Language of document : ECLI:EU:T:2021:92

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (desiata rozšírená komora)

zo 17. februára 2021 (*)

„Štátna pomoc – Francúzsky trh leteckej dopravy – Moratórium na platby dane z civilného letectva a solidárnej dane z leteniek splatných mesačne v období od marca do decembra 2020 v rámci pandémie COVID‑19 – Rozhodnutie o nevznesení námietok – Pomoc určená na náhradu škody spôsobenej mimoriadnou udalosťou – Slobodné poskytovanie služieb – Rovnosť zaobchádzania – Kritérium držby licencie vydanej francúzskymi orgánmi – Proporcionalita – Článok 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ – Povinnosť odôvodnenia“

Vo veci T‑259/20,

Ryanair DAC, so sídlom vo Swords (Írsko), v zastúpení: E. Vahida, F.‑C. Laprévote, S. Rating a I.‑G. Metaxas‑Maranghidis, advokáti,

žalobkyňa,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: L. Flynn, S. Noë a C. Georgieva‑Kecsmar, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorú v konaní podporuje:

Francúzska republika, v zastúpení: E. de Moustier, C. Mosser, A. Daniel a P. Dodeller, splnomocnení zástupcovia,

vedľajší účastník konania,

ktorej predmetom je návrh založený na článku 263 ZFEÚ na zrušenie rozhodnutia Komisie C(2020) 2097 final z 31. marca 2020 o štátnej pomoci SA.56765 (2020/N) – Francúzsko – COVID‑19 – Moratórium na platby daní a poplatkov v letectve prijaté v prospech podnikov verejnej leteckej dopravy,

VŠEOBECNÝ SÚD (desiata rozšírená komora),

v zložení: predseda komory M. van der Woude, sudcovia A. Kornezov, E. Buttigieg (spravodajca), K. Kowalik‑Bańczyk a G. Hesse,

tajomník: S. Spyropoulos, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní, ktoré sa konalo 23. septembra 2020,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Okolnosti predchádzajúce sporu

1        Dňa 24. marca 2020 Francúzska republika v súlade s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ oznámila Európskej komisii opatrenie pomoci vo forme moratória na platby dane z civilného letectva a solidárnej dane z leteniek splatných mesačne v období od marca do decembra 2020 (ďalej len „sporná schéma pomoci“).

2        Predmetná schéma pomoci, ktorej cieľom je zabezpečiť, aby si letecké spoločnosti, ktoré sú držiteľmi prevádzkovej licencie vydanej vo Francúzsku na základe článku 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 z 24. septembra 2008 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve (Ú. v. EÚ L 293, 2008, s. 3) (ďalej len „francúzska licencia“), mohli zachovať dostatočnú likviditu až do zrušenia obmedzení alebo zákazov cestovania a návratu k obvyklej obchodnej aktivite, prenáša zaplatenie týchto daní na 1. január 2021 a následne rozdeľuje platby na obdobie 24 mesiacov, teda do 31. decembra 2022. Presná výška daní sa určuje podľa počtu prepravených cestujúcich a počtu letov uskutočnených z francúzskeho letiska. Okrem toho predmetná schéma pomoci bude v prospech podnikov verejnej leteckej dopravy, ktoré sú držiteľmi francúzskej licencie, čo predpokladá, že majú svoje „hlavné miesto podnikania“ vo Francúzsku (pozri bod 29 nižšie).

3        Dňa 31. marca 2020 Komisia prijala rozhodnutie C(2020) 2097 final o štátnej pomoci SA.56765 (2020/N) – Francúzsko – COVID‑19 – Moratórium na platby daní a poplatkov v letectve prijaté v prospech podnikov verejnej leteckej dopravy (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým po tom, čo dospela k záveru, že dotknutá schéma pomoci predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, posúdila zlučiteľnosť tejto pomoci s vnútorným trhom, konkrétne s ohľadom na článok 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ.

4        V tejto súvislosti sa Komisia v prvom rade predovšetkým domnievala, že epidémia COVID‑19 predstavuje mimoriadnu udalosť v zmysle článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ a že existuje príčinná súvislosť medzi škodami spôsobenými touto udalosťou a škodou kompenzovanou predmetnou schémou pomoci, keďže táto schéma mala za cieľ znížiť krízu likvidity leteckých spoločností v dôsledku pandémie COVID‑19 poskytnutím odpovede na finančné potreby podnikov verejnej leteckej dopravy, ktoré sú držiteľmi francúzskej licencie.

5        V druhom rade Komisia po tom, čo pripomenula, že z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že možno kompenzovať iba ekonomické nevýhody spôsobené priamo mimoriadnou udalosťou a že kompenzácia nemôže presiahnuť výšku týchto nevýhod, po prvé usúdila, že dotknutá schéma pomoci je primeraná vzhľadom na výšku odhadovanej škody, keďže výška predpokladanej pomoci sa zdá nižšia ako obchodné škody očakávané v dôsledku krízy spôsobenej pandémiou COVID‑19.

6        Po druhé Komisia sa domnievala, že dotknutá schéma pomoci bola jasne stanovená nediskriminačne, keďže medzi príjemcov schémy boli zahrnuté všetky letecké spoločnosti, ktoré sú držiteľmi francúzskych licencií. V tejto súvislosti zdôraznila, že skutočnosť, že v prejednávanej veci bola pomoc poskytnutá moratóriom na určité dane zaťažujúce aj rozpočet leteckých spoločností, ktoré sú držiteľmi prevádzkových licencií vydaných inými členskými štátmi, nemá vplyv na jej nediskriminačnú povahu, keďže dotknutá schéma pomoci mala jasne kompenzovať škody, ktoré utrpeli letecké spoločnosti, ktoré sú držiteľmi francúzskych licencií. Krytie predmetnej schémy pomoci je teda primerané vzhľadom na jej cieľ kompenzovať škody spôsobené pandémiou COVID‑19. Konkrétne dotknutá schéma pomoci prispieva k zachovaniu štruktúry leteckého odvetvia pre letecké spoločnosti, ktoré sú držiteľmi francúzskych licencií. V dôsledku toho sa Komisia domnievala, že francúzske orgány v tomto štádiu preukázali, že dotknutá schéma pomoci nepresiahla škody priamo spôsobené krízou v dôsledku pandémie COVID‑19.

7        Komisia teda vzhľadom na záväzky prijaté Francúzskou republikou a najmä záväzok zaslať jej a potvrdiť podrobnú metodiku spôsobu, akým má tento členský štát v úmysle dodatočne a pre každého príjemcu pomoci vyčísliť výšku škôd spojených s krízou spôsobenou pandémiou COVID‑19, rozhodla o nevznesení námietok voči predmetnej schéme pomoci.

 Konanie a návrhy účastníkov

8        Podaním do kancelárie Všeobecného súdu 8. mája 2020 žalobkyňa podala túto žalobu.

9        Samostatným podaním do kancelárie Všeobecného súdu v ten istý deň žalobkyňa podala žiadosť o prejednanie tejto veci v skrátenom súdnom konaní v súlade s článkom 151 a 152 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu. Rozhodnutím z 29. mája 2020 Všeobecný súd (desiata komora) vyhovel návrhu na prejednanie veci v skrátenom súdnom konaní.

10      Komisia podala vyjadrenie k žalobe do kancelárie Všeobecného súdu 18. júna 2020.

11      Podľa článku 106 ods. 2 rokovacieho poriadku žalobkyňa predložila 30. júna 2020 odôvodnenú žiadosť o nariadenie pojednávania.

12      Podaním podaným do kancelárie Všeobecného súdu 20. júla 2020 Francúzska republika podala návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov Komisie. Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 28. júla 2020 žalobkyňa v súlade s článkom 144 ods. 7 rokovacieho poriadku požiadala, aby určité údaje týkajúce sa počtu rezervácií a očakávaného počtu cestujúcich, obsiahnuté v žalobe, skrátenej verzii žaloby a v ich prílohách, neboli oznámené Francúzskej republike. V dôsledku toho pripojila verziu žaloby, skrátenej verzie žaloby a jej príloh, ktoré nemali dôverný charakter.

