ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (desiata komora)

zo 6. decembra 2023 (*)

„EPZF a EPFRV – Výdavky vylúčené z financovania – Postup schvaľovania súladu – Aktívny poľnohospodár – Trvalé trávne porasty – Kontrolná vzorka – Neoprávnené platby – Oneskorené podanie žiadosti – Finančná disciplína – Povinnosť odôvodnenia – Legitímna dôvera – Proporcionalita“

Vo veci T‑48/22,

Česká republika, v zastúpení: M. Smolek, J. Vláčil, O. Serdula a J. Očková, splnomocnení zástupcovia,

žalobkyňa,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: J. Aquilina, A. Becker, K. Walkerová a J. Hradil, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

VŠEOBECNÝ SÚD (desiata komora),

v zložení: sudcovia M. Jaeger (spravodajca), vykonávajúci funkciu predsedu komory, P. Nihoul a S. Verschuur,

tajomník: R. Ūkelytė, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania,

po pojednávaní z 24. mája 2023,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Česká republika sa žalobou podľa článku 263 ZFEÚ domáha čiastočného zrušenia vykonávacieho rozhodnutia Komisie (EÚ) 2021/2020 zo 17. novembra 2021, ktorým sa z financovania Európskou úniou vylučujú určité výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (Ú. v. EÚ L 413, 2021, s. 10, ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), v rozsahu, v akom sa týka výdavkov, ktoré vynaložila v rokoch 2015 až 2017, vo výške 43 470 836,30 eura (ďalej len „napadnutá finančná oprava“).

I.      Okolnosti predchádzajúce sporu

A.      Vyšetrovanie AA/2017/010/CZ

2        Európska komisia začala proti Českej republike vyšetrovanie AA/2017/010/CZ s cieľom overiť, či Česká republika vykonala kontrolu pomoci vyplatenej poľnohospodárom v rámci EPZF a EPFRV v rokoch 2015 až 2017 v súlade s právom Únie (ďalej len „vyšetrovanie“), na základe článku 52 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 (Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 549) a článku 34 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 908/2014 zo 6. augusta 2014, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 vzhľadom na platobné agentúry a ostatné orgány, finančné hospodárenie, schvaľovanie účtovných závierok, pravidlá kontroly, zábezpeky a transparentnosť (Ú. v. EÚ L 255, 2014, s. 59), v znení platnom v čase vyšetrovania.

3        Komisia v rámci vyšetrovania vykonala v dňoch 18. až 22. septembra 2017 kontrolu na mieste v Českej republike.

4        Listom z 30. novembra 2017 (ďalej len „list o zistení“) Komisia oznámila českým orgánom výsledky svojich overovaní v súlade s článkom 34 ods. 2 vykonávacieho nariadenia č. 908/2014. V tomto liste Komisia konštatovala najmä to, že systém kontroly, ktorý Česká republika zaviedla na overovanie poskytovania pomoci na plochu vyplatenej poľnohospodárom z EPZF a EPFRV nebol v súlade s právnymi predpismi Únie. Zároveň požiadala české orgány, aby poskytli podrobný opis zavedených nápravných opatrení.

5        Listom z 29. marca 2018 Česká republika zaslala Komisii svoje pripomienky k listu o zistení.

6        Listom zo 4. júna 2018 Komisia pozvala Českú republiku na bilaterálne stretnutie podľa článku 34 ods. 2 vykonávacieho nariadenia č. 908/2014.

7        Dňa 11. septembra 2018 Komisia zaslala Českej republike zápisnicu z tohto bilaterálneho stretnutia a požiadala o doplňujúce informácie týkajúce sa najmä klasifikácie trvalých trávnych porastov.

8        Česká republika listom z 1. októbra 2018 zaslala Komisii svoje pripomienky k zápisnici z bilaterálneho stretnutia. V tomto liste okrem iného poskytla informácie o podmienkach predkladania žiadostí o pomoc a platby v súlade s článkom 13 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 640/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 vzhľadom na integrovaný administratívny a kontrolný systém, podmienky zamietnutia alebo odňatia platieb a administratívne sankcie uplatniteľné na priame platby, podporné nariadenia na rozvoj vidieka a krížové plnenie (Ú. v. EÚ L 181, 2014, s. 48).

9        Listom z 11. decembra 2018 Česká republika poskytla Komisii doplňujúce informácie týkajúce sa najmä zamietnutia viacerých žiadostí o platby v rámci režimu aktívneho poľnohospodára v súlade s článkom 9 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 (Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 608).

10      Listom zo 6. mája 2019 Komisia oznámila českým orgánom nesplnenie povinnosti, pokiaľ ide o minimálnu mieru kontrol, ktoré sa majú vykonať na základe článku 35 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 809/2014 zo 17. júla 2014, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 v súvislosti s integrovaným administratívnym a kontrolným systémom, opatreniami na rozvoj vidieka a krížovým plnením (Ú. v. EÚ L 227, 2014, s. 69), pre režim pomoci „ekologizácia“ (ďalej len „režim ekologizácie“), a požiadala o dodatočné informácie. Tieto informácie poskytli české orgány listom zo 4. júla 2019.

11      Listom z 20. decembra 2019 Komisia zaslala českým orgánom predbežné závery vyšetrovania (ďalej len „predbežné závery“) v súlade s článkom 34 ods. 3 tretím pododsekom vykonávacieho nariadenia č. 908/2014. V tomto liste Komisia potvrdila svoje stanovisko, ktoré už vyjadrila v liste o zistení, pokiaľ ide o nesúlad kontrolného systému, ktorý Česká republika zaviedla na overenie poskytovania pomoci na plochu vyplatenej poľnohospodárom v rámci EPZF a EPFRV v rokoch 2015 až 2017. Okrem toho informovala Českú republiku o jej práve začať zmierovací postup v súlade s článkom 40 ods. 1 vykonávacieho nariadenia č. 908/2014.

12      Pokiaľ ide o nesúlad kontrolného systému zavedeného Českou republikou, Komisia zistila najmä nedostatky týkajúce sa konkrétne piatich hlavných kontrol.

13      Po prvé Komisia dospela k záveru, že české orgány pri určovaní statusu žiadateľa o pomoc ako aktívneho poľnohospodára porušili článok 9 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013 (ďalej len „porušenie týkajúce sa statusu aktívneho poľnohospodára“).

14      V tejto súvislosti Komisia uviedla, že české orgány:

–        použili jediné kritérium na preukázanie splnenia dvoch z troch podmienok stanovených v článku 9 ods. 2 treťom pododseku nariadenia č. 1307/2013; Komisia sa teda domnievala, že Česká republika neoprávnene obmedzila prístup k statusu aktívneho poľnohospodára osobám uvedeným na zozname osôb, ktoré v prípade, že nie je preukázaný opak, nemajú nárok na pomoc v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), pretože sa nepovažujú za aktívnych poľnohospodárov, konkrétne fyzické alebo právnické osoby a skupiny fyzických alebo právnických osôb, ktoré prevádzkujú letiská, železničné služby, vodárne, realitné služby, trvalé športoviská a rekreačné plochy (ďalej len „zoznam vylúčených činností“), uvedené v článku 9 ods. 2 prvom pododseku nariadenia č. 1307/2013,

–        nezohľadnili spoločnosti prepojené so žiadateľom o pomoc pri kontrole podmienok stanovených v článku 9 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013 pre prístup k statusu aktívneho poľnohospodára.

15      Po druhé Komisia zistila nedostatky v kontrolnom systéme, ktorý zaviedli české orgány v súvislosti s identifikáciou trvalých trávnych porastov, čím došlo k porušeniu článku 4 ods. 1 písm. h) nariadenia č. 1307/2013 (ďalej len „porušenie týkajúce sa identifikácie trvalých trávnych porastov“).

16      Po tretie Komisia tvrdila, že české orgány porušili ustanovenia práva Únie týkajúce sa výberu vzorky príjemcov pomoci, ktorých majú české orgány kontrolovať (ďalej len „porušenie týkajúce sa výberu kontrolnej vzorky“). Porušenie týkajúce sa výberu kontrolnej vzorky bolo dvojaké:

–        pokiaľ ide o prvý aspekt (ďalej len „porušenie týkajúce sa výberu kontrolnej vzorky v súvislosti so štandardnými kontrolami“), Komisia sa domnievala, že české orgány pri výpočte minimálnej miery štandardných kontrol, ktoré sa majú vykonať v rámci režimu jednotnej platby na plochu (ďalej len „režim JPP“) v súlade s článkom 30 písm. a) vykonávacieho nariadenia č. 809/2014 (ďalej len „štandardné kontroly“), chybne do výpočtu zahrnuli následné kontroly, ktoré sa majú vykonať v prípade, že príjemca pomoci dostal počas predchádzajúceho roka zníženú administratívnu sankciu v zmysle článku 33a vykonávacieho nariadenia č. 809/2014 v znení vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2016/1394 zo 16. augusta 2016, ktorým sa mení nariadenie č. 809/2014 v súvislosti s integrovaným administratívnym a kontrolným systémom, opatreniami na rozvoj vidieka a krížovým plnením (ďalej len „následné kontroly“),

–        pokiaľ ide o druhý aspekt (ďalej len „porušenie týkajúce sa výberu kontrolnej vzorky v súvislosti s ekologizáciou“), Komisia tvrdila, že došlo k porušeniu článku 35 vykonávacieho nariadenia č. 809/2014 z dôvodu, že české orgány v rokoch 2016 a 2017 nezvýšili v prípade ekologizácie percentuálny podiel príjemcov pomoci, ktorí majú byť podrobení kontrolám na mieste v nadväznosti na zistenie nezrovnalostí v režime JPP v predchádzajúcich rokoch.

17      Po štvrté Komisia konštatovala porušenie článku 63 nariadenia č. 1306/2013 a článku 7 vykonávacieho nariadenia č. 809/2014, ktoré stanovujú, že po vyhlásení plochy za neoprávnenú na poskytnutie pomoci sa musia vymáhať platby neoprávnene vyplatené poľnohospodárom v súvislosti s touto plochou a musia sa uplatniť správne sankcie. Podľa názoru Komisie systém zavedený českými orgánmi na identifikáciu neoprávnených plôch prostredníctvom každoročnej aktualizácie systému identifikácie poľnohospodárskych pozemkov (ďalej len „SIPP“) neumožňoval overiť, či plocha neoprávnená na pomoc v jednom roku bola neoprávnená na pomoc aj v predchádzajúcich rokoch a či malo dôjsť k postupu vymáhania neoprávnených platieb. Podľa Komisie teda po zistení existencie neoprávnenej plochy v roku 2017 mali české orgány preveriť, či tá istá plocha bola neoprávnená v rokoch 2015 a 2016 (ďalej len „porušenie týkajúce sa vymáhania neoprávnených platieb“).

18      Po piate Komisia tvrdila porušenie článku 13 ods. 1 nariadenia č. 640/2014 (ďalej len „porušenie týkajúce sa neskorého podania žiadosti“). V tejto súvislosti Komisia uviedla, že ak boli žiadosti o pomoc alebo platbu podané online v lehotách stanovených v článku 13 ods. 1 nariadenia č. 640/2014 bez elektronického podpisu a následne boli osobne podpísané žiadateľom na príslušnom úrade v priebehu nasledujúcich piatich dní, mali české orgány uplatniť zníženie výšky pomoci, na ktorú mal žiadateľ nárok, o 1 % za každý pracovný deň, ako to stanovuje článok 13 ods. 1 tohto nariadenia (ďalej len „zníženie o 1 %“). Podľa Komisie bol totiž dátumom podania týchto žiadostí dátum ich podpísania osobne zo strany žiadateľa, a nie dátum ich podania online, a tento dátum nastal po uplynutí lehôt stanovených v článku 13 ods. 1 nariadenia č. 640/2014. Podľa názoru Komisie teda išlo o oneskorené žiadosti, ktoré mali viesť k uplatneniu zníženia o 1 %.

19      Dňa 4. februára 2020 české orgány požiadali o zmierovací postup na základe článku 40 ods. 1 vykonávacieho nariadenia č. 908/2014.

20      Zmierovací orgán vydal 5. októbra 2020 svoju správu, v ktorej dospel k záveru, že zmier nie je možný.

21      Listom z 13. novembra 2020 Česká republika zaslala Komisii dodatočné informácie.

22      Listom z 26. marca 2021 Komisia oznámila Českej republike konečné závery vyšetrovania (ďalej len „konečné závery“) v súlade s článkom 34 ods. 4 vykonávacieho nariadenia č. 908/2014.

23      Po prvé Komisia v konečných záveroch potvrdila svoje stanovisko, že Česká republika porušila svoje povinnosti vo vzťahu k piatim hlavným kontrolám.

24      Ďalej Komisia v konečných záveroch rozhodla o uplatnení paušálnej opravy vo výške 2 % na rozpočtové prostriedky, ktoré vrátila Českej republike v rámci režimu finančnej disciplíny za roky 2015 až 2017.

25      Komisia poukázala na to, že rozpočtové prostriedky pôvodne zadržané z platieb poľnohospodárom boli nasledujúcimi vykonávacími nariadeniami (ďalej len „nariadenia o vrátení“) vrátené českým orgánom:

–        vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/2073 z 23. novembra 2016 o úhrade rozpočtových prostriedkov prenesených z rozpočtového roka 2016 v súlade s článkom 26 ods. 5 nariadenia č. 1306/2013 (Ú. v. EÚ L 320, 2016, s. 25),

–        vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/2197 z 27. novembra 2017 o úhrade rozpočtových prostriedkov prenesených z rozpočtového roka 2017 v súlade s článkom 26 ods. 5 nariadenia č. 1306/2013 (Ú. v. EÚ L 312, 2017, s. 86),

–        vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/1848 z 26. novembra 2018 o úhrade rozpočtových prostriedkov prenesených z rozpočtového roka 2018 v súlade s článkom 26 ods. 5 nariadenia č. 1306/2013 (Ú. v. EÚ L 300, 2018, s. 4).

26      Keďže výška rozpočtových prostriedkov, ktoré Komisia vrátila prostredníctvom nariadení o vrátení, mala odrážať výšku súm, ktoré boli pôvodne zadržané z priamych platieb poľnohospodárom, Komisia sa v konečných záveroch rozhodla, že tieto rozpočtové prostriedky podrobí paušálnej oprave vo výške 2 % v súlade s opravami, ktoré v priebehu vyšetrovania uplatnila v súvislosti s režimom JPP a režimom ekologizácie, ako aj v súvislosti s režimom pre mladých poľnohospodárov (ďalej len „režim MP“) a režimom dobrovoľnej viazanej podpory (ďalej len „režim DVP“). Výška tejto paušálnej opravy teda predstavovala 654 697,95 eura.

27      V konečných záveroch napokon Komisia navrhla v prípade všetkých porušení, ktoré boli Českej republike vytýkané, vylúčiť z financovania Úniou sumu 44 098 570,70 eura, ktorá vyplýva z uplatnenia finančnej opravy v súlade s článkom 12 ods. 6 až 8 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 907/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie č. 1306/2013, pokiaľ ide o platobné agentúry a ostatné orgány, finančné hospodárenie, schvaľovanie účtovných závierok, zábezpeky a používanie eura (Ú. v. EÚ L 255, 2014, s. 18).

28      Listom z 21. októbra 2021 Komisia zaslala Českej republike súhrnnú správu (ďalej len „súhrnná správa“), v ktorej pripomenula jednotlivé fázy vyšetrovania, rozsah pripomienok, ktoré Česká republika vzniesla počas postupu schvaľovania súladu, a dôvody svojich konečných záverov.

29      Komisia 17. novembra 2021 prijala napadnuté rozhodnutie, ktorým uložila Českej republike finančnú opravu vo výške 44 098 570,70 eura.

B.      Následné vyšetrovanie AA/2020/012/CZ

30      Pred ukončením vyšetrovania Komisia začala následné vyšetrovanie voči Českej republike s cieľom podrobnejšie preskúmať určité už vyšetrené otázky (AA/2020/012/CZ, ďalej len „následné vyšetrovanie“), a to na základe článku 52 nariadenia č. 1306/2013 a článku 34 vykonávacieho nariadenia č. 908/2014. Následné vyšetrovanie sa zameralo najmä na porušenie týkajúce sa identifikácie trvalých trávnych porastov.

31      Od 31. augusta 2020 do 4. septembra 2020 Komisia v rámci následného vyšetrovania vykonala následnú kontrolu na mieste v Českej republike.

32      Listom z 23. októbra 2020 Komisia oznámila českým orgánom výsledky svojich overovaní v súlade s článkom 34 ods. 2 vykonávacieho nariadenia č. 908/2014. V tomto liste okrem iného uviedla, že následné vyšetrovanie odhalilo nedostatky v klasifikácii trvalých trávnych porastov, čím došlo k porušeniu článku 4 ods. 1 písm. h) nariadenia č. 1307/2013. Podľa jej názoru išlo o tie isté nedostatky, ktoré boli zistené v predbežných záveroch vyšetrovania. Komisia tiež požiadala české orgány o poskytnutie dodatočných informácií.

33      Dňa 1. júla 2021 sa Komisia a české orgány stretli na následnom bilaterálnom stretnutí.

34      Listom z 30. júla 2021 české orgány poskytli Komisii dodatočné informácie týkajúce sa klasifikácie trvalých trávnych porastov v zmysle článku 4 ods. 1 písm. h) nariadenia č. 1307/2013 (ďalej len „list z 30. júla 2021“).

35      Dňa 24. augusta 2021 Komisia zaslala Českej republike zápisnicu z následného bilaterálneho stretnutia. V tomto dokumente Komisia:

–        uviedla, že na základe informácií, ktoré poskytli české orgány na následnom bilaterálnom stretnutí a v liste z 30. júla 2021, považuje otázku existencie porušenia týkajúceho sa identifikácie trvalých trávnych porastov za obdobie, na ktoré sa vzťahuje následné vyšetrovanie, za uzavretú,

–        vyjadrila poľutovanie nad tým, že poskytnuté informácie, ktoré boli relevantné aj v rámci vyšetrovania, neboli českými orgánmi postúpené v rámci postupu schvaľovania súladu, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia.

