Dňa 9. mája 2007 Komisia na žiadosť o odškodnenie adresovanú každým zo žalobcov tiež odpovedala záporne.
Konanie a návrhy účastníkov konania
21 Žalobami podanými do kancelárie Súdu prvého stupňa medzi 26. júnom a 25. októbrom 2007, zapísanými pod spisovými značkami T‑217/07, T‑218/07, T‑244/07 až T‑246/07, T‑252/07 až T‑255/07, T‑258/07 až T‑260/07, T‑268/07 až T‑272/07 a T‑394/07, 18 podnikov odzrňujúcich bavlnu, medzi ktorými sú žalobcovia, podalo žaloby smerujúce k získaniu náhrady škody, ktorú údajne utrpeli počas hospodárskeho roka 2006/2007 z dôvodu prijatia a uplatňovania sporných ustanovení.
22 Uznesením z 18. októbra 2007 po vypočutí účastníkov konania rozhodol predseda ôsmej komory Súdu prvého stupňa tieto veci spojiť na účely písomnej časti konania, ústnej časti konania a rozsudku.
23 V ten istý deň prijal Súd prvého stupňa (ôsma komora) opatrenie na zabezpečenie priebehu konania, ktorým sa rozsah konania obmedzuje na zásadu vzniku mimozmluvnej zodpovednosti Spoločenstva a na metódu ohodnotenia škody.
24 Listom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 18. júla 2008 žalobcovia vo veciach T‑217/07, T‑218/07, T‑244/07 až T‑246/07, T‑253/07 až T‑255/07, T‑258/07 až T‑260/07, T‑268/07 až T‑270/07 a T‑394/07 informovali Súd prvého stupňa o späťvzatí svojich žalôb. Uznesením o čiastočnom výmaze predsedu ôsmej komory Súdu prvého stupňa z 20. októbra 2008 bolo týchto pätnásť vecí vymazaných z registra Súdu prvého stupňa.
25 Prednesy účastníkov konania vo veciach T‑252/07, T‑271/07 a T‑272/07 a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Súd prvého stupňa položil, boli vypočuté na pojednávaní 22. apríla 2009.
26 Vo veci T‑252/07 podnik Sungro navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– vyhlásil, že žaloba je prípustná,
– vyhlásil rozsudok, ktorým by bolo vyhovené žalobe o náhradu škody s príslušenstvom podanej podľa článku 288 ES, konštatujúc jeho právo byť finančne odškodnený Radou a Komisiou spoločne a nerozdielne do celkovej výšky sumy 37 188 eur, ako škody, ktorá mu bola spôsobená z dôvodu nezákonného prijatia a uplatňovania sporných ustanovení počas hospodárskeho roka 2006/2007 v odvetví bavlny,
– zaviazal Radu a Komisiu na náhradu trov konania.
27 Vo veci T‑271/07 podnik Eurosemillas navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– vyhlásil, že žaloba je prípustná,
– vyhlásil rozsudok, ktorým by bolo vyhovené žalobe o náhradu škody s príslušenstvom podanej podľa článku 288 ES, konštatujúc jeho právo byť finančne odškodnený Radou a Komisiou spoločne a nerozdielne do celkovej výšky sumy 2 661 427 eur, ako škody, ktorá mu bola spôsobená z dôvodu nezákonného prijatia a uplatňovania sporných ustanovení počas hospodárskeho roka 2006/2007 v odvetví bavlny,
– zaviazal Radu a Komisiu na náhradu trov konania.
28 Vo veci T‑272/07 podnik Surcotton navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– vyhlásil, že žaloba je prípustná,
– vyhlásil rozsudok, ktorým by bolo vyhovené žalobe o náhradu škody s príslušenstvom podanej podľa článku 288 ES, konštatujúc jeho právo byť finančne odškodnený Radou a Komisiou spoločne a nerozdielne do celkovej výšky sumy 1 734 027 eur, ako škody, ktorá mu bola spôsobená z dôvodu nezákonného prijatia a uplatňovania sporných ustanovení počas hospodárskeho roka 2006/2007 v odvetví bavlny,
– zaviazal Radu a Komisiu na náhradu trov konania.
29 Rada navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zamietol žaloby v celom rozsahu,
– zaviazal žalobcov spoločne a nerozdielne na náhradu trov konania.
30 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zamietol žaloby v celom rozsahu ako nedôvodné,
– zaviazal žalobcov na náhradu trov konania.