13      Všeobecný súd podľa článku 28 rokovacieho poriadku na návrh desiatej komory rozhodol o postúpení veci rozšírenému rozhodovaciemu zloženiu.

14      Uznesením z 5. augusta 2020 predseda desiatej rozšírenej komory Všeobecného súdu povolil vstup Francúzskej republiky do konania ako vedľajšieho účastníka konania a dočasne obmedzil oznámenie žaloby, skrátenej verzie žaloby a ich príloh na nie dôverné verzie predložené žalobkyňou, a to až do prípadných pripomienok Francúzskej republiky k žiadosti o dôverné zaobchádzanie.

15      Opatrením na zabezpečenie priebehu konania zo 6. augusta 2020 bolo Francúzskej republike povolené podľa článku 154 ods. 3 rokovacieho poriadku podať vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania.

16      Francúzska republika 21. augusta 2020 doručila kancelárii Všeobecného súdu svoje vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania bez toho, aby vzniesla námietku týkajúcu sa žiadosti o dôverné zaobchádzanie, ktorú podala žalobkyňa.

17      Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil napadnuté rozhodnutie,

–        uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

18      Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu,

–        uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.

19      Francúzska republika navrhuje vyhlásiť žalobu za neprípustnú v rozsahu, v akom smeruje k spochybneniu dôvodnosti posúdenia pomoci ako takej a vecne ju zamietnuť v zostávajúcej časti. Subsidiárne Francúzska republika navrhuje zamietnuť žalobu po vecnej stránke v celom rozsahu.

 Právny rámec

20      Treba pripomenúť, že súd Európskej únie je oprávnený, aby za okolností prejednávanej veci posúdil, či riadny výkon spravodlivosti odôvodňuje zamietnutie žaloby vo veci samej bez predchádzajúceho rozhodnutia o jej prípustnosti (pozri v tomto zmysle rozsudky z 26. februára 2002, Rada/Boehringer, C‑23/00 P, EU:C:2002:118, body 51 a 52, a zo 14. septembra 2016, Trajektna luka Split/Komisia, T‑57/15 P, neuverejnený, EU:T:2016:470, bod 84). Preto treba najmä vzhľadom na úvahy, ktoré viedli k rozhodnutiu prejednať túto vec v skrátenom konaní, a dôležitosť, ktorá sa pre žalobkyňu, ako aj pre Komisiu a Francúzsku republiku spája s rýchlou odpoveďou vo veci, najprv preskúmať dôvodnosť žaloby bez predchádzajúceho rozhodnutia o jej prípustnosti.

21      Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza štyri žalobné dôvody. Prvý žalobný dôvod je v podstate založený na porušení zásad zákazu diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti a slobodného poskytovania služieb, druhý žalobný dôvod je založený na zjavne nesprávnom posúdení pri skúmaní primeranosti predmetnej schémy pomoci vzhľadom na škody spôsobené pandémiou COVID‑19, tretí žalobný dôvod je založený na porušení procesných práv odvodených z článku 108 ods. 2 ZFEÚ a štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení povinnosti odôvodnenia.

 O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení zásad zákazu diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti a slobodného poskytovania služieb

22      Prvý žalobný dôvod sa v podstate skladá zo štyroch častí, a to z porušenia článku 18 ZFEÚ, porušenia zásady proporcionality, existencie zjavne nesprávneho posúdenia a porušenia zásady slobodného poskytovania služieb, ku ktorému došlo neodôvodneným zásahom. Pred ich preskúmaním je potrebné overiť, či boli splnené podmienky stanovené v článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ.

23      V zmysle článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ „s vnútorným trhom je zlučiteľná… b) pomoc určená na náhradu škody spôsobenej prírodnými katastrofami alebo mimoriadnymi udalosťami“. V tejto súvislosti z judikatúry vyplýva, že toto ustanovenie sa týka pomoci, ktorá je právne zlučiteľná s vnútorným trhom, ak spĺňa určité objektívne kritériá. Z toho vyplýva, že Komisia je povinná vyhlásiť takú pomoc za zlučiteľnú s vnútorným trhom, pokiaľ sú tieto kritériá splnené bez toho, aby v tomto smere disponovala voľnou úvahou (rozsudok z 25. júna 2008, Olympiaki Aeroporia Ypiresies/Komisia, T‑268/06, EU:T:2008:222, bod 51; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok zo 17. septembra 1980, Philip Morris/Komisia, 730/79, EU:C:1980:209, bod 17).

24      V zmysle tohto ustanovenia sa teda môže poskytnúť len náhrada za hospodárske nevýhody priamo spôsobené prírodnými katastrofami alebo inými mimoriadnymi udalosťami. Musí teda existovať priama súvislosť medzi škodami spôsobenými mimoriadnou udalosťou a štátnou pomocou a je nevyhnutné čo najpresnejšie hodnotenie spôsobených škôd (rozsudok z 23. februára 2006, Atzemi a i., C‑346/03 a C‑529/03, EU:C:2006:130, bod 79 a citovaná judikatúra).

25      Komisia musí v dôsledku toho overiť, či sú sporné opatrenia pomoci vhodné na náhradu škôd spôsobených mimoriadnymi okolnosťami, a zakázať opatrenia všeobecnej povahy a nezávislé od škôd údajne spôsobených mimoriadnymi okolnosťami (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. februára 2008, Larko/Komisia, T‑423/14, EU:T:2018:57, bod 38). Je tiež potrebné, aby dotknutý členský štát obmedzil výšku kompenzácie na to, čo je nevyhnutné na nápravu škôd, ktoré utrpeli príjemcovia predmetného opatrenia.

26      V prejednávanej veci je nesporné, že pandémia COVID‑19 predstavuje mimoriadnu udalosť v zmysle článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ. Napadnuté rozhodnutie uvádza kritériá rozhodovacej praxe Komisie v tejto súvislosti v bode 29 a ďalej uvádza, v čom im pandémia COVID‑19 zodpovedá. Žalobkyňa bez toho, aby proti tomu namietala, však na pojednávaní tvrdila, že Komisia a Francúzska republika vo svojich písomných podaniach považovali opatrenia obmedzujúce dopravu a lockdown prijatý týmto členským štátom za predstavujúce uvedenú udalosť, a nie samotnú pandémiu. V skutočnosti, ako uvádza Komisia v bode 35 vyjadrenia k žalobe, spresneného v poznámke pod čiarou č. 18, uvedená pandémia a opatrenia prijaté francúzskymi orgánmi na to, aby jej čelili, sa v celom ich rozsahu považujú za predmetnú mimoriadnu udalosť, ako to vyplýva z výslovného znenia bodov 15 a 50 napadnutého rozhodnutia. Uvedené opatrenia, ktoré sú výnimočne reštriktívne, najmä vo vzťahu k slobode pohybu vo Francúzsku, ako aj v rámci Európskej únie, sú totiž odôvodnené len úmyslom obmedziť šírenie pandémie. Európska únia nariadila predmetné opatrenia, ktoré samy osebe vyvolali účinky na letecké spoločnosti pôsobiace na francúzskom trhu. Príčinná súvislosť medzi mimoriadnou udalosťou a škodou je teda prerušená. Podobný prístup napokon vyplýva z judikatúry. Všeobecný súd tak v rozsudku z 25. júna 2008, Olympiaki Aeroporia Ypiresies/Komisia (T‑268/06, EU:T:2008:222, bod 49), uviedol, že Komisia správne pripomenula mimoriadny charakter uzatvorenia vzdušného priestoru Spojených štátov od 11. do 14. septembra 2001 a prijala záver, že za mimoriadnu udalosť sa nepovažujú len útoky, ale aj uzatvorenie vzdušného priestoru.

27      Príčinná súvislosť požadovaná článkom 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ medzi pandémiou COVID‑19, ako aj obmedzujúcimi opatreniami a lockdownom, ktoré prijali francúzske orgány, a hospodárskymi škodami, ktoré utrpeli letecké spoločnosti prevádzkujúce vo Francúzsku leteckú dopravu, najmä osobnú (pozri body 35 až 37 napadnutého rozhodnutia), ktorá na francúzskom území padla takmer na nulu, je teda preukázaná.

