UZNESENIE VŠEOBECNÉHO SÚDU (odvolacia komora)

z 8. októbra 2015

Vec T‑464/14 P

Risto Nieminen

proti

Rade Európskej únie

„Odvolanie – Verejná služba – Úradníci – Povýšenie – Povyšovania v rokoch 2010 a 2011 – Rozhodnutie nepovýšiť odvolateľa do platovej triedy AD 12 – Právo na spravodlivý proces – Právo na obranu – Rozsah súdneho preskúmania v prvostupňovom konaní – Zjavne nesprávne posúdenie – Neexistencia nesprávneho právneho posúdenia a skreslenia – Odvolanie zjavne bez právneho základu“

Predmet:      Odvolanie podané proti rozsudku Súdu pre verejnú službu Európskej únie (druhá komora) z 10. apríla 2014, Nieminen/Rada (F‑81/12, Zb. VS, EU:F:2014:50), smerujúce k zrušeniu tohto rozsudku

Rozhodnutie:      Odvolanie sa zamieta. Risto Nieminen je povinný nahradiť trovy konania.

Abstrakt

1.      Odvolanie – Dôvody – Preskúmanie posúdenia dôkazov, ktoré vykonal Súd pre verejnú službu, Všeobecným súdom – Vylúčenie okrem prípadov skreslenia

(Článok 257 ods. 3 ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, príloha I, článok 11 ods. 1)

2.      Odvolanie – Dôvody – Preskúmanie odmietnutia nariadiť opatrenia na zabezpečenie priebehu konania alebo vykonanie dokazovania, ktoré vykonal Súd pre verejnú službu, Všeobecným súdom – Rozsah

(Štatút Súdneho dvora, príloha I, článok 11)

3.      Úradníci – Povýšenie – Porovnávacie hodnotenie zásluh – Voľná úvaha administratívy – Súdne preskúmanie – Hranice

(Služobný poriadok úradníkov, článok 45)

4.      Úradníci – Povýšenie – Porovnávacie hodnotenie zásluh – Voľná úvaha administratívy – Rozsah – Zohľadnenie hodnotiacich správ – Iné skutočnosti, ktoré môžu byť zohľadnené

(Služobný poriadok úradníkov, článok 45)

5.      Úradníci – Povýšenie – Porovnávacie hodnotenie zásluh – Postupy – Povinnosť vykonať porovnávacie hodnotenie všetkých úradníkov prichádzajúcich do úvahy na povýšenie – Rozsah

(Služobný poriadok úradníkov, článok 45)

1.      Podľa článku 257 ods. 3 ZFEÚ a článku 11 ods. 1 prílohy I Štatútu Súdneho dvora sa odvolanie podané na Všeobecný súd obmedzuje na právne otázky, keďže Súd pre verejnú službu má ako jediný právomoc jednak na zistenie skutkového stavu, okrem prípadov, ak by vecná nesprávnosť jeho zistení vyplývala z dokumentov založených do spisu, ktoré mu boli predložené, a jednak na posúdenie tohto skutkového stavu, s výnimkou prípadu skreslenia dôkazov. Posúdenie skutkového stavu, s výnimkou prípadu skresľovania dôkazov predložených tomuto súdu, teda nepredstavuje právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Všeobecného súdu ako odvolacieho súdu. Všeobecný súd má právomoc iba na preskúmanie právneho posúdenia skutkového stavu a právnych dôsledkov, ktoré z toho vyvodil Súd pre verejnú službu.

(pozri body 26 a 35)

Odkaz:

Všeobecný súd: uznesenia zo 16. septembra 2013, Bouillez/Rada, T‑31/13 P, Zb. VS, EU:T:2013:521, body 34 a 49 a citovaná judikatúra, a z 20. septembra 2013, Van Neyghem/Rada, T‑113/13 P, Zb. VS, EU:T:2013:568, bod 31 a citovaná judikatúra

2.      Súd pre verejnú službu má v zásade diskrečnú právomoc pri posúdení toho, či je užitočné nariadiť predloženie dôkazov nevyhnutných na rozhodnutie sporov, ktoré prejednáva. Posúdenie dôkazného charakteru týchto procesných dokumentov patrí do jeho právomoci nezávislého posúdenia skutkového stavu, ktoré nepodlieha preskúmaniu Všeobecným súdom, keď ten rozhoduje v rámci odvolania, okrem prípadov skreslenia dôkazov predložených Súdu pre verejnú službu, alebo keď z dokumentov založených do spisu vyplýva vecná nesprávnosť jeho zistení.

(pozri bod 27)

Odkaz:

Súdny dvor: rozsudok zo 16. júla 2009, Der Grüne Punkt – Duales System Deutschland/Komisia, C‑385/07 P, Zb., EU:C:2009:456, bod 163 a citovaná judikatúra

3.      Menovací orgán disponuje na účely porovnávacieho hodnotenia zásluh úradníkov, ktorí prichádzajú do úvahy na povýšenie, širokou mierou voľnej úvahy a preskúmanie zo strany súdu Únie v tejto oblasti sa musí obmedziť na otázku, či s ohľadom na postupy a prostriedky, ktoré mohli viesť administratívu k jej posúdeniu, administratíva zostala v medziach, ku ktorým nemožno mať výhrady, a nevykonala svoju právomoc zjavne nesprávnym spôsobom. Súd Únie teda nemôže svojím posúdením kvalifikácie a zásluh uchádzačov nahradiť posúdenie menovacieho orgánu.

