ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU EURÓPSKEJ ÚNIE
(samosudca)
z 20. júla 2016
Vec F‑112/15
HL
proti
Európskej komisii
„Verejná služba – Úradníci – Článok 45 služobného poriadku – Povyšovanie v roku 2014 – Všeobecné vykonávacie ustanovenia k článku 45 služobného poriadku – Zoznam úradníkov navrhnutých na povýšenie generálnymi riaditeľmi a vedúcimi služieb – Vynechanie mena žalobcu – Možnosť napadnúť zoznam úradníkov navrhnutých na povýšenie pred spoločným výborom pre povýšenie – Porovnávacie hodnotenie zásluh úradníkov prichádzajúcich do úvahy na povýšenie – Stanoviská prijaté spoločným orgánom – Povinnosť odôvodnenia“
Predmet: Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ uplatniteľného na Zmluvu o ESAE na základe jej článku 106a, ktorou HL navrhuje zrušenie rozhodnutia menovacieho orgánu Európskej komisie, oznámeného zamestnancom tejto inštitúcie 14. novembra 2014, nepovýšiť ho do platovej triedy AD 7 v rámci povyšovania v roku 2014
Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. HL znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Európska komisia.
Abstrakt
1. Žaloby úradníkov – Záujem na konaní – Nevyhnutnosť osobných výhrad
(Služobný poriadok úradníkov, článok 91)
2. Úradníci – Povýšenie – Porovnávacie hodnotenie zásluh – Spôsoby – Voľná úvaha administratívy – Hranice – Dodržiavanie zásady rovnosti zaobchádzania – Potreba postupu, ktorý umožňuje neutralizovať subjektivitu hodnotení rôznych hodnotiteľov
(Služobný poriadok úradníkov, článok 45)
3. Úradníci – Povýšenie – Porovnávacie hodnotenie zásluh – Predchádzajúce hodnotenie spisov na každom generálnom riaditeľstve – Prípustnosť – Neskoršie hodnotenia prislúchajúce výboru pre povýšenie a potom menovaciemu orgánu – Dosah
(Služobný poriadok úradníkov, článok 45)
4. Úradníci – Povýšenie – Sťažnosť nepovýšeného uchádzača – Rozhodnutie o zamietnutí – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah
(Služobný poriadok úradníkov, článok 25 druhý odsek a články 45 a 90)
5. Úradníci – Povýšenie – Porovnávacie hodnotenie zásluh – Spôsoby – Systém zavedený Komisiou – Vypracovanie stanovísk poradnými orgánmi – Povinnosť odôvodnenia – Neexistencia
(Služobný poriadok úradníkov, článok 45)
1. Žaloba o neplatnosť je prípustná len vtedy, ak má žalobca záujem na zrušení napadnutého aktu. Takýto záujem predpokladá, že samotné zrušenie tohto aktu môže mať právne následky pre dotknutú osobu, alebo inými slovami, že výsledok konania o žalobe môže priniesť prospech tomu účastníkovi konania, ktorý ju podal.
Úradník alebo zamestnanec teda nie je oprávnený konať v záujme zákona alebo inštitúcií a na podporu svojej žaloby môže uvádzať len dôvody, ktoré sa ho osobne týkajú.
(pozri body 25 a 26)
Odkaz:
Súdny dvor: uznesenie z 8. marca 2007, Strack/Komisia, C‑237/06 P, EU:C:2007:156, bod 64
Súd pre verejnú službu: rozsudok z 26. februára 2013, Labiri/EHSV, F‑124/10, EU:F:2013:21, bod 56; uznesenia z 22. apríla 2015, ED/ENISA, F‑105/14, EU:F:2015:33, bod 20 a citovaná judikatúra, a zo 16. decembra 2015, Bärwinkel/Rada, F‑118/14, EU:F:2015:154, body 41 a 58
2. Menovací orgán disponuje na účely porovnávacieho hodnotenia zásluh úradníkov prichádzajúcich do úvahy na povýšenie, upraveného článkom 45 ods. 1 služobného poriadku, širokou mierou voľnej úvahy. Široká miera voľnej úvahy takto priznaná menovaciemu orgánu je však obmedzená nevyhnutnosťou vykonať porovnávacie hodnotenie spisov starostlivo a nestranne, v záujme služby a v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania. V praxi sa toto hodnotenie musí vykonať na základe rovnosti a s použitím zdrojov informácií a údajov, ktoré sú porovnateľné.
V tejto súvislosti existuje v hodnoteniach úradníkov vykonávaných rôznymi službami inštitúcie veľká rôznorodosť, ktorá je zdrojom ťažkostí v prípade, keď má menovací orgán vykonať porovnávacie hodnotenie zásluh všetkých dotknutých úradníkov pri dodržaní zásady rovnosti zaobchádzania.