II.    Návrhy účastníkov konania

36      Česká republika navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        čiastočne zrušil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka uloženia spornej finančnej opravy Komisiou z dôvodu porušení týkajúcich sa statusu aktívneho poľnohospodára, identifikácie trvalých trávnych porastov, výberu kontrolnej vzorky, vymáhania neoprávnených platieb a oneskoreného podania žiadosti, ako aj v rámci režimu finančnej disciplíny,

–        uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

37      Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu,

–        uložil Českej republike povinnosť nahradiť trovy konania.

III. O veci samej

38      Na podporu svojej žaloby Česká republika uvádza šesť žalobných dôvodov, pričom namieta po prvé porušenie týkajúce sa statusu aktívneho poľnohospodára, po druhé porušenie týkajúce sa identifikácie trvalých trávnych porastov, po tretie porušenie týkajúce sa výberu kontrolnej vzorky, po štvrté porušenie týkajúce sa vymáhania neoprávnených platieb, po piate porušenie týkajúce sa oneskoreného podania prihlášky a po šieste porušenie systému finančnej disciplíny.

A.      O prvom žalobnom dôvode, ktorým sa namieta porušenie týkajúce sa statusu aktívneho poľnohospodára

39      Prvý žalobný dôvod, ktorým sa namieta porušenie týkajúce sa statusu aktívneho poľnohospodára, sa skladá z dvoch častí.

1.      O prvej časti prvého žalobného dôvodu založenej na protiprávnosti uloženia napadnutej finančnej opravy Komisiou, keďže Česká republika neporušila článok 9 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013

40      V prvej časti prvého žalobného dôvodu Česká republika uvádza dve výhrady.

a)      O prvej výhrade, ktorou sa namieta porušenie článku 9 ods. 2 tretieho pododseku nariadenia č. 1307/2013 z dôvodu použitia jediného kritéria na preukázanie splnenia dvoch z troch podmienok upravených v tomto ustanovení

41      V tejto prvej výhrade Česká republika tvrdí, že neporušila článok 9 ods. 2 tretí pododsek nariadenia č. 1307/2013. Jej rozhodnutie použiť jediné kritérium na preukázanie dodržania podmienky stanovenej v článku 9 ods. 2 treťom pododseku písm. b) nariadenia č. 1307/2013, podľa ktorej poľnohospodárska činnosť žiadateľa nie je nepodstatná [ďalej len „podmienka podľa písm. b)“], ako aj podmienky stanovenej v článku 9 ods. 2 treťom pododseku písm. c) tohto nariadenia, podľa ktorej hlavným obchodným alebo podnikateľským cieľom žiadateľa je vykonávanie poľnohospodárskej činnosti [ďalej len „podmienka podľa písm. c)“], nie je protiprávne.

42      Komisia s touto výhradou nesúhlasí.

43      Na úvod je potrebné uviesť, že článok 9 ods. 2 prvý pododsek nariadenia č. 1307/2013 stanovuje vyvrátiteľnú domnienku, podľa ktorej sa fyzické alebo právnické osoby a skupiny fyzických alebo právnických osôb, ktoré vykonávajú činnosť patriacu do zoznamu vylúčených činností, nepovažujú za aktívnych poľnohospodárov a nie sú oprávnené na priame platby v rámci EPZF a EPFRV (ďalej len „vyvrátiteľná domnienka“). Podľa článku 9 ods. 2 tretieho pododseku nariadenia č. 1307/2013 však tie isté fyzické alebo právnické osoby a skupiny fyzických alebo právnických osôb môžu vyvrátiteľnú domnienku vyvrátiť, ak predložia overiteľné dôkazy predpísané členskými štátmi, z ktorých vyplýva, že je splnená jedna z týchto troch podmienok:

–        ročná výška priamych platieb je aspoň 5 % celkových príjmov, ktoré získali z nepoľnohospodárskych činností za posledné účtovné obdobie, za ktoré je takýto dôkaz k dispozícii,

–        ich poľnohospodárske činnosti nie sú nepodstatné,

–        ich hlavným obchodným alebo podnikateľským cieľom je výkon poľnohospodárskej činnosti.

44      Kritériá na uplatnenie podmienok stanovených v článku 9 ods. 2 treťom pododseku nariadenia č. 1307/2013 sú spresnené v článku 13 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 639/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie č. 1307/2013 a ktorým sa mení príloha X k uvedenému nariadeniu (Ú. v. EÚ L 181, 2014, s. 1). Toto ustanovenie stanovuje:

–        pokiaľ ide o podmienku podľa písm. b), že poľnohospodárske činnosti žiadateľa nie sú nepodstatné, ak celkové príjmy z poľnohospodárskych činností, ktoré žiadateľ získal v poslednom účtovnom období, za ktoré je k dispozícii príslušný dôkaz, predstavujú aspoň jednu tretinu celkových príjmov získaných v poslednom účtovnom období, za ktoré je k dispozícii príslušný dôkaz; členské štáty však môžu stanoviť iné kritériá, ktoré žiadateľovi umožnia preukázať, že jeho poľnohospodárske činnosti nie sú nepodstatné,

–        pokiaľ ide o podmienku podľa písm. c), že poľnohospodárska činnosť sa považuje za hlavný obchodný alebo podnikateľský cieľ právnickej osoby, ak je táto činnosť ako taká zapísaná v úradnom obchodnom registri alebo v iných rovnocenných úradných záznamoch členského štátu; v prípade fyzickej osoby sa vyžadujú rovnocenné záznamy; ak takéto registre neexistujú, členský štát použije rovnocenné dôkazy; členské štáty môžu stanoviť alternatívne kritériá, na základe ktorých sa má poľnohospodárska činnosť považovať za hlavný obchodný alebo podnikateľský cieľ fyzickej alebo právnickej osoby.

45      V tomto kontexte je potrebné analyzovať štyri argumenty, ktoré uviedla Česká republika.

1)      O prvom argumente, podľa ktorého článok 13 ods. 1 tretí pododsek a ods. 3 tretí pododsek delegovaného nariadenia č. 639/2014 dáva členským štátom možnosť určiť alternatívne kritériá k tým, ktoré vymedzuje, a nestanovuje žiadne obmedzenie, pokiaľ ide o ich voľbu

46      Týmto prvým argumentom Česká republika pripomína, že kritériá výkladu podmienky podľa písm. b) a podmienky podľa písm. c) sú stanovené v článku 13 ods. 1 a 3 delegovaného nariadenia č. 639/2014.

47      V tejto súvislosti Česká republika tvrdí, že článok 13 ods. 1 prvý pododsek a ods. 3 prvý pododsek delegovaného nariadenia č. 639/2014 stanovujú dve rozdielne kritériá na posúdenie splnenia podmienky podľa písm. b) a podmienky podľa písm. c). Podľa jej názoru toto ustanovenie stanovuje, že na preukázanie splnenia podmienky podľa písm. b) je potrebné preukázať, že aspoň jednu tretinu príjmov žiadateľa o pomoc tvoria príjmy z poľnohospodárstva (ďalej len „kritérium príjmov z poľnohospodárstva“), a na preukázanie splnenia podmienky podľa písm. c) je potrebné preukázať, že vykonávanie poľnohospodárskej činnosti žiadateľom o pomoc je doložené úradným obchodným registrom alebo iným rovnocenným úradným záznamom. Česká republika však pripomína, že odchylne od týchto kritérií článok 13 ods. 1 tretí pododsek a ods. 3 tretí pododsek delegovaného nariadenia č. 639/2014 dávajú členským štátom možnosť stanoviť alternatívne kritériá na preukázanie toho, že žiadateľ o pomoc spĺňa podmienku podľa písm. b) a podmienku podľa písm. c).

48      Okrem toho podľa Českej republiky článok 13 ods. 1 prvý pododsek a ods. 3 prvý pododsek delegovaného nariadenia č. 639/2014 nestanovujú žiadne obmedzenie výberu alternatívnych kritérií, ktoré majú členské štáty prijať na preukázanie splnenia podmienok podľa písm. b) a podľa písm. c), a nebránia týmto štátom, aby na preukázanie splnenia týchto dvoch podmienok použili rovnaké kritérium, keďže v tomto ohľade majú široké oprávnenie voľnej úvahy.

49      V dôsledku toho sa Česká republika domnieva, že v danom prípade mohla slobodne uplatniť kritérium týkajúce sa príjmov z poľnohospodárstva s cieľom preukázať splnenie podmienok podľa písm. b) a c). Išlo totiž o relevantné kritérium na preukázanie nielen toho, že poľnohospodárska činnosť žiadateľa nebola nepodstatná [podmienka podľa písm. b)], ale aj toho, že poľnohospodárska činnosť bola hlavným obchodným alebo podnikateľským cieľom žiadateľa [podmienka podľa písm. c)].

50      Treba konštatovať, že hoci je nesporné, že článok 13 ods. 1 tretí pododsek a ods. 3 tretí pododsek delegovaného nariadenia č. 639/2014 dávajú členským štátom možnosť určiť alternatívne kritériá ku kritériám v nich definovaným a nekladú žiadne obmedzenia na výber týchto kritérií, skutočnosťou zostáva, že členské štáty musia použiť tieto alternatívne kritériá na posúdenie splnenia troch podmienok uvedených v článku 9 ods. 2 treťom pododseku nariadenia č. 1307/2013.

51      Výber iných kritérií členskými štátmi v zmysle článku 13 ods. 1 tretieho pododseku a ods. 3 tretieho pododseku delegovaného nariadenia č. 639/2014 teda nemôže viesť k tomu, že jedna z podmienok uvedených v článku 9 ods. 2 treťom pododseku nariadenia č. 1307/2013 stratí svoj účel, a viesť teda k obmedzeniu možností, ktoré majú príjemcovia pomoci k dispozícii na vyvrátenie vyvrátiteľnej domnienky.

52      V prejednávanej veci Česká republika tým, že použila kritérium týkajúce sa príjmov z poľnohospodárstva na preukázanie splnenia podmienky podľa písm. b) a zároveň podmienky podľa písm. c), obmedzila počet podmienok umožňujúcich príjemcom pomoci vyvrátiť vyvrátiteľnú domnienku na dve. Toto rozhodnutie je teda v rozpore s článkom 9 ods. 2 tretím pododsekom nariadenia č. 1307/2013, ktorý výslovne stanovuje, že príjemca pomoci má tri rôzne možnosti, ako vyvrátiť vyvrátiteľnú domnienku.

53      Prvý argument by sa preto mal zamietnuť.

2)      O druhom argumente, podľa ktorého v Českej republike neexistoval rovnocenný úradný register ani doklad umožňujúci preukázať, že hlavným obchodným alebo podnikateľským cieľom žiadateľa o podporu je poľnohospodárska činnosť

54      Týmto druhým argumentom Česká republika tvrdí, že rozhodnutie použiť kritérium týkajúce sa príjmov z poľnohospodárstva na preukázanie splnenia podmienky podľa písm. b) a zároveň podmienky podľa písm. c) bolo nevyhnutné z dôvodu, že podľa jej vnútroštátneho práva neexistoval žiadny register ani rovnocenný úradný doklad, ktorý by umožňoval preukázať, že hlavnou činnosťou alebo podnikateľským zámerom žiadateľa o pomoc je poľnohospodárska činnosť, ako to stanovuje článok 9 ods. 2 tretí pododsek písm. c) nariadenia č. 1307/2013 a článok 13 ods. 3 druhý pododsek delegovaného nariadenia č. 639/2014.

55      Treba uviesť, že ak v jej vnútroštátnom práve neexistuje register ani rovnocenný úradný doklad, ktorý by umožňoval preukázať splnenie podmienky podľa písm. c), Česká republika mohla v súlade s článkom 13 ods. 3 tretím pododsekom delegovaného nariadenia č. 639/2014 stanoviť alternatívne kritérium na preukázanie splnenia podmienky podľa písm. c).

56      Z toho vyplýva, že v prejednávanej veci si Česká republika mohla zvoliť iné kritérium na preukázanie splnenia podmienky podľa písm. c) bez toho, aby sa musela opierať o kritérium týkajúce sa príjmov z poľnohospodárstva, ktoré už použila na preukázanie splnenia podmienky podľa písm. b).

57      Druhý argument je preto potrebné zamietnuť.

3)      O treťom argumente, podľa ktorého Komisia potvrdila možnosť uplatniť kritérium týkajúce sa príjmov z poľnohospodárstva na preukázanie existencie podmienky podľa písm. b) a zároveň podmienky podľa písm. c)

58      Česká republika týmto tretím argumentom poukazuje na to, že možnosť uplatniť kritérium týkajúce sa príjmov z poľnohospodárstva na preukázanie existencie podmienky podľa písm. b), ako aj podmienky podľa písm. c) potvrdila Komisia pri príležitosti prezentácie členským štátom, ktorá sa konala 27. októbra 2015 a týkala sa posudzovania statusu aktívneho poľnohospodára (ďalej len „prezentácia pre členské štáty“).

59      Treba uviesť, že aj za predpokladu, že by prezentácia pre členské štáty mohla byť pre Komisiu záväzná z hľadiska výkladu, ktorý sa má podať k článku 9 ods. 2 tretiemu pododseku nariadenia č. 1307/2013, Komisia v ňom spresnila, že kritérium týkajúce sa príjmov z poľnohospodárstva sa môže použiť ako alternatívne kritérium na preukázanie podmienky podľa písm. c) len vtedy, ak ho členský štát nepoužije aj na preukázanie podmienky podľa písm. b).

60      Tretí argument je preto potrebné zamietnuť.

4)      O štvrtom argumente, podľa ktorého článok 9 ods. 7 nariadenia č. 1307/2013 zmeneného nariadením č. 2017/2393 stanovuje, že členské štáty sa môžu rozhodnúť, že na preukázanie statusu aktívneho poľnohospodára u žiadateľa o pomoc sa možno odvolať len na jednu alebo dve z podmienok stanovených v článku 9 ods. 2 treťom pododseku nariadenia č. 1307/2013

61      Týmto štvrtým argumentom Česká republika tvrdí, že článok 9 ods. 7 nariadenia č. 1307/2013, zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2393 z 13. decembra 2017, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1305/2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom EPFRV, nariadenie (EÚ) č. 1306/2013, č. 1307/2013, č. 1308/2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a nariadenie (EÚ) č. 652/2014, ktorým sa stanovuje hospodárenie s výdavkami týkajúcimi sa potravinového reťazca, zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, ako aj zdravia rastlín a rastlinného rozmnožovacieho materiálu (Ú. v. EÚ L 350, 2017, s. 15), stanovuje, že členské štáty môžu rozhodnúť, že na preukázanie statusu aktívneho poľnohospodára u žiadateľa o pomoc sa uplatní len jedna alebo dve z podmienok stanovených v článku 9 ods. 2 treťom pododseku nariadenia č. 1307/2013.

62      Je pravda, že článok 9 ods. 7 nariadenia č. 1307/2013 v súčasnosti platnom znení po nadobudnutí účinnosti nariadenia č. 2017/2393, stanovuje, že členské štáty môžu rozhodnúť, že osoby alebo skupiny osôb sa môžu odvolávať len na jednu alebo dve z troch podmienok uvedených v článku 9 ods. 2 treťom pododseku nariadenia č. 1307/2013 s cieľom preukázať, že sú aktívnymi poľnohospodármi.

63      Táto možnosť je však časovo obmedzená v tom zmysle, že členské štáty ju môžu využiť až od roku 2018 a je podmienená tým, že dotknutý členský štát zašle Komisii oznámenie najneskôr do 31. marca 2018, ak sa rozhodnutie uplatňuje od roku 2018, alebo do 1. augusta roku predchádzajúceho uplatneniu rozhodnutia, ak sa uplatňuje od neskoršieho roku.

64      V prejednávanej veci sa vyšetrovanie, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia, vzťahuje na roky 2015 až 2017. Možnosť, ktorú členským štátom dáva nový článok 9 ods. 7 nariadenia č. 1307/2013, a to obmedziť podmienky stanovené v článku 9 ods. 2 treťom pododseku tohto nariadenia na jednu alebo dve, bolo možné využiť až od roku 2018, t. j. po skutkových okolnostiach prejednávanej veci, a preto ju treba považovať za irelevantnú pre riešenie tejto veci.

65      Štvrtý argument, a v dôsledku toho aj prvá výhrada ako celok, musia byť preto zamietnuté.

b)      O druhej výhrade, ktorou sa namieta porušenie článku 9 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013 z dôvodu, že pri kontrole statusu žiadateľa o pomoc ako aktívneho poľnohospodára neboli zohľadnené prepojené spoločnosti

66      Touto druhou výhradou Česká republika tvrdí, že neporušila článok 9 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013 z dôvodu, že pri kontrole statusu žiadateľa o podporu ako aktívneho poľnohospodára nezohľadnila prepojené spoločnosti.

67      V tejto súvislosti tvrdí, že výraz „skupin[y] fyzických alebo právnických osôb“ uvedený v článku 9 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013 sa vzťahuje len na skupiny fyzických alebo právnických osôb s vylúčením prepojených spoločností. Podľa Českej republiky to znamená, že len vo vzťahu ku skupine ako celku je potrebné overiť existenciu podmienok uvedených v tomto ustanovení, ktoré umožňujú žiadateľovi o pomoc získať status aktívneho poľnohospodára.

68      Komisia s touto výhradou nesúhlasí.

69      Na úvod je potrebné uviesť, že pojem „skupin[y] fyzických alebo právnických osôb“ obsiahnutý v článku 9 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013, ktorého význam je pripomenutý v bode 43 vyššie, nie je vymedzený ani v nariadení č. 1307/2013, ani v delegovanom nariadení č. 639/2014, ktoré však stanovuje kritériá na vykonávanie článku 9 nariadenia č. 1307/2013.

70      Pokiaľ ide o prepojené spoločnosti, treba uviesť, že ani v nariadení č. 1307/2013, ani v delegovanom nariadení č. 639/2014, ani v usmernení Komisie DSCG/2014/29 z 15. apríla 2014, ktoré stanovuje kritériá výkladu článku 9 nariadenia č. 1307/2013, sa nenachádza žiadny odkaz na tento pojem, a tým skôr ani jeho definícia.

71      Komisia však v prezentácii pre členské štáty uviedla, že článok 9 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013 sa má vykladať v tom zmysle, že činnosti, ktoré patria na zoznam vylúčených činností, sú také, ktoré môžu vykonávať fyzické alebo právnické osoby alebo ich skupiny priamo alebo prostredníctvom prepojenej spoločnosti.

