Žaloba podaná 24. júna 2014 – Španielsko/Komisia

(vec T-466/14)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobca: Španielske kráľovstvo (v zastúpení: A. Rubio González, Abogado del Estado)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

čiastočne zrušil rozhodnutie Komisie zo 14. apríla 2014, ktorým sa konštatuje, že odpustenie dovozného cla podľa článku 236 v spojení s článkom 220 ods. 2 písm. b) colného kódexu Spoločenstva [nariadenie (EHS) č. 2913/92] je odôvodnené, a že odpustenie dovozného cla pre ostatné sumy v jednom konkrétnom prípade (vec REM 02/2013) nie je odôvodnené, a to v rozsahu, a v akom sa zamieta odpustenie dovozného cla neoprávnene považované za neodôvodnené, a

zaviazal žalovanú na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza dva žalobné dôvody.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení zásady riadnej správy veci verejných v súvislosti s článkom 872a nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Ú. v. ES L 253, s. 1; Mim. vyd. 02/006, s. 3)

Žalobca v tejto súvislosti tvrdí, že rozhodnutie prijaté v rámci konania o odpustení, v ktorom si Komisia môže vyžiadať všetky dodatočné informácie, ktoré považuje za nevyhnutné a v ktorom musí informovať o dôvodoch prijatia nepriaznivého rozhodnutia, a obsahujúce odmietnutie z iných dôvodov, než aké boli uvedené v predchádzajúcom oznámení, je v rozpore s článkom 41 Charty základných práv Európskej únie.Druhý žalobný dôvod je založený na porušení článku 220 ods. 2 písm. b) nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Ú. v. ES L 302, s. 1; 02/004, s. 307)Žalobca sa domnieva, že sú splnené požiadavky vyplývajúce z ustálenej judikatúry, o ktoré sa v minulosti opieralo množstvo kladných rozhodnutí Komisie o odpustení cla v odvetví lovu tuniakov. Konkrétne sú splnené požiadavky na komplexnosť právnej úpravy, neuvedenie nesprávnych skutočností zo strany vývozcu, rozdielny výklad právnej úpravy na základe správnych informácií, čiastočnú zodpovednosť Komisie a na trvalý charakter chýb zo strany príslušných orgánov, ktoré nikdy neuplatňovali daný predpis správne.