Povinnosť vykonať hodnotenie zásluh na základe rovnosti a s použitím zdrojov informácií a údajov, ktoré sú porovnateľné, obsiahnutá v článku 45 služobného poriadku, teda vyžaduje postup alebo metódu, ktorá je schopná neutralizovať subjektivitu vyplývajúcu z hodnotení vykonaných rôznymi hodnotiteľmi v správach zostavených podľa článku 43 služobného poriadku, ktoré treba zohľadniť podľa článku 45 ods. 1 služobného poriadku.
Menovací orgán má však právomoc vykonať porovnávacie hodnotenie zásluh podľa postupu alebo metódy, ktoré považuje za najvhodnejšie. Vzhľadom na širokú mieru voľnej úvahy, ktorou disponuje inštitúcia pri realizácii cieľov článku 45 služobného poriadku v súlade s jej vlastnými potrebami organizácie a riadenia svojich zamestnancov, nemá totiž dotknutá inštitúcia povinnosť prijať konkrétny systém hodnotenia a povyšovania.
(pozri body 42 – 45)
Odkaz:
Súdny dvor: rozsudky z 1. júla 1976, de Wind/Komisia, 62/75, EU:C:1976:103, bod 17, a z 21 apríla 1983, Ragusa/Komisia, 282/81, EU:C:1983:105, body 9 a 13
Súd prvého stupňa: rozsudky z 15. septembra 2005, Casini/Komisia, T‑132/03, EU:T:2005:324, bod 53 a citovaná judikatúra; z 19. októbra 2006, Buendía Sierra/Komisia, T‑311/04, EU:T:2006:329, bod 169, a zo 14. februára 2007, Simões Dos Santos/ÚHVT, T‑435/04, EU:T:2007:50, bod 132
Všeobecný súd Európskej únie: rozsudok z 15. januára 2014, Stols/Rada, T‑95/12 P, EU:T:2014:3, body 29 a 32
Súd pre verejnú službu: rozsudky zo 14. júla 2011, Praskevicius/Parlament, F‑81/10, EU:F:2011:120, bod 53; z 18 marca 2015, Ribeiro Sinde Monteiro/ESVČ, F‑51/14, EU:F:2015:11, bod 41, ktorý je predmetom odvolania na Všeobecnom súde Európskej únie, vec T‑278/15 P; z 3. júna 2015, Gross/ESVČ, F‑78/14, EU:F:2015:52, bod 44, ktorý je predmetom odvolania na Všeobecnom súde Európskej únie, vec T‑472/15 P; z 22. septembra 2015, Silvan/Komisia, F‑83/14, EU:F:2015:106, bod 24, ktorý je predmetom odvolania na Všeobecnom súde Európskej únie, vec T‑698/15 P; z 15. decembra 2015, Bonazzi/Komisia, F‑88/15, EU:F:2015:150, body 50 a 62, a z 2. marca 2016, Loescher/Rada, F‑84/15, EU:F:2016:29, bod 56
3. Za rozhodnutia o povýšení a porovnávacie hodnotenie zásluh upravené v článku 45 služobného poriadku zodpovedá výlučne menovací orgán.
V tejto súvislosti po prvé, hoci článok 45 ods. 1 služobného poriadku vyžaduje od menovacieho orgánu, aby pred každým rozhodnutím o povýšení vykonal porovnávacie hodnotenie zásluh všetkých úradníkov, ktorí prichádzajú do úvahy na povýšenie, menovací orgán si predsa len môže nechať pomáhať administratívnymi službami na rôznych stupňoch hierarchie, v súlade so zásadami, ktoré sú vlastné fungovaniu každého hierarchicky usporiadaného administratívneho systému. Menovací orgán tak môže určiť, že sa na každom generálnom riaditeľstve vykoná predchádzajúce hodnotenie spisov úradníkov prichádzajúcich do úvahy na povýšenie, aj keď toto nemôže nahrádzať porovnávacie hodnotenie, ktoré má následne vykonať výbor pre povýšenie, keď je to stanovené, a potom v každom prípade porovnávacie hodnotenie, ktoré musí vykonať menovací orgán na záver postupu povyšovania s cieľom prijať rozhodnutia o povýšení alebo nepovýšení, pričom služobný poriadok výslovne upravuje iba toto posledne uvedené porovnávacie hodnotenie.
V kontexte postupu povyšovania upraveného všeobecnými vykonávacími ustanoveniami prijatými Komisiou samozrejme nemožno pripustiť, aby sa menovací orgán uspokojil s tým, že preskúma zásluhy úradníkov, ktorí sú v zoznamoch zostavených na úrovni generálnych riaditeľstiev a jednotlivých služieb zaradení najlepšie. V rámci identifikácie úradníkov prichádzajúcich do úvahy na povýšenie, ktorí majú byť v tomto štádiu navrhnutí na povýšenie menovaciemu orgánu, decentralizovanej na úrovni generálnych riaditeľstiev inštitúcie, však výkon práva upraveného všeobecnými vykonávacími ustanoveniami odvolať sa na spoločný výbor pre povýšenie proti rozhodnutiam nenavrhnúť ich na povýšenie, úradníkmi, ktorých generálni riaditelia a vedúci služieb v tomto štádiu nenavrhli na povýšenie, umožňuje týmto úradníkom, aby sa pred týmto spoločným orgánom preskúmalo porovnávacie hodnotenie ich zásluh vykonané nielen na úrovni ich generálnych riaditeľstiev, ale aj na úrovni celej inštitúcie.
