ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (ôsma komora)
zo 14. decembra 2017 (*)
[Znenie opravené uznesením z 20. marca 2018]
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh – Harmonizovaná norma EN 1090‑1:2009+A1:2011 – Kritériá určenia pôsobnosti normy prijatej Európskym výborom pre normalizáciu (CEN) na základe mandátu Európskej komisie – Závesné dielce určené na upevnenie v betóne pred jeho zatvrdnutím a používané na pripevnenie prvkov plášťa a prichytenie muriva k rámovej konštrukcii budovy“
Vo veci C‑630/16,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Helsingin hallinto‑oikeus (Správny súd Helsinki, Fínsko) z 1. decembra 2016 a doručený Súdnemu dvoru 7. decembra 2016, ktorý súvisí s konaním začatým na návrh:
Anstar Oy,
za účasti:
Turvallisuus‑ ja kemikaalivirasto (Tukes),
SÚDNY DVOR (ôsma komora),
v zložení: predseda ôsmej komory J. Malenovský, sudcovia D. Šváby (spravodajca) a M. Vilaras,
generálny advokát: M. Campos Sánchez‑Bordona,
tajomník: R. Șereș, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 27. septembra 2017,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– Turvallisuus‑ ja kemikaalivirasto (Tukes), v zastúpení: P. Kulmala a K. Siponen, splnomocnení zástupcovia,
– fínska vláda, v zastúpení: S. Hartikainen, splnomocnený zástupca,
– Európska komisia, v zastúpení: G. Zavvos, P. Aalto a M. Huttunen, splnomocnení zástupcovia,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje smernica Rady 89/106/EHS (Ú. v. EÚ L 88, 2011, s. 5), ako aj harmonizovanej normy EN 1090‑1:2009+A1:2011 s názvom „Zhotovovanie oceľových a hliníkových konštrukcií – Časť 1: Požiadavky na posudzovanie zhody konštrukčných dielcov“ (ďalej len „norma EN 1090‑1:2009+A1:2011“).
2 Tento návrh bol predložený v rámci konania začatého na Helsingin hallinto‑oikeus (Správny súd Helsinki, Fínsko) na návrh spoločnosti Anstar Oy, spoločnosti založenej podľa fínskeho práva, vo veci rozhodnutia Turvallisuus‑ ja kemikaalivirasto (Tukes) (Úrad pre bezpečnosť a chemikálie, Fínsko) (ďalej len „úrad“), ktorým tento úrad v podstate zakázal spoločnosti Anstar používať označenie „CE“ na základe normy EN 1090‑1:2009+A1:2011 pre štyri kategórie výrobkov, ktoré táto spoločnosť vyrába.
Právny rámec
Nariadenie č. 305/2011
3 Odôvodnenia 6 a 10 nariadenia č. 305/2011 zdôrazňujú, že cieľom sledovaným týmto nariadením bolo odstránenie technických prekážok obchodu v oblasti stavebných výrobkov zavedením harmonizovaných technických špecifikácií na účely posudzovania parametrov stavebných výrobkov, aby sa zlepšil ich voľný pohyb na trhu.
4 Článok 2 nariadenia č. 305/2011 nazvaný „Vymedzenie pojmov“ spresňuje, že sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
„10. ‚harmonizované technické špecifikácie‘ sú harmonizované normy a európske hodnotiace dokumenty;
11. ‚harmonizovaná norma‘ je norma, ktorú prijala niektorá z európskych organizácií pre normalizáciu uvedených v prílohe I k smernici 98/34/ES [Európskeho parlamentu a Rady z 22. júna 1998 o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov (Ú. v. ES, L 204, 1998, s. 37; Mim. vyd. 13/020, s. 337)] na základe žiadosti vydanej Komisiou, v súlade s článkom 6 uvedenej smernice
…“
5 Článok 4 tohto nariadenia, ktorý sa vzťahuje na „vyhlásenie o parametroch“, vo svojom odseku 1 stanovuje:
„Ak sa na stavebný výrobok vzťahuje harmonizovaná norma alebo je v súlade s európskym technickým posúdením, ktoré sa preň vypracovalo, výrobca pri uvedení tohto výrobku na trh vypracuje vyhlásenie o parametroch.“
6 Článok 17 tohto nariadenia týkajúci sa „harmonizovaných noriem“ vo svojich odsekoch 1, 3 a 5 stanovuje:
„1. Harmonizované normy stanovujú európske organizácie pre normalizáciu uvedené v prílohe I k smernici 98/34/ES na základe žiadostí (ďalej len ‚mandáty‘), ktoré vydala Komisia v súlade s článkom 6 uvedenej smernice po porade so Stálym výborom pre stavebníctvo uvedeným v článku 64 tohto nariadenia (ďalej len ‚Stály výbor pre stavebníctvo‘).
