UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (prvá komora)

z 18. júna 2013

Vec F‑100/11

Luigi Marcuccio

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Úradníci – Odmena – Diéty – Podmienky priznania – Skutočné usadenie sa v mieste výkonu práce – Žaloba zjavne bez právneho základu – Súdne výdavky – Článok 94 rokovacieho poriadku“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou L. Marcuccio navrhuje najmä zrušiť rozhodnutie z 22. decembra 2010, ktorým mu Európska komisia odmietla priznať diéty

Rozhodnutie:      Žaloba sa zamieta ako zjavne nedôvodná.       L. Marcuccio znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania Európskej komisie. L. Marcuccio je povinný zaplatiť Súdu pre verejnú službu Európskej únie sumu 2 000 eur.

Abstrakt

1.      Úradníci – Náhrada výdavkov – Diéty – Podmienky priznania – Kumulatívna povaha

(Služobný poriadok úradníkov, článok 20; príloha VII, článok 10)

2.      Súdne konanie – Trovy konania – Úmyselne spôsobené výdavky Súdu pre verejnú službu žalobou zjavne zneužívajúcou právo

(Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 94)

1.      Priznanie diét je podriadené podmienke skutočnej zmeny bydliska na účely splnenia povinnosti bydliska stanovenej v článku 20 služobného poriadku a podmienke znášania výdavkov a nevýhod spôsobených potrebou premiestniť sa alebo dočasne sa usadiť v mieste výkonu práce. Tieto dve podmienky sú kumulatívne, preto nemožno diéty priznať predovšetkým úradníkovi, ktorý nepreukáže, že musel znášať také výdavky a nevýhody.

(pozri bod 27)

Odkaz:

Súdny dvor: 5. februára 1987, Mouzourakis/Parlament, 280/85, body 9 a 12

Súd prvého stupňa: 10. júla 1992, Benzler/Komisia, T‑63/91, body 20 a 21

2.      Ak podľa článku 94 Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu vznikli Súdu pre verejnú službu výdavky, ktorým bolo možné predísť, najmä ak žaloba predstavuje zjavné zneužitie práva, môže tento súd zaviazať účastníka konania, ktorý ich spôsobil, aby ich uhradil celkom alebo čiastočne, pričom výška tejto úhrady nesmie prekročiť sumu 2 000 eur.

Toto ustanovenie je potrebné uplatniť v prípade zjavne nedôvodnej a zneužívajúcej žaloby týkajúcej sa rozhodnutia prijatého pred viac ako deväť a pol roka, ktoré uvedený súd zrušil a navyše si žalobca zvolil ísť cestou sporu bez akéhokoľvek platného odôvodnenia.

(pozri body 45 a 46)

Odkaz:

Všeobecný súd Európskej únie: rozsudok zo 14. septembra 2011, Marcuccio/Komisia, T‑236/02, rozhodnutie je predmetom odvolania na Súdnom dvore, vec C‑617/11 P