Spojené veci T‑27/03, T‑46/03, T‑58/03, T‑79/03, T‑80/03, T‑97/03 a T‑98/03

SP SpA a i.

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Kartely – Výrobcovia tyčí na výstuž do betónu – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 65 UO – Rozhodnutie založené na Zmluve ESUO po skončení platnosti tejto zmluvy – Nedostatok právomoci Komisie“

Abstrakt rozsudku

1.      ESUO – Kartely – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 65 UO po skončení platnosti tejto zmluvy

(Článok 65 ods. 1, 4 a 5 UO; nariadenie Rady č. 17, článok 3 a článok 15 ods. 2)

2.      ESUO – Kartely – Právomoc Komisie na základe článku 65 ods. 4 a 5 UO na konštatovanie a sankcionovanie porušenia článku 65 ods. 1 UO – Zánik po skončení platnosti Zmluvy ESUO

(Článok 65 ods. 1, 4 a 5 UO a článok 97 UO; článok 305 ods. 1 ES; zmluva o zlúčení)

1.      Rozhodnutie Komisie, ktoré konštatuje porušenie článku 65 ods. 1 UO a ukladá pokutu podnikom, ktoré sa údajne zúčastnili na karteli a porušili toto ustanovenie, má svoj jediný právny základ v článku 65 ods. 4 a 5 UO, ak výslovne odkazuje na tento právny základ, a neobsahuje žiadny odkaz na právny základ, ktorý tvoria článok 3 a článok 15 ods. 2 nariadenia č. 17. Skutočnosť, že v druhom oznámení o výhradách určenom dotknutým podnikom Komisia potvrdila, že začala nové konanie na základe nariadenia č. 17 a výslovne odkázala na článok 3 tohto nariadenia, nepostačuje ako taká na konštatovanie, že právnym základom rozhodnutia je článok 3 a článok 15 ods. 2 tohto nariadenia.

(pozri body 76, 78, 93, 94, 101)

2.      Hoci zásady upravujúce sukcesiu pravidiel z hľadiska času môžu viesť k uplatneniu hmotnoprávnych ustanovení, ktoré v okamihu prijatia aktu inštitúciou Spoločenstva už nie sú v platnosti, Komisia v každom prípade nemôže po skončení platnosti Zmluvy ESUO, ku ktorému došlo 23. júla 2002, vyvodzovať svoju právomoc z článku 65 ods. 4 a 5 UO na konštatovanie porušenia článku 65 ods. 1 UO a na uloženie pokút podnikom, ktoré sa na uvedenom porušení zúčastnili, keďže ustanovenie predstavujúce právny základ aktu musí platiť v okamihu jeho prijatia.

V tejto súvislosti nemá na právomoc Komisie vplyv ani to, že Zmluva ESUO predstavovala lex specialis vo vzťahu k Zmluve ES v súlade s článkom 305 ods. 1 ES, ani inštitucionálna jednotnosť vyplývajúca zo zmluvy o zlúčení a potreba koherentného výkladu ustanovení hmotného práva nachádzajúcich sa v rôznych zmluvách Spoločenstva, ani zásady upravujúce sukcesiu hmotnoprávnych a procesnoprávych pravidiel z hľadiska času.

(pozri body 113 – 116, 118, 120)