72      Okrem toho Komisia v liste zaslanom nemeckému ministerstvu potravinárstva a poľnohospodárstva 29. januára 2016, ktorý bol následne sprístupnený ostatným členským štátom, uviedla, že v zmysle článku 9 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013 sa pod pojmom „prepojená spoločnosť“ má rozumieť akýkoľvek subjekt priamo alebo nepriamo prepojený so žiadateľom o pomoc vzťahom kontroly, ktorá má formu úplného alebo väčšinového vlastníctva.

73      V tomto kontexte treba analyzovať štyri argumenty, ktoré Česká republika uviedla na podporu svojej druhej výhrady.

1)      O prvom argumente, podľa ktorého je zahrnutie prepojených spoločností do pôsobnosti článku 9 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013 v rozpore so znením tohto ustanovenia

74      Týmto prvým argumentom Česká republika tvrdí, že zo znenia článku 9 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013 nevyplýva, že členský štát musí pri kontrole podmienok prístupu k statusu aktívneho poľnohospodára zohľadňovať spoločnosti prepojené so žiadateľom o pomoc. Z toho podľa Českej republiky vyplýva, že článok 9 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013 sa má vykladať v tom zmysle, že fyzickým osobám, právnickým osobám alebo skupinám fyzických alebo právnických osôb, ktoré samy vykonávajú jednu z činností uvedených na zozname vylúčených činností, sa neposkytuje žiadna priama platba.

75      Komisia tento argument spochybňuje.

76      Po prvé možno konštatovať, že pojem „prepojené spoločnosti“ sa v znení článku 9 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013 nevyskytuje.

77      Po druhé treba poznamenať, že skupina v podstate označuje súhrn subjektov, ktoré sú navzájom prepojené v rámci tej istej organizácie. Pojem „skupina“ by sa preto mal vykladať podobne ako pojem „zoskupenie“ a mal by sa vzťahovať na akýkoľvek súhrn fyzických alebo právnických osôb, ktoré sú navzájom prepojené v rámci tej istej viac alebo menej štruktúrovanej podnikovej organizácie. Z toho vyplýva, že skupina fyzických alebo právnických osôb zahŕňa aj prepojené spoločnosti.

78      Za týchto okolností treba konštatovať, že podľa článku 9 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013 sú činnosti, na ktoré sa vzťahuje zoznam vylúčených činností také, ktoré môže vykonať žiadateľ o pomoc – skupina fyzických alebo právnických osôb priamo, ako aj prostredníctvom prepojenej spoločnosti, ktorá je súčasťou tej istej skupiny. Podobne ak žiadateľ o pomoc nie je skupinou, ale fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá je súčasťou skupiny, ide o činnosti uvedené na zozname vylúčených činností, ktoré môže vykonávať priamo alebo prostredníctvom prepojenej spoločnosti, ktorá je súčasťou tej istej skupiny.

79      Prvý argument je preto potrebné zamietnuť.

2)      O druhom argumente, podľa ktorého zahrnutie prepojených spoločností do pôsobnosti článku 9 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013 je v rozpore s definíciou „poľnohospodár[a]“ uvedenou v článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1307/2013

80      Týmto druhým argumentom Česká republika tvrdí, že pojem „aktívny poľnohospodár“ v zmysle článku 9 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013 sa musí vykladať v spojení s pojmom „poľnohospodár“ podľa článku 4 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia. Pojem „aktívny poľnohospodár“, ako aj pojem „poľnohospodár“ sa totiž vzťahujú na samotných žiadateľov s vylúčením prepojených spoločností.

81      Komisia tento argument spochybňuje.

82      Treba uviesť, že v článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1307/2013 sa ako poľnohospodár definuje fyzická alebo právnická osoba alebo skupina fyzických alebo právnických osôb bez ohľadu na právne postavenie takejto skupiny a jej členov podľa vnútroštátneho práva, ktorej podnik sa nachádza v rámci územnej pôsobnosti zmlúv, ako je vymedzená v článku 52 ZEÚ v spojení s článkami 349 a 355 ZFEÚ.

83      Existenciu prepojenia medzi pojmom „aktívny poľnohospodár“ v zmysle článku 9 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013 a pojmom „poľnohospodár“ v zmysle článku 4 ods. 1 písm. a) uvedeného nariadenia potvrdzuje judikatúra, podľa ktorej na to, aby osoba mohla byť zahrnutá pod pojem aktívny poľnohospodár, musí najprv spĺňať požiadavky uvedené v článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1307/2013 týkajúce sa pojmu „poľnohospodár“ (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. apríla 2022, Avio Lucos, C‑176/20, EU:C:2022:274, bod 54).

84      Existencia prepojenia medzi pojmom „poľnohospodár“ a pojmom „aktívny poľnohospodár“ však nemôže spochybniť záver uvedený v bode 78 vyššie, podľa ktorého žiadateľ o pomoc môže podľa článku 9 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013 vykonávať činnosti, na ktoré sa vzťahuje zoznam vylúčených činností, tak priamo, ako aj prostredníctvom prepojenej spoločnosti, ktorá je súčasťou tej istej skupiny.

85      Na rozdiel od toho, čo tvrdí Česká republika, totiž zo znenia článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1307/2013 nevyplýva, že na to, aby sa fyzická osoba, právnická osoba alebo skupina fyzických alebo právnických osôb mohla kvalifikovať ako poľnohospodár, musí tieto činnosti vykonávať priamo.

86      Druhý argument je preto potrebné zamietnuť.

3)      O treťom argumente, podľa ktorého je zahrnutie prepojených spoločností do pôsobnosti článku 9 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013 v rozpore s účelom tohto ustanovenia

87      Týmto tretím argumentom Česká republika tvrdí, že zahrnutie prepojených spoločností do pôsobnosti článku 9 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013 je v rozpore s účelom tohto ustanovenia, ktorým je obmedziť priame platby v rámci SPP na poľnohospodárov, ktorí sami vykonávajú poľnohospodársku činnosť, ktorá nie je nepodstatná.

88      Komisia tento argument spochybňuje.

89      Je potrebné uviesť, že účel pravidiel týkajúcich sa pojmu „aktívny poľnohospodár“ je spresnený v odôvodnení 10 nariadenia č. 1307/2013, v ktorom sa uvádza najmä toto:

„Skúsenosti získané pri uplatňovaní rôznych režimov podpory poľnohospodárom ukazujú, že v mnohých prípadoch sa podpora poskytla fyzickým alebo právnickým osobám, ktorých podnikanie sa nezameriavalo na poľnohospodársku činnosť alebo sa na ňu zameriavalo len okrajovo. S cieľom zabezpečiť lepšie zacielenie podpory by sa členské mali vyhnúť tomu, aby priame platby poskytovali určitým fyzickým a právnickým osobám, pokiaľ nemôžu tieto osoby preukázať, že ich poľnohospodárska činnosť nie je okrajová.“

90      Z toho vyplýva, že na rozdiel od tvrdenia Českej republiky, odôvodnenie 10 nariadenia č. 1307/2013 nevyžaduje, aby činnosti, na ktoré sa vzťahuje zoznam vylúčených činností, vykonávali priamo žiadatelia, či už ide o fyzickú osobu, právnickú osobu alebo skupinu fyzických alebo právnických osôb.

91      Článok 9 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013 sa má vzhľadom na svoj účel, ktorým je zabrániť riziku podvodov na úkor rozpočtu Únie a obmedziť platby v rámci SPP na poľnohospodárov, ktorí skutočne vykonávajú poľnohospodársku činnosť, vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje bez ohľadu na to, či žiadateľ, či už fyzická alebo právnická osoba alebo dotknutá skupina, vykonáva jednu z činností uvedených na zozname vylúčených činností priamo alebo prostredníctvom prepojených spoločností.

92      Ak by sa totiž na prepojené spoločnosti neprihliadalo, žiadatelia by mohli rozdeliť svoje činnosti medzi niekoľko prepojených právnických osôb s cieľom obísť obmedzenia, ktoré toto ustanovenie ukladá pre uznanie ich statusu aktívnych poľnohospodárov. Kontrola vykonávaná príslušnými orgánmi členských štátov by sa tak obmedzila na poľnohospodárske činnosti vykonávané priamo žiadateľom s vylúčením činností vykonávaných prostredníctvom prepojených spoločností.

93      V tejto súvislosti Česká republika v replike uvádza, že na riziko, že by žiadateľ o pomoc mohol úmyselne rozdeliť svoje činnosti na viacero právnych subjektov s cieľom obísť uplatňovanie článku 9 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013, sa vzťahuje článok 60 nariadenia č. 1306/2013.

94      V prvom rade však treba poznamenať, že článok 60 nariadenia č. 1306/2013 nestačí na zabránenie riziku podvodu na úkor rozpočtu Únie, ktorý by bol dôsledkom rozdelenia činností žiadateľa z hľadiska statusu aktívneho poľnohospodára. Toto ustanovenie totiž uvádza:

„Bez toho, aby boli dotknuté osobitné ustanovenia, na základe právnych predpisov v oblasti poľnohospodárstva sa neposkytnú nijaké výhody v prospech fyzických alebo právnických osôb, pri ktorých sa zistilo, že v rozpore s cieľmi uvedených právnych predpisov sa podmienky požadované na získanie takýchto výhod umelo vytvorili.“

95      Po druhé podľa ustálenej judikatúry si dôkaz umelého vytvorenia podmienok v zmysle článku 60 nariadenia č. 1306/2013 vyžaduje jednak súbor objektívnych okolností, z ktorých vyplýva, že napriek formálnemu dodržaniu podmienok ustanovených relevantnou právnou úpravou nebol dosiahnutý cieľ tejto právnej úpravy, a jednak subjektívny prvok spočívajúci v úmysle získať výhodu vyplývajúcu z právnej úpravy Únie tým, že sa umelo vytvoria podmienky potrebné na jej získanie [pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. júla 2005, Eichsfelder Schlachtbetrieb, C‑515/03, EU:C:2005:491, bod 39, a zo 7. februára 2023, Confédération paysanne a i. (Náhodná mutagenéza in vitro), C‑688/21, EU:C:2023:75, bod 33].

96      Vzhľadom na širokú pôsobnosť článku 60 nariadenia č. 1306/2013 a obmedzenia z hľadiska dokazovania stanovené judikatúrou uvedenou v bode 95 vyššie sa za týchto okolností môže stať, že zneužívajúca praktika spočívajúca v obchádzaní uplatňovania pravidiel týkajúcich sa statusu aktívneho poľnohospodára nepatrí do pôsobnosti článku 60 nariadenia č. 1306/2013, ale napriek tomu predstavuje porušenie článku 9 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013.

97      Nemožno teda tvrdiť, že toto ustanovenie samo osebe postačuje na to, aby sa predišlo riziku, že žiadateľ o pomoc rozdelí svoje činnosti do viacerých právnych subjektov s cieľom vyhnúť sa kontrole svojho statusu aktívneho poľnohospodára podľa článku 9 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013.

98      Tretí argument je preto potrebné zamietnuť.

4)      O štvrtom argumente, podľa ktorého je zahrnutie prepojených spoločností do pôsobnosti článku 9 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013 v rozpore so zásadou právnej istoty

99      Vo svojom štvrtom argumente Česká republika uvádza, že v súlade so zásadou právnej istoty môže Komisia uložiť členskému štátu povinnosť finančnej opravy len vtedy, ak porušenie, ktoré sa mu vytýka, jasne a presne vyplýva z platného právneho rámca. V tomto prípade však zahrnutie prepojených spoločností do pôsobnosti článku 9 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013 jasne a presne z platného právneho rámca nevyplýva.

100    Komisia tento argument spochybňuje.

101    Podľa ustálenej judikatúry akákoľvek povinnosť uložená členským štátom, ktorá môže mať pre ne finančné dôsledky, musí byť dostatočne jasná a presná, aby mohli porozumieť jej rozsahu a splniť ju. Zásada právnej istoty, ktorá patrí medzi všeobecné zásady práva Únie, totiž vyžaduje, aby boli právne pravidlá jasné, presné a aby mali predvídateľné účinky s cieľom umožniť dotknutým osobám orientovať sa v situáciách a právnych vzťahoch v pôsobnosti právneho poriadku Únie (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. septembra 2018, Česká republika/Komisia, C‑4/17 P, EU:C:2018:678, bod 58; zo 17. novembra 2022, Avicarvil Farms, C‑443/21, EU:C:2022:899, bod 46, a z 19. decembra 2019, Česká republika/Komisia, T‑509/18, EU:T:2019:876, bod 40).

102    V prejednávanej veci však v zmysle tejto judikatúry z právnych pravidiel jasne a presne vyplýva, že skupina fyzických alebo právnických osôb alebo fyzická alebo právnická osoba, ktorá je súčasťou skupiny, môže vykonávať činnosti, na ktoré sa vzťahuje zoznam vylúčených činností, tak priamo, ako aj prostredníctvom prepojenej spoločnosti, ktorá je súčasťou tej istej skupiny.

103    Za týchto okolností treba štvrtý argument zamietnuť.

104    V dôsledku toho treba druhú výhradu, a teda aj prvú časť prvého žalobného dôvodu, v celom rozsahu zamietnuť.

2.      O druhej časti prvého žalobného dôvodu založenej na tom, že Komisia porušila článok 52 ods. 2 nariadenia č. 1306/2013 a zásadu proporcionality z dôvodu, že výška napadnutej finančnej opravy za údajné porušenie týkajúce sa statusu aktívneho poľnohospodára nezodpovedá závažnosti vytýkaného nesúladu s právnymi predpismi

105    V druhej časti prvého žalobného dôvodu Česká republika tvrdí, že Komisia porušila článok 52 ods. 2 nariadenia č. 1306/2013 a zásadu proporcionality z dôvodu, že výška finančnej opravy za údajné porušenie týkajúce sa statusu aktívneho poľnohospodára nezodpovedá závažnosti vytýkaného nesúladu s právnymi predpismi.

106    Na úvod treba uviesť, že článok 52 ods. 2 nariadenia č. 1306/2013 upravuje tri druhy opráv: „vypočítanú“ opravu, „extrapolovanú“ opravu a „paušálnu“ opravu. Okrem toho stanovuje hierarchiu medzi týmito opravami. Vypočítaná oprava sa uplatňuje vtedy, keď možno identifikovať presné sumy neoprávnene vynaložených prostriedkov. V opačnom prípade možno uplatniť extrapolovanú opravu alebo paušálnu opravu, pričom sa rozumie, že paušálna oprava sa uplatňuje len vtedy, ak vzhľadom na povahu veci, alebo preto, že členský štát neposkytol Komisii potrebné informácie, nie je možné ani pri vynaložení primeraného úsilia presne určiť finančnú ujmu spôsobenú Únii.

107    Okrem toho z článku 12 ods. 6 delegovaného nariadenia č. 907/2014 vyplýva, že len v prípade, ak nie sú splnené podmienky na uplatnenie vypočítanej alebo extrapolovanej opravy alebo ak je povaha veci taká, že sumy, ktoré sa majú vylúčiť, nemožno jednoznačne určiť, môže Komisia uplatniť paušálnu opravu, pričom zohľadní povahu a závažnosť porušenia a svoj vlastný odhad rizika finančnej ujmy pre Úniu. Pri uplatňovaní paušálnej opravy musí Komisia pri vynaložení primeraného úsilia zohľadniť aj druh zisteného nesúladu, a najmä určiť, či ide o nedostatok v hlavnej kontrole alebo vo vedľajšej kontrole.

108    Okrem toho podľa ustálenej judikatúry zásada proporcionality ako všeobecná zásada práva Únie vyžaduje, aby akty inštitúcií Únie neprekračovali hranice toho, čo je vhodné a nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného cieľa (pozri rozsudok z 12. februára 2020, Maďarsko/Komisia, T‑505/18, neuverejnený, EU:T:2020:56, bod 105 a citovanú judikatúru). Keď sa teda ponúka viacero vhodných možností, treba využiť tú najmenej obmedzujúcu a spôsobené ťažkosti nesmú byť vo vzťahu k sledovaným cieľom prehnané (pozri rozsudok z 3. marca 2016, Španielsko/Komisia, T‑675/14, neuverejnený, EU:T:2016:123, bod 51 a citovanú judikatúru).

109    V prejednávanej veci Komisia uložila Českej republike jedinú paušálnu opravu za dve zložky porušenia týkajúceho sa statusu aktívneho poľnohospodára, ktoré boli napadnuté v prvej časti prvého žalobného dôvodu, a to za porušenie článku 9 ods. 2 tretieho pododseku nariadenia č. 1307/2013 z dôvodu použitia jediného kritéria na preukázanie splnenia dvoch z troch podmienok stanovených v tomto ustanovení a porušenie článku 9 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013 z dôvodu nezohľadnenia prepojených spoločností pri overovaní statusu žiadateľa o pomoc ako aktívneho poľnohospodára. Paušálna oprava uložená Komisiou predstavuje 5 % z 10 % platieb, ktoré Česká republika vyplatila v rozpore s ustanoveniami týkajúcimi sa statusu aktívneho poľnohospodára.

110    V tomto kontexte treba analyzovať dve výhrady, ktoré Česká republika uviedla v druhej časti prvého žalobného dôvodu.

a)      O prvej výhrade založenej na neexistencii finančnej ujmy, ktorá by mohla odôvodniť uloženie napadnutej finančnej opravy Komisiou v súvislosti s údajným porušením týkajúcim sa statusu aktívneho poľnohospodára

111    Česká republika v tejto prvej výhrade uvádza, že údajné porušenie týkajúce sa statusu aktívneho poľnohospodára nespôsobilo Únii žiadnu finančnú ujmu, ktorá by odôvodňovala uloženie napadnutej finančnej opravy zo strany Komisie.

112    V tejto súvislosti Česká republika pripomína, že – ako uviedla v liste z 11. decembra 2018 a v liste českého ministerstva poľnohospodárstva z 9. októbra 2015 – po zamietnutí žiadostí o prístup k statusu aktívneho poľnohospodára na základe článku 9 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013 jej orgány nepoužili sumy určené pre aktívnych poľnohospodárov v prospech ostatných poľnohospodárov v rámci iných režimov pomoci. V dôsledku toho Česká republika tvrdí, že zamietnutie žiadostí o status aktívneho poľnohospodára neviedlo k zvýšeniu platieb pre ostatných poľnohospodárov a že zamietnutím týchto žiadostí nevznikla žiadna finančná ujma.