31 Po vypočutí účastníkov konania na pojednávaní Súd prvého stupňa (ôsma komora) rozhodol o spojení všetkých troch vecí aj na účely vyhlásenia rozsudku podľa článku 50 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa.
Právny stav
Úvodné pripomienky
32 Ako bolo potvrdené na pojednávaní v odpovedi na otázku položenú Súdom prvého stupňa, žalobcovia zakladajú svoje žaloby na existencii práva na náhradu škody za protiprávne konanie orgánov Spoločenstva. Žalobcovia totiž uviedli, že nezamýšľajú dovolávať sa v rámci týchto žalôb zodpovednosti Spoločenstva za konanie jeho orgánov v súlade s právom.
33 Žalobcovia konkrétne uvádzajú, že všetky tri kumulatívne podmienky založenia mimozmluvnej zodpovednosti Spoločenstva za protiprávne konanie jeho orgánov v zmysle článku 288 druhého odseku ES, a to protiprávnosť konania vytýkaného inštitúciám Spoločenstva, existencia škody a existencia príčinnej súvislosti medzi týmto konaním a uvádzanou škodou, sú v prejednávanej veci splnené.
34 Rada a Komisia sa naopak domnievajú, že nie je splnená žiadna z podmienok založenia mimozmluvnej zodpovednosti Spoločenstva. Zastávajú najmä názor, že žaloby vychádzajú z mylného predpokladu a skresľujú zmysel a dosah už citovaného rozsudku Španielsko/Rada.
35 Všeobecný súd pripomína, že podľa ustálenej judikatúry vznik mimozmluvnej zodpovednosti Spoločenstva za protiprávne konanie jeho orgánov podľa článku 288 druhého odseku ES je podmienený splnením všetkých podmienok, pokiaľ ide o protiprávnosť konania vytýkaného inštitúciám Spoločenstva, existenciu škody a existenciu príčinnej súvislosti medzi týmto konaním a uvádzanou škodou (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 9. novembra 2006, Agraz a i./Komisia, C‑243/05 P, Zb. s. I‑10833, bod 26, a z 9. septembra 2008, FIAMM a i./Rada a Komisia, C‑120/06 P a C‑121/06 P, Zb. s. I‑6513, bod 106 a citovanú judikatúru).
36 Kumulatívna povaha týchto podmienok predpokladá, že pokiaľ nie je splnená čo i len jedna z nich, žaloba o náhradu škody sa musí ako celok zamietnuť bez toho, aby bolo potrebné preskúmať ďalšie podmienky vzniku uvedenej zodpovednosti (rozsudok Súdneho dvora z 8. mája 2003, T. Port/Komisia, C‑122/01 P, Zb. s. I‑4261, bod 30; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 9. septembra 1999, Lucaccioni/Komisia, C‑257/98 P, Zb. s. I‑5251, body 14 a 63).
37 V prejednávanej veci je potrebné začať skúmaním, či je splnená podmienka existencie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym správaním inštitúcií Spoločenstva a ujmou uvádzanou žalobcami.
O príčinnej súvislosti medzi porušením zásady proporcionality, ktorým je postihnuté sporné nariadenie, a uvádzanými druhmi ujmy
Tvrdenia účastníkov konania
38 Žalobcovia uvádzajú, že sporné ustanovenia, ktoré boli zrušené už citovaným rozsudkom Španielsko/Rada, ale ktorých účinok zostal zachovaný až do prijatia nového nariadenia, boli dôvodom škody, ktorú údajne utrpeli.
39 Táto škoda spočívala po prvé a najmä v ušlom zisku (lucrum cessans) vyplývajúcom z podstatného zníženia množstiev osiatej bavlny, dopestovaných a následne odzrňovaných v priebehu hospodárskeho roka 2006/2007 v porovnaní s priemernými množstvami osiatej bavlny, dopestovanými a odzrňovanými v priebehu troch predchádzajúcich hospodárskych rokov (2003/2004, 2004/2005 a 2005/2006), upravovaných nariadením č. 1051/2001. Sporné nariadenie, ktoré zavádza systém pomoci oddelenej od výroby do výšky 65 % vo forme podpory na obrábaný hektár, vyplácanej priamo poľnohospodárovi a to nezávisle od množstva vyrobenej bavlny, namiesto systému pomoci úplne spojeného s výrobou, vyplácanej prostredníctvom podnikov odzrňujúcich bavlnu, ktorý existoval doposiaľ, so sebou prinieslo prudké zmenšenie obrábanej plochy, zníženie hektárových výnosov a zníženie produkcie bavlny rádovo o 60 %. Žalobcovia v tejto súvislosti pripomínajú, že v Španielsku sú hospodárske činnosti pestovania bavlny a odzrňovania úzko spojené. Po druhé, žalobcovia utrpeli finančné straty (damnum emergens) zodpovedajúce nákladom na právne a ekonomické poradenské služby vynaložené v nadväznosti na prijatie sporného nariadenia.
