Žaloba podaná 22. septembra 2014 – Taliansko/Komisia

(vec T-686/14)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Talianska republika (v zastúpení: G. Galluzzo, advokátka a G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil, v rozsahu týkajúcom sa predmetnej žaloby, vykonávacie rozhodnutie Európskej komisie, z 9. júla 2014 č. C (2014) 4479 oznámené 10. júla 2014, ktorým sa z financovania Európskou úniou vylučujú určité výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci Záručnej sekcie Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF), v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), v rozsahu akom sa uplatňovalo na Taliansko,

zrušil paušálnu finančnú opravu týkajúcu sa pomoci pri spracovaní paradajok na rozpočtový rok 2009 v celkovej výške 1 399 293,78 eura,

zrušil jednorazovú finančnú úpravu pre nezrovnalosť „neposkytnutie informácií o uskutočnenom spätnom nadobúdaní“ v celkovej výške 2 362 005,73 eura,

zrušil jednorazovú finančnú úpravu pre nezrovnalosť „chýbajúce označenie v prílohe III“ v celkovej výške 1 460 976,88 eura.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa uvádza na podporu svojej žaloby štyri žalobné dôvody.

Prvý žalobný dôvod založený na porušení formálnych náležitostí (článok 253 ES) spočívajúcom v nedostatočnom odôvodnení a v porušení zásady proporcionality.

Vo vzťahu k paušálnej finančnej úprave týkajúcej sa pomoci pri spracovaní paradajok na rozpočtový rok 2008 došlo k porušeniu článku 31 nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005 z 21. júna 2005 o financovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky (Ú. v. EÚ L 209, s. 1), porušenie článkov 28 a 31 nariadenia Komisie (ES) č. 1535/2003 z 29. augusta 2003, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 2201/96 o systéme pomoci pre výrobky z ovocia a zeleniny (Ú. v. EÚ L 218, s. 14; Mim. vyd. 03/039, s. 555). V rámci tohto žalobného dôvodu, žalobkyňa namieta proti uplatňovaniu paušálnych úprav financovania vyplývajúcich z napadnutého rozhodnutia, ktoré zodpovedajú 5 % vyplatených nákladov, pričom tvrdí, že tieto náklady boli vyplatené napriek tomu, že sa nepreukázala existencia vyčísliteľnej majetkovej ujmy.

Žalobca okrem iného namieta kvantitatívne vyjadrenie uvedenej úpravy, keďže jej presné určenie je neproporčné a zjavne nelogické, ako aj podstatne zásadnejšie ako potenciálna ujma vyplývajúca z konaní pripísaných talianskym úradom. Druhý žalobný dôvod založený na skreslení skutkových okolností a porušení podstatných formálnych náležitostí (článok 253 ES) spočívajúce v nedostatočnom odôvodnení.Tento žalobný dôvod sa týka pripravenej finančnej úpravy, pretože Taliansko opomenulo uviesť údajnú nezrovnalosť v tabuľke nachádzajúcej sa v prílohe III nariadenia Komisie (ES) č. 885/2006 z 21. júna 2006, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005, pokiaľ ide o akreditáciu platobných agentúr a iných orgánov a zúčtovania EPZF a EPFRV, vo výške 1 460 976,88 eura. Talianska vláda v tejto súvislosti tvrdí, že bolo preukázané, že neexistuje žiadna nezrovnalosť pri poskytnutej pomoci, a preto nebolo potrebné uvádzať žiadny záznam v tabuľke nachádzajúcej sa v prílohe III.Tretí žalobný dôvod založený na porušení zásady proporcionality.V tejto súvislosti žalobkyňa tvrdí, že finančná úprava pre nezrovnalosť „chýbajúce označenie v prílohe III“ týkajúca sa celkovej pomoci, odôvodnená nezaslaním dokumentov, je podstatne zásadnejšia ako potenciálna ujma vyplývajúca z konaní pripísaných talianskym úradom.Štvrtý žalobný dôvod založený na porušení článku 6 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii, zásady res judicata, článku 32 ods. 8 písm. b) nariadenia (ES) č. 1290/2005 a zásady proporcionality. Tento žalobný dôvod sa týka stanovenej úpravy, pretože štát neposkytol informácie o uskutočnenom spätnom nadobúdaní vo výške 2 362 005,73 eura. Žalobkyňa v tejto v tejto súvislosti tvrdí, že Komisia sa bezdôvodne domnievala, že mohla obísť

konečné rozhodnutie vo veci, ktoré potvrdilo legitímne získanie výhody. Talianska vláda tiež preukázala zaslanie rozsudku v trestnej veci, ktorý odobral oprávnenému

pomoc. Tieto okolnosti dokazujú, že neexistoval žiadny dôvod postupovať vo vymáhaní, a teda všetky informácie boli poskytnuté. Navyše daná finančná úprava, týkajúca sa celkovej pomoci, sa javí byť podstatne zásadnejšia ako je potenciálna ujma vyplývajúca z konaní pripísaných talianskym úradom.