113    Okrem toho Česká republika uvádza, že žiaden zo žiadateľov, ktorým orgány Českej republiky zamietli prístup k statusu aktívneho poľnohospodára na základe kritéria týkajúceho sa príjmov z poľnohospodárstva na preukázanie podmienky podľa písm. c), by nemohol využiť tento status a s ním súvisiace platby v rámci EPZF a EPFRV, aj keby sa použilo iné kritérium. Podľa Českej republiky teda zamietnutím týchto žiadostí o pomoc nemôže vzniknúť žiadna finančná ujma pre rozpočet Únie.

114    Komisia s touto výhradou nesúhlasí.

115    Na úvod je potrebné uviesť, že podľa ustálenej judikatúry prináleží Komisii, aby pri spochybňovaní výsledkov kontrol vykonaných vnútroštátnymi orgánmi a na účely preukázania existencie porušenia pravidiel SPP predložila dôkazy o vážnych a odôvodnených pochybnostiach, ktoré má v súvislosti s týmito kontrolami alebo týmito údajmi. Komisia nemusí vyčerpávajúcim spôsobom preukazovať nedostatočnosť týchto kontrol ani nesprávnosť týchto údajov. Toto zmiernenie dôkazného bremena Komisie sa vysvetľuje tým, že práve členský štát má najlepšie predpoklady na zhromažďovanie a overovanie údajov potrebných na schválenie účtovnej závierky európskych poľnohospodárskych fondov (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. decembra 2019, Grécko/Komisia, T‑295/18, neuverejnený, EU:T:2019:880, bod 77 a citovanú judikatúru, a z 25. júna 2020, Poľsko/Komisia, T‑506/18, neuverejnený, EU:T:2020:282, bod 31 a citovanú judikatúru).

116    Podľa judikatúry je teda v prípade vážnej a odôvodnenej pochybnosti vyjadrenej Komisiou na členskom štáte, aby predložil čo najpodrobnejšie a najúplnejšie dôkazy o skutočnom stave svojich kontrol alebo číselných údajov a prípadne o nesprávnosti tvrdení Komisie (pozri rozsudok z 12. novembra 2015, Taliansko/Komisia, T‑255/13, neuverejnený, EU:T:2015:838, bod 55 a citovanú judikatúru).

117    Z toho vyplýva, že dotknutý členský štát nemôže vyvrátiť zistenia Komisie bez toho, aby svoje tvrdenia podložil dôkazmi preukazujúcimi existenciu spoľahlivého a funkčného kontrolného systému. Ak sa mu nepodarí preukázať, že tvrdenia Komisie sú nesprávne, tieto tvrdenia predstavujú informácie, ktoré môžu vyvolať vážne pochybnosti, pokiaľ ide o zavedenie primeraného a efektívneho súboru opatrení dohľadu a kontroly (pozri rozsudky z 19. decembra 2019, Grécko/Komisia, T‑295/18, neuverejnený, EU:T:2019:880, bod 77 a citovanú judikatúru, a z 25. júna 2020, Poľsko/Komisia, T‑506/18, neuverejnený, EU:T:2020:282, bod 31 a citovanú judikatúru).

118    V prejednávanej veci Komisia v rámci postupu schvaľovania súladu, ktorý viedol k vydaniu napadnutého rozhodnutia, dospela k názoru, že zamietnutie žiadostí o prístup k statusu aktívneho poľnohospodára by mohlo viesť k riziku zvýšenia platieb vyplácaných Českou republikou iným poľnohospodárom v rámci rôznych režimov pomoci. V tejto súvislosti Komisia uviedla, že suma priamych platieb, ktoré sa môžu každoročne poskytnúť členskému štátu, nesmie prekročiť strop stanovený v súlade s článkom 6 nariadenia č. 1307/2013. Podľa Komisie by tak po zamietnutí žiadostí o prístup k statusu aktívneho poľnohospodára mohlo vzniknúť riziko, že Česká republika v rámci povoleného stropu použije sumy určené na platby podľa ustanovení upravujúcich status aktívneho poľnohospodára na financovanie poľnohospodárov v rámci iných režimov pomoci, a to vyššími sumami. Podľa názoru Komisie by zvýšenie platieb v rámci iných režimov pomoci predstavovalo riziko pre rozpočet Únie, pretože by nebolo podporené prvkami špecifickými pre tieto režimy pomoci, ale bolo by jednoducho dôsledkom zamietnutia žiadostí o prístup k statusu aktívneho poľnohospodára.

119    Za týchto okolností mala Česká republika v súlade s judikatúrou uvedenou v bodoch 115 a 117 vyššie na vylúčenie vážnych a odôvodnených pochybností vyjadrených Komisiou predložiť čo najpodrobnejšie a najúplnejšie dôkazy o tom, že zamietnutie žiadostí o prístup k statusu aktívneho poľnohospodára na základe článku 9 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013 nespôsobilo finančnú ujmu pre rozpočet Únie.

120    To sa v tomto prípade nestalo.

121    Po prvé Česká republika síce v liste z 11. decembra 2018 poskytla podrobné údaje o deviatich žiadateľoch, ktorí boli vylúčení zo statusu aktívneho poľnohospodára podľa článku 9 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013, a uviedla, že toto vylúčenie nespôsobilo finančnú ujmu rozpočtu Únie, pretože neviedlo k zvýšeniu platieb vyplácaných ostatným poľnohospodárom. Na podporu svojich tvrdení však nepredložila žiadne dôkazy.

122    Po druhé Česká republika v žalobe poukazuje na list, ktorý ministerstvo poľnohospodárstva, odbor priamych platieb zaslalo 27. októbra 2015 Štátnemu intervenčnému poľnohospodárskemu fondu, riaditeľstvu odboru priamych platieb a environmentálnej pomoci a v ktorom sa uvádza, že minister poľnohospodárstva Českej republiky schválil sadzby jednotnej platby na plochu, platby na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie a platby pre mladých poľnohospodárov. Nie je však sporné, že tento list nebol v rámci postupu schvaľovania súladu oznámený Komisii, a preto nemohol byť zohľadnený pri prijímaní napadnutej finančnej opravy. Ak by aj tento list bol zaslaný Komisii v rámci postupu schvaľovania súladu, treba uviesť, že neposkytuje dôkaz o tom, že zamietnutie žiadostí o prístup k statusu aktívneho poľnohospodára za roky 2015 až 2017 na základe článku 9 ods. 2 nariadenia č. 1307/2013 nespôsobilo Únii finančnú ujmu. V skutočnosti sa obmedzuje na stanovenie sadzby určitých poľnohospodárskych platieb na rok 2015.

123    Po tretie Česká republika nepredložila žiadne dôkazy na podporu svojho tvrdenia, podľa ktorého žiadny zo žiadateľov, ktorým jej orgány zamietli prístup k statusu aktívneho poľnohospodára na základe použitia kritéria týkajúceho sa príjmov z poľnohospodárstva na preukázanie podmienky podľa písm. c), by nemohol využívať tento štatút a s ním súvisiace platby v rámci EPZF a EPFRV, ak by sa použilo iné kritérium.

124    V dôsledku toho treba prvú výhradu zamietnuť.

b)      O druhej výhrade založenej na nedostatku presnosti pri stanovení výšky napadnutej finančnej opravy za údajné porušenie týkajúce sa statusu aktívneho poľnohospodára

125    Touto druhou výhradou Česká republika tvrdí, že aj keby porušenie týkajúce sa statusu aktívneho poľnohospodára spôsobilo Únii finančnú ujmu, Komisia mala túto ujmu presne vypočítať a nemala byť predmetom paušálnej opravy.

126    Komisia s touto výhradou nesúhlasí.

127    Na úvod je potrebné pripomenúť, že Komisia môže uplatniť paušálnu opravu, ak nie je možné ani pri vynaložení primeraného úsilia presnejšie určiť finančnú škodu spôsobenú Únii, najmä preto, že členský štát neposkytol Komisii potrebné informácie podľa článku 52 ods. 2 nariadenia č. 1306/2013.

128    V tejto súvislosti treba poznamenať, že v liste z 11. decembra 2018 sa uvádza celkový počet žiadateľov vylúčených zo statusu aktívneho poľnohospodára, ale neuvádza sa v ňom ujma, ktorú toto vylúčenie mohlo spôsobiť pre EPZF a EPFRV.

129    Okrem toho ani list z 11. decembra 2018, ani následné dokumenty zaslané českými orgánmi Komisii v rámci postupu schvaľovania súladu neuvádzajú žiadnu finančnú ujmu, ktorá môže vzniknúť v dôsledku nezohľadnenia prepojených spoločností v rámci kontroly statusu aktívneho poľnohospodára pri žiadateľovi o pomoc.

130    Za týchto okolností vzhľadom na rozsah a povahu zisteného nesúladu, ktorý sa týkal nevykonania hlavnej kontroly, ako aj vzhľadom na nemožnosť presne vyčísliť, a to ani pri vynaložení primeraného úsilia, finančnú škodu spôsobenú Únii v dôsledku zamietnutia žiadostí o pomoc týkajúcich sa statusu aktívneho poľnohospodára nemožno konštatovať, že by Komisia porušila článok 52 ods. 2 nariadenia č. 1306/2013 a zásadu proporcionality, keď v súvislosti s porušením týkajúcim sa statusu aktívneho poľnohospodára uložila Českej republike paušálnu opravu vo výške 5 % z 10 % platieb vyplatených v rozpore s právom Únie.

131    Je teda potrebné zamietnuť druhú výhradu, a teda aj druhú časť prvého žalobného dôvodu.

132    V dôsledku toho treba prvý žalobný dôvod zamietnuť.

B.      O druhom žalobnom dôvode, ktorým sa namieta porušenie týkajúce sa identifikácie trvalých trávnych porastov

133    Druhý žalobný dôvod, ktorým sa namieta porušenie týkajúce sa identifikácie trvalých trávnych porastov, má dve časti.

1.      O prvej časti druhého žalobného dôvodu založenej na tom, že Komisia protiprávne uložila napadnutú finančnú opravu vo vzťahu k porušeniu týkajúcemu sa identifikácie trvalých trávnych porastov z dôvodu, že v rámci vyšetrovania neboli zohľadnené výsledky následného vyšetrovania, ktorým sa vylúčila existencia uvedeného porušenia

134    Česká republika v prvej časti druhého žalobného dôvodu uvádza tri výhrady.

a)      O prvej výhrade založenej na tom, že Komisia porušila článok 52 ods. 1 nariadenia č. 1306/2013, článok 34 ods. 1 a 6 vykonávacieho nariadenia č. 908/2014 a zásadu riadnej správy vecí verejných

135    Česká republika touto prvou výhradou tvrdí, že Komisia tým, že pri vyšetrovaní nezohľadnila výsledky následného vyšetrovania, ktoré vylúčilo existenciu porušenia týkajúceho sa identifikácie trvalých trávnych porastov, porušila článok 52 ods. 1 nariadenia č. 1306/2013, článok 34 ods. 1 a 6 vykonávacieho nariadenia č. 908/2014 a zásadu riadnej správy vecí verejných.

136    Na úvod treba poznamenať, že vyšetrovanie a následné vyšetrovanie sa časovo prekrývali. Vyšetrovanie bolo začaté 18. septembra 2017 (na začiatku prvej kontroly na mieste) a po odoslaní súhrnnej správy 21. októbra 2021 bolo ukončené prijatím napadnutého rozhodnutia 17. novembra 2021. Následné vyšetrovanie sa začalo 31. augusta 2020 (na začiatku následnej kontroly) a v prípade porušenia týkajúceho sa identifikácie trvalých trávnych porastov sa skončilo 24. augusta 2021 prijatím zápisnice z následného bilaterálneho stretnutia, ktoré umožnilo uzavrieť otázku existencie uvedeného porušenia.

137    Za týchto okolností vzhľadom na skutočnosť, že súhrnná správa a napadnuté rozhodnutie boli prijaté po tom, ako bola v rámci následného vyšetrovania uzavretá otázka existencie porušenia týkajúceho sa identifikácie trvalých trávnych porastov, je potrebné preskúmať, či Komisia mala v rámci vyšetrovania rozhodnúť o otázke existencie porušenia týkajúceho sa identifikácie trvalých trávnych porastov s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré sa objavili počas následného vyšetrovania.

138    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že ak sa Komisia domnieva, že členský štát nevynaložil výdavky v súlade s právom Únie, v súlade s článkom 52 ods. 1 nariadenia č. 1306/2013 Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa určia sumy, ktoré sa majú vylúčiť z financovania Úniou.

139    Treba tiež poznamenať, že článok 34 ods. 1 a 6 vykonávacieho nariadenia č. 908/2014 podmieňuje rozhodnutie Komisie vylúčiť z financovania Úniou výdavky, ktoré vynaložil členský štát v rozpore s platnými pravidlami, dodržaním postupu overenia súladu.

140    Okrem toho medzi záruky poskytované právnym poriadkom Únie v správnych konaniach patrí podľa ustálenej judikatúry najmä zásada riadnej správy vecí verejných, zakotvená v článku 41 Charty základných práv Európskej únie. Podľa tohto ustanovenia právo na dobrú správu vecí verejných zahŕňa najmä právo každej osoby, aby inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie vybavovali jej záležitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote. Toto právo odráža všeobecnú zásadu práva Únie [rozsudky z 8. mája 2014, N., C‑604/12, EU:C:2014:302, bod 49, a z 1. júna 2016, Wolf Oil/EUIPO – SCT Lubricants (CHEMPIOIL), T‑34/15, neuverejnený, EU:T:2016:330, body 69 a 70].

141    V tejto súvislosti treba konštatovať, že zásada riadnej správy vecí verejných nevyžaduje, aby inštitúcie Únie predlžovali správne konania donekonečna, ale odráža sa v ustanoveniach, ktoré určujú lehoty na vedenie týchto konaní a na zasielanie informácií členskými štátmi inštitúciám Únie v rámci týchto konaní. Stanovenie týchto lehôt umožňuje zosúladiť požiadavku, aby správne konanie prebehlo v primeranej lehote, s právom na obhajobu, ako aj zabezpečiť, aby inštitúcie Únie dostali od členských štátov relevantné informácie včas a mohli dôkladne a nestranne zohľadniť všetky informácie relevantné pre daný prípad.

142    Pokiaľ ide o postup schvaľovania súladu, zásada riadnej správy vecí verejných vyplýva z článku 52 ods. 1 nariadenia č. 1306/2013 a článku 34 ods. 1 a 6 vykonávacieho nariadenia č. 908/2014, ktoré podmieňujú povinnosť Komisie starostlivo zohľadniť informácie zaslané členskými štátmi dodržaním lehôt zo strany členských štátov na ich zaslanie stanovených v týchto ustanoveniach.

143    V tomto kontexte je potrebné analyzovať tri tvrdenia, ktoré Česká republika uviedla na podporu svojej prvej výhrady.

1)      O prvom tvrdení týkajúcom sa pôsobnosti článku 52 ods. 1 nariadenia č. 1306/2013 a článku 34 ods. 1 a 6 vykonávacieho nariadenia č. 908/2014

144    Týmto prvým argumentom Česká republika tvrdí, že lehoty stanovené v článku 52 nariadenia č. 1306/2013 a v článku 34 ods. 1 a 6 vykonávacieho nariadenia č. 908/2014 na odovzdanie informácií zo strany členského štátu Komisii v rámci postupu overenia súladu sa neuplatňujú vtedy, keď má Komisia posúdiť existenciu porušenia práva Únie, ale len vtedy, keď má určiť výšku finančnej opravy, ktorú treba uplatniť. To podľa Českej republiky znamená, že Komisia sa môže opierať o oneskorenú povahu informácií zaslaných členským štátom vtedy, keď má určiť výšku finančnej opravy, ale nie vtedy, keď má rozhodnúť o existencii podstatných náležitostí, ktoré predstavujú porušenie práva Únie.

145    Komisia toto tvrdenie spochybňuje.

146    Je potrebné uviesť, že z ustanovení článku 52 ods. 1 nariadenia č. 1306/2013 a článku 34 ods. 1 a 6 vykonávacieho nariadenia č. 908/2014 vyplýva, že určenie súm, ktoré sa majú vylúčiť z financovania Únie, je neoddeliteľne spojené so zistením Komisie o existencii porušenia práva Únie. Komisia totiž nemôže uložiť povinnosť finančnej opravy, pokiaľ nie sú splnené podstatné náležitosti porušenia pravidiel Únie, ktoré sú nevyhnutným predpokladom pre prípadné určenie výšky finančnej opravy.

147    V dôsledku toho sa lehoty na predloženie informácií členskými štátmi stanovené v článku 52 nariadenia č. 1306/2013 a v článku 34 ods. 1 a 6 vykonávacieho nariadenia č. 908/2014 nemôžu vykladať v tom zmysle, že sa uplatňujú len v prípade, keď má Komisia určiť sumy, ktoré majú byť vylúčené z financovania Úniou, a že sa netýkajú situácie, keď má Komisia posúdiť existenciu porušenia práva Únie, keďže posúdenie porušenia a určenie finančnej opravy sú neoddeliteľne spojené.

148    Prvý argument je preto potrebné zamietnuť.

2)      O druhom argumente týkajúcom sa novosti informácií poskytnutých českými orgánmi v rámci následného vyšetrovania

149    Týmto druhým argumentom Česká republika tvrdí, že informácie k porušeniu týkajúcemu sa identifikácie trvalých trávnych porastov, ktoré poskytla Komisii v rámci následného vyšetrovania, neboli nové a boli poskytnuté už počas vyšetrovania. Preto by sa v tomto prípade nemalo uplatniť časové obmedzenie stanovené v článku 34 ods. 6 vykonávacieho nariadenia č. 908/2014, podľa ktorého členské štáty nemôžu oznámiť Komisii informácie po tom, ako Komisia zaslala predbežné závery (s výnimkou prípadov stanovených v tomto ustanovení).

150    Komisia tento argument spochybňuje.

151    Po prvé je potrebné pripomenúť, že Komisia v liste o zistení, ktorý bol zaslaný 30. novembra 2017, zistila nedostatky v kontrolnom systéme, ktorý zaviedli české orgány, pokiaľ ide o identifikáciu trvalých trávnych porastov, čo je v rozpore s článkom 4 ods. 1 písm. h) nariadenia č. 1307/2013.