40 Na podporu svojich tvrdení žalobcovia uvádzajú, že dokumenty vypracované znaleckou organizáciou v marci 2007, ktoré pripojili k svojim žalobám, a to správa o dopadoch reformy systému podpory bavlny na španielsku produkciu (ďalej len „správa z roku 2007“) a znalecké posudky o ujme, ktorú každý z nich utrpel (ďalej len „znalecké posudky“), preukazujú nielen existenciu škody, ale tiež príčinnú súvislosť medzi uplatnením sporných ustanovení v Španielsku a škodou, ktorú utrpeli v priebehu hospodárskeho roka 2006/2007, teda obdobia, počas ktorého boli uvedené ustanovenia uplatňované. Prijatie sporných ustanovení zrušených Súdnym dvorom a ich uplatňovanie v odvetví bavlny počas tohto hospodárskeho roka malo za dôsledok značné zníženie plochy osiatej bavlnou, a značné zníženie hektárových výnosov, a teda veľmi významný pokles produkcie a v dôsledku toho pokles dodávok bavlny odzrňujúcemu priemyslu. Podľa názoru žalobcov, pokiaľ by tieto ustanovenia neboli prijaté, alebo ak by boli prijaté iné ustanovenia lepšie prispôsobené cieľom uvedeným v protokole č. 4 a v odôvodnení č. 5 sporného nariadenia, škoda, ktorú utrpeli, by nevznikla alebo by prinajmenšom bola podstatne nižšia.
41 Žalobcovia tiež uvádzajú, že rôzne správy, ktoré Španielske kráľovstvo pripojilo k svojej žalobe v rámci veci, ktorej sa týkal už citovaný rozsudok Španielsko/Rada, preukazovali veľmi negatívne dôsledky, ktoré mali sporné ustanovenia na zachovanie pestovania bavlny v Španielsku, keďže jeho rentabilita už nebola zabezpečená. Podľa žalobcov tieto správy ukazujú, že sporné ustanovenia, najmä percentuálne podiely stanovené Radou ako spojená pomoc a oddelená pomoc, nemohli zabezpečiť rentabilitu produkcie v predmetných zónach, čo so sebou prinášalo opustenie významnej časti osievanej plochy a tým produkcie, ako aj jej nahradenie inými plodinami, vyvolávajúc tak významné zníženie množstva bavlny, ktorú mohol spracovať odzrňujúci priemysel. Rovnako tak Európsky parlament, ako aj Európsky hospodársky a sociálny výbor oponovali percentuálnym podielom pomoci stanoveným normotvorcom Spoločenstva a zdôraznili neprimeranosť opatrení na dosiahnutie sledovaných cieľov.
42 Žalobcovia uvádzajú, že vyššie uvedené predpovede a absolútna povaha príčinnej súvislosti medzi spornými ustanoveniami a škodou, ktorú utrpeli, boli v skutočnosti potvrdené. V tejto súvislosti správa z roku 2007 potvrdila, že zníženie objemu bavlny vyrobenej v Španielsku v nadväznosti na prijatie sporných ustanovení spôsobilo odzrňujúcemu priemyslu, ktorého objem predajov pre nedostatok suroviny významne poklesol, veľmi významné straty. Účinok takéhoto poklesu bol ešte prehĺbený skutočnosťou, že tento priemysel sa môže zásobiť surovinou, teda surovou bavlnou, iba prostredníctvom miestnej produkcie. Závažnosť poklesu predajov okrem toho nemôže byť spájaná so žiadnou inou premennou všeobecne zvažovanou ako určujúci faktor poľnohospodárskej produkcie.
43 Žalobcovia upresňujú, že uplatňovanie sporných ustanovení počas hospodárskeho roka 2006/2007 má negatívny účinok nielen na množstvo bavlny, ktorú odzrňujú, ale tiež na predajnú cenu získanú za bavlnené vlákna. Okrem toho zníženie objemu vyrobeného vlákna, čo bolo dôsledkom zmeny právnej úpravy, ku ktorej došlo, mohlo mať negatívny dopad na konkurenčné postavenie odzrňujúcich podnikov v priebehu budúcich hospodárskych rokov, keďže bol uľahčený vstup nových konkurentov z tretích krajín na trh.