…
3. V harmonizovaných normách sa stanovujú metódy a kritériá posudzovania parametrov podstatných vlastností stavebných výrobkov.
Ak sa to v príslušnom mandáte ustanovuje, harmonizovaná norma uvádza aj zamýšľané použitie výrobkov, na ktoré sa má vzťahovať.
V harmonizovaných normách sa v prípade potreby a bez toho, aby bola ohrozená presnosť, spoľahlivosť alebo stálosť výsledkov, stanovujú metódy na posudzovanie parametrov podstatných vlastností stavebných výrobkov, ktoré sú menej náročné ako skúšky.
…
5. Komisia posúdi zhodu harmonizovaných noriem vypracovaných európskymi organizáciami pre normalizáciu s príslušnými mandátmi.
Komisia uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie zoznam odkazov na harmonizované normy, ktoré sú v zhode s príslušnými mandátmi.“
7 Článok 19 tohto nariadenia, ktorý sa týka „európskeho hodnotiaceho dokumentu“, najmä uvádza:
„1. Následne po žiadosti výrobcu o európske technické posúdenie organizácia [orgánov technického posudzovania] vypracuje a prijme európsky hodnotiaci dokument pre každý stavebný výrobok, na ktorý sa nevzťahuje alebo plne nevzťahuje harmonizovaná norma, pri ktorom nemožno úplne posúdiť parametre podstatných vlastností podľa existujúcej harmonizovanej normy okrem iného z nasledujúcich dôvodov:
a) výrobok nepatrí do rozsahu pôsobnosti žiadnej jestvujúcej harmonizovanej normy;
b) minimálne v prípade jednej podstatnej vlastnosti uvedeného výrobku nie je metóda posúdenia stanovená v harmonizovanej norme vhodná, alebo
c) harmonizovaná norma nestanovuje žiadnu metódu posúdenia minimálne v prípade jednej podstatnej vlastnosti uvedeného výrobku.“
8 Článok 21 nariadenia č. 305/2011, ktorý upravuje povinnosti orgánov technického posudzovania (ďalej len „OTP“) pri prijímaní žiadosti o európske technické posúdenie, najmä stanovuje:
„1. [OTP], ktorý prijal žiadosť o európske technické posúdenie, informuje výrobcu, ak sa na stavebný výrobok úplne alebo čiastočne vzťahuje harmonizovaná technická špecifikácia, a to takto:
a) ak sa na výrobok úplne vzťahuje harmonizovaná norma, [OTP] informuje výrobcu, že v súlade s článkom 19 ods. 1 naň nemožno vypracovať európske technické posúdenie;
b) ak sa na výrobok úplne vzťahuje európsky hodnotiaci dokument, [OTP] informuje výrobcu, že tento dokument sa použije ako základ na vypracovanie európskeho technického posúdenia;
c) ak sa na výrobok nevzťahuje žiadna harmonizovaná technická špecifikácia alebo sa naň nevzťahuje úplne, [OTP] uplatní postupy stanovené v prílohe II alebo vytvorené v súlade s článkom 19 ods. 3“
9 Článok 59 tohto nariadenia s názvom „Formálna nezhoda“ znie:
„1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 56, ak členský štát dospeje k jednému z nasledujúcich zistení, požiada príslušný hospodársky subjekt, aby daný nesúlad odstránil:
a) označenie CE bolo pripojené v rozpore s článkom 8 alebo 9;
b) označenie CE nebolo pripojené, ak sa požaduje, v súlade s článkom 8 ods. 2;
c) bez toho, aby bol dotknutý článok 5, nebolo vypracované vyhlásenie o parametroch, ak sa požaduje, v súlade s článkom 4;
d) vyhlásenie o parametroch nebolo vypracované v súlade s článkami 4, 6 a 7;
e) technická dokumentácia buď nie je k dispozícii, alebo nie je úplná.
