ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)
z 13. decembra 2007
Spojené veci F‑51/05 a F‑18/06
Tineke Duyster
proti
Komisii Európskych spoločenstiev
„Verejná služba – Úradníci – Jazyky – Prípustnosť – Rozhodnutie spôsobujúce ujmu – Neexistencia – Rodičovská dovolenka – Žiadosť o odklad začiatku rodičovskej dovolenky – Vplyv nemocenskej dovolenky“
Predmet: Žaloby podané podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorými T. Duyster navrhuje predovšetkým: vo veci F‑51/05 po prvé zrušiť tri rozhodnutia Komisie, konkrétne rozhodnutie z 22. októbra 2004 o poskytnutí rodičovskej dovolenky od 1. novembra 2004 do 30. apríla 2005, rozhodnutie z 30. novembra 2004 o zamietnutí jej žiadosti o odklad alebo zrušenie rodičovskej dovolenky, ako aj jej výplatnú listinu za november 2004; po druhé určiť, že o rodičovskú dovolenku v súvislosti s jej synom ešte možno požiadať; po tretie uhradiť rôzne sumy ako náhradu škody, predovšetkým za ujmu spôsobenú stavom neistoty, v ktorom sa nachádzala vo vzťahu k jej postaveniu úradníka a nemajetkovú ujmu vyplývajúcu z tejto neistoty; vo veci F‑18/06 jednak zrušiť rozhodnutie Komisie zo 17. novembra 2005, ktorým bol stanovený začiatok jej rodičovskej dovolenky na 8. novembra 2004, a jednak nahradiť majetkovú a nemajetkovú ujmu, ktorú jej uvedené rozhodnutie spôsobilo
Rozhodnutie: Žaloby sa zamietajú. Komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť tretinu trov konania žalobkyne. Žalobkyňa znáša dve tretiny svojich vlastných trov konania.
Abstrakt
1. Úradníci – Povinnosť starostlivosti prislúchajúca administratíve
(Článok 21 tretí odsek ES)
2. Úradníci – Žaloba – Akt spôsobujúci ujmu – Pojem
(Služobný poriadok úradníkov, článok 91)
3. Žaloba o neplatnosť – Akty, ktoré možno napadnúť žalobou – Dôvody rozhodnutia – Vylúčenie
(Článok 230 ES)
4. Konanie – Námietka prekážky začatého konania
5. Úradníci – Dovolenka – Rodičovská dovolenka – Späťvzatie žiadosti – Podmienky
(Služobný poriadok úradníkov, článok 42a)
6. Úradníci – Dovolenka – Rodičovská dovolenka – Prerušenie – Podmienky
(Služobný poriadok úradníkov, článok 42a)
1. Inštitúcie na základe povinnosti starostlivosti majú vydávať individuálne rozhodnutie adresované úradníkovi v tom jazyku, ktorý dôkladne ovláda, keďže administratíva má povinnosť zabezpečiť, aby sa úradníci mohli účinne a jednoducho oboznámiť s administratívnymi aktmi, ktoré sa ich osobne týkajú.
Z článku 21 tretieho odseku ES však nemožno vyvodiť, že akékoľvek rozhodnutie prijaté inštitúciou Spoločenstva a určené jej úradníkom musí byť vyhotovené v materinskom jazyku toho úradníka. Odkazy v Zmluve ES na použitie jazykov v Európskej únii nie je totiž možné považovať za prejav všeobecnej zásady práva Spoločenstva zaručujúcej každému občanovi právo na to, aby všetko, čo môže ovplyvniť jeho záujmy, bolo napísané v jeho jazyku za každých okolností.
(pozri body 56 – 58)
Odkaz:
Súdny dvor: 9. septembra 2003, Kik/ÚHVT, C‑361/01 P, Zb. s. I‑8283, bod 82
Súd prvého stupňa: 23. marca 2000, Rudolph/Komisia, T‑197/98, Zb. VS s. I‑A‑55, II‑241, bod 46
2. Jedine akty so záväznými právnymi účinkami, ktoré môžu priamo a bezprostredne zasahovať do záujmov dotknutých osôb tým, že závažným spôsobom menia ich právne postavenie, možno považovať za akty spôsobujúce týmto osobám ujmu.
