ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (siedma komora)
z 25. októbra 2023 (*)
„Arbitrážna doložka – Jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností (SRM) – Jednotný fond pre riešenie krízových situácií (SRF) – Zmluvy týkajúce sa neodvolateľných platobných záväzkov a finančného zabezpečenia – Zamietnutie žiadosti o vrátenie kolaterálu týkajúceho sa príspevkov ex ante poskytnutých vo forme neodvolateľných platobných záväzkov – Inštitúcia, ktorej bolo odňaté povolenie – Článok 7 ods. 3 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/81 – Mimozmluvná zodpovednosť – Bezdôvodné obohatenie“
Vo veci T‑688/21,
BNP Paribas Public Sector SA, so sídlom v Paríži (Francúzsko), v zastúpení: A. Champsaur a A. Delors, advokátky,
žalobkyňa,
ktorú podporuje
Francúzska republika, v zastúpení: A.‑L. Desjonquères a E. Leclerc, splnomocnení zástupcovia,
a
Fédération bancaire française, so sídlom v Paríži, v zastúpení: A. Gosset‑Grainville a M. Trabucchi, advokáti,
vedľajšie účastníčky konania,
proti
Jednotnej rade pre riešenie krízových situácií (SRB), v zastúpení: C. De Falco, C. Flynn a J. Kerlin, splnomocnení zástupcovia, v spolupráci s: H.‑G. Kamann, F. Louis, P. Gey, É. Bruc a A. Vallery, advokáti,
žalovaná,
VŠEOBECNÝ SÚD (siedma komora),
v zložení: predsedníčka komory K. Kowalik‑Bańczyk, sudcovia: G. Hesse (spravodajca) a B. Ricziová,
tajomník: L. Ramette, referent,
so zreteľom na písomnú časť konania,
po pojednávaní z 20. apríla 2023,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Žalobkyňa, BNP Paribas Public Sector SA, sa svojou žalobou v podstate domáha po prvé na základe článku 272 ZFEÚ a článku 340 prvého odseku ZFEÚ jednak určenia, že Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (SRB) porušila svoju reštitučnú povinnosť, ktorú jej ukladá ustanovenie 12.5 neodvolateľných platobných záväzkov, ktoré uzavrela na príspevkové obdobia rokov 2016 až 2021, a jednak vrátenia súm, ktoré si SRB ponechala v rozpore s uvedenou zmluvnou povinnosťou, ako aj všetkých nákladov, úrokov z omeškania a akéhokoľvek príslušenstva s tým spojených a subsidiárne podľa článku 340 druhého odseku ZFEÚ náhrady škody, ktorú údajne utrpela v dôsledku konania SRB, pokiaľ ide o neodvolateľné platobné záväzky uzavreté na príspevkové obdobia rokov 2016 až 2021, a po druhé na základe článku 340 druhého odseku ZFEÚ náhrady škody, ktorú údajne utrpela v dôsledku skutočnosti, že SRB jej odmietla vrátiť kolaterál použitý na zabezpečenie neodvolateľného platobného záväzku, ktorý uzavrela na príspevkové obdobie roku 2015.
Okolnosti predchádzajúce sporu
2 V nadväznosti na finančnú krízu v roku 2008, ktorá viedla ku kríze v eurozóne, bol zavedený regulačný rámec zameraný na zabezpečenie stability a bezpečnosti bankovej činnosti v Európskej únii. Tento nový rámec je charakterizovaný jednotným súborom pravidiel uplatniteľným rovnakým spôsobom na úverové inštitúcie všetkých dotknutých členských štátov. Banková únia je založená na troch pilieroch, a to na jednotnom mechanizme dohľadu (JMD), na jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií (SRM) a na európskom systéme ochrany vkladov.
3 SRM, tak ako bol zavedený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 2014, s. 1), stanovuje vytvorenie Jednotného fondu na riešenie krízových situácií (SRF), do ktorého musia prispievať úverové inštitúcie. Tento fond je používaný iba v rozsahu potrebnom na zabezpečenie účinného uplatňovania nástrojov riešenia krízových situácií (článok 76 ods. 1 nariadenia č. 806/2014).
4 V súlade s článkom 70 nariadenia č. 806/2014 SRB každoročne vypočíta jednotlivý príspevok každej inštitúcie, nazývaný tiež „príspevok ex ante“.
5 Ročný výber príspevkov od úverových inštitúcií bol zavedený na zabezpečenie toho, aby po skončení úvodného obdobia trvajúceho osem rokov od 1. januára 2016 výška finančných prostriedkov SRF dosiahla aspoň 1 % sumy krytých vkladov všetkých úverových inštitúcií povolených vo všetkých zúčastnených členských štátoch (ďalej len „cieľová úroveň“).
6 Podľa článku 8 ods. 3 vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2015/81 z 19. decembra 2014, ktorým sa bližšie určujú jednotné podmienky uplatňovania nariadenia č. 806/2014 pokiaľ ide o príspevky ex ante do SRF (Ú. v. EÚ L 15, 2015, s. 1), SRB môže počas úvodného obdobia za normálnych okolností umožniť použitie neodvolateľných platobných záväzkov na základe žiadosti inštitúcie. SRB rozdeľuje použitie neodvolateľných platobných záväzkov rovnomerne medzi tie inštitúcie, ktoré oň požiadajú. Pridelené neodvolateľné platobné záväzky nepredstavujú menej než 15 % celkových platobných záväzkov dotknutej inštitúcie. SRB pri výpočte ročných príspevkov každej inštitúcie zabezpečí, aby v každom danom roku suma týchto neodvolateľných platobných záväzkov nepresiahla 30 % celkovej sumy ročných príspevkov získaných v súlade s článkom 70 nariadenia č. 806/2014.
7 Žalobkyňa bola francúzskou úverovou inštitúciou povolenou do 24. marca 2021, kedy jej Európska centrálna banka (ECB) odňala povolenie.
