Vec C‑258/14
Eugenia Florescu a i.
proti
Casa Judeţeană de Pensii Sibiu a i.
(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Curtea de Apel Alba Iulia)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Článok 143 ZFEÚ – Problémy členského štátu s platobnou bilanciou – Finančná pomoc Európskej únie – Memorandum o porozumení uzavreté medzi Európskou úniou a tretím štátom, ktorý je príjemcom – Sociálna politika – Zásada rovnosti zaobchádzania – Vnútroštátna právna úprava, ktorá zakazuje súbeh dôchodku vo verejnom sektore s príjmami zo závislej činnosti vykonávanej vo verejnej inštitúcii – Rozdielne zaobchádzanie medzi osobami, ktorých funkčné obdobie je stanovené ústavou, a kariérnymi sudcami“
Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 13. júna 2017
1. Prejudiciálne otázky – Právomoc Súdneho dvora – Akty prijaté inštitúciami – Memorandum o porozumení uzavreté medzi Európskym spoločenstvom a členským štátom, ktorý je príjemcom finančnej pomoci Únie, ktorým sa tento členský štát zaväzuje plniť stanovené hospodárske ciele – Zahrnutie
(Články 143 a 267 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 332/2002, článok 3a)
2. Hospodárska a menová politika – Hospodárska politika – Platobná bilancia –Problémy členského štátu – Memorandum o porozumení s Rumunskom, ktorým sa tento členský štát zaväzuje plniť stanovené hospodárske ciele – Povinnosť Rumunska prijať právnu úpravu, ktorá zakazuje súbeh dôchodku s príjmami zo závislej činnosti – Neexistencia
(Článok 143 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 332/2002, rozhodnutie Rady 2009/459)
3. Hospodárska a menová politika – Hospodárska politika – Platobná bilancia – Problémy členského štátu – Memorandum o porozumení s Rumunskom, ktorým sa tento členský štát zaväzuje plniť stanovené hospodárske ciele – Prijatie vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá zakazuje súbeh dôchodku s príjmami zo závislej činnosti –Porušenie práva vlastniť majetok – Neexistencia
(Článok 6 ZEÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 17 a článok 52 ods. 1, rozhodnutie Rady 2009/459)
4. Sociálna politika – Rovnosť zaobchádzania v zamestnaní a povolaní – Smernica 2000/78 – Pôsobnosť – Vnútroštátna právna úprava, ktorá za určitých podmienok zakazuje súbeh dôchodku vo verejnom sektore s príjmami zo závislej činnosti vykonávanej vo verejnej inštitúcii – Rozdielne zaobchádzanie medzi osobami, ktorých funkčné obdobie je stanovené ústavou, a kariérnymi sudcami – Vylúčenie
[Smernica Rady 2000/78, článok 2 ods. 2 písm. b)]
1. Memorandum o porozumení medzi Európskym spoločenstvom a Rumunskom uzatvorené v Bukurešti a Bruseli 23. júna 2009 treba považovať za akt prijatý inštitúciou Európskej únie v zmysle článku 267 ZFEÚ, ktorý môže byť predmetom výkladu Súdneho dvora Európskej únie.
Právnym základom tohto memoranda je článok 143 ZFEÚ, ktorý priznáva Únii právomoc poskytnúť vzájomnú pomoc členskému štátu, ktorého menou nie je euro a ktorý má ťažkosti alebo mu hrozia vážne ťažkosti v jeho platobnej bilancii. Keďže memorandum o porozumení je akt, ktorého právnym základom sú ustanovenia práva Únie uvedené v bodoch 31 až 33 tohto rozsudku, uzatvorený Úniou, ktorá je zastúpená Komisiou, predstavuje akt prijatý inštitúciou Únie v zmysle článku 267 písm. b) ZFEÚ
(pozri body 31, 35, 36, bod 1 výroku)
2. Memorandum o porozumení medzi Európskym spoločenstvom a Rumunskom uzatvorené v Bukurešti a Bruseli 23. júna 2009 sa má vykladať v tom zmysle, že neukladá povinnosť prijať vnútroštátnu právnu úpravu, o akú ide vo veci samej, ktorá stanovuje zákaz súbehu čistého starobného dôchodku vo verejnom sektore s príjmami z činností vykonávaných vo verejných inštitúciách, ak jeho výška presahuje výšku vnútroštátnej priemernej hrubej mzdy, ktorá bola použitá ako základ pre zostavenie štátneho rozpočtu pre oblasť sociálneho zabezpečenia.