152    Po druhé v zápisnici z bilaterálneho zasadnutia z 11. septembra 2018 Komisia požiadala české orgány o doplňujúce informácie týkajúce sa klasifikácie pôdy vyňatej z produkcie a zopakovala svoje pochybnosti o primeranosti kontrolného systému vo vzťahu k pravidlu, podľa ktorého trvalým trávnym porastom je pôda určená na pestovanie tráv alebo iných bylinných kŕmnych plodín (siatych alebo prírodných), ktorá nie je súčasťou systému rotácie plodín v podniku najmenej päť rokov a ktorá, a ak tak členské štáty rozhodnú, nebola päť rokov obrábaná.

153    Po tretie Komisia v predbežných záveroch okrem iného uviedla, že:

–        pred rokom 2015 nemali české orgány žiadne informácie o predošlom využívaní pôdy, a preto nemohli kontrolovať uplatnenie pravidla uvedeného v bode 152 vyššie,

–        po roku 2015 nebolo jasné, prečo české orgány použili tri rôzne kódy na označenie neobrábanej pôdy, ktorá sa po uplynutí lehoty piatich rokoch mala stať trvalým trávnym porastom, a to kód „G“ pre trávne porasty nachádzajúce sa na neobrábanej ornej pôde, kód „R“ pre neobrábanú ornú pôdu, ktorá sa nepovažuje za trávny porast, a kód „U“ pre pôdu vyňatú z produkcie; používanie viacerých kódov podľa Komisie predstavovalo riziko, že pôda nebude správne nahlásená ako trvalý trávny porast.

154    Po štvrté otázka existencie porušenia týkajúceho sa identifikácie trvalých trávnych porastov nebola predmetom žiadosti o zmier predloženej českými orgánmi.

155    Po piate medzi dodatočnými informáciami, ktoré české orgány zaslali Komisii po prijatí správy zmierovacieho orgánu, neboli uvedené žiadne informácie vo vzťahu k porušeniu týkajúcemu sa identifikácie trvalých trávnych porastov.

156    Po šieste treba uviesť, že Komisia v konečných záveroch a v súhrnnej správe, v ktorých zopakovala argumenty uvedené v bode 153 vyššie, potvrdila existenciu porušenia týkajúceho sa identifikácie trvalých trávnych porastov a prijatím napadnutého rozhodnutia uložila Českej republike za toto porušenie finančnú opravu vo výške 14 923 784,40 eura.

157    Po siedme treba pripomenúť, že – ako sa uvádza v zápisnici z následného bilaterálneho stretnutia – české orgány po prvýkrát na tomto stretnutí a v liste z 30. júla 2021 poskytli Komisii jasné a podložené vysvetlenia, príklady a informácie týkajúce sa systému klasifikácie trvalých trávnych porastov nachádzajúcich sa na ornej pôde a pôde vyňatej z produkcie.

158    Zo zápisnice z následného bilaterálneho stretnutia tiež vyplýva, že práve na základe týchto informácií sa Komisia rozhodla uzavrieť otázku existencie porušenia týkajúceho sa identifikácie trvalých trávnych porastov v rámci následného vyšetrovania a vyjadrila poľutovanie nad tým, že tieto informácie, ktoré by boli relevantné aj v rámci vyšetrovania, české orgány neposkytli v rámci postupu schvaľovania súladu, ktorý viedol k prijatiu napadnutého rozhodnutia.

159    V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že podľa judikatúry uvedenej v bodoch 115 až 117 vyššie je v rámci postupu schvaľovania súladu úlohou členského štátu predložiť čo najpodrobnejšie a najúplnejšie dôkazy o skutočnom stave svojich kontrol alebo číselných údajov a prípadne o nepresnosti tvrdení Komisie. Ak teda dotknutý členský štát v lehote stanovenej v článku 52 nariadenia č. 1306/2013 a článku 34 vykonávacieho nariadenia č. 908/2014 nepreukáže, že zistenia Komisie sú nepresné, tieto zistenia predstavujú faktory, ktoré môžu vyvolať vážne pochybnosti o tom, či bol zavedený primeraný a účinný súbor opatrení dohľadu a kontroly.

160    V tomto prípade Česká republika v rámci vyšetrovania nepredložila čo najpodrobnejšie a najúplnejšie dôkazy o skutočnom stave svojich kontrol, pokiaľ ide o identifikáciu trvalých trávnych porastov, a nepreukázala, že by zistenia Komisie boli nepresné. Česká republika totiž až počas následného vyšetrovania po prvýkrát poskytla podrobné vysvetlenia a dodatočné dôkazy, ktoré Komisii umožnili overiť, že nedošlo k porušeniu týkajúcemu sa identifikácie trvalých trávnych porastov.

161    Za týchto okolností treba druhý argument zamietnuť.

3)      O treťom argumente týkajúcom sa podmienok stanovených v článku 34 ods. 6 vykonávacieho nariadenia č. 908/2014

162    Tretím argumentom Česká republika tvrdí, že Komisia mala v rámci vyšetrovania zohľadniť informácie k porušeniu týkajúcemu sa identifikácie trvalých trávnych porastov, ktoré jej v rámci následného vyšetrovania poskytli české orgány. Išlo totiž o informácie, ktoré spĺňali dve podmienky stanovené v článku 34 ods. 6 vykonávacieho nariadenia č. 908/2014, ktorý umožňuje členskému štátu oznámiť informácie Komisii po tom, ako táto zašle predbežné závery.

163    Komisia tento argument spochybňuje.

164    Treba pripomenúť, že článok 34 ods. 6 vykonávacieho nariadenia č. 908/2014 stanovuje, že informácie, ktoré členský štát predložil po tom, ako mu Komisia oznámila predbežné výsledky vyšetrovania, možno zohľadniť len:

a)      ak je to potrebné na to, aby sa zabránilo výraznému nadhodnoteniu finančnej ujmy spôsobenej rozpočtu Únie, a

b)      v prípade, že oneskorené postúpenie informácií je náležite opodstatnené externými faktormi a neohrozuje včasné prijatie rozhodnutia podľa článku 52 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 Komisiou.

165    V tejto súvislosti treba konštatovať, že hoci francúzske znenie článku 34 ods. 6 vykonávacieho nariadenia č. 908/2014 je nejednoznačné, pokiaľ ide o to, či podmienky upravené týmto ustanovením sú kumulatívne alebo alternatívne, z analýzy jeho ostatných jazykových znení vyplýva, že tieto podmienky majú kumulatívnu povahu. Ako príklad možno uviesť, že v portugalskom znení článku 34 ods. 6 vykonávacieho nariadenia č. 908/2014 sa uvádza, že členský štát môže zaslať Komisii informácie po tom, čo ho Komisia oboznámila o predbežných záveroch vyšetrovania, ak sú splnené dve kumulatívne podmienky upravené týmto ustanovením. Túto kumulatívnu povahu navyše potvrdili účastníci konania na pojednávaní.

166    V tomto prípade, ako je uvedené v bode 157 vyššie, informácie k porušeniu týkajúcemu sa identifikácie trvalých trávnych porastov oznámili české orgány Komisii pri príležitosti následného bilaterálneho stretnutia a v liste z 30. júla 2021, t. j. po tom, ako Komisia 20. decembra 2019 zaslala predbežné závery vyšetrovania.

167    Treba preto posúdiť, či v prejednávanej veci boli splnené dve podmienky stanovené v článku 34 ods. 6 vykonávacieho nariadenia č. 908/2014 na to, aby bolo možné zohľadniť neskoro oznámené informácie.

168    Pokiaľ ide o prvú podmienku stanovenú v článku 34 ods. 6 písm. a) vykonávacieho nariadenia č. 908/2014, treba konštatovať, že informácie poskytnuté českými orgánmi na následnom bilaterálnom stretnutí a 30. júla 2021 o porušení týkajúcom sa identifikácie trvalých trávnych porastov boli nevyhnutné na to, aby sa zabránilo výraznému nadhodnoteniu finančnej ujmy spôsobenej rozpočtu Únie. Tým sa má zabrániť uloženiu finančnej opravy za porušenie, ktoré sa počas následného vyšetrovania ukáže ako neexistujúce. Nezohľadnenie týchto informácií Komisiou v rámci vyšetrovania malo totiž za následok nadhodnotenie finančnej ujmy spôsobenej Únii o sumu 14 923 784,40 eura, ktorá sa rovná výške finančnej opravy uloženej Českej republike za porušenie týkajúce sa identifikácie trvalých trávnych porastov.

169    Podmienka stanovená v článku 34 ods. 6 písm. a) vykonávacieho nariadenia č. 908/2014 je preto v prejednávanej veci splnená.

170    Pokiaľ ide o druhú podmienku stanovenú v článku 34 ods. 6 písm. b) vykonávacieho nariadenia č. 908/2014, je potrebné uviesť, že poskytnutie informácií k porušeniu týkajúcemu sa identifikácie trvalých trávnych porastov na následnom bilaterálnom stretnutí a 30. júla 2021 nebolo odôvodnené externými faktormi. Táto informácia bola k dispozícii už v čase vyšetrovania, ale nebola v jasnej a odôvodnenej podobe odovzdaná Komisii. Z toho vyplýva, že Česká republika mala a mohla tieto informácie zaslať Komisii v lehote stanovenej v článku 34 ods. 6 vykonávacieho nariadenia č. 908/2014.

171    V dôsledku toho nie je v prejednávanej veci splnená podmienka stanovená v článku 34 ods. 6 písm. b) vykonávacieho nariadenia č. 908/2014.

172    Tretí argument, a teda aj prvú výhradu ako celok, je preto potrebné zamietnuť.

b)      O druhej výhrade založenej na tom, že Komisia porušila zásadu ochrany legitímnej dôvery

173    Vo svojej druhej výhrade Česká republika tvrdí, že Komisia porušila zásadu ochrany legitímnej dôvery, keďže rozhodnutie uzavrieť v rámci následného vyšetrovania otázku existencie porušenia týkajúceho sa identifikácie trvalých trávnych porastov vyvolalo legitímnu dôveru Českej republiky v tom zmysle, že finančná oprava za toto porušenie nebude uložená, a to ani v rámci vyšetrovania.

174    Podľa Českej republiky bola táto dôvera o to legitímnejšia, že v súvislosti s ďalším nedostatkom kontrolného systému zavedeného českými orgánmi na overovanie poskytovania pomoci v rámci EPZF a EPFRV, ktorý sa týkal nahlasovania poľnohospodárskych plôch, Komisia v konečných záveroch vyšetrovania zohľadnila výsledky následného vyšetrovania a rozhodla príslušnú časť vyšetrovania uzavrieť.

175    Komisia s touto výhradou nesúhlasí.

176    Podľa ustálenej judikatúry zásada ochrany legitímnej dôvery patrí medzi základné zásady Únie. Právo dovolávať sa tejto zásady sa vzťahuje na každú osobu podliehajúcu súdnej právomoci, u ktorej inštitúcia Únie vyvolala odôvodnené očakávania. Uisteniami schopnými vyvolať uvedené očakávania sú bez ohľadu na formu, akou boli oznámené, informácie, ktoré sú presné, zhodujú sa, neviažu sa na splnenie žiadnej podmienky a pochádzajú z oprávnených a dôveryhodných zdrojov. Naopak, nikto nemôže namietať porušenie tejto zásady, pokiaľ neexistujú presné uistenia, ktoré by poskytla administratíva (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. januára 2023, Rumunsko/Komisia, T‑33/21, EU:T:2023:5, bod 69 a citovanú judikatúru).

177    Po prvé treba pripomenúť, že práve v zápisnici z následného bilaterálneho stretnutia Komisia informovala Českú republiku o svojom rozhodnutí uzavrieť v rámci následného vyšetrovania otázku existencie porušenia týkajúceho sa identifikácie trvalých trávnych porastov.

178    Zápisnica z následného bilaterálneho stretnutia neuvádza konečné stanovisko Komisie k otázke, či došlo k porušeniu práva Únie, ale predstavuje predbežnú fázu postupu schvaľovania súladu, ktorá umožňuje zaznamenať výmenu názorov, ku ktorej došlo medzi stranami na bilaterálnom stretnutí (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. septembra 2003, Spojené kráľovstvo/Komisia, C‑346/00, EU:C:2003:474, body 69 a 70). Konečné stanovisko Komisie k tomu, či došlo k porušeniu práva Únie je totiž uvedené až v konečných záveroch vyšetrovania zaslaných členskému štátu v súlade s článkom 34 ods. 4 vykonávacieho nariadenia č. 908/2014 a v súhrnnej správe, ktorá obsahuje podrobné vysvetlenie dôvodov, ktoré viedli k vylúčeniu určitých výdavkov z financovania Úniou.

179    Keďže zápisnica z následného bilaterálneho stretnutia nevyjadruje konečné stanovisko Komisie k existencii porušenia týkajúceho sa identifikácie trvalých trávnych porastov, za týchto okolností nemohla na strane Českej republiky vyvolať oprávnené a legitímne očakávania, pokiaľ ide o toto stanovisko a neuplatnenie finančnej opravy za toto porušenie v rámci vyšetrovania.

180    Po druhé aj za predpokladu, že by sa zápisnica z následného bilaterálneho stretnutia mohla považovať za dokument, v ktorom sa uvádza konečné stanovisko Komisie k existencii porušenia týkajúceho sa identifikácie trvalých trávnych porastov, treba uviesť, že rozhodnutie v rámci následného vyšetrovania o uzavretí otázky existencie porušenia týkajúceho sa identifikácie trvalých trávnych porastov neobsahuje presné, bezpodmienečné a navzájom zhodné informácie v zmysle judikatúry uvedenej v bode 176 vyššie, ktoré by mohli založiť legitímne očakávanie Českej republiky, pokiaľ ide o neuplatnenie finančnej opravy za toto porušenie v rámci vyšetrovania.

181    Je pravda, že v zápisnici z následného bilaterálneho stretnutia Komisia uviedla, že vyjadruje poľutovanie nad tým, že české orgány nezaslali v rámci vyšetrovania informácie k porušeniu týkajúcemu sa identifikácie trvalých trávnych porastov, ktoré boli predložené počas následného vyšetrovania. Podľa Komisie by aj tieto informácie boli relevantné pre vyšetrovanie.

182    V zápisnici z následného bilaterálneho stretnutia sa však Komisia nevyjadrila k tomu, či by sa tieto nové informácie mali zohľadniť v rámci vyšetrovania, a nezaujala stanovisko ani k údajnému porušeniu, ani k uplatneniu finančnej opravy za porušenie týkajúce sa identifikácie trvalých trávnych porastov.

183    Z toho vyplýva, že Komisia neporušila zásadu legitímnej dôvery tým, že v rámci vyšetrovania nezohľadnila výsledky následného vyšetrovania porušenia týkajúceho sa identifikácie trvalých trávnych porastov.

184    Tento záver nemôže byť spochybnený argumentom Českej republiky, že pokiaľ ide o nedostatky zistené Komisiou v súvislosti s nahlasovaním poľnohospodárskych plôch českými orgánmi, Komisia zohľadnila výsledky následného vyšetrovania v konečných záveroch vyšetrovania a rozhodla o uzavretí príslušnej časti vyšetrovania.

185    Tento argument je totiž irelevantný. Z konečných záverov vyšetrovania vyplýva, že v čase následnej kontroly, ktorú Komisia vykonala v Českej republike od 31. augusta do 4. septembra 2020, jej české orgány poskytli nové informácie týkajúce sa nahlasovania poľnohospodárskych plôch. Tieto informácie, predložené pred prijatím konečných záverov vyšetrovania 26. marca 2021, Komisia zohľadnila v rámci vyšetrovania a umožnili v konečných záveroch uzavrieť príslušnú časť vyšetrovania.

186    Z toho vyplýva, že na rozdiel od informácií k porušeniu týkajúcemu sa identifikácie trvalých trávnych porastov, ktoré české orgány poskytli po tom, ako Komisia zaslala svoje konečné závery, informácie týkajúce sa nahlasovania poľnohospodárskych plôch boli poskytnuté pred tým, ako Komisia zaslala svoje konečné závery.

187    Vzhľadom na rozdiel v čase, v ktorom boli tieto informácie zaslané, preto uzavretie časti vyšetrovania vzťahujúcej sa na existenciu porušenia týkajúceho sa nahlasovania poľnohospodárskych plôch nemohlo v Českej republike vyvolať žiadne legitímne očakávanie, že finančná oprava za porušenie týkajúce sa identifikácie trvalých trávnych porastov nebude uplatnená.

188    Druhú výhradu teda treba zamietnuť.

c)      O tretej výhrade založenej na tom, že Komisia porušila článok 296 druhý odsek ZFEÚ

189    Touto treťou výhradou Česká republika tvrdí, že Komisia porušila článok 296 druhý odsek ZFEÚ, keďže v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a v súhrnnej správe neodkázala na zistenia, ktoré uviedla v zápisnici z následného bilaterálneho stretnutia, ktoré viedlo k uzavretiu časti vyšetrovania vzťahujúcej sa na porušenie týkajúce sa identifikácie trvalých trávnych porastov. Podľa Českej republiky teda z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a súhrnnej správy nie je možné pochopiť dôvody, pre ktoré Komisia v rámci vyšetrovania nezohľadnila výsledky následného vyšetrovania porušenia týkajúceho sa identifikácie trvalých trávnych porastov.

190    Komisia s touto výhradou nesúhlasí.

191    Podľa ustálenej judikatúry povinnosť odôvodnenia upravená v článku 296 ZFEÚ je podstatnou formálnou náležitosťou, ktorú treba odlíšiť od otázky dôvodnosti odôvodnenia patriacej pod otázku samotnej zákonnosti sporného aktu z vecnej stránky. Z tohto hľadiska musí byť odôvodnenie prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznačne vyplývať úvahy inštitúcie, ktorá akt prijala, aby sa dotknutým osobám umožnilo pochopiť dôvody prijatia aktu a príslušnému súdu preskúmať ho (rozsudky z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia, C‑521/09 P, EU:C:2011:620, body 146 a 147; z 9. septembra 2020, Grécko/Komisia, T‑46/19, neuverejnený, EU:T:2020:396, bod 47, a z 18. januára 2023, Rumunsko/Komisia, T‑33/21, EU:T:2023:5, bod 36).

