Vec T‑386/04
Eridania Sadam SpA a i.
proti
Komisii Európskych spoločenstiev
„Spoločné organizovanie trhu v sektore cukru – Cenový režim – Regionalizácia – Deficitné oblasti – Zatriedenie Talianska – Hospodársky rok 2004/2005 – Nariadenie (ES) č. 1216/2004 – Žaloba o neplatnosť – Fyzické a právnické osoby – Neprípustnosť“
Abstrakt uznesenia
1. Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú – Ustanovenie stanovujúce odvodené intervenčné ceny pre biely cukor pre všetky oblasti Talianska na hospodársky rok – Žaloba talianskych výrobcov cukru – Neprípustnosť
[Článok 230 štvrtý odsek ES; nariadenie Komisie č. 1216/2004, článok 1 písm. d)]
2. Európske spoločenstvá – Súdne preskúmanie zákonnosti aktov inštitúcií – Všeobecne platné akty – Nevyhnutnosť, aby fyzické alebo právnické osoby vzniesli námietku nezákonnosti alebo podali návrh na začatie prejudiciálneho konania s cieľom posúdiť platnosť – Povinnosť vnútroštátnych súdov uplatniť vnútroštátne procesné pravidlá tak, aby pripúšťali napadnutie zákonnosti všeobecne platných aktov Spoločenstva – Podanie žaloby o neplatnosť na súd Spoločenstva v prípade neprekonateľnej prekážky na úrovni vnútroštátnych procesných predpisov – Vylúčenie
(Články 10 ES, 230 štvrtý odsek ES, články 234 ES a 241 ES)
3. Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú – Výklad contra legem podmienky nevyhnutnosti byť osobne dotknutý – Neprípustnosť
(Článok 230 štvrtý odsek ES; článok 48 EÚ)
4. Námietka nezákonnosti – Incidenčný charakter – Neprípustnosť žaloby vo veci samej – Neprípustnosť námietky
(Článok 241 ES)
1. Fyzická alebo právnická osoba môže tvrdiť, že sa jej akt, ktorý nie je rozhodnutím, ktoré je jej určené, osobne týka len vtedy ak ju akt zasahuje z dôvodu jej určitých osobitných vlastností alebo skutkovej situácie, ktorá ju charakterizuje v porovnaní s ktoroukoľvek inou osobou, a tým ju individualizuje podobným spôsobom, akým je individualizovaný adresát rozhodnutia.
V tejto súvislosti nie sú talianski výrobcovia cukru osobne dotknutí článkom 1 písm. d) nariadenia č. 1216/2004, ktorý stanovuje odvodené intervenčné ceny pre biely cukor pre všetky oblasti Talianska na hospodársky rok 2004/2005.
V skutočnosti na to, aby určité hospodárske subjekty boli považované za osobne dotknuté nejakým aktom, nestačí, že sú týmto aktom zasiahnuté viac, ako ich konkurenti. Z toho vyplýva, že tvrdená škoda, ktorá vznikla žalobcom z dôvodu kombinovaného účinku zvýšenia ceny cukrovej repy v Taliansku po použití odvodenej intervenčnej ceny a zníženia ceny cukru v tejto krajine, spôsobenom rastúcimi dovozmi cukru pochádzajúceho z balkánskych štátov, v prípade, že by boli preukázané, nemôže sama osebe individualizovať žalobcov v porovnaní s akýmikoľvek inými podnikateľmi v sektore.
(pozri body 33 – 36)
2. Zmluva ES zaviedla svojimi článkami 230 ES a 241 ES na jednej strane a svojím článkom 234 ES na druhej strane ucelený systém právnych prostriedkov a konaní určených na zabezpečenie preskúmania zákonnosti aktov inštitúcií, zverujúc ho súdu Spoločenstva. V rámci tohto systému fyzické a právnické osoby, ktoré nemôžu z dôvodu podmienok prípustnosti uvedených v článku 230 štvrtom odseku ES priamo napadnúť všeobecne platné akty Spoločenstva, majú v závislosti od konkrétneho prípadu možnosť odvolávať sa na neplatnosť takých aktov buď incidenčne na základe článku 241 ES pred súdom Spoločenstva, alebo pred vnútroštátnymi súdmi a prinútiť ich, keďže nie sú samy príslušné na konštatovanie neplatnosti uvedených aktov, položiť prejudiciálne otázky v danej súvislosti Súdnemu dvoru.