2. Ak nezhoda uvedená v odseku 1 pretrváva, členský štát prijme všetky primerané opatrenia na obmedzenie alebo zákaz sprístupnenia stavebného výrobku na trhu alebo zabezpečí jeho spätné prevzatie alebo stiahnutie z trhu.“
Norma EN 1090‑1:2009+A1:2011
10 Normu EN 1090‑1:2009+A1:2011 pôvodne prijal vo forme normy EN 1090‑1:2009 Európsky výbor pre normalizáciu (CEN) 15. júna 2008 na základe mandátu Komisie z 11. marca 1998 (M 120 – Mandát udelený CEN/Cenelec na realizáciu normalizačných prác zameraných na vypracovanie harmonizovaných noriem pre kovové konštrukčné výrobky a doplnky, ďalej len „mandát M 120“) prijatého na základe smernice Rady 89/106/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov vzťahujúcich sa na stavebné výrobky (Ú. v. ES, L 40, 1989, s. 12; Mim. vyd. 13/009, s. 296).
11 Norma EN 1090‑1:2009+A1:2011 bola pod odkazom „EN 1090–1:2009“ uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie zo 17. decembra 2010 (Ú. v. EÚ C 344, 2010, s. 1).
12 Po tom, čo CEN prijal 3. októbra 2011 zmenu a doplnenie 1 normy EN 1090‑1:2009+A1:2011, bola táto norma nanovo uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie z 19. júna 2012 (Ú. v. EÚ C 176, 2012, s. 1).
13 Bod 1 tejto normy, ktorý spresňuje jej „oblasť uplatnenia“, uvádza:
„Táto európska norma vymedzuje požiadavky na posúdenie zhody s vlastnosťami kvality pre oceľové a hliníkové konštrukčné dielce ako aj pre zostavy uvedené na trh ako stavebné výrobky. Posúdenie zhody sa vzťahuje na podmienky výroby a ak je to potrebné, charakteristiky konštrukčných výpočtov.
Táto európska norma sa vzťahuje tiež na posúdenie zhody oceľových dielcov používaných v zmiešaných oceľovo‑betónových konštrukciách.
…
Táto európska norma sa nevzťahuje na posúdenie zhody dielcov pre zavesené podhľady, koľajnice alebo priečky na použitie v rámci železníc.
…“
14 Bod 3.1.9 normy EN 1090‑1:2009+A1:2011 definuje „konštrukčné dielce“ takto:
„dielce použité ako nosné konštrukčné prvky určené na zabezpečenie mechanickej odolnosti a stability konštrukcie a/alebo ohňovzdornosti vrátane stálosti a spôsobilosti na využívanie; môžu byť použité priamo v stave, v akom boli dodané alebo byť zapracované do diela“.
15 Bod 4.5 tejto normy, ktorý sa vzťahuje na „konštrukčné vlastnosti“, obsahuje bod 4.5.1 nazvaný „Všeobecné ustanovenia“, ktorý najmä uvádza:
„Konštrukčné vlastnosti dielca upraveného touto európskou normou sa vzťahujú na jeho nosnú schopnosť, jeho deformáciu v hraničnom stave používania, jeho odolnosť únave materiálu a ohňovzdornosť.“
Norma EN 845‑1:2013
16 Harmonizovanú normu EN 845‑1:2013 nazvanú „Technické požiadavky na doplnkové prvky do muriva ‐ Časť 1: Spony, ťahadlá, závesy a konzoly“ prijal CEN 21. marca 2013 na základe mandátu Komisie z 28. mája 1997 [M 116 – Mandát udelený CEN/Cenelec na realizáciu normalizačných prác zameraných na vypracovanie harmonizovaných noriem pre murivo a súvisiace výrobky (ďalej len „mandát M 116“)] prijatý na základe smernice 89/106.
17 Odkazy normy EN 845‑1:2013 boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie 13. februára 2015 (Ú. v. EÚ C 54, 2015, s. 80).