192    Nemožno však vyžadovať, aby v odôvodnení boli uvedené všetky rôzne relevantné skutkové a právne prvky. Otázka, či odôvodnenie rozhodnutia spĺňa požiadavky pripomenuté v bode 191 vyššie, sa totiž musí posudzovať nielen s prihliadnutím na jeho znenie, ale tiež na jeho kontext, ako aj na všetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblasť (pozri rozsudok z 18. januára 2023, Rumunsko/Komisia, T‑33/21, EU:T:2023:5, bod 38 a citovanú judikatúru).

193    Z toho vyplýva, že podľa judikatúry sa povinnosť odôvodnenia v rámci postupu schvaľovania súladu považuje za splnenú, ak sa členský štát, ktorý je jeho adresátom, úzko podieľal na procese vypracovania tohto rozhodnutia a poznal dôvody, pre ktoré Komisia usúdila, že sporné sumy sa nemôžu zúčtovať na ťarchu dotknutých fondov (pozri rozsudok zo 16. februára 2017, Rumunsko/Komisia, T‑145/15, EU:T:2017:86, bod 45 a citovanú judikatúru).

194    Ak Komisia v tejto súvislosti odmietne dostatočne presné údaje o posúdení navrhnuté príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, je povinná uviesť, najmä v komunikácii s dotknutým členským štátom a v súhrnnej správe, skutočnosti, na ktorých zakladá svoje vážne a odôvodnené pochybnosti o údajoch oznámených vnútroštátnymi orgánmi alebo o výsledkoch nimi vykonaných kontrol, takže tieto prvky sa musia uviesť v aktoch vypracovaných Komisiou počas postupu schvaľovania súladu a v odôvodnení rozhodnutia prijatého na konci tohto postupu (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. februára 2017, Rumunsko/Komisia, T‑145/15, EU:T:2017:86, bod 47, a z 9. septembra 2020, Grécko/Komisia, T‑46/19, neuverejnený, EU:T:2020:396, bod 49).

195    V prejednávanej veci je nesporné, že české orgány boli úzko zapojené do procesu prípravy napadnutého rozhodnutia a že im boli známe dôvody, ktoré toto rozhodnutie odôvodňujú. Toto rozhodnutie bolo totiž prijaté po kontradiktórnom konaní, počas ktorého mali Komisia a české orgány niekoľko príležitostí vymeniť si názory na zistenie porušenia týkajúceho sa identifikácie trvalých trávnych porastov.

196    Okrem toho je potrebné konštatovať, že v rámci vyšetrovania české orgány nepredložili žiadne dostatočne presné dôkazy k porušeniu týkajúcemu sa identifikácie trvalých trávnych porastov.

197    Okrem toho, ako je uvedené v bodoch 153 a 156 vyššie, Komisia v predbežných a konečných záveroch a v súhrnnej správe jasne odôvodnila uloženie finančnej opravy za porušenie týkajúce sa identifikácie trvalých trávnych porastov.

198    Za týchto okolností nemožno dospieť k záveru, že by Komisia porušila svoju povinnosť odôvodnenia v zmysle judikatúry uvedenej v bode 193 vyššie a článku 296 druhom odseku ZFEÚ.

199    Tretiu výhradu, a v dôsledku toho aj prvú časť druhého žalobného dôvodu, preto treba v celom rozsahu zamietnuť.

2.      O druhej časti druhého žalobného dôvodu založenej na protiprávnosti uloženia napadnutej finančnej opravy Komisiou, keďže v Českej republike bol systém identifikácie trvalých trávnych porastov v súlade s právom Únie

200    V druhej časti druhého žalobného dôvodu Česká republika tvrdí, že Komisia porušila článok 52 ods. 1 nariadenia č. 1306/2013 tým, že jej uložila napadnutú finančnú opravu za porušenie týkajúce sa identifikácie trvalých trávnych porastov, hoci jej systém identifikácie trvalých trávnych porastov bol v súlade s právom Únie.

201    Komisia túto časť druhého žalobného dôvodu spochybňuje.

202    Je potrebné pripomenúť, že v rámci postupu schvaľovania súladu, ktorý viedol k prijatiu napadnutého rozhodnutia, sa dospelo k záveru, že:

–        Česká republika nepredložila čo najpodrobnejšie a najúplnejšie dôkazy o skutočnom stave svojich kontrol v zmysle judikatúry citovanej v bode 115 vyššie, pokiaľ ide o identifikáciu trvalých trávnych porastov, a nepodarilo sa jej preukázať, že by zistenia Komisie boli nepresné; Česká republika totiž až počas následného vyšetrovania a v liste z 30. júla 2021 prvýkrát poskytla jasné vysvetlenia a dodatočné dôkazy, ktoré umožnili Komisii overiť, že porušenie týkajúce sa identifikácie trvalých trávnych porastov neexistuje (pozri bod 160 vyššie),

–        keďže podmienky stanovené v článku 34 ods. 6 vykonávacieho nariadenia č. 908/2014, ktoré umožňujú zohľadniť informácie oneskorene oznámené zo strany členského štátu po tom, ako Komisia zaslala predbežné závery, nie sú v tomto prípade kumulatívne splnené, Komisia nemusela v rámci vyšetrovania zohľadniť výsledky následného vyšetrovania vzťahujúce sa na neexistenciu porušenia týkajúceho sa identifikácie trvalých trávnych porastov (pozri bod 171 vyššie).

203    Za týchto okolností nemožno zohľadniť informácie a vysvetlenia, ktoré Česká republika uviedla v žalobe v súvislosti s porušením týkajúcim sa identifikácie trvalých trávnych porastov a ktoré neboli zaslané Komisii v rámci postupu schvaľovania súladu, keďže boli zaslané v rozpore s lehotami stanovenými v článku 52 nariadenia č. 1306/2013 a článku 34 vykonávacieho nariadenia č. 908/2014.

204    Druhú časť druhého žalobného dôvodu, a teda aj druhý žalobný dôvod v celom rozsahu, preto treba zamietnuť.

C.      O treťom žalobnom dôvode, ktorým sa namieta porušenie týkajúce sa výberu kontrolnej vzorky

205    Tretí žalobný dôvod, ktorým sa namieta porušenie týkajúce sa výberu kontrolnej vzorky, pozostáva zo štyroch častí.

206    Účastníci konania však vo svojich odpovediach na opatrenie na zabezpečenie priebehu konania a na otázku položenú Všeobecným súdom na pojednávaní výslovne uviedli, že tretia a štvrtá časť tretieho žalobného dôvodu, ktoré sa týkajú jednak porušenia článku 34 ods. 2 vykonávacieho nariadenia č. 908/2014 zo strany Komisie z dôvodu neuvedenia v liste o zistení porušenia týkajúceho sa výberu kontrolnej vzorky v súvislosti s ekologizáciou, a jednak porušenia článku 35 vykonávacieho nariadenia č. 809/2014 Komisiou z dôvodu, že nezrovnalosti režimu JPP boli zohľadnené v rámci režimu ekologizácie, by sa mali považovať za neúčinné v prípade, že Všeobecný súd zamietne druhý žalobný dôvod vzťahujúci sa na porušenie týkajúce sa identifikácie trvalých trávnych porastov.

207    Finančná oprava, ktorú Komisia uložila Českej republike za porušenie týkajúce sa výberu kontrolnej vzorky v súvislosti s ekologizáciou, ktorá je predmetom tretej a štvrtej časti tretieho žalobného dôvodu, bola totiž absorbovaná finančnou opravou za porušenie týkajúce sa identifikácie trvalých trávnych porastov a Komisia ju nezohľadnila pri určení výšky napadnutej finančnej opravy.

208    Keďže druhý žalobný dôvod bol zamietnutý, treba považovať tretiu a štvrtú časť tretieho žalobného dôvodu za neúčinnú. Ich preskúmanie je totiž pre posúdenie dôvodnosti uloženia napadnutej finančnej opravy irelevantné.

209    Je preto potrebné analyzovať len prvú a druhú časť tretieho žalobného dôvodu.

1.      O prvej časti tretieho žalobného dôvodu založenej na tom, že Komisia protiprávne uložila napadnutú finančnú opravu vo vzťahu k porušeniu týkajúcemu sa výberu kontrolnej vzorky v súvislosti so štandardnými kontrolami, hoci Česká republika neporušila článok 30 písm. a) a článok 33a vykonávacieho nariadenia č. 809/2014 zmeneného vykonávacím nariadením č. 2016/1394

210    V prvej časti tretieho žalobného dôvodu Česká republika tvrdí, že Komisia porušila článok 30 písm. a) a článok 33a vykonávacieho nariadenia č. 809/2014 zmeneného vykonávacím nariadením č. 2016/1394, keďže sa v súvislosti s režimom JPP domnievala, že príjemcovia pomoci podliehajúci následnej kontrole na mieste z dôvodu, že v predchádzajúcom roku dostali zníženú administratívnu sankciu v zmysle článku 33a vykonávacieho nariadenia č. 809/2014 zmeneného vykonávacím nariadením č. 2016/1394 (ďalej len „príjemcovia, ktorým bola uložená znížená administratívna sankcia“), mali byť odlíšení od príjemcov, ktorí podliehajú štandardnej kontrole v súlade s článkom 30 písm. a) vykonávacieho nariadenia č. 809/2014 (ďalej len „príjemcovia, ktorí podliehajú štandardnej kontrole“).

211    V tejto súvislosti Česká republika tvrdí, že neporušila právo Únie, keď v roku 2017 z 87 príjemcov, ktorým bola v roku 2016 uložená znížená administratívna sankcia, bolo 75 zaradených do 5 % vzorky príjemcov, ktorí podliehajú štandardnej kontrole, a 12 príjemcov bolo podrobených následnej kontrole na mieste.

212    Komisia spochybňuje prvú časť tretieho žalobného dôvodu.

213    Je potrebné pripomenúť, že v súlade s článkom 30 písm. a) vykonávacieho nariadenia č. 809/2014 sa v prípade režimov pomoci na plochu iných ako platba na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie kontrolná vzorka pre kontroly na mieste vykonávané každý rok vzťahuje na najmenej 5 % všetkých príjemcov, ktorí predkladajú žiadosť o základnú platbu alebo žiadosť o jednotnú platbu na plochu.

214    Treba tiež poznamenať, že v článku 33a vykonávacieho nariadenia č. 809/2014 zmeneného vykonávacím nariadením č. 2016/1394, nazvanom „Miera dodatočných následných kontrol na mieste týkajúcich sa príjemcov uvedených v článku 19a ods. 2 delegovaného nariadenia (EÚ) č. 640/2014“, sa v odseku 1 stanovuje:

„U príjemcov, ktorým bola uložená znížená administratívna sankcia v súlade s článkom 19a ods. 2 delegovaného nariadenia (EÚ) č. 640/2014 v súvislosti s režimom pomoci alebo podporným opatrením na plochu za nadhodnotenie zistené počas kontroly na mieste, sa v nasledujúcom roku nároku vykoná následná kontrola na mieste v súvislosti s daným režimom pomoci alebo podporným opatrením.“

215    Z analýzy týchto ustanovení vyplýva najmä to, že účel a cieľ štandardných kontrol sa líši od následných kontrol na mieste.

216    Pokiaľ ide o predmet štandardných kontrol, tieto kontroly sa týkajú 5 % všetkých príjemcov, ktorí predložili žiadosť o základnú platbu alebo jednotnú platbu na plochu, zatiaľ čo následné kontroly na mieste sa týkajú len príjemcov, ktorým bola uložená znížená administratívna sankcia za to, že v predchádzajúcom roku uviedli nadhodnotené plochy oprávnené na príjem pomoci.

217    Pokiaľ ide o účel štandardných kontrol, ich cieľom je stanoviť minimálny počet príjemcov podliehajúcich kontrole, aby sa zabezpečilo zo strany Komisie účinné overovanie dodržiavania pravidiel pre rôzne režimy pomoci a podporných opatrení, zatiaľ čo cieľom následných kontrol na mieste je skontrolovať, ako sa uvádza v odôvodnení 1 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2016/1394 zo 16. augusta 2016, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie č. 809/2014, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia č. 1306/2013 (Ú. v. EÚ L 225, 2016, s. 50), či sa po uplatnení zníženej administratívnej sankcie za prvé nadhodnotenie plôch príjemcovia pomoci nedopustili nového porušenia, ktoré by viedlo k uplatneniu administratívnej sankcie v celej výške.

218    Osobitnú povahu následných kontrol na mieste potvrdzuje názov článku 33a vykonávacieho nariadenia č. 809/2014 zmeneného vykonávacím nariadením č. 2016/1394, ktorý ich výslovne označuje ako „dodatočn[é]… kontrol[y]“, čo naznačuje, že sa líšia od štandardných kontrol tým, že príjemcov pomoci podrobujú dodatočnej kontrole, ktorá sa musí uplatniť, ak sú splnené podmienky stanovené v tomto článku.

219    Treba teda konštatovať, že Komisia neporušila článok 30 písm. a) a článok 33a vykonávacieho nariadenia č. 809/2014 zmeneného vykonávacím nariadením č. 2016/1394, keď sa domnievala, že príjemcov, ktorým bola v predchádzajúcom roku uložená znížená administratívna sankcia, treba odlíšiť od príjemcov, ktorí podliehajú štandardnej kontrole.

220    Tento záver nemožno spochybniť ani tromi argumentmi, ktoré uviedla Česká republika.

221    Svojím prvým argumentom Česká republika tvrdí, že vylúčenie príjemcov, ktorým bola uložená znížená administratívna sankcia, zo vzorky príjemcov podliehajúcich štandardnej kontrole by viedlo k tomu absurdnému dôsledku, že príjemcovia, ktorým bola uložená znížená administratívna sankcia z dôvodu, že v predchádzajúcom roku nadhodnotili svoje plochy, by nepodliehali štandardnej kontrole, ale len následnej kontrole na mieste. Podľa Českej republiky by boli teda títo poľnohospodári vo výhodnejšom postavení ako ostatní poľnohospodári.

222    V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že následné kontroly na mieste nie sú koncipované ako alternatívne kontroly, ale ako dodatočné kontroly, ktoré sa pridávajú k štandardným kontrolám a ktorých cieľom je zabezpečiť posilnený systém kontroly príjemcov, ktorým bola v predchádzajúcom roku uložená znížená administratívna sankcia. Okrem štandardnej kontroly musia byť totiž podrobení následnej kontrole na mieste, aby sa overilo, či sa nedopustili nového porušenia práva Únie, ktoré by ich vystavilo uloženiu administratívnej sankcie v plnej výške. Z toho vyplýva, že príjemcovia, ktorým bola uložená znížená administratívna sankcia, nie sú vo výhodnejšom postavení v porovnaní s ostatnými príjemcami.

223    Prvý argument je preto potrebné zamietnuť.

224    Druhým argumentom Česká republika tvrdí, že vylúčenie príjemcov, ktorým bola uložená znížená administratívna sankcia, zo vzorky príjemcov, ktorí podliehajú štandardnej kontrole, je v rozpore so znením článku 30 písm. a) vykonávacieho nariadenia č. 809/2014, ktorý stanovuje, že štandardnej kontrole podlieha 5 % všetkých príjemcov, ktorí predložili žiadosť o platbu. Podľa Českej republiky by sa však vylúčením príjemcov, ktorým bola uložená znížená administratívna sankcia, zo vzorky príjemcov, ktorí podliehajú štandardnej kontrole, táto kontrola už nezameriavala na 5 % všetkých príjemcov, ale len na 5 % ich časti.

225    V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že následné kontroly na mieste predstavujú dodatočné kontroly, ktoré v rámci prostriedkov, ktoré má Komisia k dispozícii na overenie súladu pomoci poskytnutej poľnohospodárskymi fondmi Únie s právom Únie, dopĺňajú štandardné kontroly. Štandardné kontroly a následné kontroly na mieste majú teda odlišný účel a pôsobnosť a vnútroštátne orgány by ich nemali zamieňať.

226    Výber vzorky príjemcov zo strany členského štátu, ktorá sa má podrobiť štandardnej kontrole a následnej kontrole na mieste, však v skutočnosti nemôže ignorovať rozdiel medzi týmito kontrolami. V prejednávanej veci sa preto Komisia správne domnievala, že Česká republika porušila článok 30 písm. a) a článok 33a vykonávacieho nariadenia č. 809/2014 zmeneného vykonávacím nariadením č. 2016/1394, keďže z 87 príjemcov, ktorým bola v roku 2016 uložená znížená administratívna sankcia, bolo 75 príjemcov zaradených do vzorky príjemcov, u ktorých sa vykonala štandardná kontrola, a 12 príjemcov bolo podrobených následnej kontrole na mieste.

227    V skutočnosti v tomto scenári vzorka príjemcov, ktorí podliehali štandardnej kontrole, pozostávala z veľkej časti z príjemcov, ktorým bola uložená znížená administratívna sankcia, v porovnaní so všetkými ostatnými príjemcami, ktorí mali byť predmetom kontroly, a len 12 príjemcov, ktorým bola uložená znížená administratívna sankcia, bolo predmetom následnej kontroly na mieste.

228    Z toho vyplýva, že pri výbere vzoriek príjemcov, ktorí mali byť podrobení štandardným kontrolám, a príjemcov, ktorí mali byť podrobení následným kontrolám na mieste, mala Česká republika zohľadniť rozdiel medzi týmito kontrolami tým, že by na jednej strane zabezpečila, aby všetci príjemcovia – a nie len veľká väčšina príjemcov, ktorým bola uložená znížená administratívna sankcia – boli podrobení štandardným kontrolám, a na druhej strane aby všetci príjemcovia, ktorým bola uložená znížená administratívna sankcia, boli podrobení kontrole na mieste.

229    Druhý argument je preto potrebné zamietnuť.

230    Svojím tretím argumentom sa Česká republika domnieva, že vylúčenie príjemcov, ktorým bola uložená znížená administratívna sankcia, zo vzorky príjemcov podrobených štandardnej kontrole je v rozpore s článkom 34 ods. 1 vykonávacieho nariadenia č. 809/2014, ktorý umožňuje vylúčiť z kontrolnej vzorky len príjemcov, ktorých pohľadávka bola uznaná za neoprávnenú.

