Vec T‑894/16
Société Air France
proti
Európskej komisii
Rozsudok Všeobecného súdu (šiesta rozšírená komora) z 11. júla 2019
„Žaloba o neplatnosť – Štátna pomoc – Opatrenia, ktoré vykonalo Francúzsko na podporu letiska Marseille Provence a leteckých spoločností využívajúcich letisko – Rozhodnutie vyhlasujúce pomoc za zlučiteľnú s vnútorným trhom – Investičné dotácie – Rozlišovanie letiskových poplatkov uplatniteľných na vnútroštátne lety a na medzinárodné lety – Znížené letiskové poplatky s cieľom podporiť lety z nového terminálu Marseille Provence 2 – Neexistencia osobnej dotknutosti – Neexistencia podstatného zásahu do konkurenčného postavenia – Neprípustnosť“
1. Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú – Osobná dotknutosť – Kritériá – Rozhodnutie Komisie, v ktorom sa dospelo k záveru o súlade pomoci s vnútorným trhom – Žaloba podniku, v ktorej sa nepreukázal konkurenčný vzťah s príjemcom pomoci – Neprípustnosť
(Článok 108 ods. 2 a 3 a článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ)
(pozri body 24 – 44)
2. Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú – Osobná dotknutosť – Kritériá – Rozhodnutie Komisie, v ktorom sa dospelo k záveru o súlade pomoci s vnútorným trhom – Žaloba konkurenčného podniku, v ktorej sa nepreukázal podstatný zásah do jeho postavenia na trhu – Neprípustnosť – Porušenie práva na účinnú súdnu ochranu – Neexistencia
(Článok 108 ods. 2 a 3 a článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 47)
(pozri body 53 – 69, 80)
3. Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú – Rozhodnutie Komisie konštatujúce súlad pomoci s vnútorným trhom – Žaloba podniku, ktorý sa zúčastnil na správnom konaní – Nedostatočná charakterizácia na priznanie aktívnej legitimácie
(Článok 108 ods. 2 a 3 a článok 263 štvrtý. odsek ZFEÚ)
(pozri body 71, 72)
Zhrnutie
V rozsudku Air France/Komisia (T‑894/16), vydanom 11. júla 2019, Všeobecný súd zamietol ako neprípustnú žalobu o neplatnosť, ktorú podala letecká spoločnosť Air France proti rozhodnutiu v oblasti štátnej pomoci, prijatému Komisiou vo veci určitých opatrení, ktoré vykonali francúzske úrady na podporu letiska Marseille Provence a leteckých spoločností využívajúcich toto letisko(1).
Letisko Marseille Provence je jedno z najväčších letísk vo Francúzsku. V roku 2004 prevádzkovateľ letiska v záujme opätovného rozbehnutia jeho dopravy a preorientovania jeho rozvoja na európske destinácie rozhodol umiestniť vedľa hlavného terminálu nový terminál určený pre „nízkonákladové“ lety. Na účely financovania výstavby tohto nového terminálu prevádzkovateľ okrem iného dostal investičnú dotáciu od Francúzska. Vo vzťahu k novému terminálu boli okrem iného zavedené osobitné predpisy stanovujúce znížené sadzby poplatkov na cestujúceho. Napokon, bola uzavretá zmluva na nákup reklamného priestoru na obdobie piatich rokov s možnosťou predĺženia, aby sa zvýšila publicita letov do Marseille s cieľom prilákať čo najviac cestujúcich.
Komisia po tom, ako preskúmala jednotlivé opatrenia letiska Marseille Provence z hľadiska práva štátnej pomoci, usúdila, že toto letisko bolo príjemcom investičnej pomoci, ktorá je v súlade s vnútorným trhom na základe článku 107 ods. 3 bodu c) ZFEÚ. Pokiaľ ide o znížené poplatky, ktoré sú uplatniteľné na novom termináli vyhradenom pre „nízkonákladové“ lety, a zmluvu na nákup reklamného priestoru, Komisia naopak dospela k záveru o neexistencii pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Toto rozhodnutie Komisie bolo predmetom žaloby o zrušenie podanej spoločnosťou Air France, ktorá sa sťažovala predovšetkým na skutočnosť, že „nízkonákladové“ letecké spoločnosti, medzi ktoré patrí aj Ryanair, získavajú konkurenčnú výhodu z používania nového terminálu určeného pre tento druh letov.
Všeobecný súd však žalobu spoločnosti Air France zamietol ako neprípustnú z dôvodu, že táto spoločnosť nemá aktívnu legitimáciu na základe článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ.
V tejto súvislosti Všeobecný súd predovšetkým zdôraznil, že na základe uvedeného ustanovenia musí žalobkyňa, akou je Air France, splniť súčasne dve podmienky, a to byť napadnutým rozhodnutím priamo a osobne dotknutý. V zmysle ustálenej judikatúry je okrem toho možné namietať osobnú dotknutosť spoločnosti Air France len za predpokladu, že je táto spoločnosť s príjemcom opatrení pomoci, ktoré sú predmetom rozhodnutia napadnutého na Všeobecnom súde, v konkurenčnom vzťahu a že jej postavenie na trhu bolo týmito opatreniami podstatne ovplyvnené.
S ohľadom na tieto zásady Všeobecný súd následne uviedol, že investičná dotácia priznaná na účely financovania výstavby nového terminálu na letisku Marseille Provence bola poskytnutá iba prevádzkovateľovi tohto letiska, ktorý bol jej jediným príjemcom. Vzhľadom na neexistenciu konkurenčného vzťahu medzi uvedeným prevádzkovateľom a spoločnosťou Air France preto rozhodnutím Komisie, vyhlasujúcim túto dotáciu za zlučiteľnú s vnútorným trhom, nebola táto spoločnosť osobne dotknutá.
Pokiaľ ide o znížené poplatky, ktoré boli uplatniteľné na novom termináli na „nízkonákladové“ lety, a zmluvu na nákup reklamného priestoru, Všeobecný súd napokon uviedol, že relevantný trh, na ktorom sa má preskúmať dôsledok týchto opatrení, tvoria všetky spojenia prevádzkované z tohto letiska a na toto letisko, a to bez ohľadu na využívaný terminál. Spoločnosti Air France ako žalobkyni teda prináležalo preukázať, že jej konkurenčné postavenie na tomto trhu je zníženými poplatkami a zmluvou na nákup reklamného priestoru podstatne ovplyvnené. Pritom však aj za predpokladu, že by uvedené opatrenia priamo ovplyvnili konkurenčné postavenie spoločnosti Air France na relevantnom trhu vzhľadom na jej konkurenciu so spoločnosťou Ryanair, táto spoločnosť neuviedla také skutočnosti, na základe ktorých by sa dalo dospieť k záveru, že takéto ovplyvnenie bolo podstatné. Jej žaloba sa preto musela zamietnuť ako neprípustná v celom rozsahu.