18 Norma EN 845‑1:2013 vo svojom bode 1 nazvanom „oblasť uplatnenia“ stanovuje:
„Táto európska norma vymedzuje požiadavky týkajúce sa spôn múrov, ťahadiel, závesov a konzol používaných na zabezpečenie väzieb medzi murivami a väzieb medzi murivom a ostatnými časťami diela alebo konštrukcie, vrátane múrov, stropov, nosníkov a stĺpov. Ak sú závesné alebo spojovacie prvky poskytnuté alebo špecifikované ako neoddeliteľná súčasť príslušenstva, požiadavky, vrátane požiadaviek kvality, sa uplatňujú na celý výrobok.
Na nasledujúce výrobky sa nevzťahuje táto európska norma:
a) iné závesné alebo spojovacie prvky ako tie, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou príslušenstva;
b) podporné profily;
…“
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
19 Rozhodnutím z 18. februára 2014 uložil úrad spoločnosti Anstar na základe článku 59 nariadenia č. 305/2011 povinnosť ukončiť dodávku a predaj štyroch kategórií výrobkov s označením „CE“ na základe normy EN 1090‑1:2009+A1:2011 a od 4. marca 2014 nepoužívať označenie „CE“, ako aj vyhlásenie o parametroch podľa článku 4 nariadenia č. 305/2011 v akejkoľvek súvislosti spojenej s týmito štyrmi kategóriami výrobkov (ďalej len „sporné rozhodnutie“).
20 Toto rozhodnutie opisuje štyri kategórie dotknutých výrobkov takto:
„1. Závesné systémy, ktoré sa používajú na pripevnenie prvkov plášťa a prichytenie muriva k rámovej konštrukcii budov,…
2. Závesné skrutky…,
Závesné platničky, normalizované oceľové súčasti…,
Zavetrovacie systémy, …
3. Pätky stĺpov a pätky stien, …
4. Balkónové pripojovacie prvky“.
21 Podľa uvedeného rozhodnutia tieto kategórie výrobkov nie sú uvedené v mandáte M 120 a nepatria preto do pôsobnosti normy EN 1090‑1:2009+A1:2011.
22 Podľa úradu totiž závesné skrutky, závesné platničky, normalizované oceľové súčasti, zavetrovacie systémy, ako aj pätky stĺpov určené na rovnaké alebo podobné použitie ako tie, ktoré vyrába Anstar, boli predmetom európskych technických osvedčení ETA‑02/0006 a ETA‑04/0056. Keďže na jednej strane sú tieto osvedčenia vydané na základe smernice 89/106 a zodpovedajúce európskym hodnotiacim dokumentom v zmysle článku 19 ods. 1 nariadenia č. 305/2011 stále platné a keďže, na druhej strane, takéto osvedčenia alebo dokumenty možno získať iba pre výrobok, na ktorý sa nevzťahuje alebo plne nevzťahuje harmonizovaná norma, je norma EN 1090‑1:2009+A1:2011 na tieto výrobky neuplatniteľná.
23 Pokiaľ ide o závesné systémy, ktoré sa používajú na pripevnenie prvkov plášťa a prichytenie muriva k rámovej konštrukcii budov, patria do pôsobnosti mandátu M 116. Podľa úradu je preto udelenie označenia „CE“ týmto závesným systémom odôvodnené iba vtedy, ak bola dodržaná harmonizovaná norma vypracovaná na základe mandátu M 116.
24 Spoločnosť Anstar, ktorá sa domnievala, že na výrobky, ktoré vyrába, sa vzťahuje norma EN 1090‑1:2009+A1:2011 a mandát M 120, podala na vnútroštátny súd, Helsingin hallinto‑oikeus (Správny súd Helsinki, Fínsko), žalobu o zrušenie sporného rozhodnutia.
25 Na podporu tejto žaloby Anstar uvádza, že na kategórie výrobkov uvedené v spornom rozhodnutí sa nevzťahuje ani norma EN 845‑1:2013, ani európske technické osvedčenia ETA‑02/0006 a ETA‑04/0056.