Po druhé, menovací orgán môže zapojiť do prípravnej fázy svojich rozhodnutí v oblasti povyšovania spoločný poradný orgán, akým je napríklad spoločný výbor pre povýšenie, a môže tiež určiť, že tomuto poradnému orgánu pomáha iný orgán, rovnako spoločný, ktorého návrhy odôvodneného stanoviska môže menovací orgán zohľadniť. Keď teda úradníci prichádzajúci do úvahy na povýšenie, ktorých generálni riaditelia a vedúci služieb nenavrhli na povýšenie, podajú odvolanie, majú v rámci opravného konania príležitosť upriamiť pozornosť menovacieho orgánu na svoj prípad tým, že ho na základe svojich námietok, uvedených návrhov odôvodneného stanoviska a prípadne odporúčaní spoločného výboru pre povýšenie, primäjú k tomu, aby podrobne preskúmal ich situáciu v rámci porovnávacieho hodnotenia zásluh všetkých úradníkov prichádzajúcich do úvahy na povýšenie, ktoré vykonáva ako posledný na záver postupu povyšovania s cieľom prijatia rozhodnutí v oblasti povyšovania.
(pozri body 48 – 51)
Odkaz:
Súdny dvor: rozsudok zo 4. februára 1987, Bouteiller/Komisia, 324/85, EU:C:1987:59, bod 11
Súd prvého stupňa: rozsudok z 30. novembra 1993, Tsirimokos/Parlament, T‑76/92, EU:T:1993:106, bod 17
Súd pre verejnú službu: rozsudky z 22. septembra 2015, Silvan/Komisia, F‑83/14, EU:F:2015:106, body 48 a 50 a citovaná judikatúra, ktorý je predmetom odvolania na Všeobecnom súde Európskej únie, vec T‑698/15 P, a z 15. decembra 2015, Bonazzi/Komisia, F‑88/15, EU:F:2015:150, body 83 a 89 a citovaná judikatúra
4. Hoci menovací orgán nie je povinný odôvodniť rozhodnutia, ktoré prijíma v oblasti povyšovania, je naopak povinný poskytnúť individuálne odôvodnenie takéhoto rozhodnutia v rozhodnutí o sťažnosti.
Dostatočnosť odôvodnenia sa v tomto rámci posudzuje podľa skutkových a právnych okolností, za ktorých bol napadnutý akt prijatý. Keďže povýšenia sa podľa článku 45 služobného poriadku uskutočňujú na základe výberu menovacieho orgánu, stačí, ak sa odôvodnenie rozhodnutia o zamietnutí sťažnosti odvoláva na uplatnenie podmienok pre povýšenie stanovených v právnych predpisoch a v služobnom poriadku na konkrétnu situáciu úradníka.
Navyše, pokiaľ ide o odôvodnenie rozhodnutia prijatého v konaní, ktoré sa týka veľkého počtu úradníkov, od menovacieho orgánu nemožno požadovať, aby pri rozhodovaní o zamietnutí sťažnosti odôvodnil svoje rozhodnutie nad rámec výhrad uvádzaných v sťažnosti, napríklad tým, že by vysvetlil najmä to, prečo mal každý z povýšených úradníkov väčšie zásluhy ako sťažovateľ. Odôvodnenie zamietnutia sťažnosti sa totiž musí týkať iba splnenia zákonných podmienok, od ktorých podľa služobného poriadku závisí riadny priebeh konania, takže menovací orgán nie je povinný prezradiť úradníkovi, ktorý nebol povýšený, porovnávacie posúdenie, ktoré vykonal medzi ním a ostatnými úradníkmi prichádzajúcimi do úvahy na povýšenie, ani podrobne vysvetliť, prečo sa domnieval, že povýšení úradníci majú byť povýšení.
(pozri body 61 – 63)
Odkaz:
Súd pre verejnú službu: rozsudok z 15. decembra 2015, Bonazzi/Komisia, F‑88/15, EU:F:2015:150, body 96 až 98 a citovaná judikatúra
5. V rámci systému povyšovania zavedeného Komisiou, spoločná prípravná skupina ako poradný orgán, rovnako ako ani spoločný výbor pre povýšenie, nie sú nevyhnutne povinní podrobne odôvodniť svoje stanoviská.
(pozri bod 65)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: rozsudok z 19. októbra 2006, Buendía Sierra/Komisia, T‑311/04, EU:T:2006:329, bod 143
Súd pre verejnú službu: rozsudok z 11. mája 2010, Nanopoulos/Komisia, F‑30/08, EU:F:2010:43, bod 108 a citovaná judikatúra