ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora)

z 26. mája 2011

Vec F‑83/09

Andreas Kalmár

proti

Európskemu policajnému úradu (Europol)

„Verejná služba – Zamestnanci Europolu – Prepustenie – Návrh na zrušenie – Vyplatenie odmeny – Vplyv rozsudku o zrušení“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 40 ods. 3 Dohovoru o zriadení Európskeho policajného úradu vypracovaného na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii (Dohovor o Europole) a článku 93 ods. 1 služobného poriadku Europolu, ktorou A. Kalmár navrhuje zrušenie rozhodnutia riaditeľa Europolu zo 4. februára 2009 o vypovedaní jeho pracovnej zmluvy na dobu určitú a rozhodnutia z 24. februára 2009 o jeho postavení mimo výkonu funkcie počas výpovednej lehoty; okrem toho návrh žalobcu, aby sa nariadilo jeho spätné prijatie a uložilo sa Europolu zaplatiť mu plat od jeho prepustenia, ako aj 25 000 eur ako náhradu jeho nemajetkovej ujmy

Rozhodnutie:      Rozhodnutie zo 4. februára 2009, ktorým riaditeľ Europolu vypovedal zmluvu na dobu určitú uzavretú so žalobcom, rozhodnutie z 24. februára 2009, ktorým riaditeľ Europolu zbavil dotknutú osobu výkonu funkcie počas výpovednej doby, ako aj rozhodnutie z 18. júla 2009 o zamietnutí sťažnosti dotknutého sa zrušujú. Europol je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5 000 eur ako náhradu ujmy. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta. Europol znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania žalobcu.

Abstrakt

1.      Úradníci – Žaloba – Akt spôsobujúci ujmu – Výslovné rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti – Rozhodnutie prijaté po preskúmaní skoršieho rozhodnutia – Prípustnosť – Hranice

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

2.      Úradníci – Žaloba – Predmet – Príkaz administratíve – Neprípustnosť

(Služobný poriadok zamestnancov Europolu, článok 93)

3.      Úradníci – Zamestnanci Europolu – Rozhodnutie zasahujúce do administratívneho postavenia zamestnanca – Predčasné vypovedanie zmluvy na dobu určitú – Zákonnosť – Podmienky

[Služobný poriadok zamestnancov Europolu, článok 94 ods. 1 písm. b)]

4.      Úradníci – Žaloba – Žaloba o náhradu škody – Zrušenie napadnutého aktu neposkytujúceho primerané zadosťučinenie za nemajetkovú ujmu – Protiprávne prepustenie zamestnanca za osobitných okolností

(Služobný poriadok zamestnancov Europolu, články 93 a 94)

5.      Úradníci – Zamestnanci Europolu – Žaloba – Žaloba o náhradu škody – Podmienky prípustnosti

(Služobný poriadok zamestnancov Europolu, článok 92 ods. 1)

6.      Úradníci – Žaloba – Neobmedzená právomoc – Spor finančného charakteru v zmysle článku 93 ods. 1 Služobného poriadku zamestnancov Europolu – Pojem

(Služobný poriadok zamestnancov Europolu, článok 93 ods. 1)

7.      Úradníci – Žaloba – Rozsudok o zrušení – Účinky – Povinnosť prijať vykonávacie opatrenia – Zrušenie rozhodnutia o prepustení zamestnanca z dôvodu procesnej vady – Prijatie rozhodnutia opravujúceho omyl – Spätná účinnosť nového rozhodnutia – Prípustnosť – Podmienky

(Článok 266 ZFEÚ)

1.      Výslovné rozhodnutie, ktorým bola zamietnutá sťažnosť, ktoré sa obmedzuje na podrobné uvedenie dôvodov potvrdenia predchádzajúceho rozhodnutia, ku ktorému dopĺňa iba ďalšie spresnenie, nepredstavuje akt spôsobujúci ujmu, keďže konkrétne určenie odôvodnenia administratívy musí v takomto prípade vychádzať zo znenia pôvodného rozhodnutia a zároveň rozhodnutia o zamietnutí sťažnosti.

(pozri bod 33)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 10. júna 2004, Eveillard/Komisia, T‑258/01, bod 31; 7. júna 2005, Cavallaro/Komisia, T‑375/02, bod 65

2.      V rámci žaloby podanej na základe článku 93 Služobného poriadku zamestnancov Europolu pritom súd v zásade nemôže bez toho, aby zasiahol do právomoci administratívy, vydávať zásadné vyhlásenia, robiť závery ani ukladať príkazy Europolu.

(pozri bod 35)

Odkaz:

Súd prvého stupňa z 27. júna 1991, Valverde Mordt/Súdny dvor, T‑156/89, bod 150

Súd pre verejnú službu : 30. apríla 2009, Aayhan a i./Parlament, F‑65/07, bod 52

3.      Voči úradníkovi sa môže právoplatne prijať opatrenie na základe skutočností, ktorých objektívna existencia bola preukázaná. Každý orgán okrem toho musí pri rozhodovaní vychádzať z plnej znalosti veci po skončení podrobného preskúmania všetkých relevantných skutočností, pričom toto preskúmanie sa musí uskutočniť starostlivo a nestranne. Týmto požiadavkám musí vyhovieť aj orgán oprávnený uzatvárať zmluvy pri výkone právomoci predčasne vypovedať zmluvu zamestnanca uzatvorenú na dobu určitú, vychádzajúcu z článku 94 ods. 1 písm. b) Služobného poriadku zamestnancov Europolu.