26 Vnútroštátny súd konštatuje, že pôsobnosť mandátu M 120 a normy EN 1090‑1:2009+A1:2011 je vyjadrená širšími a všeobecnými pojmami, ktoré nevyhnutne nevylučujú alebo v každom prípade nie v ich celom rozsahu výrobky vyrobené spoločnosťou Anstar, ktoré sú dotknuté sporným rozhodnutím, pokiaľ sú používané v súlade s vyhlásením o parametroch podľa článku 4 nariadenia č. 305/2011.
27 Vnútroštátny súd napriek tomu uvádza, že rovnaké konštatovanie by sa mohlo uviesť,pokiaľ ide o pôsobnosť mandátu M 116 a normy EN 845‑1:2013. Ak sa však na výrobky vyrobené spoločnosťou Anstar vzťahuje pôsobnosť tohto mandátu a tejto normy, nemôže sa na ne vzťahovať mandát M 120 a norma EN 1090‑1:2009+A1:2011.
28 Vnútroštátny súd nakoniec nevylučuje, že na všetky alebo časť výrobkov vyrobených spoločnosťou Anstar sa môžu uplatňovať európske technické osvedčenia ETA‑02/0006 a ETA‑04/0056.
29 Vnútroštátny súd považuje za nevyhnutné obrátiť sa na Súdny dvor s prejudiciálnymi otázkami, keďže pôsobnosť normy EN 1090‑1:2009+A1:2011 sa zrejme v členských štátoch posudzuje rozdielne. Tieto rozdiely v posúdení však môžu ovplyvniť voľný pohyb stavebných výrobkov a v dôsledku toho zasiahnuť jeden z výslovných cieľov sledovaných nariadením č. 305/2011, stanovený najmä v jeho odôvodneniach 6 a 10.
30 Za týchto podmienok Helsingin hallinto‑oikeus (Správny súd Helsinki) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Treba mandát M 120 a… normu EN 1090‑1:2009+A1:2011, ktorá bola vypracovaná na jeho základe, vykladať v tom zmysle, že výrobky, ktoré sú uvedené v bodoch 1 až 4 [sporného] rozhodnutia, určené na upevnenie v betóne pred jeho zatvrdnutím (závesné systémy, ktoré sa používajú na pripevnenie prvkov plášťa a prichytenie muriva k rámovej konštrukcii budov, určité závesné skrutky, závesné platničky, normalizované oceľové súčasti, zavetrovacie systémy, pätky stĺpov, pätky stien a balkónové pripojovacie prvky), nepatria do ich pôsobnosti?
2. Bránia nariadenie č. 305/2011, poverenia Komisie citované v tejto veci alebo právo Únie z iného hľadiska výkladu, ktorý uskutočnil [úrad], podľa ktorého uvedené výrobky nespadajú do pôsobnosti mandátu M 120 a normy [EN] 1090‑1:2009+A1:2011?“
O prejudiciálnych otázkach
31 Svojimi otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má norma EN 1090‑1:2009+A1:2011 vykladať v tom zmysle, že výrobky, akými sú výrobky dotknuté vo veci samej, určené na upevnenie v betóne pred jeho zatvrdnutím, patria do jej pôsobnosti.
32 Na úvod treba pripomenúť, že Súdny dvor má právomoc uskutočniť v rámci prejudiciálneho konania výklad harmonizovanej normy v zmysle článku 2 bodu 11 nariadenia č. 305/2011 a ktorej odkazy boli uverejnené Komisiou v sérii C Úradného vestníka Európskej únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. októbra 2016, James Elliott Construction, C‑613/14, EU:C:2016:821, bod 47).
33 Pritom platí, že ak Súdny dvor rozhoduje o návrhu na začatie prejudiciálneho konania týkajúcom sa výkladu takejto harmonizovanej normy, je úlohou vnútroštátneho súdu na základe výkladu poskytnutého Súdnym dvorom a vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré sú mu známe, určiť technickú normu uplatniteľnú na daný výrobok (pozri analogicky v oblasti colného zaradenia rozsudky zo 7. novembra 2002, Lohmann a Medi Bayreuth, C‑260/00 až C‑263/00, EU:C:2002:637, bod 26, ako aj z 28. apríla 2016, Oniors Bio, C‑233/15, EU:C:2016:305, bod 28).
