Odvolanie podané 17. decembra 2021: Versobank AS proti rozsudku Všeobecného súdu (deviata rozšírená komora) zo 6. októbra 2021 v spojených veciach T-351/18 a T-584/18, Ukrselhosprom PCF a Versobank/ECB

(vec C-803/21 P)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: Versobank AS (v zastúpení: O. Behrends, Rechtsanwalt)

Ďalší účastníci konania: Európska centrálna banka (ECB), Európska komisia, Ukrselhosprom PCF LLC

Návrhy odvolateľky

Odvolateľka navrhuje, aby Všeobecný súd:

- zrušil napadnutý rozsudok,

- vyhlásil za neplatné rozhodnutia ECB o odňatí povolenia odvolateľky z 26. marca 2018 (ďalej len „prvé napadnuté rozhodnutie“) a zo 17. júla 2018 (ďalej len „druhé napadnuté rozhodnutie“),

- v rozsahu, v akom Súdny dvor Európskej únie nemôže rozhodnúť vo veci samej, vrátil spojené veci T-351/18 a T-584/18 Všeobecnému súdu, aby rozhodol o žalobách o neplatnosť, a

- zaviazal ECB na náhradu trov konania odvolateľky a trov tohto odvolacieho konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojho odvolania odvolateľka uvádza šesť odvolacích dôvodov.

Prvý odvolací dôvod založený na tom, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď nesprávne vychádzal z toho, že vo veci T-351/18 nie je potrebné rozhodnúť, nesprávne nezohľadnil, že údajný účinok ex tunc druhého napadnutého rozhodnutia porušuje článok 263 ZFEÚ a nesprávne vychádzal z toho, že odvolateľka nemá záujem na zrušení prvého napadnutého rozhodnutia.

Druhý odvolací dôvod založený na nesprávnom právnom posúdení Všeobecného súdu v súvislosti s početnými porušeniami podstatných formálnych náležitostí.

Tretí odvolací dôvod založený na tom, že Všeobecný súd nesprávne neuznal, že ECB prekročila svoju právomoc tým, že vydala rozhodnutia v oblasti platobných služieb a iných finančných služieb, v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí/financovaniu terorizmu a v oblasti riešenia krízových situácií.

Štvrtý odvolací dôvod založený na tom, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol o otázke, hoci mu v tom bránila skutočnosť, že bola vyriešená pred vnútroštátnym správnym súdom.

Piaty odvolací dôvod založený na tom, že Všeobecný súd nesprávne uplatnil nariadenie o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií¹ namiesto vnútroštátneho práva, pokiaľ ide o posúdenie zlyhávania alebo pravdepodobného zlyhávania a neprijatie rozhodnutí o riešení krízovej situácie, a nesprávne vyložil ich význam bez toho, aby nariadil zverejnenie týchto rozhodnutí.

Šiesty odvolací dôvod založený na tom, že Všeobecný súd (1) nedodržal hranice svojej právomoci podľa článku 263 ZFEÚ, keď rozhodol na základe vnútroštátneho práva, ktoré patrí do výlučnej právomoci príslušných vnútroštátnych orgánov a súdov, a prekročil rámec preskúmania rozhodnutí ECB tým, že vykonal konštatovania a posúdenia, ktoré ECB nevykonala, (2) založil svoje rozhodnutie na prekvapivých zisteniach na základe oneskoreného predloženia rozsiahlych dokumentov bezprostredne pred pojednávaním bez toho, aby odvolateľke umožnil vyjadriť sa, (3) nezohľadnil porušenie práv odvolateľky podľa článku 47 Charty pred začatím konania a pretrvávajúcu absenciu účinného zastúpenia odvolateľky počas konania a (4) chybne odmietol nariadiť predloženie rozhodnutí o riešení krízovej situácie prijatých na vnútroštátnej úrovni, ale napriek tomu sa podrobne, ale nesprávne vyjadril k právnemu významu a právnemu základu týchto rozhodnutí.

____________

¹ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014 , ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 2014, s. 1).