44 Zo správy z roku 2007 okrem toho vyplýva, že účinky nového systému budú v hospodárskom roku 2007/2008 ešte horšie, keďže je možné, že žalobcovia nebudú schopní finančne čeliť ďalšiemu hospodárskemu roku v novom systéme pomoci odvetviu bavlny a že by mohli byť donútení vyhlásiť bankrot alebo ukončiť činnosť.
45 Vo svojej replike žalobcovia uvádzajú, že v rozpore s tým, čo uvádzajú žalované inštitúcie, správa z roku 2007 a znalecké posudky nevychádzajú iba z predpokladov, ale zakladajú sa na reálnych údajoch, potvrdených štúdiou o dopade vypracovanou službami Komisie v roku 2007 a vyvodených z finančnej situácie odzrňujúcich podnikov, ktoré konštatujú existenciu skutočnej škody vytvorenej zmenou právnej úpravy. Táto škoda bola odhadnutá na základe porovnania skutočných výsledkov dosiahnutých za účinnosti oboch systémov, čo je podľa názoru znalcov korektný prístup. Veľmi všeobecná kritika zo strany žalovaných inštitúcií, týkajúca sa relevantnosti uvedených správ, preukazuje, že tieto inštitúcie nevynaložili úsilie preskúmať ich pozorne.
46 Rada a Komisia v podstate zastávajú názor, že podmienka spočívajúca v existencii príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním, ktorého sa dopustila Rada pri prijatí sporného nariadenia, a uvádzanou škodou nie je v prejednávanej veci splnená. Zdôrazňujú najmä, že žalobcovia sa obmedzili na tvrdenia, že škody, ktoré údajne utrpeli, boli výsledkom uplatnenia sporných ustanovení. Údaje, ktoré predložili, však neumožňujú konštatovať, že žalobcovia uniesli dôkazné bremeno, ktoré znášajú. V tejto súvislosti sú závery, ktoré boli vyvodené zo správy z roku 2007 a znaleckých posudkov, vychádzajúce z ohodnotenia objemu bavlny, ktorá by bola vyrobená za neexistencie reformy systému pomoci pre bavlnu zavedenej sporným nariadením, irelevantné. Žalobcovia mali vychádzať z rozdielu medzi účinkami sporného nariadenia na jednej strane a účinkami nariadenia o reforme systému pomoci pre bavlnu, nepostihnutého právnou vadou, ktoré Rada zamýšľala prijať v krátkom čase, na strane druhej.
Posúdenie Všeobecným súdom
47 Pokiaľ ide o podmienku týkajúcu sa existencie príčinnej súvislosti medzi vytýkaným správaním a uvádzanou škodou, z ustálenej judikatúry vyplýva, že uvádzaná škoda musí vyplývať dostatočne priamo z vytýkaného správania, teda toto správanie musí byť rozhodujúcou príčinou ujmy (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 4. októbra 1979, Dumortier a i./Rada, 64/76, 113/76, 167/78, 239/78, 27/79, 28/79 a 45/79, Zb. s. 3091, bod 21; rozsudky Súdu prvého stupňa z 11. júla 1996, International Procurement Services/Komisia, T‑175/94, Zb. s. II‑729, bod 55, a z 19. júla 2007, FG Marine/Komisia, T‑360/04, bod 50). Žalobcom prislúcha predložiť dôkaz o takejto príčinnej súvislosti (pozri rozsudok Súdneho dvora z 30. januára 1992, Finsider a i./Komisia, C‑363/88 a C‑364/88, Zb. s. I‑359, bod 25, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 24. apríla 2002, EVO/Rada a Komisia, T‑220/96, Zb. s. II‑2265, bod 41 a citovanú judikatúru).
48 Na vymedzenie škody pripísanej zavinenému konaniu zo strany inštitúcie Spoločenstva je však potrebné zohľadniť účinky porušenia povinnosti, ktoré zakladá zodpovednosť, a nie účinky aktu, z ktorého vychádza, pokiaľ inštitúcia mohla alebo musela prijať akt s týmto účinkom bez porušenia právnej normy. Inými slovami, analýza príčinnej súvislosti nemôže vychádzať z nesprávneho predpokladu, podľa ktorého by v prípade neexistencie protiprávneho aktu inštitúcia nekonala alebo by prijala akt v opačnom znení, čo by z jej strany mohlo rovnako byť protiprávnym správaním, ale musí vychádzať z porovnania medzi situáciou spôsobenou dotknutej tretej osobe zavineným konaním a situáciou, ktorá by pre ňu vyplynula zo správania inštitúcie rešpektujúceho právnu normu.