8 Pred zavedením SRM žalobkyňa poskytla za rok 2015 časť svojho príspevku ex ante vo forme neodvolateľného platobného záväzku. Na tento účel uzatvorila so SRB, s Autorité de contrôle prudentiel et de résolution (ACPR) (Úrad pre prudenciálny dohľad a riešenie krízových situácii) a s Fonds de garantie des dépôts et de résolution (FGDR) (Fond pre zaistenie vkladov a riešenie krízových situácií) neodvolateľný platobný záväzok (ďalej len „EPI 2015“).
9 Za príspevkové obdobia rokov 2016 až 2021 žalobkyňa poskytla minimálne jednu časť svojich príspevkov ex ante vo forme neodvolateľného platobného záväzku. Na tento účel uzatvorila so SRB na každé z daných období neodvolateľné platobné záväzky (ďalej len „EPI 2016 – 2021“).
10 E‑mailom z 1. apríla 2021 žalobkyňa oznámila SRB, že na jej žiadosť jej ECB odňala povolenie. Žalobkyňa preto požiadala SRB o informácie v súvislosti s postupom, ktorý ma sledovať s cieľom dosiahnuť vrátenie kolaterálu použitého na zabezpečenie neodvolateľných platobných záväzkov, ktoré uzatvorila.
11 V liste zo 14. apríla 2021 SRB žalobkyni oznámila formálne náležitosti, ktoré bolo potrebné splniť na účely vrátania kolaterálu zabezpečujúceho neodvolateľné platobné záväzky, ktoré uzatvorila.
12 Dňa 29. júla 2021 po výmene korešpondencie žalobkyňa oznámila SRB vypovedanie EPI 2015 a EPI 2016 – 2021.
13 SRB v nadväznosti na ďalšie výmeny korešpondencie listom z 13. augusta 2021 (ďalej len „list z 13. augusta 2021“) žalobkyni oznámila, že jej vráti sumy zodpovedajúce kolaterálu zabezpečujúcemu EPI 2015 a EPI 2016 – 2021 po získaní hotovosti zodpovedajúcej sume viazanej podľa týchto záväzkov.
14 SRB v tomto liste pripomenula, že žalobkyňa s ňou uzatvorila viacero neodvolateľných platobných záväzkov. Vo vzťahu ku každému z týchto záväzkov SRB spresnila viazanú sumu. Po vypočítaní výšky týchto súm najmä uviedla, že vzhľadom na článok 70 ods. 4 nariadenia č. 806/2014, podľa ktorého riadne získané príspevky sa subjektom nerefundujú a na článok 7 ods. 1 vykonávacieho nariadenia 2015/81, podľa ktorého použitie neodvolateľných platobných záväzkov nesmie žiadnym spôsobom ovplyvniť finančnú kapacitu a likviditu SRF, zrušenie EPI 2016 – 2021 a následné vrátenie kolaterálu zabezpečujúceho tieto záväzky môže nastať až po zaplatení sumy v hotovosti zodpovedajúcej výške sumy dotknutého neodvolateľného platobného záväzku. SRB preto vyzvala žalobkyňu, aby jej previedla sumu v určitej výške a informovala ju o tom e‑mailom. Po získaní uvedenej sumy jej vráti kolaterál znížený o čiastku záporných úrokov, ktoré vznikli po uplynutí lehoty štrnástich bankových dní od doručenia oznámenia o vypovedaní.
15 Žalobkyňa 25. októbra 2021 v podstate informovala SRB, že vzhľadom na to, že podľa toho, ako pochopila uplatniteľný právny rámec, nemala povinnosť previesť SRB hotovosť zodpovedajúcu celkovej sume čiastok viazaných na základe EPI 2015 a EPI 2016 – 2021 na účely toho, aby jej mohol byť vrátený kolaterál, daný prevod nevykoná.
Návrhy účastníkov konania
16 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil list z 13. augusta 2021 na základe článkov 256 a 263 ZFEÚ,
– vyhovel jej návrhu podanému na základe článku 272 ZFEÚ a článku 340 prvého odseku ZFEÚ určením, že stanovisko vyjadrené v liste z 13. augusta 2021 je v rozpore s ustanoveniami EPI 2016 – 2021 a zaviazaním SRB, aby jej vrátila sumy zodpovedajúce kolaterálu súvisiacemu s týmito záväzkami, ktoré si SRB ponechala pri porušení svojich zmluvných povinností, ako aj všetky náklady, úroky z omeškania a akékoľvek príslušenstvo s tým spojené;
– vyhovel jej návrhu podanému na základe článku 340 druhého odseku ZFEÚ určením, že odmietnutie SRB vrátiť jej sumy zodpovedajúce kolaterálu použitému na zabezpečenie EPI 2015 predstavuje bezdôvodné obohatenie a zaviazaním SRB zaplatiť jej tieto sumy z titulu náhrady škody, ako aj všetky náklady, úroky z omeškania a akékoľvek príslušenstvo s tým spojené;
– subsidiárne, aby vyhovel jej návrhu podanému na základe článku 340 druhého odseku ZFEÚ určením, že odmietnutie SRB vrátiť jej sumy zodpovedajúce kolaterálu použitému na zabezpečenie EPI 2016 – 2021 predstavuje bezdôvodné obohatenie a zaviazaním SRB zaplatiť jej tieto sumy z titulu náhrady škody, ako aj všetky náklady, úroky z omeškania a akékoľvek príslušenstvo s tým spojené,
– uložil SRB povinnosť nahradiť trovy konania.
17 SRB navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol návrh na zrušenie ako neprípustný,
– zamietol návrhy podľa článku 272 ZFEÚ ako nedôvodné,
– zamietol návrhy podľa článku 340 ZFEÚ ako neprípustné a subsidiárne, aby ich zamietol ako nedôvodné,
– uložil žalobkyni povinnosť nahradiť všetky trovy konania a náklady, ktoré jej vznikli, najmä trovy súvisiace s návrhom na zrušenie, ktorý bol vzatý späť a bol pôvodne podaný podľa článku 263 ZFEÚ.