231    Článok 34 ods. 1 vykonávacieho nariadenia č. 809/2014 znie takto:

„Žiadosti alebo žiadatelia, ktorí sa nepovažujú za prípustných alebo oprávnených na platbu v čase predloženia žiadosti alebo po administratívnych kontrolách, nie sú súčasťou kontrolovaných príjemcov.“

232    V tejto súvislosti treba konštatovať, že vylúčenie žiadostí alebo žiadateľov považovaných za neoprávnených v zmysle článku 34 ods. 1 vykonávacieho nariadenia č. 809/2014 z kontrolnej vzorky je v prejednávanej veci irelevantné, keďže v prejednávanej veci ide o určenie pôsobnosti štandardných kontrol a následných kontrol na mieste, ktoré z definície predpokladajú, že žiadatelia zaradení do kontrolnej vzorky sú považovaní za oprávnených, a preto môžu byť podrobení štandardnej kontrole alebo následnej kontrole na mieste.

233    Tretí argument, a teda aj prvú časť tretieho žalobného dôvodu ako celok, preto treba zamietnuť.

2.      O druhej časti tretieho žalobného dôvodu založenej na tom, že Komisia porušila článok 52 ods. 2 nariadenia č. 1306/2013 a zásadu proporcionality z dôvodu, že výška napadnutej finančnej opravy za porušenie týkajúce sa výberu kontrolnej vzorky v súvislosti so štandardnými kontrolami nezodpovedá závažnosti vytýkaného nesúladu

234    V druhej časti tretieho žalobného dôvodu Česká republika tvrdí, že Komisia porušila článok 52 ods. 2 nariadenia č. 1306/2013 a zásadu proporcionality z dôvodu, že výška napadnutej finančnej opravy za porušenie týkajúce sa výberu kontrolnej vzorky v súvislosti so štandardnými kontrolami, ktorá predstavuje sumu 18 833,24 eura, nezodpovedá závažnosti vytýkaného nesúladu.

235    Konkrétne Česká republika tvrdí, že Komisia pri stanovení tejto sumy vychádzala:

–        za rok 2017 z výpočtu ujmy spôsobenej rozpočtu Únie porušením týkajúcim sa výberu kontrolnej vzorky v súvislosti so štandardnými kontrolami, a to vo výške 6 277,75 eura,

–        za roky 2015 a 2016 z predpokladu, že v rokoch 2015 a 2016 vznikla rovnaká ujma ako ujma vypočítaná za rok 2017, pričom podľa Českej republiky ide o nepodložený predpoklad, ktorý sa nezakladá na žiadnom skutkovom ani právnom základe.

236    Komisia druhú časť tretieho žalobného dôvodu spochybňuje.

237    Na úvod je potrebné pripomenúť, že podľa článku 52 ods. 2 nariadenia č. 1306/2013 Komisia posudzuje sumy, ktoré sa majú vylúčiť z financovania Úniou, najmä vzhľadom na rozsah zisteného nesúladu, charakter porušenia a finančnú ujmu spôsobenú Únii.

238    Okrem toho podľa judikatúry uvedenej v bode 108 vyššie zásada proporcionality ako všeobecná zásada práva Únie vyžaduje, aby akty inštitúcií Únie neprekračovali hranice toho, čo je vhodné a nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného cieľa. Keď sa teda ponúka viacero vhodných možností, treba využiť tú najmenej obmedzujúcu a spôsobené ťažkosti nesmú byť vo vzťahu k sledovaným cieľom prehnané.

239    Treba tiež pripomenúť, že podľa judikatúry uvedenej v bode 115 vyššie prináleží Komisii, aby pri spochybňovaní výsledkov kontrol vykonaných vnútroštátnymi orgánmi a na účely preukázania existencie porušenia pravidiel SPP predložila dôkazy o vážnych a odôvodnených pochybnostiach, ktoré má v súvislosti s kontrolami vykonanými vnútroštátnymi orgánmi alebo údajmi predloženými týmito orgánmi. V súlade s judikatúrou citovanou v bode 116 vyššie je tak v prípade vážnej a odôvodnenej pochybnosti vyjadrenej Komisiou na členskom štáte, aby predložil čo najpodrobnejšie a najúplnejšie dôkazy o skutočnom stave svojich kontrol alebo číselných údajov a prípadne o nesprávnosti tvrdení Komisie.

240    V prejednávanej veci však Komisia nepredložila žiadny dôkaz, ktorý by umožňoval dospieť k záveru, že pochybnosti, ktoré mala o možnosti, že finančná škoda vo výške 6 277,75 eura spôsobená Únii v roku 2017 by mohla vzniknúť aj v rokoch 2015 a 2016, predstavujú vážnu a odôvodnenú pochybnosť v zmysle judikatúry.

241    Komisia sa v predbežných záveroch, konečných záveroch a súhrnnej správe obmedzila predovšetkým na konštatovanie, že suma napadnutej finančnej opravy vo výške 18 833,24 eura za porušenie týkajúce sa výberu kontrolnej vzorky v súvislosti so štandardnými kontrolami pokrýva aj riziko, že neoprávnené platby za roky 2015 a 2016 nebudú získané späť.

242    Neposkytla však žiadne dôkazy, ktoré by umožnili pochopiť, prečo škoda, ktorá vznikla v roku 2017, mohla vzniknúť aj v rokoch 2015 a 2016 a mala by viesť k povinnosti spätného vymáhania.

243    V druhom rade Komisia na podporu svojho stanoviska v predbežných záveroch odkazuje na článok 3 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, 1995, s. 1; Mim. vyd. 01/001, s. 340), ktorý podľa jej názoru odôvodňuje spätné vymáhanie súm neoprávnene vyplatených poľnohospodárom.

244    Článok 3 nariadenia č. 2988/95 však uvádza, že na účely ochrany finančných záujmov Únie je premlčacia doba na konanie o vymáhaní neoprávnených platieb štyri roky od okamihu spáchania nezrovnalosti, ktorá spôsobila Únii finančnú ujmu, pričom odvetvové predpisy môžu stanoviť kratšie obdobie, ktoré však nesmie byť kratšie ako tri roky.

245    Podľa judikatúry normotvorca Únie prijatím nariadenia č. 2988/95 a osobitne článku 3 ods. 1 prvého pododseku zamýšľal zaviesť všeobecné pravidlo premlčania uplatniteľné v danej oblasti, prostredníctvom ktorého mienil jednak určiť minimálnu dobu uplatňovanú vo všetkých členských štátoch a jednak vzdať sa možnosti vymáhať sumy neoprávnene získané z rozpočtu Únie po uplynutí štyroch rokov od okamihu, keď došlo k nezrovnalosti, ktorou boli postihnuté sporné platby. Z toho vyplýva, že odo dňa nadobudnutia účinnosti nariadenia č. 2988/95 môžu príslušné orgány členských štátov v zásade, a s výnimkou odvetví, pre ktoré normotvorca Únie stanovil kratšiu lehotu, vymáhať každú neoprávnene získanú výhodu z rozpočtu Únie v lehote štyroch rokov (rozsudky z 29. januára 2009, Josef Vosding Schlacht‑, Kühl ‑ und Zerlegebetrieb a i., C‑278/07 až C‑280/07, EU:C:2009:38, bod 27, a z 29. marca 2012, Pfeifer & Langen, C‑564/10, EU:C:2012:190, bod 37).

246    Odkaz na toto ustanovenie je preto v prejednávanej veci irelevantný, keďže neumožňuje pochopiť dôvody, pre ktoré ujma pre rozpočet Únie, ktorá vznikla v roku 2017, mala vzniknúť aj v rokoch 2015 a 2016.

247    V treťom rade Komisia na podporu svojich tvrdení po prvýkrát v rámci svojho vyjadrenia k žalobe odkazuje na článok 63 nariadenia č. 1306/2013 a článok 7 vykonávacieho nariadenia č. 809/2014, ktoré podľa jej názoru odôvodňujú spätné vymáhanie neoprávnených platieb.

248    Podľa ustálenej judikatúry však Komisia musí v oznámení zaslanom na základe článku 34 ods. 2 vykonávacieho nariadenia č. 908/2014 dostatočne presne uviesť predmet vykonaného vyšetrovania a nedostatky zistené počas tohto vyšetrovania (pozri rozsudok zo 7. septembra 2022, Slovensko/Komisia, T‑40/21, neuverejnený, EU:T:2022:515, bod 46 a citovanú judikatúru).

249    Okrem toho Komisia nemôže doplniť odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v priebehu konania (pozri v tomto zmysle rozsudky z 24. mája 2007, Duales System Deutschland/Komisia, T‑289/01, EU:T:2007:155, bod 132, a z 15. decembra 2021, Oltchim/Komisia, T‑565/19, EU:T:2021:904, bod 275).

250    Z toho vyplýva, že Komisia sa nemôže dovolávať týchto ustanovení na podporu svojich tvrdení o existencii finančnej ujmy pre rozpočet Únie v rokoch 2015 a 2016 v rovnakej výške, aká vznikla v roku 2017, keďže v liste o zistení ako aj v následných dokumentoch, ktoré zaslala Českej republike v rámci postupu schvaľovania súladu, ktorý viedol k napadnutému rozhodnutiu, neodkázala na článok 63 nariadenia č. 1306/2013 ani na článok 7 vykonávacieho nariadenia č. 809/2014.

251    Aj za predpokladu, že by Komisia mohla svoje tvrdenia odôvodniť na základe článku 63 nariadenia č. 1306/2013 a článku 7 vykonávacieho nariadenia č. 809/2014, tieto ustanovenia v žiadnom prípade neposkytujú dôkaz o tom, že pochybnosti, ktoré vyjadrila v súvislosti s existenciou finančnej ujmy pre rozpočet Únie v rokoch 2015 a 2016 v rovnakej výške, ako je finančná ujma, ktorá vznikla v roku 2017, predstavujú vážnu a odôvodnenú pochybnosť v zmysle judikatúry uvedenej v bode 115 vyššie.

252    Článok 63 nariadenia č. 1306/2013 a článok 7 vykonávacieho nariadenia č. 809/2014 totiž stanovujú postup a lehoty na vymáhanie neoprávnených platieb, neobsahujú však žiadnu informáciu na podporu tvrdenia Komisie, podľa ktorého k porušeniu týkajúcemu sa výberu kontrolnej vzorky v súvislosti so štandardnými kontrolami, ku ktorému došlo v roku 2017, nevyhnutne došlo aj v rokoch 2015 a 2016.

253    Za týchto podmienok treba konštatovať, že Komisia nepreukázala, že by pochybnosť, ktorú vyjadrila v súvislosti s existenciou tej istej finančnej ujmy v rokoch 2015 a 2016, ako je ujma, ku ktorej došlo v roku 2017, bola vážna a odôvodnená v zmysle judikatúry citovanej v bode 115 vyššie.

254    V dôsledku toho je potrebné vyhovieť druhej časti tretieho žalobného dôvodu, a teda zrušiť napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka uloženia napadnutej finančnej opravy vo výške 18 833,24 eura, ktorú Komisia uložila Českej republike v súvislosti s porušením týkajúcim sa výberu kontrolnej vzorky v súvislosti so štandardnými kontrolami.

D.      O štvrtom žalobnom dôvode, ktorým sa namieta porušenie týkajúce sa vymáhania neoprávnených platieb

255    Štvrtý žalobný dôvod, ktorým sa namieta porušenie týkajúce sa vymáhania neoprávnených platieb, pozostáva z dvoch častí.

256    Prvou časťou štvrtého žalobného dôvodu Česká republika tvrdí, že Komisia porušila článok 63 nariadenia č. 1306/2013 a článok 7 vykonávacieho nariadenia č. 809/2014, keďže v rámci vyšetrovania zastávala názor, že české orgány mali prostredníctvom SIPP overiť oprávnenosť poľnohospodárskej plochy nielen za rok, na ktorý sa vzťahuje konanie o vymáhaní neoprávnených platieb, ale aj za predchádzajúce roky.

257    V tejto súvislosti Česká republika uvádza, že v článku 63 nariadenia č. 1306/2013 a v článku 7 vykonávacieho nariadenia č. 809/2014 sa stanovuje postup, ktorý sa má dodržať pri vymáhaní súm neoprávnene vyplatených poľnohospodárom na plochy, ktoré nie sú oprávnené na získanie pomoci. Podľa Českej republiky sa však tieto ustanovenia netýkajú osobitnej otázky, či a ako sú členské štáty povinné určiť, či plocha neoprávnená na získanie pomoci v jednom roku bola neoprávnená aj v predchádzajúcich rokoch.

258    Z toho podľa Českej republiky vyplýva, že v súlade s článkom 63 nariadenia č. 1306/2013 a článkom 7 vykonávacieho nariadenia č. 809/2014 bola povinná pri každoročnej aktualizácii SIPP vyškrtnúť plochy neoprávnené na získanie pomoci, v súvislosti s ktorými prebiehalo konanie o vymáhaní pomoci, ale nebola povinná overovať, či tie isté plochy boli rovnako neoprávnené v predchádzajúcich rokoch a či prípadná pomoc vyplatená v týchto rokoch má byť predmetom vymáhania vrátenia pomoci.

259    Komisia túto časť žalobného dôvodu spochybňuje.

260    Predovšetkým je potrebné uviesť, že pokiaľ ide o porušenie týkajúce sa vymáhania neoprávnených platieb, Komisia uložila Českej republike:

–        pre režim JPP finančnú opravu vo výške 17 855 884,41 eura,

–        pre režim ekologizácie finančnú opravu vo výške 7 832 400 eur,

–        pre režim MP paušálnu opravu vo výške 2 % zo 100 % výdavkov, ktoré boli vynaložené porušením pravidiel práva Únie.

261    Opravy uložené za režimy ekologizácie a MP však boli absorbované opravou uloženou za porušenie týkajúce sa identifikácie trvalých trávnych porastov, ktoré je predmetom druhého žalobného dôvodu.

262    V dôsledku toho, ako to potvrdili účastníci konania vo svojich odpovediach na opatrenie na zabezpečenie priebehu konania a na otázku položenú Všeobecným súdom na pojednávaní, keďže druhý žalobný dôvod sa zamieta, treba štvrtý žalobný dôvod považovať za neúčinný v rozsahu, v akom sa týka uloženia finančných opráv pre režimy ekologizácie a MP. Keďže opravy týkajúce sa režimu ekologizácie a režimu MP boli absorbované opravou za porušenie týkajúce sa identifikácie trvalých trávnych porastov, ich preskúmanie je pre posúdenie dôvodnosti uloženia napadnutej finančnej opravy irelevantné.

263    Pokiaľ ide o opravu uloženú za režim JPP, v prvom rade je potrebné uviesť, že článok 63 nariadenia č. 1306/2013 v podstate stanovuje, že ak sa zistí, že príjemca nedodržiava podmienky poskytnutia pomoci, dotknutý členský štát pomoc nevyplatí alebo ju úplne či čiastočne odníme a sumy vrátane všetkých súvisiacich úrokov sa musia vymáhať. V tom istom ustanovení sa uvádza, že ak to stanovujú právne predpisy v oblasti poľnohospodárstva, členské štáty uložia administratívne sankcie. Okrem toho článok 7 vykonávacieho nariadenia č. 809/2014 v podstate stanovuje, že v prípade neoprávnenej platby má dotknutý príjemca povinnosť vrátiť dotknuté sumy, prípadne spolu s úrokmi.

264    Z toho vyplýva, že článok 63 nariadenia č. 1306/2013 a článok 7 vykonávacieho nariadenia č. 809/2014 neukladajú členským štátom povinnosť spätne overiť, či plocha neoprávnená na pomoc v jednom roku bola neoprávnená aj v predchádzajúcich rokoch.

265    Ďalej treba pripomenúť, že údajná povinnosť členských štátov vykonať spätnú kontrolu oprávnenosti plochy nevyplýva z článku 3 nariadenia č. 2988/95. Ako bolo uvedené v bode 244 vyššie, toto ustanovenie sa totiž obmedzuje na vymedzenie toho, že premlčacia doba na konanie o vymáhanie neoprávnene prijatých platieb sú štyri roky okrem prípadu, keď je odvetvovou právnou úpravou stanovené kratšie obdobie troch rokov.

266    Napokon treba uviesť, že je pravda, že v rozsudku zo 7. septembra 2022, Slovensko/Komisia (T‑40/21, neuverejnený, EU:T:2022:515, body 54 a 55) Všeobecný súd uviedol, že na základe informácií obsiahnutých v liste o zistení zaslanom Komisiou na základe článku 34 ods. 2 vykonávacieho nariadenia č. 908/2014 malo Slovensko do posúdenia potenciálneho rizika pre EPZF pre roky podávania žiadostí 2015 a 2016 zahrnúť finančný vplyv nevymáhania neoprávnene vyplatenej pomoci za tri predchádzajúce roky podávania žiadostí. Všeobecný súd však spresnil, že skutočnosť, že vo výpočte rizika pre EPZF za roky podávania žiadostí 2015 a 2016 sa musel zohľadniť vplyv neexistencie postupu vymáhania neoprávnene vyplatených platieb za tri predchádzajúce roky podávania žiadostí, vyplýva zo zvláštnosti slovenského kontrolného systému, o ktorej orgány tohto štátu nemohli nevedieť. V dôsledku toho rozsudok neukladá členskému štátu povinnosť spätne overovať, či plocha neoprávnená na pomoc v jednom roku bola neoprávnená aj v predchádzajúcich rokoch.

267    Z toho vyplýva, že prvej časti štvrtého žalobného dôvodu treba vyhovieť.

268    Bez toho, aby bolo potrebné preskúmať druhú časť štvrtého žalobného dôvodu, je preto potrebné zrušiť napadnuté rozhodnutie v časti, ktorá sa týka finančnej opravy vo výške 17 855 884,41 eura uplatnenej na výdavky vynaložené Českou republikou v rámci režimu JPP v súvislosti s údajným porušením týkajúcim sa vymáhania neoprávnených platieb.

E.      O piatom žalobnom dôvode, ktorým sa namieta porušenie týkajúce sa oneskoreného podania žiadosti

269    V piatom žalobnom dôvode Česká republika tvrdí, že je protiprávnym uloženie napadnutej finančnej opravy Komisiou v súvislosti s porušením týkajúcim sa oneskoreného podania žiadosti z dôvodu neuplatnenia zníženia o 1 % na žiadosti o pomoc alebo platbu podané online bez elektronického podpisu v lehote stanovenej v článku 13 nariadenia č. 640/2014 a doplnené v nasledujúcich piatich dňoch na príslušnom úrade vlastnoručným podpisom žiadateľa.