Je preto úlohou členských štátov stanoviť ucelený systém právnych prostriedkov a konaní umožňujúci zabezpečiť dodržiavanie práva na účinnú súdnu ochranu.
V tomto rámci majú vnútroštátne súdy v súlade so zásadou lojálnej spolupráce, zakotvenou v článku 10 Zmluvy ES, podľa možnosti vykladať a používať vnútroštátne procesné predpisy tak, aby mohli fyzické a právnické osoby súdne napadnúť protiprávnosť každého vnútroštátneho rozhodnutia alebo iného opatrenia, ktorým sa v ich prípade aplikuje nejaký všeobecne platný akt Spoločenstva, a aby sa pritom mohli odvolávať na neplatnosť tohto aktu.
Jednotlivec však nemôže podať na súd Spoločenstva žalobu o neplatnosť proti všeobecne platnému aktu, ako je nariadenie, lebo ho neindividualizuje takým spôsobom, akým je individualizovaný adresáta rozhodnutia, a to ani vtedy, keď by po konkrétnom preskúmaní vnútroštátneho procesného práva súdom Spoločenstva bolo preukázané, že toto právo neoprávňuje jednotlivca podať žalobu, ktorá by mu umožnila spochybniť platnosť napadnutého aktu Spoločenstva. Takáto úprava procesných prostriedkov by totiž v každom jednotlivom prípade vyžadovala, aby súd Spoločenstva skúmal a vykladal v každom takomto prípade vnútroštátne procesné právo, čo by prekračovalo jeho právomoc v rámci preskúmania zákonnosti aktov Spoločenstva.
Žaloba o neplatnosť preto nemôže byť podaná na súd Spoločenstva v žiadnom prípade, ani vtedy, ak by sa ukázalo, že vnútroštátne procesné právo neumožňuje jednotlivcovi spochybniť platnosť napadnutého aktu Spoločenstva až po tom, ako ho porušil.
V tejto súvislosti skutočnosť, že nariadenie sa použije priamo, bez zásahu vnútroštátnych orgánov, neznamená sama osebe, že hospodársky subjekt priamo dotknutý týmto nariadením môže spochybniť platnosť uvedeného nariadenia až po jeho porušení. Nemožno totiž vylúčiť, že vnútroštátny právny systém umožňuje jednotlivcovi priamo dotknutému všeobecným právnym aktom vnútroštátneho práva, ktorý nemôže byť priamo napadnutý žalobou, požiadať vnútroštátne orgány, aby vydali opatrenie vzťahujúce sa na tento akt, ktoré môže byť spochybnené na vnútroštátnom súde, umožňujúce tomuto jednotlivcovi, aby dotyčný právny akt mohol napadnúť nepriamo. Rovnako nemožno vylúčiť ani to, že vnútroštátny právny systém umožňuje hospodárskemu subjektu priamo dotknutému napadnutým nariadením požiadať vnútroštátne orgány, aby vydali akt vzťahujúci sa k tomuto nariadeniu, ktorý môže byť spochybnený na vnútroštátnom súde umožňujúci tomuto jednotlivcovi aby dotyčné nariadenie mohol napadnúť nepriamo.
(pozri body 39 – 44)
3. Hoci je pravda, že podmienku, podľa ktorej môže fyzická alebo právnická osoba podať žalobu proti nariadeniu, len ak sa jej týka nielen priamo, ale aj osobne, treba vykladať v zmysle zásady účinnej súdnej ochrany pri zohľadnení rôznych okolností, ktoré môžu individualizovať žalobcu, takýto výklad nemôže viesť k vylúčeniu tejto podmienky, ktorá je výslovne stanovená v Zmluve, bez toho, aby boli prekročené právomoci, ktoré Zmluva dáva súdom Spoločenstva, pričom zmeniť v súčasnosti platný systém je vecou členských štátov konajúcich v súlade s článkom 48 EÚ.
(pozri bod 47)
4. Možnosť daná článkom 241 ES domáhať sa neuplatnenia nariadenia alebo všeobecne záväzného aktu, ktorý je základom napadnutého vykonávacieho aktu, nie je samostatným právom podať žalobu a môže byť vykonávaná len cestou procesnej námietky. V prípade, že neexistuje právo podať riadnu žalobu, nemožno sa odvolávať na uvedený článok.
(pozri bod 51)