18 Francúzska republika navrhuje, aby Všeobecný súd vyhovel žalobe žalobkyne.
19 Fédération bancaire française (Francúzska banková federácia, ďalej len „FBF“) navrhuje, aby Všeobecný súd:
– určil, že SRB tým, že odmietla vrátiť sumy zodpovedajúce kolaterálu použitému na zabezpečenie EPI 2016 – 2021, porušila povinnosť vrátenia ktorá jej vyplývala podľa týchto záväzkov,
– nariadil SRB vrátiť žalobkyni sumy zodpovedajúce kolaterálu, ktoré si ponechala pri porušení svojich zmluvných povinností.
Právny rámec
20 Žalobkyňa v žalobe navrhla zrušenie listu z 13. augusta 2021 na základe článku 256 a 263 ZFEÚ, pričom v priebehu pojednávania tento návrh vzala späť.
21 Za týchto podmienok treba preskúmať ostatné návrhy žalobkyne.
O návrhu založenom na článku 272 ZFEÚ a na článku 340 prvom odseku ZFEÚ
22 Všeobecný súd má právomoc rozhodnúť o návrhu žalobkyne podanom na základe článku 272 ZFEÚ v zmysle arbitrážnych doložiek uvedených v doložke 13.2 každého z EPI 2016 – 2021, ktoré priznávajú Všeobecnému súdu právomoc rozhodovať o každom spore týkajúcom sa zákonnosti, platnosti, výkladu alebo vykonávania týchto dohôd.
23 Na podporu návrhu založeného na článku 272 a na článku 340 prvého odseku ZFEÚ žalobkyňa podporovaná Francúzskou republikou a FBF tvrdí, že SRB porušila povinnosť vrátenia, ktorá jej vyplýva pri uplatnení doložky 12.5 z EPI 2016 – 2021.
24 Na úvod treba pripomenúť, že v súlade s článkom 288 ZFEÚ nariadenie č. 806/2014 a vykonávacie nariadenie 2015/81 majú všeobecnú platnosť, sú záväzné vo svojej celistvosti a priamo uplatniteľné vo všetkých dotknutých členských štátoch. Žalobkyňa a SRB teda nemôžu uzatvoriť zmluvy, ktoré by boli v rozpore s ustanoveniami týchto dvoch nariadení, tak ako sú vykladané súdom Únie.
25 Doložka 12.5 v EPI 2016 – 2021, na ktorú odkazuje žalobkyňa, stanovuje, že „táto zmluva nemá vplyv na uplatnenie článku 7 ods. 3 vykonávacieho nariadenia 2015/81“. Táto doložka tak pripomína, že EPI 2016 – 2021 nemôžu v žiadnom prípade odporovať článku 7 ods. 3 vykonávacieho nariadenia 2015/81.
26 Žalobkyňa namietaním porušenia doložky 12.5 z EPI 2016 – 2021 tak v skutočnosti uvádza, že na jej situáciu, teda situáciu inštitúcie, ktorá už nespadá do pôsobnosti nariadenia č. 806/2014, sa vzťahuje článok 7 ods. 3 vykonávacieho nariadenia 2015/81. Podľa výkladu navrhovaného žalobkyňou je toto právne ustanovenie jasné a nestanovuje žiadnu podmienku pre vrátenie kolaterálu použitého na zabezpečenie neodvolateľných platobných záväzkov. Stanovisko vyjadrené v liste z 13. augusta 2021, podľa ktorého SRB mohla vrátiť kolaterál použitý na zabezpečenie EPI 2016 – 2021 až po zaplatení sumy zodpovedajúcej výške príspevku, pre ktorý boli tieto nástroje použité, je teda v rozpore s článkom 7 ods. 3 vykonávacieho nariadenia 2015/81.
27 SRB spochybňuje argumentáciu žalobkyne a uvádza, ako vyplýva z bodu 14 vyššie, iný výklad ako je výklad navrhovaný žalobkyňou.
28 Po prvé treba zdôrazniť, že z článku 70 ods. 1 nariadenia č. 806/2014 vyplýva, že úverové inštitúcie so sídlom v niektorom zúčastnenom členskom štáte, čo bol prípad žalobkyne, sú za každý príspevkový rok povinné zaplatiť do SRF riadny príspevok.
29 V súlade s článkom 69 ods. 1 nariadenia č. 806/2014 ročné platenie príspevkov ex ante úverových inštitúcií bolo zavedené na účely zabezpečenia toho, aby do skončenia úvodného obdobia výška dostupných finančných prostriedkov SRF dosiahla cieľovú úroveň.
30 Vzhľadom na tento cieľ normotvorca Únie v článku 70 ods. 4 nariadenia č. 806/2014 spresnil, že „riadne získané“ príspevky sa nerefundujú. Normotvorca Únie touto formuláciou zaviedol pravidlo, ktoré nie je spojené s výnimkou. Z tohto dôvodu sa tu nenachádza žiadna zmienka o možnosti dodatočne upraviť príspevky ex ante (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. septembra 2022, ABLV Bank/SRB, C‑202/21 P, EU:C:2022:734, bod 56). Z toho vyplýva, že zmena štatútu inštitúcie počas príspevkového obdobia nemá vplyv na výšku príspevku, ktorý sa má v danom roku uhradiť. Toto pravidlo je okrem toho prevzaté v článku 12 ods. 2 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2015/63 z 21. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ pokiaľ ide o príspevky ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií (Ú. v. EÚ L 11, 2015, s. 44), ktoré sa týka aj SRB, ako uvádza odôvodnenie 7 tohto delegovaného nariadenia.