49 Je teda potrebné skúmať, či protiprávnosť, ktorej sa týka táto vec, je priamym dôvodom uvádzanej škody (pozri v tomto zmysle rozsudok Finsider a i./Komisia, už citovaný, bod 28), aby bolo možné preukázať existenciu priamej príčinnej súvislosti medzi konaním vytýkaným Spoločenstvu a uvádzanou škodou (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 16. decembra 1963, Société des Aciéries du Temple/Vysoký úrad, 36/62, Zb. s. 583, 603, a Finsider a i./Komisia, už citovaný, body 41 a 50).
50 Pokiaľ ide o protiprávne konanie v prejednávanej veci, ako to potvrdili žalobcovia na pojednávaní v odpovedi na otázku položenú Súdom prvého stupňa, ako konanie zakladajúce vznik škody, ktorú údajne utrpeli, identifikovali výlučne protiprávne konanie, ktorého sa dopustila Rada pri prijatí sporných nariadení, teda porušenie zásady proporcionality, čo konštatoval Súdny dvor v už citovanom rozsudku Španielsko/Rada.
51 V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že Súdny dvor v už citovanom rozsudku Španielsko/Rada konštatoval, že sporné ustanovenia musia byť zrušené, keďže bola porušená zásada proporcionality.
52 Konkrétnejšie Súdny dvor uviedol, že bolo nesporné, že prijatiu sporných ustanovení nepredchádzala štúdia Komisie, ktorá by vyhodnotila pravdepodobné sociálno-ekonomické účinky navrhovanej reformy v odvetví bavlny, pričom takéto štúdie boli vypracované v rámci reformy systému pomoci v niektorých ďalších odvetviach, akým je odvetvie tabaku (bod 103 rozsudku). Kladie sa teda otázka, na akom základe bola určená výška osobitnej pomoci na bavlnu, stanovená ako 35 % celkovej výšky pomoci existujúcej v systéme predchádzajúcej pomoci, a teda či na tomto základe mohol zákonodarca Spoločenstva bez toho, aby prekročil širokú mieru svojej voľnej úvahy, dospieť k záveru, že táto suma postačuje na dosiahnutie cieľa, ktorým je zabezpečenie rentability, a teda pokračovanie v pestovaní bavlny.
53 Vyslovujúc sa k dodržaniu zásady proporcionality, ktorá si vyžaduje, aby akty orgánov Spoločenstva neprekračovali hranice toho, čo je primerané a potrebné na uskutočnenie legitímnych cieľov sledovaných predmetnou právnou úpravou (bod 97 rozsudku), Súdny dvor konštatoval, že inštitúcie Spoločenstva musia byť prinajmenšom schopné jasným a jednoznačným spôsobom zabezpečiť a predložiť východiskové údaje, ktoré sa musia zohľadniť pri odôvodnení napadnutých opatrení a od ktorých závisí výkon ich voľnej úvahy (bod 123 rozsudku). V prejednávanej veci v rámci komparatívnej štúdie o predpokladanej rentabilite pestovania bavlny podľa nového systému pomoci, teda analýze, ktorá bola základom pre určenie výšky osobitnej pomoci na bavlnu, po prvé neboli zohľadnené niektoré mzdové náklady a po druhé neboli skúmané potenciálne účinky reformy na ekonomickú situáciu podnikov odzrňujúcich bavlnu, hoci išlo o základný údaj, ktorý sa mal zohľadniť s cieľom vyhodnotiť rentabilitu pestovania bavlny (pozri body 124 až 132 rozsudku).