V tejto súvislosti, ako už bolo zdôraznené v rámci odpovede na prvú otázku, memorandum o porozumení je realizáciou záväzku medzi Úniou a členským štátom týkajúceho sa hospodárskeho programu, ktorý tomuto členskému štátu umožňuje využiť systém strednodobej finančnej pomoci pre platobné bilancie členských štátov stanovený v článku 143 ZFEÚ a spresnený v nariadení č. 332/2002. Obsahuje určité požiadavky v oblasti hospodárskej politiky, ktorými je podmienené poskytnutie finančnej pomoci a ktoré boli stanovené spoločnou dohodou medzi Komisiou a rumunskými orgánmi v súlade s ustanoveniami rozhodnutia 2009/459. Z toho vyplýva, že memorandum o porozumení má síce záväznú povahu, ale neobsahuje žiadne osobitné ustanovenie, ktoré by vyžadovalo prijatie vnútroštátnej právnej úpravy, o akú ide vo veci samej.
(pozri body 38, 41, 42, bod 2 výroku)
3. Článok 6 ZEÚ a článok 17 Charty základných práv Európskej únie sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá stanovuje zákaz súbehu čistého starobného dôchodku vo verejnom sektore s príjmami z činností vykonávaných vo verejných inštitúciách, ak jeho výška presahuje určitú hranicu.
V tejto súvislosti treba najskôr uviesť, že ako vyplýva z článku 2 zákona č. 329/2009, toto opatrenie má výnimočný charakter a má byť len dočasné. Navyše nespochybňuje samotnú zásadu práva na dôchodok, ale len obmedzuje jeho užívanie za riadne definovaných a vymedzených okolností, a to ak sa dôchodok kumuluje s činnosťou vo verejných inštitúciách a výška tohto dôchodku presahuje určitú hranicu. Pokiaľ ide osobitne o právnu úpravu vo veci samej, jej účelom je dosiahnuť súčasne cieľ znížiť výdavky na platy vo verejnom sektore a cieľ reformovať dôchodkový systém, ktoré boli stanovené rozhodnutím 2009/459 a memorandom o porozumení na účely zmenšenia problémov s platobnou bilanciou, ktoré viedli Rumunsko k tomu, že požiadalo Úniu o finančnú pomoc a táto pomoc mu bola poskytnutá. Takéto ciele predstavujú ciele všeobecného záujmu.
Pokiaľ ide o vhodnosť a nevyhnutnosť vnútroštátnej právnej úpravy vo veci samej, treba pripomenúť, že s ohľadom na osobitný ekonomický kontext členské štáty disponujú pri prijímaní rozhodnutí v hospodárskej oblasti širokou mierou voľnej úvahy a sú najspôsobilejšie určiť opatrenia, prostredníctvom ktorých možno dosiahnuť sledovaný cieľ.
(pozri body 55 – 57, 60, bod 3 výroku)
4. Článok 2 ods. 2 písm. b) smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, sa má vykladať v tom zmysle, že toto ustanovenie sa neuplatňuje na výklad vnútroštátnej právnej úpravy, o akú ide vo veci samej, podľa ktorého sa zákaz stanovený v tejto právnej úprave súbehu čistého starobného dôchodku s príjmami z činností vykonávaných vo verejných inštitúciách, ak výška tohto dôchodku presahuje výšku vnútroštátnej priemernej hrubej mzdy, ktorá bola použitá ako základ pre zostavenie štátneho rozpočtu pre oblasť sociálneho zabezpečenia, vzťahuje len na kariérnych sudcov, a nie na osoby vymenované na základe poverenia stanoveného ústavou štátu.
(pozri bod 66, bod 4 výroku)