 O prvých troch častiach prvého žalobného dôvodu založených na porušení článku 18 ZFEÚ, porušení zásady proporcionality a existencii zjavne nesprávneho posúdenia

28      V prejednávanej veci po prvé dotknutý systém pomoci spočíva v poskytnutí moratória týkajúceho sa platenia daní a poplatkov v letectve v prospech leteckých spoločností, ktoré majú francúzsku licenciu, čo predpokladá prítomnosť ich „hlavného miesta podnikania“ vo Francúzsku (pozri bod 29 ďalej). Tento systém je časovo obmedzený, pretože sa týka výšky daní obvykle splatných na mesačnom základe za obdobie od marca do decembra 2020. Ako vyplýva z bodu 2 vyššie, pojem „francúzska licencia“ odkazuje na licenciu udelenú podľa článku 3 nariadenia č. 1008/2008 francúzskymi orgánmi.

29      Po druhé podľa článku 2 bodu 26 nariadenia č. 1008/2008 „hlavné miesto podnikania“ je definované ako ústredie alebo sídlo leteckého dopravcu Únie v členskom štáte, v ktorom sa vykonávajú hlavné finančné operácie a prevádzková kontrola vrátane riadenia letovej spôsobilosti leteckého dopravcu Únie. Pojem hlavné miesto podnikania v praxi zodpovedá sídlu uvedeného dopravcu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. marca 2014, International Jet Management, C‑628/11, EU:C:2014:171, bod 66). Je teda pravda, ako tvrdí žalobkyňa, že pre jednu danú právnickú osobu uvedené nariadenie umožňuje zriadenie len jedného hlavného miesta podnikania a v dôsledku toho vydanie iba jedinej licencie zo strany orgánov členského štátu, na ktorého území sa nachádza toto hlavné miesto podnikania. Letecká spoločnosť však môže získať vytvorením viacerých samostatných právnických osôb, napríklad prostredníctvom dcérskych spoločností, viacero licencií.

30      Po týchto spresneniach treba pripomenúť, že podľa judikatúry zo všeobecnej štruktúry Zmluvy vyplýva, že konanie vymedzené v článku 108 ZFEÚ nemôže nikdy smerovať k výsledku, ktorý by bol v rozpore s osobitnými ustanoveniami Zmluvy. Vzhľadom na to Komisia nemôže vyhlásiť štátnu pomoc, ktorá je z hľadiska pravidiel na jej uplatňovanie v rozpore s inými ustanoveniami Zmluvy, za zlučiteľnú so spoločným trhom. Za zlučiteľnú s vnútorným trhom nemôže Komisia vyhlásiť ani štátnu pomoc, ktorá je z hľadiska pravidiel na jej uplatňovanie v rozpore s takými všeobecnými zásadami práva Únie, akou je zásada rovnosti zaobchádzania (rozsudok z 15. apríla 2008, Nuova Agricast, C‑390/06, EU:C:2008:224, body 50 a 51).

31      V prejednávanej veci treba konštatovať, že kritérium oprávnenosti spočívajúce v držbe francúzskej licencie má za následok rozdielne zaobchádzanie s leteckými spoločnosťami, ktoré majú hlavné miesto podnikania vo Francúzsku, ktoré môžu využiť moratórium poskytnuté štátom, a s tými, ktoré majú takéto hlavné miesto podnikania v inom členskom štáte a prevádzkujú linky vo Francúzsku, do Francúzska a z Francúzska na základe slobodného poskytovania služieb a slobody usadiť sa, ktoré nemajú nárok na pomoc.

32      Za predpokladu, ako tvrdí žalobkyňa, že toto rozdielne zaobchádzanie možno považovať za diskrimináciu v zmysle článku 18 prvého odseku ZFEÚ, treba zdôrazniť, že podľa tohto ustanovenia je zakázaná akákoľvek diskriminácia na základe štátnej príslušnosti v oblasti pôsobnosti Zmlúv „bez toho, aby boli dotknuté ich osobitné ustanovenia“. Preto treba overiť, či je tento rozdiel v zaobchádzaní prípustný z hľadiska článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ, ktorý je právnym základom napadnutého rozhodnutia. Toto preskúmanie na jednej strane predpokladá, že cieľ dotknutej schémy pomoci spĺňa požiadavky tohto posledného uvedeného ustanovenia, a na druhej strane, že spôsoby poskytnutia pomoci nejdú nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa.

33      V prvom rade, pokiaľ ide o cieľ dotknutej schémy pomoci, treba konštatovať, že ním v súlade so znením článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ je vo všeobecnosti náprava škody vyplývajúcej z mimoriadnej udalosti, o ktorú ide, v odvetví leteckej dopravy. Špecifickým cieľom dotknutej schémy pomoci teda nie je zachovanie štruktúry trhu leteckej dopravy vo Francúzsku ako takého, ako to tvrdí žalobkyňa (bod 66 na začiatku žaloby), ale ako správne tvrdí Komisia, prostredníctvom poskytnutia moratória znížiť náklady leteckých spoločností, na ktoré doľahli s plnou silou opatrenia obmedzujúce dopravu a lockdown, ktoré Francúzska republika prijala s cieľom čeliť pandémii COVID‑19 (pozri v tejto súvislosti body 2 a 3 napadnutého rozhodnutia pod názvom „Cieľ opatrenia“) a konkrétnejšie prostredníctvom daňovej páky odložiť zaplatenie oboch daní z leteckej dopravy, o ktoré ide, splatných za obdobie od marca do decembra 2020, a to v prospech leteckých spoločností, ktoré sú držiteľmi francúzskej licencie, teda nie vnútroštátnej licencie, ako by žalobkyňa chcela, aby sa to chápalo, ale prevádzkovej licencie Únie vystavenej francúzskymi orgánmi na základe uplatnenia nariadenia č. 1008/2008. Vzhľadom na to, že v čase prijatia napadnutého rozhodnutia tieto opatrenia spočívajúce v obmedzení dopravy a lockdowne už viedli k imobilizácii veľkého počtu lietadiel a táto situácia sa následne len zhoršovala, čo malo za dôsledok uzavretie letísk na francúzskom území a viedlo k zrušeniu takmer všetkých letov plánovaných na najprísnejšie obdobie lockdownu, zdá sa, že opatrenie, ako je predmetná schéma pomoci, skutočne smeruje k tomu, aby došlo k obmedzeniu škody, ktorú utrpeli letecké spoločnosti pôsobiace na dotknutom území z dôvodu obmedzení dopravy a lockdownu, o ktorých rozhodla Francúzska republika.

34      Treba konštatovať, že vzhľadom na to, že je preukázaná existencia mimoriadnej udalosti súvisiacej so škodou, ktorú má dotknutá schéma pomoci nahradiť, a keďže cieľom uvedeného režimu je presnejšie znížiť náklady leteckých spoločností ťažko zasiahnutých opatreniami obmedzenia dopravy a lockdownu, ktoré Francúzska republika prijala s cieľom čeliť pandémii COVID‑19, cieľ predmetnej schémy pomoci spĺňa podmienky stanovené článkom 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ.

35      Po druhé pokiaľ ide o preskúmanie toho, či podmienky poskytnutia pomoci nepresahujú to, čo je potrebné na dosiahnutie cieľa dotknutej schémy pomoci a splnenie podmienok stanovených článkom 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ, treba uviesť nasledujúce úvahy.

36      Po prvé, pokiaľ ide o primeranosť dotknutej schémy pomoci, treba uviesť, že podmienky predmetnej schémy pomoci spočívajú v dočasnej absencii vyberania daní prostredníctvom poskytnutia moratória oprávneným podnikom, teda podnikom, ktoré sú držiteľmi francúzskej licencie.

