Vec T‑144/04
Télévision française 1 SA (TF1)
proti
Komisii Európskych spoločenstiev
„Žaloba o neplatnosť – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa niektoré opatrenia prijaté Francúzskou republikou v prospech France 2 a France 3 kvalifikujú ako štátna pomoc zlučiteľná so spoločným trhom – Lehota na podanie žaloby – Článok 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku – Neprípustnosť“
Abstrakt uznesenia
1. Žaloba o neplatnosť – Lehoty – Začiatok plynutia – Dátum uverejnenia – Deň nadobudnutia vedomosti o akte – Subsidiárna povaha
(Článok 230 piaty odsek ES; nariadenie Rady č. 659/1999, článok 26 ods. 3)
2. Konanie – Návrh na začatie konania – Formálne náležitosti
(Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 44 ods. 1)
1. Zo znenia článku 230 piateho odseku ES vyplýva, že kritérium dátumu, keď sa žalobca o akte dozvedel, ako východiskový bod na počítanie lehoty na podanie žaloby vykazuje len subsidiárnu povahu vo vzťahu k dátumu uverejnenia alebo oznámenia aktu.
Pokiaľ ide o akty, ktoré sa podľa ustálenej praxe dotknutej inštitúcie uverejňujú v Úradnom vestníku Európskej únie, hoci toto uverejnenie nie je podmienkou ich účinnosti, namiesto kritéria dátumu, keď sa žalobca o opatrení dozvedel, sa na plynutie lehoty na podanie žaloby použije dátum uverejnenia. Za takýchto okolností môže totiž dotknutá tretia osoba oprávnene počítať s tým, že predmetný akt bude uverejnený.
Pre akt, ktorý musí byť podľa článku 26 ods. 3 nariadenia č. 659/1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku [88 ES] predmetom uverejnenia v úradnom vestníku, začína lehota na podanie žaloby plynúť v súlade s ustanoveniami článku 102 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa od konca 14. dňa po jeho uverejnení.
(pozri body 18 – 22)
2. Podľa článku 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa musí každá žaloba uvádzať predmet konania a obsahovať zhrnutie dôvodov, na ktorých je založená.
Tieto údaje musia byť dostatočne jasné a presné na to, aby umožnili žalovanému pripraviť si obhajobu, a Súdu prvého stupňa rozhodnúť o žalobe, a to prípadne aj bez ďalších podporných informácií.
Na účely zabezpečenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti je na to, aby bola žaloba prípustná, potrebné, aby zo samotného jej textu súvislým a pochopiteľným spôsobom vyplývali podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladá. Aj keď obsah žaloby môže byť podopretý a v konkrétnych bodoch doplnený odkazom na výňatky listín, ktoré tvoria jej prílohu, všeobecný odkaz na iné písomnosti, hoci tvoria jej prílohu, nemôže nahradiť nedostatok základných prvkov v žalobe. Súdu prvého stupňa neprináleží vyhľadávať a identifikovať v prílohách dôvody a tvrdenia, ktoré by mohli byť považované za základ žaloby, keďže tie majú čisto dôkaznú a inštrumentálnu funkciu.
Pri skúmaní súladu žaloby s požiadavkami podľa článku 44 ods. 1 rokovacieho poriadku je teda obsah repliky irelevantný. Konkrétne prípustnosti, prijatej judikatúrou, žalobných dôvodov a tvrdení predložených v replike ako doplnenie žalobných dôvodov obsiahnutých v žalobe sa nemožno dovolávať na účely zhojenia nesplnenia požiadaviek podľa článku 44 ods. 1 rokovacieho poriadku, ku ktorému došlo počas podania žaloby, inak by bolo toto posledné menované ustanovenie zbavené akéhokoľvek účinku.
Okrem toho, ak môže byť v prípade aktu prijatého inštitúciou povinnosť odôvodnenia skutočne zmiernená, pokiaľ jeho adresát dobre pozná kontext, ktorý sprevádzal jeho prijatie, túto možnosť zmiernenia povinnosti odôvodnenia nemožno analogicky uplatňovať na požiadavky dostatočnej jasnosti a presnosti žaloby podanej na súde Spoločenstva. Tieto požiadavky sa totiž vyžadujú najmä v záujme súdu Spoločenstva, ktorý nemá nijaké predchádzajúce znalosti o veci, ktorá mu bola predložená. Okrem toho nevyhnutnosť zaistenia právnej istoty pri vymedzení pojmov diskusie pred súdom, ako aj riadny výkon spravodlivosti vylučujú, aby bolo možné prihliadať, ako dôvod umožňujúci obísť požiadavky článku 44 ods. 1 rokovacieho poriadku, na predpokladanú dobrú znalosť spisu inštitúciou, ktorá prijala akt.
(pozri body 28 – 31)