V tejto súvislosti, na účely zachovania potrebného účinku voľnej úvahy, ktorú normotvorca zamýšľal zveriť menovaciemu orgánu v oblasti povyšovania, môže súd Únie zrušiť rozhodnutie jedine z dôvodu, že sa domnieva, že existujú skutočnosti vyvolávajúce hodnoverné pochybnosti, pokiaľ ide o posúdenie vykonané menovacím orgánom, či dokonca preukazujúce existenciu nesprávneho posúdenia. Súdu Únie teda neprináleží podrobne preskúmať všetky spisy uchádzačov spôsobilých na povýšenie, aby sa uistil, že súhlasí so záverom, ku ktorému dospel menovací orgán, pretože ak by takéto preskúmanie vykonal, prekročil by rámec preskúmania zákonnosti, ktoré mu prináleží, a nahradil by tak posúdenie zásluh uchádzačov spôsobilých na povýšenie menovacieho orgánu vlastným posúdením. Široká miera voľnej úvahy takto priznaná uvedenému orgánu je však obmedzená nevyhnutnosťou vykonať porovnávacie hodnotenie kandidatúr starostlivo a nestranne, v záujme služby a v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania. V praxi sa toto hodnotenie musí vykonať na rovnom základe a s použitím zdrojov informácií a údajov, ktoré sú porovnateľné.

(pozri body 36 a 37)

Odkaz:

Súdny dvor: rozsudok z 21. apríla 1983, Ragusa/Komisia, 282/81, Zb., EU:C:1983:105, body 9 a 13

Všeobecný súd: rozsudky z 15. septembra 2005, Casini/Komisia, T‑132/03, Zb. VS, EU:T:2005:324, bod 52, a z 15. januára 2014, Stols/Rada, T‑95/12 P, Zb. VS, EU:T:2014:3, body 29 až 32 a citovaná judikatúra

4.      Povinnosť menovacieho orgánu vykonať porovnávacie hodnotenie zásluh úradníkov prichádzajúcich do úvahy na povýšenie stanovená v článku 45 služobného poriadku je vyjadrením zásady rovnosti zaobchádzania s úradníkmi a zároveň zásady práva na služobný postup, a teda posúdenie ich zásluh je určujúcim kritériom. V tejto súvislosti článok 45 ods. 1 služobného poriadku stanovuje, že na účely hodnotenia porovnateľných zásluh úradníkov prichádzajúcich do úvahy na povýšenie menovací orgán vezme do úvahy najmä správy o úradníkoch, používanie iných jazykov pri plnení ich povinností než jazyka, o dôkladnej znalosti ktorého predložili dôkaz, a v prípade potreby aj úroveň nimi vykonávaných povinností. Toto ustanovenie ponecháva určitý priestor menovaciemu orgánu na voľnú úvahu, pokiaľ ide o dôležitosť, akú mieni priznať každému z troch uvedených kritérií pri porovnávacom hodnotení zásluh, ale za dodržania zásady rovnosti zaobchádzania.

Menovací orgán môže subsidiárne v prípade rovnosti zásluh úradníkov prichádzajúcich do úvahy na povýšenie na základe troch kritérií výslovne uvedených v článku 45 ods. 1 služobného poriadku prihliadať na ďalšie skutočnosti, ako je vek uchádzačov a odpracované roky v platovej triede alebo v službe, pričom v takom prípade tieto kritériá môžu predstavovať rozhodujúci faktor pri jeho výbere.

(pozri body 38 a 39)

Odkaz:

Všeobecný súd: rozsudky zo 16. mája 2013, Canga Fano/Rada, T‑281/11 P, Zb. VS, EU:T:2013:252, bod 43 a citovaná judikatúra, a z 15. januára 2014, Stols/Rada, EU:T:2014:3, body 33 a 34 a citovaná judikatúra

5.      Zásady rovnosti zaobchádzania s úradníkmi a ich práva na služobný postup znamenajú, že porovnávacie hodnotenie zásluh úradníkov, ktorí prichádzajú do úvahy na povýšenie, upravené v článku 45 ods. 1 služobného poriadku, sa vzťahuje na všetkých úradníkov prichádzajúcich do úvahy na povýšenie bez ohľadu na plnené úlohy. V tejto súvislosti nariadenie č. 723/2004, ktorým sa mení a dopĺňa Služobný poriadok úradníkov a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, zrušilo rozlišovanie, ktoré sa predtým uplatňovalo medzi pracovnými miestami, ktoré nemajú jazykovú povahu a boli obsadzované úradníkmi kategórie A až D a pracovnými miestami jazykovej povahy obsadzovanými úradníkmi patriacimi do kategórie LA, a zaviedlo nové profesionálne zloženie obsahujúce dve funkčné skupiny, a to funkčnú skupinu asistentov (AST) nahradzujúcu predchádzajúce kategórie C a B, a funkčnú skupinu administrátorov (AD), ktorá nahradzuje predchádzajúcu kategóriu A, ako aj jazykovú kategóriu LA. Keďže teda zámerom normotvorcu bolo zlúčiť do jednej funkčnej skupiny všetkých administrátorov, ktorí vykonávajú jazykové alebo iné úlohy, má menovací orgán s právomocou na povyšovanie uskutočniť jednotné porovnávacie hodnotenie zásluh všetkých administrátorov prichádzajúcich do úvahy na povýšenie do každej platovej triedy.

(pozri body 40 a 41)

Odkaz:

Všeobecný súd: rozsudky z 19. marca 2003, Tsarnavas/Komisia, T‑188/01 až T‑190/01, Zb. VS, EU:T:2003:77, bod 121, a z 15. decembra 2010, Almeida Campos a i./Rada, F‑14/09, Zb. VS, EU:F:2010:167, bod 35