31 Súd Únie v tejto súvislosti predovšetkým rozhodol, že okolnosť, že subjekt prestane vykonávať činnosť úverovej inštitúcie počas príspevkového obdobia z dôvodu odňatia jeho povolenia, nemá vplyv na jeho povinnosť zaplatiť v plnej výške príspevok ex ante dlžný za uvedené obdobie prispievania (rozsudok z 20. januára 2021, ABLV Bank/SRB, T‑758/18, EU:T:2021:28, bod 85).
32 Po druhé ako uvádza žalobkyňa, na účely splnenia svojej príspevkovej povinnosti do SRF majú úverové inštitúcie v súlade s článkom 70 ods. 3 nariadenia č. 806/2014 možnosť buď okamžite zaplatiť svoj príspevok alebo uzatvoriť neodvolateľný platobný záväzok.
33 Po tretie článok 7 vykonávacieho nariadenia 2015/81 stanovuje určité pravidlá uplatniteľné na neodvolateľné platobné záväzky, ktoré sú osobité tým, že sú zmluvami uzatvorenými na neurčitú dobu umožňujúcimi inštitúciám odložiť platbu ich príspevku. Táto osobitosť viedla normotvorcu Únie k zavedeniu osobitného režimu špecifického pre tieto záväzky.
34 Článok 7 vykonávacieho nariadenia 2015/81 stanovuje:
„1. Použitie neodvolateľných platobných záväzkov uvedených v článku 70 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 nesmie žiadnym spôsobom ovplyvniť finančnú kapacitu a likviditu fondu.
2. Ak opatrenie na riešenie krízovej situácie zahŕňa v súlade s článkom 76 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 aj fond, Jednotná rada vyzve na splatenie časti alebo celej sumy neodvolateľných platobných záväzkov, prevedených v súlade s nariadením (EÚ) č. 806/2014, s cieľom obnoviť podiel neodvolateľných platobných záväzkov v dostupných finančných prostriedkoch fondu stanovených Jednotnou radou v rámci maximálneho limitu určeného v článku 70 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 806/2014.
Keď fond riadne získa príspevok súvisiaci s neodvolateľnými platobnými záväzkami, ktoré boli splatené na základe výzvy, kolaterál použitý na zabezpečenie takýchto záväzkov sa vráti. Ak fond riadne nezíska požadovanú sumu v hotovosti na základe prvej výzvy, Jednotná rada zhabe kolaterál, ktorým je v súlade s článkom 70 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 zabezpečený neodvolateľný platobný záväzok.
3. Neodvolateľné platobné záväzky inštitúcie, na ktorú sa viac nevzťahuje nariadenie (EÚ) č. 806/2014, sa zrušia a kolaterál použitý na zabezpečenie týchto záväzkov sa vráti“.
35 Žalobkyňa podporovaná Francúzskou republikou a FBF v tomto kontexte uvádza, že zrušenie neodvolateľného platobného záväzku a vrátenie kolaterálu, stanovené v článku 7 ods. 3 vykonávacieho nariadenia 2015/81 znamenajú, že časť príspevku ex ante, pre ktorú bol neodvolateľný platobný záväzok uzavretý, sa nemusí poskytnúť, keďže prispievajúca inštitúcia už nespadá do pôsobnosti nariadenia č. 806/2014 a keďže SRB nevyzvala na splatenie tohto záväzku v kontexte opatrenia na riešenie krízovej situácie. Žalobkyňa na pojednávaní spresnila, že nežiada vrátenie svojich peňažných príspevkov. Zaplatila ich do výšky 85 % svojho príspevku. Žiada iba o vrátenie súm, ktoré zaplatila každý rok na zabezpečenie neodvolateľných platobných záväzkov, ktoré uzatvorila. To je dôvod, prečo jej návrh nie je v rozpore s judikatúrou vyplývajúcou z rozsudkov z 20. januára 2021, ABLV Bank/SRB (T‑758/18, EU:T:2021:28) a z 29. septembra 2022, ABLV Bank/SRB (C‑202/21 P, EU:C:2022:734).
36 V tejto súvislosti treba uviesť, že podľa všeobecného zmyslu sa pod „neodvolateľným“ rozumie niečo, čo nemôže byť spochybnené. Neodvolateľný platobný záväzok teda znamená nespochybniteľnú povinnosť zaplatiť sumu, pre ktorú bol tento záväzok uzatvorený.
37 Okrem toho je pravda, ako zdôrazňuje žalobkyňa, že článok 7 ods. 3 vykonávacieho nariadenia 2015/81 výslovne nespresňuje, že inštitúcie musia najprv zaplatiť svoj príspevok, aby im bol ich kolaterál následne vrátený. Ako však bolo pripomenuté v bodoch 28 a 29 vyššie, inštitúcie so sídlom v zúčastnenom členskom štáte sú počas úvodného obdobia povinné zaplatiť ročný príspevok do SRF na účely toho, aby tento SRF dosiahol do skončenia daného obdobia cieľovú úroveň.
38 Vyplýva z toho, že ak by bol kolaterál použitý na zabezpečenie neodvolateľného platobného záväzku vrátený bez predchádzajúceho získania príspevku, pre ktorý bol tento záväzok uzatvorený, nielenže by inštitúcia nesplnila svoju povinnosť zaplatiť celý príspevok dlžný za dané obdobie, v ktorom spadala do pôsobnosti nariadenia č. 806/2014, ale príspevok ex ante vo forme neodvolateľného platobného záväzku by nedosiahol cieľ zabezpečiť pre SRF finančné prostriedky zodpovedajúce úrovni stanovenej normotvorcom Únie.
39 Ako spresnila judikatúra citovaná v bode 31 vyššie, okolnosť, že subjekt prestane vykonávať svoju činnosť úverovej inštitúcie počas príspevkového obdobia z dôvodu odňatia jeho povolenia nemá vplyv na jeho povinnosť zaplatiť v plnej výške príspevok ex ante dlžný za uvedené obdobie prispievania.