34 Na tento účel treba, s cieľom vyložiť normu EN 1090‑1:2009+A1:2011, v prvom rade vychádzať z obsahu uvedenej normy, vrátane jej príloh, týkajúceho sa jej pôsobnosti.
35 V druhom rade treba vyložiť harmonizovanú normu vzhľadom na mandát, na základe ktorého bola vypracovaná. V súlade s článkom 17 ods. 1 nariadenia č. 305/2011 sú totiž harmonizované normy vypracované európskymi organizáciami pre normalizáciu uvedenými v prílohe I k smernici 98/34 na základe žiadostí, ktoré vydala Komisia. Podľa článku 17 ods. 5 tohto nariadenia pritom Komisia posúdi zhodu harmonizovaných noriem vypracovaných týmito európskymi organizáciami pre normalizáciu s príslušnými mandátmi.
36 Z toho vyplýva, že pôsobnosť harmonizovanej normy nemôže byť vykladaná širšie ako pôsobnosť mandátu, ktorý je jej základom.
37 V predmetnej veci teda treba vykladať normu EN 1090‑1:2009+A1:2011 vo svetle mandátu M 120.
38 V treťom rade, keď ako v rámci sporu vo veci samej, môže výrobok patriť do pôsobnosti viacerých harmonizovaných technických špecifikácií, treba predovšetkým zistiť, či najnovšia norma nezrušila staršiu normu.
39 V tomto ohľade v súlade s článkom 17 ods. 5 tretím pododsekom písm. a) nariadenia č. 305/2011 pri každej harmonizovanej norme, ktorá sa nachádza na zozname, uverejnenom v Úradnom vestníku Európskej únie, odkazov harmonizovaných noriem, ktoré sú v súlade s príslušnými mandátmi, sa musia uviesť odkazy na „nahradené harmonizované technické špecifikácie“, čo sa vzhľadom na článok 2 bod 10 tohto nariadenia týka tak harmonizovaných noriem, ako aj európskych hodnotiacich dokumentov.
40 Preto vzhľadom na to, že harmonizovaná norma výslovne neuvádza, že jej cieľom je nahradiť inú harmonizovanú normu alebo jedno či viaceré európske technické posúdenia, uvedené harmonizované technické špecifikácie zostávajú platné a predstavujú odchylnú osobitnú právnu úpravu. V súlade s článkom 19 ods. 1 nariadenia č. 305/2011 môže byť totiž európsky hodnotiaci dokument prijatý iba pre stavebný výrobok, na ktorý sa nevzťahuje alebo plne nevzťahuje harmonizovaná norma, pri ktorom nemožno úplne posúdiť parametre podstatných vlastností podľa existujúcej harmonizovanej normy.
41 Tento výklad článku 19 ods. 1 nariadenia č. 305/2011 okrem toho podporuje článok 21 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia, podľa ktorého ak OTP dostane žiadosť o európske technické posúdenie, ktoré sa týka výrobku, na ktorý sa úplne vzťahuje harmonizovaná norma, tento orgán informuje výrobcu, že v súlade s uvedeným článkom 19 ods. 1 naň nemožno vypracovať európske technické posúdenie.
42 Okrem toho, hoci je pravda, že európske hodnotiace dokumenty v zmysle článku 19 ods. 1 nariadenia č. 305/2011, rovnako ako aj európske technické osvedčenia v zmysle článku 8 smernice 89/106 zrušenej týmto nariadením, môžu byť vypracované iba pre stavebné výrobky, na ktoré sa nevzťahuje alebo plne nevzťahuje harmonizovaná norma, nič to nemení na skutočnosti, že, ako sa uviedlo v bode 32 tohto rozsudku, konečný výklad týchto noriem prislúcha Súdnemu dvoru a nie autorovi takýchto dokumentov alebo osvedčení. Preto, ak má Súdny dvor vyložiť harmonizovanú normu, môže ako jeden z mnohých prvkov zohľadniť existenciu európskeho hodnotiaceho dokumentu alebo európskeho technického osvedčenia, a to ako indíciu toho, že na výrobky, na ktoré sa vzťahujú, ako aj na podobné výrobky, sa nevzťahuje nijaká harmonizovaná norma, avšak bez toho, aby takýto prvok mohol byť rozhodujúci a bránil Súdnemu dvoru dospieť k rozdielnemu výkladu dotknutej harmonizovanej normy, ako je výklad prijatý autorom tohto dokumentu alebo tohto osvedčenia.