54 Súdny dvor z toho vyvodil záver, že Rada ako autor sporného nariadenia nepreukázala, že nový systém pomoci na bavlnu zavedený týmto nariadením bol prijatý na základe skutočného výkonu jej voľnej úvahy predpokladajúcej zohľadnenie všetkých relevantných skutočností a okolností v danom prípade, medzi ktoré patria celkové mzdové náklady spojené s pestovaním bavlny a životaschopnosť podnikov odzrňujúcich bavlnu, ktorých zohľadnenie bolo potrebné na posúdenie rentability tohto pestovania (bod 133 rozsudku). Podľa Súdneho dvora z toho vyplýva, že z údajov, ktoré mu predložili inštitúcie Spoločenstva, nie je možné zistiť, či normotvorca Spoločenstva mohol bez toho, aby prekročil širokú mieru voľnej úvahy, ktorú má v tejto veci k dispozícii, dospieť k záveru, že stanovenie výšky osobitnej pomoci na bavlnu ako 35 % celkovej pomoci existujúcej v predchádzajúcom systéme pomoci postačuje na zabezpečenie cieľa uvedeného v odôvodnení č. 5 sporného nariadenia, ktorým je zabezpečiť rentabilitu, a teda pokračovanie v pestovaní tejto plodiny, pričom tento cieľ zodpovedá cieľu uvedenému v odseku 2 protokolu č. 4 (bod 134 rozsudku). Súdny dvor z toho vyvodil, že bola porušená zásada proporcionality (bod 135 rozsudku).
55 Vo svetle týchto upresnení je potrebné preskúmať, či žalobcovia predložili dôkazy alebo indície preukazujúce existenciu skutočnej príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním, ku ktorému došlo pri prijatí sporného nariadenia, a rôznymi uvádzanými druhmi ujmy.
– O príčinnej súvislosti medzi porušením zásady proporcionality, ktorým je postihnuté sporné nariadenie, a škodou vyplývajúcou zo zníženia výroby bavlny a následného zníženia príjmov očakávaných odzrňujúcimi podnikmi počas hospodárskeho roka 2006/2007
56 Z argumentácie uvedenej žalobcami v ich žalobe, ako aj v ich replike a rovnako zo správ a znaleckých posudkov vyplýva, že skúmanie, ku ktorému pristúpili, spočíva v preukázaní súvislosti medzi znížením objemu predaja pozorovaným počas hospodárskeho roka 2006/2007 a nadobudnutím účinnosti sporného nariadenia, a nie medzi uvedeným znížením a nezákonnosťou, ktorej sa dopustila Rada pri prijatí uvedeného nariadenia.
57 Na úvod, pokiaľ ide o správu z roku 2007, táto spočíva, ako vyplýva z jej predmetu, v preukázaní „dopadov reformy systému podpory pre bavlnu na španielsku produkciu“. Úvahy uvedené v tejto správe sú, ako to jasne vyplýva zo znenia jej rozličných častí, venované skúmaniu „účinkov reformy na motiváciu pestovať bavlnu“, alebo „kvantifikácii dopadov reformy na španielsku produkciu“. Je potrebné tiež poznamenať, že toto hodnotenie sa týka najmä celkových účinkov prechodu zo systému pomoci spojenej výlučne s výrobou bavlny na systém pomoci oddelenej do výšky 65 % uvedenej výroby.
58 Pokiaľ ide o znalecké posudky, tieto v ich prvej časti smerovali k vyhodnoteniu dopadu reformy na odvetvie odzrňovania a v druhej časti k určeniu sumy škody, ktorú utrpel každý zo žalobcov, odkazom na tri predchádzajúce hospodárske roky, v priebehu ktorých bol účinný predchádzajúci systém pomoci pre bavlnu. Žalobcovia v tejto súvislosti zdôrazňujú, že ujma, ktorú utrpeli, bola v znaleckých posudkoch vypočítaná „na základe rozdielu existujúceho medzi odhadovanými výsledkami pre hospodársky rok [2006/2007] s prihliadnutím na aktuálnu právnu úpravu pomoci pre bavlnu (odhad ku koncu hospodárskeho roka) a výsledkov, ktoré by podnik mal na základe skoršieho systému pomoci (alternatívny scenár)“.
59 Treba konštatovať, že tieto údaje nepreukazujú, že uvádzaná škoda sa priamo spája s porušením zásady proporcionality, ktorého sa dopustila Rada pri prijatí sporného nariadenia. Ako to bolo uvedené v bode 48 vyššie, analýza príčinnej súvislosti nemôže vychádzať z nesprávneho predpokladu, podľa ktorého by v prípade neexistencie protiprávneho konania inštitúcia nekonala alebo by prijala akt v opačnom znení, ale musí vykonať porovnanie medzi situáciou spôsobenou dotknutej tretej osobe zavineným konaním a situáciou, ktorá by pre ňu vyplynula zo správania inštitúcie rešpektujúceho právnu normu.