37      V dôsledku toho na jednej strane k náhrade škody nedochádza tak, že by sa ako rozdeľovací kľúč ako taký zohľadnila štátna príslušnosť osôb poškodených týmito škodami, ale v skutočnosti sa vyžaduje inštitucionálna súvislosť s miestom vzniku škôd spôsobených opatreniami obmedzujúcimi dopravu a lockdownom, teda hlavným miestom podnikania, keďže kritériom oprávnenosti na získanie predmetnej schémy pomoci je vydanie francúzskej licencie, ktorá predpokladá, že hlavné miesto podnikania leteckej spoločnosti sa nachádza vo Francúzsku. Na druhej strane je tento vzťah v skutočnosti tiež časový, pretože, ako uvádza žalobkyňa v bode 59 žaloby, nie je ľahké získať licenciu iného členského štátu, pretože letecká spoločnosť musí potom nielen presunúť hlavné miesto svojho podnikania, ale tiež podať novú žiadosť o prevádzkovú licenciu, zatiaľ čo poskytovanie služieb môže skončiť zo dňa na deň. Je teda normálne, že dotknutý členský štát sa snaží zabezpečiť stabilnú prítomnosť leteckých spoločností oprávnených na predmetnú schému pomoci, aby mohli byť prítomné na francúzskom území na účely zaplatenia schváleného odkladu daní tak, aby neexistencia daňových príjmov bola v strednodobom horizonte najnižšia možná. Kritérium držby francúzskej licencie v rozsahu, v akom predvída prítomnosť hlavného miesta podnikania leteckých spoločností na francúzskom území, umožňuje zabezpečiť určitú stabilitu prinajmenšom administratívnej a finančnej prítomnosti týchto leteckých spoločností tak, aby orgány členského štátu poskytujúceho pomoc mohli kontrolovať spôsob, akým príjemcovia pomoci túto pomoc využívajú, čo by neplatilo v prípade, ak by Francúzska republika prijala iné kritérium umožňujúce uchádzať sa o pomoc leteckým spoločnostiam, ktoré pôsobia na francúzskom území na základe licencie vydanej iným členským štátom, tak ako žalobkyňa, keď by poskytovanie služieb zo samej definície malo, pokiaľ ide o jeho dĺžku, menej istú povahu, pretože by mohlo byť ukončené vo veľmi krátkej lehote, ak nie okamžite.

38      Po druhé podmienky poskytnutia pomoci, ktoré majú daňovú povahu, odrážajú možnosť a povinnosť francúzskych orgánov vykonať finančnú kontrolu príjemcov pomoci. Takáto možnosť a takáto povinnosť však existujú len pre letecké spoločnosti, ktoré sú držiteľmi francúzskej licencie, pretože francúzske orgány majú ako jediné právomoc dohliadať na finančnú situáciu týchto spoločností v súlade s povinnosťami vyplývajúcimi najmä z článku 5 a článku 8 ods. 2 nariadenia č. 1008/2008, ako je to uvedené v bode 46 napadnutého rozhodnutia. Tento bod totiž uvádza, že dotknutá schéma pomoci „tiež stanovuje, že obchodné straty jednotlivých podnikov, ktoré sú príjemcami pomoci, budú ohodnotené a dodatočne vypočítané zo strany Direction générale de l’aviation civile (hlavné riaditeľstvo civilného letectva) na základe overených prevádzkových účtov, ktoré boli predmetom auditu za rok 2020, ktoré poskytne každá z leteckých spoločností, ktoré sú príjemcami pomoci“, a že „poskytovanie pomoci bude podmienené tým, že podniky verejnej leteckej dopravy predložia doklady potrebné na výpočet škôd“. Naproti tomu francúzske orgány nemajú podľa uvedeného nariadenia žiadnu právomoc monitorovať finančnú situáciu leteckých spoločností, ktoré nemajú francúzsku licenciu.

39      Po tretie, hoci je pravda, že Súdny dvor sa domnieval, že pojem hlavné miesto podnikania v praxi zodpovedá pojmu sídlo spoločnosti (pozri bod 29 vyššie), a že k zmene sídla spoločnosti môže dôjsť pomerne rýchlo, zo zreteľa nemožno strácať, že článok 2 bod 26 nariadenia č. 1008/2008 prináša ďalšie spresnenia, najmä spresnenie týkajúce sa skutočnosti, že riadenie letovej spôsobilosti sa musí vykonávať z hlavného miesta podnikania, teda v danom prípade z Francúzska. Túto úvahu potvrdzuje článok 5 (týkajúci sa finančných podmienok udeľovania prevádzkových licencií), článok 7 (týkajúci sa dôkazu o dobrej povesti) alebo článok 8 (týkajúci sa platnosti prevádzkových licencií) nariadenia č. 1008/2008. Tieto ustanovenia stanovujú medzi leteckými spoločnosťami, ktoré sú držiteľmi francúzskej licencie, a francúzskymi orgánmi vzájomné regulačné povinnosti, a teda osobitný a stabilný vzťah medzi nimi, ktorý vhodným spôsobom zodpovedá podmienkam stanoveným v článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ, ktoré vyžadujú, aby pomoc nahradila škodu spôsobenú mimoriadnymi udalosťami. Navyše stratu tejto väzby s dotknutým členským štátom, ktorá by vznikla premiestnením hlavného miesta podnikania do iného členského štátu, nemožno zhrnúť len na zmenu sídla spoločnosti, keďže, ako uvádza samotná žalobkyňa v bode 59 žaloby, letecká spoločnosť musí okrem toho vykonať v tomto poslednom uvedenom štáte všetky administratívne úkony, aby získala novú prevádzkovú licenciu, a splniť všetky podmienky potrebné na tento účel, pričom uznanie nového hlavného miesta podnikania predstavuje iba jeden z prvkov.

40      Je teda isté, že Francúzska republika tým, že prijala toto kritérium, sa v podstate usilovala zabezpečiť existenciu trvalého vzťahu medzi ňou a leteckými spoločnosťami, ktoré sú oprávnené na moratórium, ktorý sa odráža prítomnosťou dôležitej právnickej osoby, a to ich hlavného miesta podnikania na jej území, ktoré by v tejto súvislosti neexistovalo pri spoločnostiach prevádzkovaných na základe licencie vystavenej iným členským štátom než Francúzskou republikou, keďže posledné uvedené spoločnosti nepodliehajú finančnému dohľadu a kontrole dobrej povesti francúzskych orgánov v zmysle nariadenia č. 1008/2008 a v ich situácii chýba táto vzájomná stabilná a špecifická väzba medzi ňou a spoločnosťami, ktoré sú držiteľkami prevádzkovej licencie, ktorú vydala.

41      Dotknutá schéma pomoci je teda primeraná na dosiahnutie cieľa napraviť škody spôsobené mimoriadnou udalosťou v zmysle článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ tým, že obmedzuje poskytnutie pomoci len na letecké spoločnosti, ktoré sú držiteľmi francúzskej licencie, z dôvodu stabilných a vzájomných vzťahov, ktoré ich spájajú s francúzskym hospodárstvom.

42      Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že žalobkyňa nesprávne tvrdí, že vzhľadom na to, že jej hlavné miesto podnikania sa nachádza v Írsku, má na trhu dopravy cestujúcich z Francúzska a do Francúzska významný podiel približne 7 %, je na tomto trhu treťou najväčšou leteckou spoločnosťou a podieľa sa na štruktúre francúzskeho trhu leteckej dopravy od roku 1997 (bod 66 žaloby), Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, keď vylúčila letecké spoločnosti, ako je ona sama, keďže dotknutý členský štát nedisponuje voči spoločnostiam prevádzkovaným na základe licencie vydanej iným členským štátom prostriedkami umožňujúcimi vykonať overenia opísané v bode 46 napadnutého rozhodnutia. Okrem toho sa tento trhový podiel týka len leteckej dopravy cestujúcich s vylúčením nákladu a zo samotnej definície sa vzťahuje na obdobie predchádzajúce mimoriadnej udalosti, zatiaľ čo podľa judikatúry citovanej v bode 24 vyššie ide o čo najpresnejšie posúdenie vzniknutej škody.