Niektoré akty, hoci nezasahujú do materiálnych záujmov alebo postavenia úradníka, možno považovať so zreteľom na povahu predmetnej funkcie a okolnosti za akty spôsobujúce ujmu, pokiaľ poškodzujú morálne záujmy alebo budúce perspektívy dotknutej osoby. Základným prvkom aktu spôsobujúceho ujmu je, že tento akt sa týka záujmov osoby, to znamená, že môže poškodiť záujmy tejto osoby, a to najmä vo vzťahu k žiadosti, ktorú predložila. Žaloba musí byť spôsobilá svojím výsledkom priniesť prospech účastníkovi konania, ktorý ju podá.
(pozri body 78 – 80)
Odkaz:
Súdny dvor: 27. júna 1973, Kley/Komisia, 35/72, Zb. s. 679, body 4 a 5; 29. októbra 1981, Arning/Komisia, 125/80, Zb. s. 2539, bod 17; 3. decembra 1992, Moat/Komisia, C‑32/92 P, Zb. s. I‑6379, bod 9; 10. januára 2006, Komisia/Alvarez Moreno, C‑373/04 P, Zb. s. I‑1, bod 42
3. Posúdenia uvedené v odôvodnení rozhodnutia nemôžu byť ako také predmetom žaloby o neplatnosť a môžu podliehať preskúmaniu zákonnosti súdom Spoločenstva len v rozsahu, v akom predstavujú, ako odôvodnenie aktu spôsobujúceho ujmu, nevyhnutný podklad pre výrok tohto aktu alebo len vtedy, ak sú spôsobilé prinajmenšom zmeniť podstatu toho, čo bolo rozhodnuté vo výroku predmetného aktu.
(pozri bod 84)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 30. apríla 2007, EnBW Energie Baden‑Württemberg/Komisia, T‑387/04, Zb. s. II‑1195, bod 127 a citovaná judikatúra
4. Žaloba, ktorá smeruje proti tým istým účastníkom konania, sleduje rovnaký cieľ a je založená na tých istých žalobných dôvodoch ako skôr podaná žaloba, musí byť zamietnutá ako neprípustná.
(pozri body 94 a 102)
Odkaz:
Súdny dvor: 19. septembra 1985, Hoogovens Groep/Komisia, 172/83 a 226/83, Zb. s. 2831, bod 9; 22. septembra 1988, Francúzsko/Parlament, 358/85 a 51/86, Zb. s. 4821, bod 12
Súd prvého stupňa: 14. júna 2007, Landtag Schleswig‑Holstein/Komisia, T‑68/07, neuverejnený v Zbierke, bod 16
5. Žiadosť o rodičovskú dovolenku môže byť úradníkom jednostranne vzatá späť, ale len v primeranej lehote, a v žiadnom prípade nie potom, ako rozhodnutie o tejto žiadosti bolo oznámené, alebo nanajvýš dovtedy, keď sa dotknutý úradník o tomto rozhodnutí dozvedel.
(pozri bod 139)
6. Článok 2 ods. 4 všeobecných vykonávacích ustanovení k článku 42a služobného poriadku prijatých Komisiou, podľa ktorého menovací orgán môže na žiadosť dotknutej osoby zrušiť rozhodnutie o poskytnutí rodičovskej dovolenky, sa má vykladať v tom zmysle, že umožňuje aj dočasné prerušenie rodičovskej dovolenky.
Spresnenie, že menovací orgán „môže“ podľa uvedeného článku zrušiť dovolenku, a nie je teda povinný vyhovieť akejkoľvek žiadosti o zrušenie alebo o prerušenie, preukazuje to, že každé rozhodnutie menovacieho orgánu v tomto zmysle musí byť založené na legitímnych dôvodoch predložených úradníkom a prihliadať na ciele rodičovskej dovolenky, ako aj byť výsledkom rovnováhy záujmov daného úradníka a inštitúcie.
Miera voľnej úvahy, ktorou disponuje administratíva, je však obmedzená, ak dotknutá osoba, ktorej bola priznaná rodičovská dovolenka, uvedie vo svojej žiadosti o prerušenie dovolenky, že udalosti, ktoré nastali po poskytnutí uvedenej dovolenky, jej nepochybne znemožňujú starať sa o dieťa za pôvodne stanovených podmienok. Tak to môže byť predovšetkým v prípade, že úradník trpí chorobou, ktorej závažnosť či povaha mu takú starostlivosť neumožňujú.
(pozri body 163, 167, 169, 170)
Odkaz:
Súdny dvor: 20. septembra 2007, Kiiski, C‑116/06, Zb. VS s. I‑7643, bod 38