V dôsledku toho je v prípade, že Súd pre verejnú službu vyhovie žalobnému dôvodu vychádzajúcemu z omylu pri dokazovaní skutočností, ktoré sú globálne uplatňované na odôvodnenie opatrenia smerujúceho voči úradníkovi alebo zamestnancovi, potrebné rozhodnutie ukladajúce toto opatrenie vzhľadom na jeho jednotnú a nerozdielnu povahu zrušiť v celom rozsahu.

(pozri body 63, 64 a 76)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 30. novembra 1993, Perakis/Parlament, T‑78/92, body 15 a 16; 16. októbra 1998, V/Komisia, T‑40/95, bod 49; 8. mája 2001, Caravelis/Parlament, T‑182/99, bod 32; 30. júna 2005, Branco/Komisia, T‑347/03, bod 108; 13. júla 2006, Shandong Reipu Biochemicals/Rada, T‑413/03, bod 63

4.      Zrušenie protiprávneho aktu však môže samo osebe predstavovať primeranú a v zásade dostatočnú náhradu akejkoľvek nemajetkovej ujmy, ktorú mohol tento akt spôsobiť. V tejto súvislosti môže síce prepustenie samo osebe vyvolať v prepustenej osobe pocit odmietnutia, frustrácie a neistej budúcnosti, avšak konštatovať, že protiprávne konanie zamestnávateľa sa zamestnanca morálne dotklo nad rámec toho, čo prepustená osoba obvykle cíti, a že tento zamestnanec má právo na náhradu nemajetkovej ujmy, je možné iba v prípade osobitných okolností.

(pozri bod 81)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 9. decembra 2010, Schuerings/ETF, F‑87/08, bod 73, ktorý je predmetom prebiehajúceho odvolania pred Všeobecným súdom Európskej únie, vec T‑107/11 P, a Vandeuren/ETF, F‑88/08, bod 73, ktorý je predmetom prebiehajúceho odvolania pred Všeobecným súdom Európskej únie, vec T‑108/11 P

5.      Pokiaľ zamestnanec Europolu zamýšľal oprieť svoje nároky na náhradu škody o konania odlišné od napadnutých rozhodnutí, mal v takom prípade podať pred svojou sťažnosťou žiadosť o náhradu škody na základe článku 92 ods. 1 Služobného poriadku zamestnancov Europolu.

(pozri bod 84)

6.      Návrh, aby Europol zaplatil niektorému zo svojich zamestnancov sumu, o ktorej sa tento zamestnanec domnieva, že mu patrí podľa Služobného poriadku zamestnancov Europolu, patrí pod pojem spory finančného charakteru v zmysle článku 93 ods. 1 uvedeného služobného poriadku, pričom tento návrh sa odlišuje od žalôb na určenie zodpovednosti, ktoré zamestnanci podávajú proti Europolu a v ktorých navrhujú priznanie náhrady škody.

(pozri bod 87)

Odkaz:

Súdny dvor: 18. decembra 2007, Weißenfels/Parlament, C‑135/06 P, body 65, 67 a 68

Súd pre verejnú službu: 2. júla 2009, Giannini/Komisia, F‑49/08, body 39 až 42

7.      Na základe zrušenia rozhodnutia o prepustení súdom Únie je žalovaná inštitúcia povinná prijať opatrenia potrebné na vykonanie rozsudku, pričom pri zrušení so spätnou účinnosťou bude vychádzať zo stavu v okamihu, v ktorom bolo prijaté rozhodnutie o prepustení žalobcu.

Keďže však v tejto súvislosti ide o žalobcu so zmluvou na dobu určitú, obnovenie právneho stavu by v zásade malo viesť k tomu, že mu inštitúcia vyplatí rozdiel medzi výškou odmeny, na ktorú by mal nárok, pokiaľ by v nej aj naďalej pracoval, a odmenou alebo dávkami v nezamestnanosti, ktoré skutočne poberal medzi dňom svojho prepustenia a dňom, ku ktorému by sa zmluva platne skončila.

Avšak v prípade, keď rozhodnutie o prepustení bolo zrušené z dôvodu, že inštitúcia neuskutočnila starostlivé úplné a podobné preskúmanie skutkových okolností, nie je možné v žiadnom prípade vylúčiť, že inštitúcia považuje za možné prijať nové rozhodnutie o vypovedaní zmluvy žalobcu po vykonaní úplného a podrobného preskúmania spisu, pričom zohľadní odôvodnenie rozsudku o zrušení. Okrem toho, keďže uplatnený žalobný dôvod možno považovať za procesnú vadu, nie je možné celkom vylúčiť ani to, že inštitúcia prizná svojmu novému rozhodnutiu spätnú účinnosť, keďže táto spätná účinnosť bude nevyhnutná na dosiahnutie cieľa sledovaného predmetným opatrením a nebude v rozpore s legitímnou dôverou dotknutej osoby.

V dôsledku toho súd Únie, ktorý nemôže nahradiť posúdenie tejto inštitúcie svojím vlastným posúdením, jej nemôže uložiť, aby žalobcovi zaplatila jeho plat odo dňa, keď sa neoprávnene skončila jeho zmluva, keďže by tak prejudikoval postoj, aký inštitúcia prijme.

(pozri body 89 – 93)

Odkaz:

Súdny dvor: 30. septembra 1982, Amylum/Rada, 108/81, body 4 až 17

Súd prvého stupňa: 17. októbra 1991, de Compte/Parlament, T‑26/89, bod 66; 2. mája 2006, O2 (Germany)/Komisia, T‑328/03, bod 48; 9. septembra 2008, Bayer CropScience a i./Komisia, T‑75/06, bod 63; 23. októbra 2008, People’s Mojahedin Organization of Iran/Rada, T‑256/07, bod 65

Súd pre verejnú službu: 5. mája 2009, Simões Dos Santos/ÚHVT, F‑27/08, body 100 a 101