43      Po štvrté, pokiaľ ide o primeranosť predmetnej schémy pomoci, treba sa domnievať, že dotknutý členský štát tým, že použil kritérium francúzskej licencie, vzhľadom na to, ako správne zdôrazňuje Komisia, že členské štáty nemajú neobmedzené prostriedky, vyhradil výhodu predmetnej schémy pomoci leteckým spoločnostiam, ktorých sa opatrenia obmedzujúce dopravu a lockdown prijaté tým istým štátom a ktorých účinok na základe ich definície nastal na jeho území, najviac dotkli. Ako to uvádza Komisia vo vyjadrení k žalobe, v roku 2019 Air France uskutočnila 98,83 % svojich letov vo Francúzsku, z Francúzska a do Francúzska, Transavia.com 97,05 % a tento percentuálny podiel je 100 % pre Hop!, Aigle Azur, Air Corsica, Corsair, XL Airways France, atď. Naopak, lety vo Francúzsku, do Francúzska a z Francúzska predstavovali len oveľa menší podiel činností ostatných spoločností, a to napríklad 22,99 % pre easyJet, 8,3 % v prípade žalobkyne, 18,93 % v prípade Vueling airlines, atď.

44      Tieto údaje preukazujú, že oprávnené letecké spoločnosti sú pomerne podstatne ťažšie postihnuté ako žalobkyňa, ktorá vzhľadom na posledné poskytnuté údaje vykonávala len 8,3 % svojej činnosti vo Francúzsku, do Francúzska a z Francúzska, oproti 100 % niektorých oprávnených spoločností.

45      Po piate žalobkyňa navrhuje hypotézu o alternatívnej schéme pomoci založenej na príslušných trhových podieloch jednotlivých leteckých spoločností. Na pojednávaní tiež uviedla iné možné kritériá, ako je počet prepravovaných cestujúcich alebo trasy.

46      Podľa judikatúry sa však Komisia nemusí abstraktne vysloviť ku všetkým alternatívnym opatreniam, ktoré by mohli byť zamýšľané, pretože hoci dotknutý členský štát musí podrobne uviesť dôvody, ktoré viedli k prijatiu predmetnej schémy pomoci, najmä pokiaľ ide o použité kritériá oprávnenosti, nie je povinný pozitívne preukázať, že žiadne iné opatrenie, ktoré by bolo možné si predstaviť a z podstaty veci je hypotetické, nemohlo umožniť zabezpečiť sledovaný cieľ lepšie. Ak uvedený členský štát takúto povinnosť nemá, žalobkyňa nemôže dôvodne požadovať, aby Všeobecný súd uložil Komisii povinnosť nahradiť vnútroštátne orgány pri tejto úlohe normatívneho prieskumu s cieľom preskúmať akékoľvek alternatívne opatrenie, ktoré by prichádzalo do úvahy (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. mája 2019, Scor/Komisia, T‑135/17, neuverejnený, EU:T:2019:287, bod 94 a citovanú judikatúru).

47      V každom prípade treba uviesť, že z dôvodov uvedených v bodoch 37 až 41 vyššie by rozšírenie predmetnej schémy pomoci na spoločnosti, ktoré nie sú usadené vo Francúzsku, neumožnilo dosiahnuť cieľ uvedenej schémy tak presne a bez rizika prekompenzovania, keďže ako bolo zdôraznené v bode 42 vyššie, požiadavka zohľadnenia leteckej dopravy v spojení s Francúzskom v jej celistvosti, v jej rôznorodosti a v jej trvaní, by nebola tak dobre zabezpečená prijatím kritérií navrhovaných žalobkyňou, takže Komisia postupovala správne, keď ich neschválila.

48      V dôsledku toho dotknutý členský štát tým, že sústredil dotknutú schému pomoci na jedno z hospodárskych odvetví, ktoré sú najviac dotknuté následkami opatrení obmedzujúcich dopravu a lockdownom, konkrétne odvetvie leteckej dopravy, a tým, že v rámci tohto odvetvia sa zameral na letecké spoločnosti, ktoré sú držiteľmi francúzskej licencie, splnil požiadavku vyplývajúcu z judikatúry pripomenutú v bode 32 vyššie a Komisia nesankcionovala toto vymedzenie za predpokladu, že voľba tohto kritéria oprávnenosti umožní zabezpečiť primeranosť predmetnej schémy pomoci.

49      Komisia teda v napadnutom rozhodnutí schválila schému pomoci, ktorej cieľom bolo skutočne napraviť škody spôsobené mimoriadnou udalosťou predstavovanou vznikom pandémie COVID‑19 a obmedzujúcimi opatreniami a lockdownom, ktoré prijala Francúzska republika v reakcii na ňu a nepresahovala vo svojich podmienkach poskytnutia pomoci to, čo bolo nevyhnutné na dosiahnutie cieľa uvedenej schémy. Vzhľadom na zásady pripomenuté v bode 32 vyššie treba preto konštatovať, že dôsledky, ktoré uvedená schéma prináša tým, že francúzske orgány obmedzili jej pôsobnosť na letecké spoločnosti, ktoré sú držiteľmi francúzskej licencie, nie sú v rozpore s článkom 18 prvým odsekom ZFEÚ len z dôvodu, že zvýhodňuje letecké spoločnosti, ktoré disponujú ich hlavným miestom podnikania na francúzskom území.

50      Z vyššie uvedeného vyplýva, že cieľ dotknutej schémy pomoci spĺňa požiadavky výnimky stanovenej článkom 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ a že podmienky poskytnutia pomoci nejdú nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa.

51      V dôsledku toho treba zamietnuť tri prvé časti prvého žalobného dôvodu bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o prípustnosti príloh A.3.1 a A.3.2 žaloby, obsahujúcich správy vypracované odborníkmi žalobkyne, ktoré Komisia spochybňuje.

 O štvrtej časti prvého žalobného dôvodu založenej na porušení zásady slobodného poskytovania služieb, ku ktorej došlo neodôvodneným zásahom

52      Žalobkyňa pripomína na jednej strane, že obmedzenie slobodného poskytovania služieb je povolené, ak je odôvodnené naliehavým dôvodom všeobecného záujmu, nediskriminačné, potrebné a primerané sledovanému cieľu všeobecného záujmu, a na druhej strane, že tieto podmienky sú kumulatívne a že obmedzenie sa stáva neodôvodnené, ak nie je splnená čo i len jedna z nich. V tomto prípade je to tak. Dotknutá schéma pomoci je totiž v prvom rade diskriminačná, pretože zaobchádza s leteckými spoločnosťami odlišne v závislosti od členského štátu, ktorý vystavil ich prevádzkovú licenciu Únie, hoci všetky letecké spoločnosti Únie pôsobiace vo Francúzsku utrpeli škody spôsobené pandémiou COVID‑19, ktoré sa predmetná schéma pomoci usiluje nahradiť, a sú súčasťou leteckého odvetvia, ktoré má uvedená schéma za cieľ chrániť. Ďalej predmetná schéma pomoci nie je primeraná, pretože ide nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie jej cieľa, keďže tento cieľ, ktorým je nahradiť škody spôsobené pandémiou COVID‑19 a chrániť štruktúru leteckého odvetvia, by mohol byť dosiahnutý bez narušenia slobodného poskytovania služieb, ak by z nej mali prospech všetky letecké spoločnosti pôsobiace vo Francúzsku bez ohľadu na to, ktorý členský štát vydal ich prevádzkovú licenciu Únie, jednoducho s prihliadnutím na ich celkový príspevok na daniach, ktorých sa týka predmetná schéma pomoci.

53      Napokon cieľ všeobecného záujmu spočívajúci v nahradení strát spôsobených pandémiou COVID‑19 leteckému odvetviu s cieľom zachovať jeho štruktúru, nevyvoláva potrebu pomôcť výlučne leteckým spoločnostiam, ktoré sú držiteľmi francúzskej licencie, keďže letecké spoločnosti pôsobiace vo Francúzsku na základe licencie vydanej iným členským štátom sú pre štruktúru leteckého odvetvia vo Francúzsku a v celej Únii rovnako dôležité. Naopak pomoc vnútroštátnym leteckým spoločnostiam by viedla k rozdrobeniu vnútorného trhu a k vylúčeniu konkurentov z iných členských štátov, oslabeniu hospodárskej súťaže, prehĺbeniu škôd spôsobených pandémiou COVID‑19, z čoho by vyplynulo narušenie štruktúry leteckého odvetvia, ktoré má dotknutá schéma pomoci chrániť, a obmedzenie práva dopravcov Únie slobodne poskytovať služby leteckej dopravy na vnútornom trhu bez ohľadu na to, ktorý členský štát vystavil ich licenciu.