60 V prejednávanej veci z už citovaného rozsudku Španielsko/Rada vyplýva, že to nie sú samotné sporné ustanovenia, ale nezohľadnenie všetkých relevantných údajov a okolností, najmä prostredníctvom vypracovania štúdie o dopade reformy pred jej prijatím, čo bolo posudzované z hľadiska porušenia zásady proporcionality. Z toho vyplýva, že akékoľvek zníženie príjmov pripisované samotnej reforme nevykazuje príčinnú súvislosť s protiprávnosťou, ktorú konštatoval Súdny dvor, pretože táto protiprávnosť nespochybňuje rozhodnutie pristúpiť k takejto reforme. Žalobcom teda prislúchalo predložiť dôkazy, ktorými by preukázali, že percentuálne sadzby spojenej pomoci a oddelenej pomoci stanovené pri reforme v roku 2004 a to v uvedenom poradí percentuálne sadzby 35 % a 65 %, ktoré sú podkladom pre škodu, ktorej sa dovolávajú, by boli odlišné, ak by inštitúcie Spoločenstva podľa uvedeného rozsudku zohľadnili všetky relevantné údaje (dopad na produkciu bavlny, mzdové náklady spojené s pestovaním bavlny a dôsledky nového systému pre odvetvie odzrňovania).
61 Žalobcovia však nepreukázali, že za neexistencie protiprávnosti konštatovanej Súdnym dvorom v jeho už citovanom rozsudku Španielsko/Rada by sporné nariadenie nebolo prijaté, alebo by nevyhnutne malo iný obsah. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že sporné nariadenie a najmä kapitola 10a, ktorú zavádza do nariadenia č. 1782/2003, zapadá, ako jasne vyplýva z jeho odôvodnenia, do rámca procesu reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky začatej nariadením č. 1782/2003, ktorej cieľom je nahradiť politiku podpory cien a výroby politikou priamej podpory príjmov poľnohospodárov a ktorej základnými prvkami je oddelenie priamej podpory výrobcov a zavedenie systému jednotnej platby (pozri odôvodnenie č. 1). Keďže prechod na systém pomoci progresívne oddelenej od výroby je jadrom reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky, žalobcovia nemôžu v rámci týchto žalôb odkazovať na systém pomoci pre výrobu existujúci pred prijatím sporného nariadenia.
62 Je tiež potrebné zdôrazniť, že k dátumu podania týchto žalôb Rada stále neprijala nové nariadenie a že teda v tomto štádiu nebolo možné prejudikovať obsah ustanovení týkajúcich sa reformy systému pomoci pre bavlnu, ktoré boli prijaté následne a v súlade s už citovaným rozsudkom Španielsko/Rada. Za týchto okolností žalobcom prislúchalo predložiť konkrétne dôkazy umožňujúce s určitosťou preukázať, že budúce nariadenie vzhľadom na povinnosť zohľadniť všetky faktory a okolnosti vlastné špecifickej situácii odvetvia bavlny, vrátane všetkých prvkov potrebných na zhodnotenie rentability tejto plodiny, malo stanoviť systém podpory výrobcov bavlny odlišný od systému stanoveného sporným nariadením.
63 Inými slovami, žalobcom prislúchalo preukázať, že prijatím nového systému rešpektujúceho nielen právne predpisy prostredníctvom vypracovania štúdie o dopade reformy, ale tiež cieľ, ktorý je podstatou reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky, Rada bola nevyhnutne povinná stanoviť systém a percentuálnu sadzbu oddelenia pomoci výrobcom, odlišujúce sa od systému a percentuálnej sadzby stanovených spornými ustanoveniami.
64 Nielenže žalobcovia nepredložili takéto údaje, ale navyše zo štúdie o dopade vypracovanej službami Komisie v priebehu roka 2007 v súlade s už citovaným rozsudkom Španielsko/Rada vyplýva, že medzi tromi zamýšľanými strategickými možnosťami a to „pomoc na výrobu“ (nazývanou „predreformný scenár“), „úplné oddelenie“ a „takmer úplné oddelenie“ (nazývanou „scenár 2004“), je to práve posledná uvedená možnosť, ktorá ponúka najlepšie prostriedky na dosiahnutie rozličných cieľov reformy, keďže spĺňa podmienky stanovené v protokole č. 4 a je v súlade s procesom reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky.
65 V rovnakom zmysle nový návrh nariadenia predložený Komisiou k 9. novembru 2007 stanovuje, že vypracované štúdie dospeli k záveru, že mali byť stanovené percentuálne sadzby 35 % spojenej pomoci a 65 % oddelenej pomoci.