40 Na účely posúdenia dosahu povinnosti zaplatiť tento príspevok v celej výške nie je potrebné obmedziť sa, ako tvrdí žalobkyňa, len na časť okamžite zaplatenej sumy, bez zohľadnenia ďalšej časti poskytnutej prostredníctvom neodvolateľného platobného záväzku.
41 Článok 7 ods. 1 vykonávacieho nariadenia 2015/81 totiž výslovne stanovuje, že použitie neodvolateľných platobných záväzkov nesmie žiadnym spôsobom ovplyvniť finančnú kapacitu a likviditu SRF. Zrušenie neodvolateľného platobného záväzku v dôsledku toho, že inštitúcia prestala spadať do pôsobnosti nariadenia č. 806/2014, a vrátenie zodpovedajúceho kolaterálu stanovené v článku 7 ods. 3 vykonávacieho nariadenia 2015/81, sa teda nemôže uskutočniť na úkor SRF (pozri návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci ABLV Bank/SRB, C‑202/21 P, EU:C:2022:327, bod 87). V opačnom prípade by článok 7 ods. 3 vykonávacieho nariadenia 2015/81 ohrozoval cieľ sledovaný ročným výberom príspevkov ex ante, tak ako vyplýva z článkov 69 a 70 nariadenia č. 806/2014.
42 Preto na rozdiel od toho, čo tvrdí Francúzska republika, článok 7 ods. 1 vykonávacieho nariadenia 2015/81 sa uplatňuje na zaobchádzanie s neodvolateľnými platobnými záväzkami inštitúcie, ktorá prestala spadať do pôsobnosti nariadenia č. 806/2014 a z tohto dôvodu sa má článok 7 ods. 3 vykonávacieho nariadenia 2015/81 vykladať s ohľadom na toto ustanovenie.
43 Tento výklad je v súlade s cieľom sledovaným článkom 7 ods. 3 vykonávacieho nariadenia 2015/81. Ako bolo pripomenuté v bode 33 vyššie a ako vyplýva z doložky 11.2 v EPI 2016 – 2021, neodvolateľné platobné záväzky sú uzatvorené na neurčitú dobu. Nie je však žiadúce, aby tieto zmluvy pretrvávali, keď napríklad tak ako v prípade žalobkyne inštitúcia ukončila svoju činnosť úverovej inštitúcie a odíde tým z kruhu inštitúcií, ktoré spadajú do pôsobnosti nariadenia č. 806/2014, ktoré majú povinnosť platiť príspevok. Preto ako správne uvádza SRB, zrušenie neodvolateľného platobného záväzku stanovené v článku 7 ods. 3 vykonávacieho nariadenia 2015/81 má za cieľ ukončiť tento záväzok, tak, aby nepokračoval po tom, čo prispievajúca inštitúcia prestala spadať do pôsobnosti nariadenia č. 806/2014.
44 Článok 7 ods. 3 vykonávacieho nariadenia 2015/81 teda nemá za cieľ umožniť inštitúciám, ktoré prestali spadať do pôsobnosti tohto nariadenia, oslobodiť sa od svojej povinnosti uhradiť dlžný príspevok v celej výške, tak ako tvrdí žalobkyňa a vedľajšie účastníčky konania, ale smeruje k zabezpečeniu toho, že finančné prostriedky SRF budú čo najrýchlejšie k dispozícii SRB v prípade riešenia krízy, teda k zachovaniu finančnej kapacity a likvidity SRF.
45 Okrem toho ani okolnosť, podľa ktorej by vystúpenie inštitúcie znížilo celkovú výšku krytých vkladov, a teda cieľovú úroveň, ak by bola preukázaná, neoslobodzuje danú inštitúciu od uhradenia celého príspevku ex ante dlžného za príspevkové obdobie.
46 V tejto súvislosti je nesporné, že ku každému 1. januáru rokov 2016 až 2021 žalobkyňa spadala do pôsobnosti nariadenia č. 806/2014 a bola teda povinná platiť príspevok do SRF.
47 V súlade s článkom 70 ods. 2 nariadenia č. 806/2014 SRB za každý z týchto rokov vypočítala jednotlivý príspevok žalobkyne najmä podľa jej prognózy cieľovej úrovne vykonanej v predmetnom roku, ktorá mala byť dosiahnutá do konca úvodného obdobia. Vzhľadom na to skutočnosť, že cieľová úroveň sa môže vyvíjať po tom, čo žalobkyňa prestala spadať do pôsobnosti nariadenia č. 806/2014, nemôže mať žiaden vplyv na výpočet, a teda na výšku sumy príspevkov dlžných za obdobie predchádzajúce vystúpeniu inštitúcie zo systému. Z tohto dôvodu na rozdiel od toho, čo tvrdia Francúzska republika s FBF, skutočnosť, že vyňatie žalobkyne z pôsobnosti nariadenia č. 806/2014 môže ovplyvniť cieľovú úroveň, ak by sa preukázala, nemôže odôvodniť zmenu výšky príspevkov, ktoré bola povinná uhradiť za roky 2016 až 2021. Nemôže odôvodniť ani vrátenie kolaterálu zabezpečujúceho EPI 2016 – 2021 bez predchádzajúceho uhradenia príspevkov, pre ktoré boli tieto záväzky uzatvorené.
48 Navyše, bolo už rozhodnuté, že skutočnosť, že inštitúcia prestane spadať do pôsobnosti nariadenia č. 806/2014, jej nezakladá nárok na nový výpočet príspevku ex ante vzhľadom na to, že ak by SRB mala zohľadňovať vývoj právnej a finančnej situácie úverových inštitúcií počas dotknutého príspevkového obdobia, mohla by len ťažko spoľahlivo a stabilne vypočítať príspevky, ktoré má každá z nich zaplatiť, a naplniť cieľ spočívajúci v dosiahnutí aspoň 1 % sumy krytých vkladov všetkých povolených inštitúcií na území členského štátu na konci úvodného obdobia (rozsudok z 20. januára 2021, ABLV Bank/SRB, T‑758/18, EU:T:2021:28, body 75 a 76).