270    Na podporu tohto žalobného dôvodu uvádza Česká republika štyri argumenty.

271    Po prvé Česká republika tvrdí, že žiadne ustanovenie práva Únie nebráni tomu, aby žiadosť podaná online mohla byť následne osobne doplnená vlastnoručným podpisom žiadateľa. V tejto súvislosti Česká republika poznamenáva, že v článku 13 nariadenia č. 640/2014 sa uvádza postup, ktorý sa má dodržať v prípade oneskoreného podania žiadosti o pomoc alebo platbu, ale nestanovuje sa v ňom, že žiadosti podané online a následne doplnené za osobnej prítomnosti žiadateľa jeho vlastnoručným podpisom sa považujú za oneskorené žiadosti. Okrem toho sa domnieva, že článok 72 nariadenia č. 1306/2013 nezahŕňa podpis žiadateľa medzi povinné náležitosti žiadosti.

272    Po druhé Česká republika tvrdí, že podľa jej vnútroštátneho práva je podpis podania podaného online za osobnej prítomnosti žiadateľa nevyhnutný na overenie pravosti podania, ale nepredstavuje podmienku oprávnenosti žiadosti. Vlastnoručný podpis totiž umožňuje overiť, že subjekt, ktorý podáva žiadosť, je subjektom, za ktorý sa žiadosť podáva [§ 37 ods. 4 českého správneho poriadku (Zákon č. 500/2004 Sb., správní řád)].

273    Po tretie Česká republika zdôrazňuje, že podľa jej vnútroštátneho práva jediné, čo môže žiadateľ k žiadosti podanej online pripojiť, je jeho vlastnoručný podpis, ktorý na príslušnom úrade treba pripojiť do piatich dní od podania žiadosti online. V čase medzi podaním žiadosti online a jej podpísaním za osobnej prítomnosti žiadateľa ani v čase jej podpísania za osobnej prítomnosti žiadateľa však nemožno vykonať žiadne doplnenie ani zmenu žiadosti.

274    Po štvrté Česká republika tvrdí, že overenie pravosti žiadosti, ktorá bola predtým podaná online, v prítomnosti žiadateľa je mechanizmom bežným v práve Únie, predpokladaným okrem iného v článku 57 ods. 7 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora.

275    Komisia tieto argumenty spochybňuje.

276    Pokiaľ ide o prvý a druhý argument Českej republiky, ktoré je potrebné riešiť spoločne, treba konštatovať, že členským štátom prináleží, aby vo svojom vnútroštátnom práve stanovili pravidlá, ktorými sa upravia postupy podávania žiadostí o pomoc a jej vyplácanie, ktoré však musia byť zlučiteľné s právom Únie.

277    V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že v súlade s článkom 13 nariadenia č. 640/2014 žiadosti o pomoc alebo platbu predložené po lehote stanovenej Komisiou vedú k uplatneniu zníženia o 1 %.

278    Okrem toho uvedenie totožnosti príjemcu pomoci je súčasťou informácií, ktoré musí obsahovať žiadosť o pomoc alebo platbu, aby sa mohla považovať za oprávnenú, a to za predpokladu, že bola predložená v lehote stanovenej v súlade s článkom 13 nariadenia č. 640/2014. Článok 72 nariadenia č. 1306/2013 síce neuvádza podpis žiadateľa medzi položkami, ktoré musí obsahovať žiadosť o pomoc alebo platbu, stanovuje však, že táto žiadosť musí obsahovať „všetky ďalšie informácie stanovené týmto nariadením alebo požadované so zreteľom na vykonávanie príslušných právnych predpisov v oblasti poľnohospodárstva alebo príslušným členským štátom“. V tejto súvislosti článok 14 ods. 1 vykonávacieho nariadenia č. 809/2014, ktorý stanovuje podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia č. 1306/2013, spresňuje, že na to, aby sa žiadosť o pomoc alebo platbu považovala za oprávnenú, musí obsahovať okrem iného totožnosť príjemcu.

279    Z písomných vyjadrení účastníkov konania však vyplýva, že podľa českého práva je vlastnoručný podpis žiadosti povinnou formálnou náležitosťou, bez ktorej sa žiadosť neprijme. Ako totiž české orgány uviedli vo svojich pripomienkach z 1. októbra 2018 k zápisnici z bilaterálneho stretnutia, podanie žiadosti online bez elektronického podpisu musí byť do piatich dní potvrdené vlastnoručným podpisom. V tomto prípade ak žiadateľ podpíše osobne žiadosť na príslušnom úrade, vo forme predpísanej zákonom a v zákonom stanovenej lehote, za dátum podania žiadosti sa považuje dátum podania žiadosti online. Ak však žiadateľ nepodpíše žiadosť osobne alebo tak neurobí v zákonom predpísanej forme, žiadosť sa považuje za neprípustnú a príslušné orgány na ňu neprihliadajú.

280    Z toho vyplýva, že vlastnoručný podpis žiadosti podanej online bez elektronického podpisu plní, ako uvádzajú české orgány, nielen funkciu overenia pravosti podania žiadosti, ale predstavuje aj podmienku oprávnenosti žiadosti. Príslušné orgány spracúvajú totiž len žiadosti doplnené vlastnoručným podpisom za osobnej prítomnosti žiadateľa.

281    V prejednávanej veci boli žiadosti síce podané online bez elektronického podpisu v lehote stanovenej v článku 13 nariadenia č. 640/2014, ale neobsahovali vlastnoručný podpis žiadateľov, ktorý bol teda napriek tomu rozhodujúcou náležitosťou pre overenie ich totožnosti a rozhodnutie o oprávnenosti žiadosti v zmysle článku 72 nariadenia č. 1306/2013 v spojení s článkom 14 ods. 1 vykonávacieho nariadenia č. 809/2014.

282    Za týchto podmienok treba konštatovať, že keďže v deň podania online žiadostí chýbal prvok podstatný pre rozhodnutie o ich oprávnenosti a tento prvok – konkrétne vlastnoručný podpis žiadateľov – bol predložený po uplynutí lehôt stanovených v článku 13 nariadenia č. 640/2014, boli tieto žiadosti podané oneskorene, čo malo viesť k uplatneniu zníženia o 1 %.

283    Prvý a druhý argument je preto potrebné zamietnuť.

284    Pokiaľ ide o tretí argument, treba ho považovať v prejednávanej veci za irelevantný. Hoci v čase medzi dátumom podania online žiadosti o pomoc alebo platbu a dátumom jej podpísania v prítomnosti žiadateľa nedošlo k žiadnym zmenám v jej obsahu, v deň online podania bola žiadosť neúplná z dôvodu chýbajúceho podpisu, a preto nespĺňala kritériá oprávnenosti stanovené právom Únie.

285    Tretí argument je preto potrebné zamietnuť.

286    Pokiaľ ide o štvrtý argument, je potrebné uviesť, že skutočnosť, že Súdny dvor v článku 57 ods. 7 svojho rokovacieho poriadku umožňuje, aby účastníci konania predložili podpísaný originál podania do kancelárie najneskôr do desiatich dní od zaslania kópie tohto podania, je v prejednávanej veci tiež irelevantná. V každom prípade sa situácia uvedená v článku 57 ods. 7 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora líši od situácie, o ktorú ide v tejto veci, v tom, že podľa tohto ustanovenia musí byť originál dokumentu zaslaný účastníkmi konania Súdnemu dvoru v lehote desiatich dní rovnaký ako dokument zaslaný predtým, a to aj pokiaľ ide o jeho podpis, ktorý musí byť pripojený pri zaslaní kópie podania.

287    Štvrtý argument, a v dôsledku toho aj piaty žalobný dôvod ako celok, je preto potrebné zamietnuť.

F.      O šiestom žalobnom dôvode, ktorým sa namieta režim finančnej disciplíny

288    Šiestym žalobným dôvodom Česká republika tvrdí, že Komisia porušila článok 52 ods. 2 nariadenia č. 1306/2013 a zásadu proporcionality, keďže paušálna oprava vo výške 2 %, ktorú jej Komisia uložila v rámci režimu finančnej disciplíny, nezodpovedá závažnosti zisteného nesúladu.

289    Komisia tento žalobný dôvod spochybňuje.

290    Na úvod je potrebné poznamenať, že postup finančnej disciplíny stanovený v článkoch 25 a 26 nariadenia č. 1306/2013 a článku 8 nariadenia č. 1307/2013 sa líši od postupu schvaľovania súladu stanoveného v článku 52 nariadenia č. 1306/2013 a článku 34 vykonávacieho nariadenia č. 908/2014.

291    Účelom postupu schvaľovania súladu je umožniť Komisii, aby v nadväznosti na kontradiktórne konanie vylúčila z financovania Úniou výdavky, ktoré členský štát vynaložil v rozpore s právom Únie.

292    Účelom režimu finančnej disciplíny je umožniť členským štátom previesť Komisii rozpočtové prostriedky pôvodne určené na priame platby poľnohospodárom s cieľom vytvoriť finančnú rezervu na financovanie prípadnej krízy, ktorá môže vzniknúť v odvetví poľnohospodárstva. Ak sa však tieto rozpočtové prostriedky nevyužijú, Komisia ich v nasledujúcich rokoch vráti členským štátom, ktoré ich potom prevedú poľnohospodárom, ktorí boli pôvodne dotknutí znížením priamych platieb, na ktoré mali nárok.

293    V danom prípade Komisia vrátila Českej republike prostredníctvom nariadení o vrátení finančné prostriedky, ktoré pôvodne vybrala od poľnohospodárov v rámci režimu finančnej disciplíny.

294    Na podporu svojho žalobného dôvodu Česká republika uvádza dva argumenty.

295    Vo svojom prvom argumente Česká republika tvrdí, že vzhľadom na to, že paušálna oprava uložená v rámci režimu finančnej disciplíny odráža opravy, ktoré Komisia uplatnila v rámci vyšetrovania týkajúceho sa režimov JPP, MP, ekologizácie a DVP, jej výška by mala byť rovnaká ako výška opráv uložených pre každý z týchto režimov. Česká republika však poukazuje na to, že v prípade režimu DVP Komisia v priebehu vyšetrovania uplatnila paušálnu opravu vo výške 5 % z 10 % výdavkov, ktoré boli vynaložené v rozpore s týmto režimom. Z toho podľa Českej republiky vyplýva, že Komisia mala pri určení výšky paušálnej opravy pre režim DVP uloženej v rámci režimu finančnej disciplíny uplatniť rovnakú opravu vo výške 5 % z 10 % vynaložených výdavkov.

296    V tejto súvislosti je nesporné, že v prejednávanej veci české orgány v rámci postupu schvaľovania súladu, ktorý viedol k vydaniu napadnutého rozhodnutia, uviedli Komisii jednu rozpočtovú položku pre všetky režimy pomoci podliehajúce finančnej disciplíne. To znamená, že české orgány neuviedli pre každý režim pomoci sumu rozpočtových prostriedkov, ktorá bola najprv vyplatená Komisii a potom im ju Komisia previedla prostredníctvom nariadení o vrátení, ale uviedli jednu sumu pre všetky rôzne režimy pomoci. Práve túto jedinú sumu Komisia zohľadnila pri určení výšky paušálnej opravy uloženej v rámci režimu finančnej disciplíny.

297    V žiadosti o zmier zo 4. februára 2020 však Česká republika vytýkala Komisii, že pri výpočte paušálnej korekcie týkajúcej sa režimu finančnej disciplíny pre režim DVP neuplatnila zníženú opravu zodpovedajúcu oprave vo výške 5 % z 10 % výdavkov vynaložených v rozpore s právom Únie, ktorú uplatnila pre ten istý režim v rámci vyšetrovania.

298    České orgány však ani vo svojom liste z 13. novembra 2020, ktorý nasledoval po doručení správy zmierovacieho orgánu, ani v následnej komunikácii neposkytli Komisii žiadne informácie, ktoré by jej umožnili presne rozlíšiť časť týkajúcu sa režimu DVP v rámci jedinej rozpočtovej položky týkajúcej sa rozpočtových prostriedkov, ktoré boli predmetom nariadení o vrátení.

299    Za týchto okolností sa Komisia v konečných záveroch a v súhrnnej správe rozhodla uplatniť jedinú paušálnu opravu vo výške 2 % na všetky rozpočtové prostriedky, ktoré boli predmetom konania vo veci finančnej disciplíny.

300    V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že v súlade s článkom 52 ods. 2 nariadenia č. 1306/2013 a článkom 12 ods. 2 delegovaného nariadenia č. 907/2014 Komisia zakladá vylúčenie výdavkov z financovania Úniou na identifikácii neoprávnene vynaložených súm len vtedy, ak ich možno určiť vynaložením primeraného úsilia.

301    Okrem toho podľa judikatúry uvedenej v bode 108 vyššie zásada proporcionality vyžaduje, aby akty inštitúcií Únie neprekračovali hranice toho, čo je vhodné a nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného cieľa.

302    V prejednávanej veci však Česká republika neposkytla Komisii informácie, ktoré by jej umožnili identifikovať časť týkajúcu sa režimu DVP v rámci rozpočtovej položky týkajúcej sa rozpočtových prostriedkov, ktoré boli predmetom nariadení o vrátení. Komisia teda správne rozhodla, že s použitím primeraného úsilia v súlade s článkom 52 ods. 2 nariadenia č. 1306/2013, článkom 12 ods. 2 delegovaného nariadenia č. 907/2014 a zásadou proporcionality uplatní v rámci režimu finančnej disciplíny jednotnú paušálnu opravu pre všetky režimy pomoci.

303    Prvý argument je preto potrebné zamietnuť.

304    Svojím druhým argumentom Česká republika tvrdí, že ak by mal Všeobecný súd úplne alebo čiastočne zrušiť opravy týkajúce sa režimov JPP, MP, ekologizácie a DVP uložené Komisiou v rámci postupu schvaľovania súladu, ktorý viedol k prijatiu napadnutého rozhodnutia, mal by tiež automaticky a plošne zrušiť v zodpovedajúcej sume opravu uloženú v rámci režimu finančnej disciplíny, keďže táto oprava už nezodpovedá finančnej ujme údajne spôsobenej rozpočtu Únie.

305    V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že uloženie opravy v rámci režimu finančnej disciplíny je spojené s opravami, ktoré Komisia ukladá v rámci postupu schvaľovania súladu v prípade režimov pomoci, ktoré sú predmetom finančnej disciplíny. Aby sa v čo najväčšej miere zabezpečila zhoda medzi priamymi platbami vyplácanými každoročne poľnohospodárom a rozpočtovými prostriedkami vyčlenenými z týchto platieb v rámci finančnej disciplíny, ktoré budú prípadne vrátené týmto poľnohospodárom v nasledujúcich rokoch, tak ak Komisia v rámci postupu schvaľovania súladu uloží opravu nezrovnalostí zistených v priamych platbách, je povinná uložiť opravu aj v prípade rozpočtových prostriedkov podliehajúcich finančnej disciplíne.

306    Nemôže však existovať automatická súvislosť medzi uplatnením opravy zo strany Komisie v rámci postupu schvaľovania súladu pre určitý režim pomoci a uložením opravy zo strany Komisie pre sumy vyplývajúce z toho istého režimu pomoci, ktoré boli vrátené členským štátom v rámci finančnej disciplíny.

307    Po prvé v súlade s článkom 26 nariadenia č. 1306/2013 sa sumy prevedené Komisii v rámci finančnej disciplíny v prípade potreby vracajú poľnohospodárom s výhradou uplatnenia pevnej úrovne úpravy, ktorá sa uplatňuje na všetky platby uskutočnené v rámci rôznych schém pomoci.

308    Výšku opravy uloženej v rámci režimu finančnej disciplíny teda Komisia vypočítava paušálne pre všetky režimy pomoci a nie je nevyhnutne spojená s výškou opravy, ktorú Komisia uložila v rámci postupu schvaľovania súladu v prípade nezrovnalostí zistených v priamych platbách vyplatených poľnohospodárom v súvislosti s konkrétnym režimom pomoci.

309    Po druhé, ako je uvedené v bode 302 vyššie, možnosť Komisie určiť – pri vynaložení primeraného úsilia – medzi rozpočtovými prostriedkami podliehajúcimi finančnej disciplíne tie, ktoré sa týkajú jednotlivých režimov pomoci, na ktoré sa vzťahuje postup overenia súladu, závisí od informácií, ktoré v každom jednotlivom prípade poskytujú členské štáty.

310    Nemožno teda tvrdiť, že úplné alebo čiastočné zrušenie napadnutej finančnej opravy pre určitý režim pomoci by automaticky a plošne viedlo k zrušeniu paušálnej opravy uloženej v rámci režimu finančnej disciplíny.

311    Druhý argument, a v dôsledku toho šiesty žalobný dôvod, je preto potrebné v celom rozsahu zamietnuť.

312    Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy je potrebné zrušiť napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom ukladá Českej republike napadnutú finančnú opravu z dôvodu jednak porušenia týkajúceho sa výberu kontrolnej vzorky v súvislosti so štandardnými kontrolami vo výške 18 833,24 eura a jednak porušenia týkajúceho sa vymáhania neoprávnených platieb vo výške 17 855 884,41 eura, a vo zvyšnej časti žalobu zamietnuť.

IV.    O trovách

313    Podľa článku 134 ods. 3 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu ak mali účastníci konania úspech len v časti predmetu konania, každý z nich znáša svoje vlastné trovy konania. Keďže žalobe bolo čiastočne vyhovené, treba rozhodnúť, že každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (desiata komora)

rozhodol takto:

1.      Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2021/2020 zo 17. novembra 2021, ktorým sa z financovania Európskou úniou vylučujú určité výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), sa zrušuje v časti, v ktorej ukladá Českej republike finančnú opravu jednak vo výške 18 833,24 eura z dôvodu porušenia ustanovení práva Únie týkajúcich sa výberu kontrolnej vzorky príjemcov pomoci, ktorí majú byť podrobení štandardnej kontrole, a jednak vo výške 17 855 884,41 eura z dôvodu nedostatkov kontroly, ktorej cieľom bolo overiť, či plocha neoprávnená na pomoc v jednom roku bola neoprávnenou na pomoc tiež v predošlých rokoch a či by to malo viesť k začatiu konania o vymáhaní neoprávnených platieb v rámci režimu jednotnej platby na plochu.

2.      V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

3.      Česká republika a Európska komisia znášajú svoje vlastné trovy konania.

Jaeger Nihoul Verschuur

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 6. decembra 2023.

Podpisy

*      Jazyk konania: čeština.