54      Na úvod treba v rozsahu, v akom žalobkyňa zakladá svoju argumentáciu na existencii diskriminácie vyplývajúcej z dotknutej schémy pomoci a na neexistencii proporcionality charakterizujúcej túto schému pomoci, odkázať na preskúmanie prvých troch častí prvého žalobného dôvodu.

55      Pokiaľ ide o článok 56 ZFEÚ, treba konštatovať, že podľa článku 58 ods. 1 ZFEÚ slobodu poskytovať služby v oblasti dopravy upravujú ustanovenia hlavy o doprave, konkrétne hlava VI Zmluvy o FEÚ. Slobodné poskytovanie služieb v doprave teda v rámci primárneho práva podlieha osobitnému právnemu režimu (rozsudok z 18. marca 2014, International Jet Management, C‑628/11, EU:C:2014:171, bod 36). V dôsledku toho sa článok 56 ZFEÚ ako taký nevzťahuje na oblasť leteckej dopravy (rozsudok z 25. januára 2011, Neukirchinger, C‑382/08, EU:C:2011:27, bod 22).

56      Opatrenia na liberalizáciu služieb leteckej dopravy teda možno prijať výlučne na základe článku 100 ods. 2 ZFEÚ (rozsudok z 18. marca 2014, International Jet Management, C‑628/11, EU:C:2014:171, bod 38). Normotvorca Únie pritom prijal nariadenie č. 1008/2008 na základe tohto ustanovenia, ktorého cieľom je práve vymedziť podmienky uplatnenia zásady slobodného poskytovania služieb v odvetví leteckej dopravy (pozri analogicky rozsudok zo 6. februára 2003, Stylianakis, C‑92/01, EU:C:2003:72, body 23 a 24). Treba však konštatovať, že žalobkyňa neuvádza žiadne porušenie tohto nariadenia.

57      V každom prípade, hoci je pravda, že z dôvodu vymedzenia rozsahu predmetnej schémy pomoci je žalobkyňa zbavená prístupu k moratóriu na vyberanie predmetných daní poskytnutého Francúzskou republikou, nepreukázala, v čom ju toto vylúčenie môže odradiť od poskytovania služieb z Francúzska a do Francúzska. Žalobkyňa najmä neidentifikovala skutkové alebo právne okolnosti, ktoré by viedli k tomu, že dotknutá schéma pomoci by vytvárala obmedzujúce účinky, ktoré by išli nad rámec toho, čo spôsobuje vznik zákazu podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ, ale ktoré, ako bolo posúdené v rámci prvých troch častí prvého žalobného dôvodu, sú potrebné a primerané na náhradu škôd spôsobených mimoriadnou udalosťou, ktorú predstavuje pandémia, v súlade s požiadavkami článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ.

58      Zo všetkého, čo bolo uvedené vyššie, vyplýva, že žiadnej časti prvého žalobného dôvodu nemožno vyhovieť, a preto sa uvedený žalobný dôvod musí zamietnuť.

 O druhom žalobnom dôvode založenom na zjavne nesprávnom posúdení pri skúmaní primeranosti pomoci vzhľadom na škody spôsobené krízou COVID19 Komisiou

59      Svojím druhým žalobným dôvodom žalobkyňa tvrdí, že Komisia nevykonala primerané posúdenie hodnoty výhody poskytnutej príjemcom pomoci, a teda sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia.

60      V tejto súvislosti žalobkyňa osobitne pripomína, že Komisia v napadnutom rozhodnutí posúdila primeranosť objemu pomoci vzhľadom na škody spôsobené krízou COVID‑19, a dospela k záveru, že výška objemu pomoci bola 29,9 milióna eur. Táto suma bola vypočítaná tak, aby odrážala výšku úrokov, ktoré by príjemcovia pomoci museli zaplatiť za získanie sumy v hotovosti rovnajúcej sa výške daní, ktorých zaplatenie je prostredníctvom pomoci odložené. Takéto odôvodnenie je zjavne nesprávne z dvoch hľadísk.

61      Po prvé z bodu 47 napadnutého rozhodnutia totiž vyplýva, že výpočet objemu pomoci Komisiou sa zakladá na uplatnení referenčnej sadzby Euribor (Euro interbank offered rate) zvýšenej o 1 000 bázických bodov, ktorá podľa oznámenia Komisie o revízii spôsobu stanovenia referenčných a diskontných sadzieb (Ú. v. EÚ C 14, 2008, s. 6) zodpovedá prípadu trhovej sadzby za úver dlžníkovi patriacemu do ratingovej kategórie „zlý/finančné ťažkosti (CCC a nižšie)“ s nízkou úrovňou bezpečnosti. Žalobkyňa však na jednej strane poznamenáva, že tento výpočet sa opiera o nepreukázaný predpoklad, že na trhu ešte existujú veritelia, ktorí by za súčasných okolností boli pripravení poskytnúť hotovosť s takýmito sadzbami leteckým spoločnostiam oprávneným na pomoc, a na druhej strane, že Komisia nevysvetľuje, prečo je tento predpoklad primeraný. Okrem toho podľa žalobkyne je ďalším dôveryhodným predpokladom, že žiadny veriteľ na trhu by neposkytol hotovosť príjemcom predmetnej schémy pomoci, čo podľa ustálenej rozhodovacej praxe Komisie znamená, že výška pomoci, ktorá sa má zohľadniť na účely kompenzácie, je taká vysoká, ako je nominálna výška poskytnutej hotovosti. Na tomto základe je skutočná výška kompenzácie, ktorá sa má zohľadniť, oveľa vyššia a dosahuje 200,1 milióna eur.

62      Po druhé výpočet kompenzácie, ktorý vykonala Komisia, zohľadňuje výhodu likvidity, ale ponecháva na jednej strane inú výhodu poskytnutú príjemcom predmetnej schémy pomoci, a to konkurenčnú výhodu vyplývajúcu z jej diskriminačnej povahy, z dôvodu, že prospech z predmetnej schémy pomoci je vyhradený pre letecké spoločnosti, ktoré sú držiteľmi prevádzkovej licencie Únie vydanej Francúzskou republikou. Táto schéma pomoci totiž týmto leteckým spoločnostiam ponúka zvýšenie likvidity práve v okamihu, keď dôjde k oživeniu dopravy, teda na očakávanom konci krízy spôsobenej pandémiou COVID‑19, na úkor ich konkurentov, ktorí budú musieť naďalej platiť rovnaké dane. Táto konkurenčná výhoda má takto tiež hodnotu a pre príjemcov pomoci sa prejavuje nadobudnutím väčších podielov na trhu, než aké by skôr nedosiahli.

63      Podľa žalobkyne je preto preskúmanie primeranosti náhrady škody zo strany Komisie chybné, pretože jeden z prvkov porovnania medzi škodou a jej náhradou je podhodnotený. Okrem toho podmienky vymáhania uložené v závere napadnutého rozhodnutia nemôžu napraviť túto medzeru, pretože neodkazujú na hodnotu konkurenčnej výhody poskytnutej príjemcom pomoci.

64      Komisia, podporovaná Francúzskou republikou, spochybňuje tieto tvrdenia.

65      Na úvod treba odkázať na pripomienky uvedené skôr v odpovedi na prvý žalobný dôvod, pokiaľ ide o primeranosť predmetnej schémy pomoci (pozri body 35 až 49 vyššie).

66      Ďalej, pokiaľ ide o prvú časť druhého žalobného dôvodu, ktorá sa týka existencie zjavne nesprávneho posúdenia a porušenia zásady proporcionality v rozsahu, v akom Komisia pri určení výšky dotknutej schémy pomoci zohľadnila iba nominálnu sumu vyplývajúcu z odkladu platenia daní vyplývajúceho z moratória, čo vedie k tomu, že výška dotknutej schémy pomoci prevyšuje škody vyplývajúce z mimoriadnej udalosti, treba uviesť nasledujúce skutočnosti.