49 Z rovnakého dôvodu žalobkyňa a vedľajšie účastníčky konania nemôžu tvrdiť, že SRB prislúcha vrátiť žalobkyni kolaterál zabezpečujúci EPI 2016 – 2021 bez predchádzajúceho uhradenia príspevkov, pre ktoré boli tieto záväzky uzatvorené, a upraviť budúce jednotlivé príspevky ostatných inštitúcií s cieľom zabezpečiť, aby bola dosiahnutá cieľová úroveň.
50 Z vyššie uvedeného vyplýva, že zrušenie neodvolateľného platobného záväzku a vrátenie kolaterálu stanovené článkom 7 ods. 3 vykonávacieho nariadenia 2015/81 nemôže viesť k tomu, že časť príspevku ex ante, pre ktorý bol neodvolateľný platobný záväzok uzavretý, sa nemusí zaplatiť, ak prispievajúca inštitúcia prestala spadať do pôsobnosti nariadenia č. 806/2014 (pozri návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci ABLV Bank/SRB, C‑202/21 P, EU:C:2022:327, bod 87). Táto inštitúcia je naďalej povinná zaplatiť celú výšku jednotlivého príspevku, ktorý SRB pravidelne vypočítala za predmetné obdobie a nie je oprávnená zaplatiť len jeho časť.
51 Z tohto dôvodu stanovisko vyjadrené SRB v liste z 13. augusta 2021, podľa ktorého môže SRB vrátiť kolaterál v hotovosti zabezpečujúci EPI 2016 – 2021 až po uhradení sumy zodpovedajúcej výške príspevku, pre ktorý boli tieto nástroje použité, nie je v rozpore ani s článkom 7 ods. 3 vykonávacieho nariadenia 2015/81, ani s doložkou 12.5 z EPI 2016 – 2021, ktorá odkazuje na toto ustanovenie.
52 Jednotlivé tvrdenia žalobkyne a vedľajších účastníčok konania v prospech iného výklad nie sú presvedčivejšie.
53 Po prvé pokiaľ ide o tvrdenia, podľa ktorých SRB podala nesprávny výklad článku 70 ods. 4 nariadenia č. 806/2014 v rozsahu, v akom si zamenila hotovostné príspevky a hotovostný kolaterál zabezpečujúci EPI 2016 – 2021, treba uviesť, že hoci je pravda, že SRB spomenula článok 70 ods. 4 nariadenia č. 806/2014 v liste z 13. augusta 2021, z tohto listu však nevyplýva, že by toto ustanovenie uplatnila na hotovostný kolaterál použitý na zabezpečenie EPI 2016 – 2021. SRB v tomto liste od žalobkyne iba požadovala, aby zaplatila v hotovosti sumu zodpovedajúcu sume EPI 2016 – 2021 v súlade so svojou povinnosťou uhradiť celú výšku príspevkov dlžných za obdobie, v ktorom spadala do pôsobnosti nariadenia č. 806/2014 (pozri body 28 až 31 vyššie). SRB sa teda nedopustila nesprávneho výkladu, ktorý sa jej vytýka.
54 Po druhé pokiaľ ide o tvrdenia týkajúce sa neuplatniteľnosti článku 7 ods. 2 vykonávacieho nariadenia 2015/81 na situáciu žalobkyne, vzhľadom na list z 13. augusta 2021 stačí konštatovať, že SRB neuplatnila toto ustanovenie. Uvedené tvrdenia sú preto neúčinné.
55 Po tretie pokiaľ ide o tvrdenia založené na zásade rovnosti zaobchádzania a podľa ktorých existuje rozdiel v právnej situácii medzi inštitúciami, ktoré sa rozhodli okamžite zaplatiť svoje príspevky v hotovosti a tými, ktoré uprednostnili uzavrieť neodvolateľné platobné záväzky, treba spresniť, že skutočnosť, že Všeobecný súd v rozsudku z 20. januára 2021, ABLV Bank/SRB (T‑758/18, EU:T:2021:28, bod 111), rozhodol, že normotvorca Únie považoval za nevyhnutné podriadiť neodvolateľné platobné záväzky „osobitnému režimu“, sama osebe neumožňuje odlišovať inštitúcie, ktoré sa rozhodli okamžite zaplatiť svoje príspevky, od tých, ktoré uzavreli neodvolateľné platobné záväzky. Pokiaľ ide o prejednávanú vec, žalobkyňa vždy k 1. januáru počas rokov 2016 až 2021 spadala do pôsobnosti nariadenia č. 806/2014 a mala povinnosť prispievať do SRF. Okolnosť, že žalobkyňa nezaplatila okamžite celú výšku svojho príspevku za predmetné roky, v ničom nezmenila jej situáciu z hľadiska jej platobných povinností vyplývajúcich z nariadenia č. 806/2014. Preto na rozdiel od toho, čo uvádza, sa žalobkyňa nachádzala v situácii porovnateľnej so situáciou všetkých úverových inštitúcií, ktoré k 1. januáru každého z týchto rokov spadali do pôsobnosti nariadenia č. 806/2014. Jej tvrdenie uvádzajúce opak nemôže uspieť. Vzhľadom na to je tak ako tieto úverové inštitúcie povinná uhradiť celú výšku jednotlivých príspevkov dlžných za príspevkové obdobie rokov 2016 – 2021.