66 Nakoniec je potrebné konštatovať, že nové nariadenie prijaté v nadväznosti na už citovaný rozsudok Španielsko/Rada, a to nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 z 23. júna 2008, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1782/2003 a ustanovujú sa národné reštrukturalizačné programy pre sektor bavlny (Ú. v. EÚ L 178, s. 1), uvádza tie isté percentuálne podiely spojenej a oddelenej pomoci (pozri odôvodnenia č. 9 a 10).
67 Okolnosť uvádzaná žalobcami počas pojednávania, podľa ktorej nariadenie č. 637/2008 obsahuje ustanovenia, ktoré sú zjavne výhodnejšie pre odzrňovacie podniky než ustanovenia stanovené sporným nariadením, tiež nemôže preukázať, že existuje dostatočne priama príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a uvádzanými škodami, pretože nie je preukázané, že nové ustanovenia uvedené v tomto nariadení, ktorých účelom je prispieť k stabilizácii odvetvia bavlny v novom právnom a trhovom kontexte, sú nevyhnutne výsledkom rozličných štúdií dopadu vypracovaných službami Komisie v súlade s už citovaným rozsudkom Španielsko/Rada. Zo záverov uvedených v týchto štúdiách (pozri bod 5 zhrnutia štúdie o skutočnom dopade), ani z odôvodnení nariadenia č. 637/2008 (pozri odôvodnenia č. 16 až 24) totiž vôbec nevyplýva, že zavedenie týchto ustanovení bolo v súlade s už citovaným rozsudkom Španielsko/Rada vykonané v nadväznosti na zohľadnenie všetkých relevantných skutočností a okolností.
– O príčinnej súvislosti medzi porušením zásady proporcionality, ktorým je postihnuté sporné nariadenie, a nákladmi na právne a ekonomické poradenské služby
68 Pokiaľ ide o škodu spočívajúcu v „nákladoch na právne a ekonomické poradenské služby“ a prípadne v nákladoch na výdavky na amortizáciu a nadobudnutie hmotného investičného majetku, tiež treba konštatovať, že žalobcovia opomenuli uviesť, v akom rozsahu tieto náklady vzniknuté „v nadväznosti na prijatie sporného nariadenia“ vykazujú priamu súvislosť s protiprávnosťou, ktorú Súdny dvor konštatoval v už citovanom rozsudku Španielsko/Rada, za predpokladu, že boli skutočne vynaložené.
69 V odpovedi na otázku položenú Súdom prvého stupňa na pojednávaní totiž žalobcovia upresnili, že predmetné náklady sa v skutočnosti týkali nákladov vzniknutých na účely tohto konania. Náklady vynaložené na účely konaní o súdnom preskúmaní, ktoré prináleží súdu Spoločenstva, treba považovať za náklady, ktoré sú predmetom rozhodnutí prijatých o trovách konania na základe osobitných procesných pravidiel uplatniteľných na tento druh nákladov v rozhodnutiach, ktorými sa ukončuje konanie, a v osobitných konaniach stanovených pre prípad spochybnenia výšky trov konania. Tieto konania vylučujú požadovanie rovnakých súm alebo súm vynaložených na rovnaký účel v rámci žaloby o mimozmluvnú zodpovednosť Spoločenstva, vrátane zo strany osôb, ktoré vzhľadom na to, že nemali vo veci úspech, museli znášať bremeno trov konania.
70 Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že žalobcovia neboli schopní preukázať, že škoda, ktorú utrpeli, je v dôsledku príčinnej súvislosti spojená s porušením zásady proporcionality, ktorým je postihnuté sporné nariadenie.
71 Žaloby teda musia byť zamietnuté ako nedôvodné bez potreby preskúmať, či sú v prejednávanej veci splnené ostatné podmienky vyžadované pre vznik mimozmluvnej zodpovednosti Spoločenstva.
O trovách
72 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobcovia nemali vo svojich návrhoch úspech, je opodstatnené zaviazať ich na náhradu vlastných trov konania a spoločne a nerozdielne na náhradu trov konania Rady a Komisie, v súlade s ich návrhmi.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Veci T‑252/07, T‑271/07 a T‑272/07 sa spájajú na účely vyhlásenia rozsudku.
2. Žaloby sa zamietajú.
3. Sungro, SA, Eurosemillas, SA, a Surcotton, SA, znášajú svoje vlastné trovy konania a sú spoločne a nerozdielne povinné nahradiť trovy konania Rady Európskej únie a Európskej komisie.
Martins Ribeiro | Papasavvas | Wahl |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 20. januára 2010.
Podpisy