67      V prvom rade žalobkyňa opomenula pripomenúť, že odklad daňových nákladov vyplývajúci z moratória sa týka len daní z leteckej dopravy, a nie všetkých daní, ktoré sú povinné platiť oprávnené letecké spoločnosti. Keďže dane, akou je daň z príjmov právnických osôb, sú platené v roku 2020 na základe výsledkov zdaňovacieho obdobia 2019, spoločnosti, ktoré sú oprávnené na dotknutú schému pomoci a zdaniteľné vo Francúzsku z dôvodu, že tam majú svoje hlavné miesto podnikania, musia naďalej platiť určité daňové náklady, ktoré nie sú uložené žalobkyni, keďže žalobkyňa koná ako poskytovateľ služieb z iného členského štátu alebo prostredníctvom slobody usadiť sa.

68      V druhom rade, ako tvrdí Komisia v napadnutom rozhodnutí, výška škôd, ktoré vznikli príjemcom predmetnej schémy pomoci z dôvodu mimoriadnej udalosti, je s najväčšou pravdepodobnosťou vyššia, nominálne, ako celková nominálna suma predmetnej schémy pomoci (približne 680 miliónov eur oproti 200,1 milióna eur), takže spektrum prípadnej nadmernej náhrady musí byť jasne vylúčené.

69      Po tretie, aj keď žalobkyňa správne poukazuje na možnú rezervovanosť alebo v každom prípade veľkú obozretnosť bankových inštitúcií v kontexte pandémie, nie je oprávnená vychádzať z predpokladu úplnej neexistencie úverov zo strany týchto inštitúcií. Okrem toho, ako správne pripomína Komisia, že dôkazné bremeno zaťažuje žalobkyňu, ktorá teda musí preukázať nepravdepodobnosť posúdenia, ktoré vykonala, je potrebné konštatovať čisto hypotetickú povahu tvrdenia, podľa ktorého oprávneným leteckým spoločnostiam by nebol poskytnutý žiadny úver. Toto tvrdenie je možno správne vo vzťahu k jednej alebo druhej z leteckých spoločností, ktoré sú príjemcami predmetnej schémy pomoci, ale nemôže sa uplatňovať všeobecne a v každom prípade nemôže byť použité bez akéhokoľvek náznaku dôkazu, ktorý by podporil toto tvrdenie. Je pravdepodobnejšie, že bankové inštitúcie budú náchylné podporiť tieto posledné uvedené letecké spoločnosti, pričom s poskytnutými úvermi budú spojené úrokové sadzby, ktoré budú pre ne zaujímavé. Za týchto podmienok predpoklad uvádzaný Komisiou týkajúci sa pôžičiek zvýšených v závislosti od najvyššej marže vyplývajúcej z oznámenia o revízii spôsobu stanovenia referenčných a diskontných sadzieb (1 000 bázických bodov), ktorá zodpovedá situácii, keď je dlžník zle hodnotený a disponuje malou kolaterizáciou, sa zdá opatrný a primeraný. Komisia sa teda nedopustila nesprávneho posúdenia.

70      V každom prípade nemožno prijať tvrdenie, podľa ktorého výška škôd vzniknutá leteckým spoločnostiam, ktoré majú svoje hlavné miesto podnikania vo Francúzsku, z mimoriadnej udalosti predstavovanej pandémiou COVID‑19 môže byť nadhodnotená priznaním moratória týkajúceho sa daní a poplatkov v letectve, či už bola výška dotknutého režimu pomoci posúdená na základe výpočtu zvýšených úrokov zo sumy týchto daní, teda v závislosti od dĺžky trvania odkladu platby, a teda 29,9 milióna eur, alebo stanovená vo výške jej celkovej nominálnej hodnoty, teda 200,1 milióna eur, hoci iba na základe dôvodov uvedených v bode 68 vyššie. Okrem toho cieľom kontrolných opatrení prijatých a pripomenutých v bode 46 napadnutého rozhodnutia je práve zabrániť akémukoľvek riziku nadmernej náhrady a tieto by neboli možné u poskytovateľov služieb usadených v inom členskom štáte, podobne ako žalobkyňa.

71      Navyše treba dodať, že Komisia pri vyhlásení predmetnej schémy pomoci za zlučiteľnú s vnútorným trhom zohľadnila záväzky Francúzskej republiky poskytnúť jej metodiku, čo predstavuje dodatočnú záruku na zabránenie akémukoľvek riziku nadmernej náhrady.

72      Prvá časť druhého žalobného dôvodu sa teda musí zamietnuť.

73      Pokiaľ ide o druhú časť druhého odvolacieho dôvodu, stačí uviesť, ako to urobila Komisia, že ju nemožno prijať, keďže je v rozpore s judikatúrou súdu Únie týkajúcou sa určenia výšky pomoci tak z hľadiska posúdenia výhody, ako aj z hľadiska vymáhania sumy protiprávnej pomoci, ktorá je v rozpore s vnútorným trhom. Výhody „druhej úrovne“ v skutočnosti vzhľadom na to, že sú príliš hypotetické a určiť ich s istotou je príliš zložité, nemožno zohľadniť, o čom žalobkyňa nemohla nevedieť vzhľadom na znenie rozsudku z 21. decembra 2016, Komisia/Aer Lingus a Ryanair Designated Activity (C‑164/15 P a C‑165/15 P, EU:C:2016:990, body 90 až 92).

74      Na základe všetkých týchto dôvodov je potrebné druhý žalobný dôvod zamietnuť.

 O štvrtom žalobnom dôvode založenom na porušení povinnosti odôvodnenia

75      Na podporu štvrtého žalobného dôvodu žalobkyňa pripomína, že Komisia má povinnosť odôvodnenia podľa článku 296 druhého odseku ZFEÚ a že porušenie tejto povinnosti odôvodňuje zrušenie napadnutého rozhodnutia. Okrem toho podľa vyššie uvedeného ustanovenia musí Komisia „jasným a jednoznačným spôsobom“ uviesť dôvody prijatia predmetného opatrenia, aby tak dotknuté osoby, ako aj príslušný súd Únie pochopili dôvody, pre ktoré bol napadnutý akt prijatý. Táto povinnosť odôvodnenia je v prejednávanej veci o to dôležitejšia, že napadnuté rozhodnutie bolo prijaté bez začatia konania vo veci formálneho zisťovania, ktoré by dotknutým osobám umožnilo predložiť ich tvrdenia.

76      Komisia si v prvom rade nesplnila svoju povinnosť odôvodnenia, po prvé tým, že neposúdila, či pomoc bola nediskriminačná a rešpektovala zásadu slobodného poskytovania služieb, po druhé neuskutočnením, a to ani stručne, posúdenia hodnoty konkurenčnej výhody poskytnutej leteckým spoločnostiam, ktorým možno pomoc poskytnúť, a po tretie tým, že neodôvodnila svoj výpočet výšky pomoci.

77      V druhom rade si Komisia tiež nesplnila svoju povinnosť poskytnúť primerané odôvodnenie. Napadnuté rozhodnutie totiž pripúšťa, že dane, pre ktoré pomoc priznáva moratórium, platia aj letecké spoločnosti, ktorých prevádzkovú licenciu Únie vydal iný členský štát, ale uvádza, že táto okolnosť nemá vplyv na jeho nediskriminačnú povahu, keďže cieľom opatrenia je jasne kompenzovať škody vzniknuté leteckým spoločnostiam, ktoré sú držiteľmi prevádzkových licencií vydaných Francúzskou republikou. To je však kontradiktórne, pretože by to znamenalo tvrdiť, že pomoc nie je diskriminačná, pretože jej hlavným cieľom je diskriminovať. Okrem toho odkaz v poznámke pod čiarou č. 23 napadnutého rozhodnutia na precedens vyplývajúci z jej rozhodnutia z 12. marca 2002 vo veci N 854/2001 – Spojené kráľovstvo – Pomoc leteckým spoločnostiam z dôvodu uzatvorenia vzdušného priestoru je len neúspešným pokusom nájsť zdanlivý právny základ na to, čo je od začiatku úplne nesprávnym odôvodnením. Úvahy Komisie tak buď chýbajú, alebo sú tautologické, alebo kontradiktórne. Nesúlad medzi deklarovanými cieľmi, ktorými je náhrada škôd spôsobených pandémiou COVID‑19 a zachovanie štruktúry leteckého odvetvia pre letecké spoločnosti, ktorých prevádzková licencia Únie bola vydaná vo Francúzsku, a neprimerané a kontraproduktívne prostriedky použité na ich dosiahnutie, a to poskytnutie diskriminačnej pomoci, totiž neumožňuje dotknutým osobám, ani Všeobecnému súdu pochopiť, aký bol cieľ predmetného opatrenia štátnej pomoci, mimo cieľa vylúčiť z využitia schémy pomoci letecké spoločnosti, ktoré sú držiteľmi prevádzkovej licencie Únie vystavenej inými členskými štátmi než Francúzskou republikou.