56 Okrem toho, pokiaľ ide o údajný rozdiel v právnej situácii medzi inštitúciami, ktoré stále spadajú do pôsobnosti nariadenia č. 806/2014 a tými, ktoré do nej už nespadajú, treba zdôrazniť, že úverová inštitúcia zaplatením príspevku nezískava právo na použitie SRF. V súlade s článkom 18 ods. 1 nariadenia č. 806/2014 sa totiž riešenie krízovej situácie vykonáva výhradne vo verejnom záujme. SRF teda slúži na zabezpečenie finančnej stability bankovej únie ako takej. Nemožno ho považovať za záchranný fond jednotlivých bánk (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. januára 2021, ABLV Bank/SRB, T‑758/18, EU:T:2021:28, body 70 až 72; pozri tiež návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci ABLV Bank/SRB, C‑202/21 P, EU:C:2022:327, bod 64).
57 Preto neexistuje žiaden automatický vzťah medzi zaplatením príspevku ex ante na jednej strane a možnosťou použiť SRF na strane druhej.
58 Za týchto podmienok na rozdiel od toho, čo uvádza žalobkyňa, okolnosť, že z dôvodu jej vyňatia z pôsobnosti nariadenia č. 806/2014 už viac nemôže použiť SRF, nemôže preukázať, že sa nachádza v takej situácii, že by mala byť oslobodená od povinnosti zaplatiť sumu zodpovedajúcu celej výške príspevkov dlžných za príspevkové obdobie rokov 2016 – 2021, teda obdobie, počas ktorého ešte spadala do pôsobnosti uvedeného nariadenia. Jej tvrdenie teda treba v tomto ohľade zamietnuť.
59 Ako napokon uviedla generálna advokátka Kokott vo svojich návrhoch vo veci ABLV Bank/SRB (C‑202/21 P, EU:C:2022:32734, body 65 a 66), hoci sa pri výpočte jednotlivých príspevkov každej inštitúcie posudzuje jej rizikový profil, z článku 70 ods. 2 nariadenia č. 806/2014 vyplýva, že výška príspevku závisí predovšetkým od cieľovej úrovne, keďže predstavuje najmä zlomok cieľovej úrovne.
60 To znamená, ako spresňuje odôvodnenie 11 vykonávacieho nariadenia 2015/81, že výška jednotlivého príspevku úverovej inštitúcie vždy v rozhodujúcom rozsahu závisí od jednotlivých príspevkov ostatných úverových inštitúcií, ktoré sú počas daného obdobia povinné zaplatiť príspevky. Úprava príspevku úverovej inštitúcie by preto vždy vyvolala nevyhnutnosť úpravy príspevkov iných úverových inštitúcií. Z toho vyplýva, ako už bolo vysvetlené v bode 48 vyššie, že ak by sa príspevky v priebehu príspevkového obdobia sústavne upravovali, bolo by nemožné s právnou istotou stanoviť individuálne príspevky všetkých úverových inštitúcií. To je dôvod, pre ktorý zmena štatútu počas príspevkového obdobia nemá vplyv na príspevok, ktorý sa má uhradiť (pozri návrhy, ktoré predniesla generálna advokáta Kokott vo veci ABLV Bank/SRB, C‑202/21 P, EU:C:2022:327, bod 67).
61 Ročný príspevok ex ante do SRF teda nie je vyčíslením rizika, ktoré počas príspevkového obdobia predstavuje prispievajúca inštitúcia pre finančnú stabilitu alebo použitie prostriedkov SRF (pozri návrhy, ktoré predniesla generálna advokáta Kokott vo veci ABLV Bank/SRB, C‑202/21 P, EU:C:2022:327, bod 68). Inak povedané, príspevok ex ante nekvantifikuje možnosť zásahu SRF v prospech prispievajúcej inštitúcie.
62 Nemožnosť žalobkyne použiť SRF po tom, čo prestala spadať do pôsobnosti nariadenia č. 806/2014, preto v žiadnom prípade nemôže mať nijaký vplyv na jej povinnosť zaplatiť celú výšku jednotlivého príspevku dlžného za príspevkové obdobie rokov 2016 – 2021.
63 Po štvrté pokiaľ ide o tvrdenia týkajúce sa neuplatniteľnosti usmernení Európskeho orgánu pre bankovníctvo (ďalej len „EBA“), ktoré SRB uviedla vo svojich písomnostiach pred Všeobecným súdom, v situácii žalobkyne stačí vzhľadom na list z 13. augusta 2021 konštatovať, že SRB neuplatnila tieto usmernenia na situáciu žalobkyne. Uvedené tvrdenia sú preto neúčinné.
64 Vzhľadom na vyššie uvedené treba zamietnuť návrh založený na článku 272 ZFEÚ a na článku 340 prvom odseku ZFEÚ.
O návrhoch založených na článku 340 druhom odseku ZFEÚ
65 Žalobkyňa sa na podporu svojich návrhov založených na článku 340 druhom odseku ZFEÚ týkajúcich sa EPI 2015 a EPI 2016 – 2021 dovoláva bezdôvodného obohatenia SRB.
66 Žalobkyňa predovšetkým uvádza, že ponechanie si súm zo strany SRB zodpovedajúcich kolaterálu použitému na zabezpečenie EPI 2015 a EPI 2016 – 2021 nemá žiaden právny základ, či už zmluvnej alebo normatívnej povahy. Naopak, odmietnutie SRB vrátiť tento kolaterál je v rozpore s článkom 7 ods. 3 vykonávacieho nariadenia 2015/81. Vyplýva z toho obohatenie SRB bez právneho dôvodu a tomu zodpovedajúce ochudobnenie žalobkyne súvisiace s týmto obohatením.