43 Napriek tomu, hoci v predmetnej veci vnútroštátny súd poukázal vo svojom návrhu na európske technické osvedčenia ETA‑02/0006 a ETA‑04/0056, tieto sa nenachádzajú v spise predloženom Súdnemu dvoru, takže v tomto rozsahu ich Súdny dvor nemôže zohľadniť na účely výkladu normy EN 1090‑1:2009+A1:2011.
44 Vo štvrtom rade, pokiaľ ide o usmernenia, ktoré uverejnili vnútroštátne alebo medzinárodné orgány pre normalizáciu, treba uviesť, že aj keď takéto dokumenty majú za cieľ spresniť pôsobnosť harmonizovaných noriem, ktorých odkazy sú uverejnené Komisiou, nič to nemení na skutočnosti, že nemôžu v právnom poriadku Únie predstavovať právne záväzné akty. Z toho vyplýva, že tieto dokumenty nemajú vplyv na výklad harmonizovanej normy a nie sú ani pre vnútroštátne súdy záväzné, hoci môžu slúžiť ako užitočný sprievodca na účely vykonania tejto normy.
45 V predmetnej veci, čo sa týka výrobkov uvedených v spornom rozhodnutí, predovšetkým z bodu 1 normy EN 1090‑1:2009+A1:2011, ktorý spresňuje jej „oblasť uplatnenia“, vyplýva, že táto harmonizovaná norma na jednej strane špecifikuje požiadavky na posúdenie zhody s vlastnosťami kvality oceľových a hliníkových konštrukčných dielcov, ako aj zostáv uvedených na trh ako stavebné výrobky a na druhej strane sa vzťahuje na posúdenie zhody oceľových dielcov používaných v zmiešaných oceľovo‑betónových konštrukciách.
46 Okrem toho podľa bodu 3.1.9 uvedenej normy „konštrukčné dielce“ označujú dielce použité ako nosné konštrukčné prvky určené na zabezpečenie mechanickej odolnosti a stability konštrukcie a/alebo ohňovzdornosti.
47 Navyše bod 4.5.1 normy EN 1090‑12009+A1:2011 spresňuje, že konštrukčné vlastnosti dielca upraveného touto normou sa vzťahujú najmä na jeho nosnú spôsobilosť.
48 Za týchto podmienok treba dospieť k záveru, že norma EN 1090‑1:2009+A1:2011 sa má uplatniť na stavebné výrobky, ktoré plnia konštrukčnú funkciu, to znamená na výrobky, ktorých odobratie z konštrukcie by okamžite znížilo jej odolnosť. Funkcia nosného dielca v celkovej konštrukcii stavebného diela tak musí byť podstatná.
49 Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy treba odpovedať na otázky položené vnútroštátnym súdom tak, že norma EN 1090‑1:2009+A1:2011 sa má vykladať v tom zmysle, že výrobky, akými sú výrobky dotknuté vo veci samej, určené na upevnenie v betóne pred jeho zatvrdnutím, patria do jej pôsobnosti, ak plnia konštrukčnú funkciu v tom zmysle, že ich odobratie z konštrukcie by okamžite znížilo jej odolnosť.
[V znení opravného uznesenia z 20. marca 2018] O trovách
50 [V znení opravného uznesenia z 20. marca 2018] Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (ôsma komora) rozhodol takto:
Norma EN 1090‑1:2009+A1:2011 nazvaná „Zhotovovanie oceľových a hliníkových konštrukcií – Časť 1: Požiadavky na posudzovanie zhody konštrukčných dielcov“ sa má vykladať v tom zmysle, že výrobky, akými sú výrobky dotknuté vo veci samej, určené na upevnenie v betóne pred jeho zatvrdnutím, patria do jej pôsobnosti, ak plnia konštrukčnú funkciu v tom zmysle, že ich odobratie z konštrukcie by okamžite znížilo jej odolnosť.
Podpisy