78      Komisia proti týmto tvrdeniam namieta. Francúzska republika odkazuje v tejto súvislosti na vyjadrenie k žalobe.

79      Po prvé, aj keď z odôvodnenia aktu Únie, ktoré vyžaduje článok 296 ods. 2 ZFEÚ, musia jasne a jednoznačne vyplývať úvahy pôvodcu predmetného aktu spôsobom, ktorý umožní dotknutým osobám oboznámiť sa s dôvodmi prijatého opatrenia a Súdnemu dvoru vykonať preskúmanie, nevyžaduje sa, aby sa uviedli všetky relevantné právne alebo skutkové okolnosti. Dodržanie povinnosti odôvodnenia sa okrem iného musí posúdiť nielen vzhľadom na znenie aktu, ale takisto na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych noriem upravujúcich dotknutú oblasť (pozri rozsudok zo 7. februára 2018, American Express, C‑304/16, EU:C:2018:66, bod 75 a citovanú judikatúru). Kontext je však v prejednávanej veci kontextom pandémie a extrémnej naliehavosti, v ktorej Komisia preskúmala opatrenia, ktoré jej oznámili členské štáty, a prijala rozhodnutia týkajúce sa týchto štátov, vrátane napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti z bodov 1 a 3 vyššie vyplýva, že medzi oznámením predmetnej schémy pomoci a prijatím napadnutého rozhodnutia uplynulo len sedem dní.

80      Napriek takýmto výnimočným okolnostiam však treba uviesť, že v prejednávanej veci napadnuté rozhodnutie obsahuje 53 bodov a jasným a štruktúrovaným spôsobom umožňuje pochopiť skutkové a právne dôvody, pre ktoré sa Komisia rozhodla nevzniesť námietky proti predmetnej schéme pomoci.

81      Po druhé číselné údaje slúžiace ako základ pre určenie cieľa dotknutej schémy pomoci a spôsobu dosiahnutia tohto cieľa (moratórium na dane a poplatky v letectve leteckých spoločností, ktoré sú držiteľmi francúzskej licencie), sú presne uvedené. Predovšetkým treba vzhľadom na znenie bodu 3 napadnutého rozhodnutia konštatovať, že žalobkyňa sa nemohla mýliť v súvislosti s cieľom predmetnej schémy pomoci. Pokiaľ ide o tvrdenie týkajúce sa nemožnosti určiť výšku uvedenej schémy, z dôvodov uvedených Komisiou, a to že bod 47 a poznámka pod čiarou č. 22 napadnutého rozhodnutia v spojení s bodmi 7 a 8 napadnutého rozhodnutia uvádzajú jasné dôvody, umožňujúce dospieť k sume 29,9 milióna eur, nie je skutkovo podložené.

82      Po tretie, pokiaľ ide o odôvodnenie týkajúce sa výhod „druhej úrovne“, Komisia nemala v tejto súvislosti vôbec žiadnu povinnosť, keďže tieto výhody nemuseli byť preskúmané v perspektíve určenia výšky pomoci.

83      Po štvrté, keďže napadnuté rozhodnutie bolo prijaté na základe článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ, odôvodnenie uvedeného rozhodnutia treba preskúmať z hľadiska splnenia podmienok stanovených týmto ustanovením. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia však svedčí o starostlivom dodržiavaní existencie podmienok stanovených judikatúrou, a to tak pokiaľ ide o kvalifikáciu udalosti ako „mimoriadnej“, ako aj o preskúmanie príčinnej súvislosti medzi touto udalosťou a škodou, ktorú utrpeli príjemcovia predmetnej schémy pomoci.

84      Vzhľadom na to, že Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla dôvody, pre ktoré dotknutá schéma pomoci spĺňala podmienky stanovené článkom 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ, a najmä, v čom bolo kritérium oprávnenosti definované držbou francúzskej licencie potrebné, vhodné a primerané, splnila povinnosť odôvodnenia.

85      Štvrtý žalobný dôvod teda treba zamietnuť.

 O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení procesných práv odvodených z článku 108 ods. 2 ZFEÚ

86      Tretí žalobný dôvod týkajúci sa ochrany procesných práv žalobkyne z dôvodu, že Komisia nezačala konanie vo veci formálneho zisťovania napriek údajnej existencii vážnych pochybností, má v skutočnosti subsidiárnu povahu pre prípad, že by Všeobecný súd neskúmal dôvodnosť posúdenia pomoci ako takej. Z ustálenej judikatúry totiž vyplýva, že cieľom takéhoto žalobného dôvodu je umožniť dotknutej osobe, aby sa v tomto postavení považovala za prípustnú na podanie žaloby podľa článku 263 ZFEÚ, čo by bolo inak zamietnuté (pozri v tomto zmysle rozsudky z 24. mája 2011, Komisia/Kronoply a Kronotex, C‑83/09 P, EU:C:2011:341, bod 48, a z 27. októbra 2011, Rakúsko/Scheucher‑Fleisch a i., C‑47/10 P, EU:C:2011:698, bod 44). Všeobecný súd preskúmal prvé dva žalobné dôvody týkajúce sa dôvodnosti posúdenia pomoci ako takej, takže takýto žalobný dôvod je pozbavený jeho uvádzaného účelu.

87      Navyše treba konštatovať, že tento žalobný dôvod nemá samostatný obsah. V rámci takého žalobného dôvodu totiž žalobca môže na účely zachovania procesných práv, ktoré mu prináležia v rámci konania vo veci formálneho zisťovania, uvádzať iba dôvody, ktoré môžu preukázať, že posúdenie informácií a dôkazov, ktoré má Komisia k dispozícii alebo mohla mať k dispozícii v štádiu predbežného preskúmania oznámeného opatrenia, malo vyvolať pochybnosti o jeho zlučiteľnosti s vnútorným trhom (pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. decembra 2008, Régie Networks, C‑333/07, EU:C:2008:764, bod 81; z 9. júla 2009, 3F/Komisia, C‑319/07 P, EU:C:2009:435, bod 35, a z 24. mája 2011, Komisia/Kronoply a Kronotex, C‑83/09 P, EU:C:2011:341, bod 59), ako aj nedostatočnú alebo neúplnú povahu preskúmania uskutočneného Komisiou v rámci konania o predbežnom preskúmaní alebo existenciu sťažností pochádzajúcich od tretích osôb. Treba však uviesť, že tretí žalobný dôvod v súhrne preberá tvrdenia uvedené v rámci prvého a druhého žalobného dôvodu bez toho, aby poukázal na osobitné skutočnosti týkajúce sa prípadných vážnych ťažkostí.

88      Z týchto dôvodov treba konštatovať, že keďže Všeobecný súd preskúmal uvedené žalobné dôvody z vecného hľadiska, nie je potrebné skúmať dôvodnosť tohto žalobného dôvodu.

89      Je teda potrebné zamietnuť žalobu z vecného hľadiska v celom rozsahu, pričom by sa žalobkyni malo priznať požadované dôverné zaobchádzanie, keďže Francúzska republika v tejto súvislosti nepredložila žiadnu námietku.

 O trovách

90      Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania Komisie v súlade s návrhmi Komisie vrátane trov konania vynaložených v rámci žiadosti o dôverné zaobchádzanie.

91      Francúzska republika znáša na základe článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (desiata rozšírená komora)

rozhodol takto:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      Ryanair DAC znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania Európskej komisie vrátane trov konania vynaložených v rámci žiadosti o dôverné zaobchádzanie.

3.      Francúzska republika znáša svoje vlastné trovy konania.

Van der Woude

Kornezov

Buttigieg

Kowalik‑Bańczyk

 

      Hesse

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 17. februára 2021.

Podpisy


*      Jazyk konania: angličtina.