67 SRB sa domnieva, že Všeobecný súd nemá právomoc rozhodnúť o mimozmluvných nárokoch týkajúcich sa bezdôvodného obohatenia v súvislosti s EPI 2015 a EPI 2016 – 2021. Podľa SRB pokiaľ ide o EPI 2015, samotný odkaz na článok 340 druhý odsek ZFEÚ nemôže mať za následok zmenu zmluvnej povahy sporu a teda jeho vyňatie z právomoci vnútroštátneho súdu, ktorý je príslušný v prejednávanej veci. Pokiaľ ide o EPI 2016 – 2021, SRB tvrdí, že z uvedených záväzkov vyplýva, že každý návrh založený na mimozmluvnej zodpovednosti sa musí riadiť luxemburským právom a vyvodzuje z toho, že nie je možné dovolávať sa mimozmluvnej zodpovednosti založenej na práve Únie. V každom prípade, tieto návrhy sú nedôvodné.
68 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Všeobecný súd má podľa článku 268 ZFEÚ právomoc rozhodovať o sporoch o náhrade škody podľa článku 340 druhého odseku ZFEÚ, podľa ktorého „v prípade nezmluvnej zodpovednosti Únia, v súlade so zásadami spoločnými pre právne poriadky členských štátov, napraví akékoľvek škody spôsobené vlastnými orgánmi alebo pracovníkmi pri výkone ich funkcií“.
69 To isté platí pre návrhy smerujúce k založeniu zodpovednosti Únie za bezdôvodné obohatenie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. decembra 2021, KY/Súdny dvor Európskej únie, T‑433/20, neuverejnený, EU:T:2021:840, bod 35).
70 Žiadna zmluva to nemôže zmeniť.
71 Treba preto zamietnuť námietky nepríslušnosti, ktoré vzniesla SRB.
72 Na to, aby bolo možné pripustiť žalobu založenú na bezdôvodnom obohatení, sa vyžaduje dôkaz o obohatení bez platného právneho dôvodu a o ochudobnení žalobcu, ktoré súvisí s týmto obohatením (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. júla 2011, Agrana Zucker, C‑309/10, EU:C:2011:531, bod 53).
73 Prvá podmienka nie je splnená najmä vtedy, keď je obohatenie možné odôvodniť zmluvnými povinnosťami (pozri rozsudok zo 6. októbra 2015, Technion a Technion Research & Development Foundation/Komisia, T‑216/12, EU:T:2015:746, bod 104 a citovaná judikatúra).
74 Pokiaľ ide o prejednávanú vec, v súvislosti s EPI 2015 je nesporné, že tento záväzok definuje zmluvný vzťah medzi žalobkyňou na jednej strane a SRB, ACPR, ako aj FGDR na strane druhej. Podľa žalobkyne obohatenie SRB zodpovedá ponechaniu si sumy zodpovedajúcej kolaterálu použitému na zabezpečenie EPI 2015. Nepredkladá však žiaden dôkaz o neexistencii zmluvného základu pre údajné obohatenie SRB. Okrem toho na pojednávaní uviedla, že sa neobrátila na súdy v pôsobnosti Cour d’appel de Paris (Odvolací súd Paríž, Francúzsko), ktoré sú príslušné rozhodovať o prípadných zmluvných sporoch podľa arbitrážnej doložky uvedenej v EPI 2015 a nenavrhla pred nimi, aby konštatovali neexistenciu akéhokoľvek zmluvného základu uvedeného obohatenia. Za týchto okolností vzhľadom na to, že nebol predložený dôkaz o obohatení bez platného právneho dôvodu, treba zamietnuť argumentáciu žalobkyne týkajúcu sa tohto údajného obohatenia.
75 Pokiaľ ide o EPI 2016 – 2021, treba uviesť, že údajné obohatenie SRB, teda ponechanie si súm zodpovedajúcich kolaterálu použitému na zabezpečenie týchto záväzkov, má svoj základ v týchto záväzkoch, ktoré ju viažu so žalobkyňou.
76 Ako totiž vyplýva z konštatovaní uvedených v bodoch 24 až 51 vyššie, ani uplatňovanie článku 7 ods. 3 vykonávacieho nariadenia 2015/81, ani doložky 12.5 z EPI 2016 – 2021 nemohli viesť k vráteniu súm zodpovedajúcich kolaterálu použitému na zabezpečenie EPI 2016 – 2021 bez predchádzajúceho uhradenia povinného príspevku, ktorý bola žalobkyňa povinná zaplatiť v súlade s článkom 70 ods. 1 nariadenia č. 806/2014.
77 Vzhľadom na to sa treba domnievať, že rozhodnutie SRB ponechať si sumy zodpovedajúce kolaterálu použitému na zabezpečenie EPI 2016 – 2021 až do uhradenia príspevkov, pre ktoré boli tieto nástroje použité, je založené na platnom právnom dôvode a preto nemôže predstavovať bezdôvodné obohatenie.
78 Z tohto dôvodu treba zamietnuť návrhy založené na článku 340 druhom odseku ZFEÚ.
79 Vzhľadom na vyššie uvedené treba žalobu zamietnuť v celom jej rozsahu.
O trovách
80 Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je potrebné uložiť jej povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania, ako aj nahradiť trovy konania vynaložené zo strany SRB v súlade s návrhmi tejto účastníčky konania.
81 Francúzska republika znáša svoje vlastné trovy konania podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku.
82 Okrem toho podľa článku 138 ods. 3 tohto rokovacieho poriadku Všeobecný súd môže rozhodnúť, že vlastné trovy konania znášajú aj iní vedľajší účastníci než vedľajší účastníci uvedení v odsekoch 1 a 2 tohto článku. V prejednávanej veci treba rozhodnúť, že FBF znáša svoje vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (siedma komora)
rozhodol takto:
1. Žaloba sa zamieta.
2. BNP Paribas Public Sector SA znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli SRB.
3. Francúzska republika a Fédération bancaire française (FBF) znášajú svoje vlastné trovy konania.
Kowalik‑Bańczyk | Hesse | Ricziová |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 25. októbra 2023.
Podpisy