ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (siedma komora)
zo 6. júla 2023 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Informovanie a porada so zamestnancami – Smernica 2002/14/ES – Pôsobnosť – Pojem ‚podnik, ktorý vykonáva hospodársku činnosť‘ – Právnická osoba súkromného práva patriaca do verejného sektora – Odvolanie zamestnancov vymenovaných na vedúce pozície – Chýbajúce predchádzajúce informovanie a porada so zástupcami zamestnancov“
Vo veci C‑404/22,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Dioikitiko Protodikeio Athinon (Správny súd prvej inštancie Atény, Grécko) z 3. mája 2022 a doručený Súdnemu dvoru 16. júna 2022, ktorý súvisí s konaním:
Ethnikos Organismos Pistopoiisis Prosonton & Epangelmatikou Prosanatolismou (Eoppep)
proti
Elliniko Dimosio,
SÚDNY DVOR (siedma komora),
v zložení: predsedníčka siedmej komory M. L. Arastey Sahún, sudcovia F. Biltgen (spravodajca) a N. Wahl,
generálny advokát: J. Richard de la Tour,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– Ethnikos Organismos Pistopoiisis Prosonton & Epangelmatikou Prosanatolismou (Eoppep), v zastúpení: K. Ithakisios a M. Papasaranti, dikigoroi,
– grécka vláda, v zastúpení: A. Dimitrakopoulou, K. Georgiadis a M. Tassopoulou, splnomocnení zástupcovia,
– Európska komisia, v zastúpení: A. Katsimerou a B.‑R. Killmann, splnomocnení zástupcovia,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 2 písm. a) a článku 4 ods. 2 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/14/ES z 11. marca 2002, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre informovanie a porady so zamestnancami v Európskom spoločenstve (Ú. v. ES L 80, 2002, s. 29; Mim. vyd. 05/004, s. 219).
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi organizáciou Ethnikos Organismos Pistopoiisis Prosonton & Epangelmatikou Prosanatolismou (Eoppep) [Národná organizácia pre certifikáciu odbornej kvalifikácie a profesijné poradenstvo (Eoppep), Grécko)] a Elliniko Dimosio (Helénska republika) vo veci pokuty uloženej tejto organizácii za to, že nepredložila príslušnému správnemu orgánu dokumenty preukazujúce, že sa uskutočnilo informovanie a porady zástupcov zamestnancov tejto organizácie pred odvolaním dvoch zamestnankýň z ich pozície.
Právny rámec
Právo Únie
3 Odôvodnenia 7 až 10 smernice 2002/14 znejú:
„(7) Je potrebné posilniť dialóg a podporiť vzájomnú dôveru v rámci podnikov na účel lepšieho predvídania rizika, pružnejšej organizácie práce, uľahčenia prístupu zamestnancov k odbornej príprave a zároveň zachovať bezpečnosť, oboznámiť zamestnancov s potrebnými zmenami, zvýšiť využiteľnosť zamestnancov na účel prijatia opatrení a úkonov na zvýšenie ich schopnosti zamestnať sa, podporiť účasť zamestnancov na prevádzke a budúcnosti podniku a tak zvýšiť jeho konkurencieschopnosť.
(8) Je potrebné podporiť informovanie a porady o situácii v podniku a pravdepodobnom vývoji zamestnanosti v podniku, ak je podľa názoru zamestnávateľa zamestnanosť v podniku ohrozená, potom aj možné plánované opatrenia prognózovania, najmä pokiaľ ide o odbornú prípravu zamestnancov a rozvoj ich zručností, s cieľom kompenzovať negatívny vývoj alebo jeho dopad a zvýšiť schopnosť zamestnať sa a prispôsobivosť zamestnancov, ktorí môžu byť týmto vývojom ohrození.
(9) Včasné informovanie a porady sú podmienkou úspešnej reštrukturalizácie a prispôsobenia podnikov na nové podmienky nastolené globalizáciou hospodárstva, najmä prostredníctvom zavedenia nových foriem organizácie práce.
(10) [Európske s]poločenstvo vypracovalo a uplatňuje stratégiu zamestnanosti založenú na konceptoch ‚predvídania‘, ‚prevencie‘ a ‚schopnosti zamestnať sa‘, ktoré by mali byť kľúčovými prvkami všetkých verejných politík, ktoré majú slúžiť zamestnanosti, vrátane politík jednotlivých podnikov, posilnením sociálneho dialógu s cieľom podporiť zmeny, ktoré sú v súlade so zachovaním prvoradého cieľa zamestnanosti.“
4 Článok 1 ods. 1 tejto smernice stanovuje:
„Cieľom tejto smernice je ustanoviť všeobecný rámec minimálnych požiadaviek pre informovanie a porady so zamestnancami v podnikoch alebo prevádzkach v spoločenstve.“
5 Podľa článku 2 uvedenej smernice:
„Na účely tejto smernice:
a) ‚podnik‘ znamená štátny alebo súkromný podnik, ktorý vykonáva ziskovú alebo neziskovú hospodársku činnosť a ktorý má sídlo na území členských štátov;
…
f) ‚informovanie‘ je prenos údajov zamestnávateľom na zástupcov zamestnávateľov s cieľom oboznámiť sa s príslušnou vecou a prehodnotiť ju;
g) ‚porada‘ je výmena názorov a dialóg medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľom.“
6 Článok 4 tej istej smernice, nazvaný „Praktické postupy informovania a porady“, v odseku 2 stanovuje:
„Informovanie a porady zahŕňajú:
a) informovanie o aktuálnom a predpokladanom vývoji činnosti podniku alebo prevádzky a o ekonomickej situácii;
b) informovanie a porady o situácii, štruktúre a možnom vývoji zamestnanosti v podniku alebo prevádzk[a]rni ako aj o akýchkoľvek plánovaných prognostických opatreniach, najmä ak je ohrozená zamestnanosť;
c) informovanie a porady o rozhodnutiach, ktoré pravdepodobne povedú k zásadným zmenám v organizácii práce alebo v zmluvných podmienkach, vrátane tých, ktoré sú obsiahnuté v ustanoveniach spoločenstva uvedených v článku 9 ods. 1“
Grécke právo
Prezidentský dekrét č. 240/2006
7 Proedriko diatagma 240/2006, Peri thespiseos genikou plaisiou enimeroseos kai diavouleuseos ton ergazomenon simfona me tin odigia 2002/14/EK tis 11.3.2002 tou Europaikou Koinovouliou kai tou Symvouliou (prezidentský dekrét č. 240/2006, ktorým sa stanovuje všeobecný rámec pre informovanie a porady so zamestnancami v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/14/ES z 11. marca 2002) z 9. novembra 2006 (FEK A’ 252/16.11.2006, ďalej len „prezidentský dekrét č. 240/2006“) prebral smernicu 2002/14 do gréckeho právneho poriadku.
8 Článok 2 tohto prezidentského dekrétu preberá definície uvedené v článku 2 smernice 2002/14.
9 Článok 4 uvedeného prezidentského dekrétu s názvom „Praktické postupy informovania a porady“ preberá v odsekoch 2 až 4 ustanovenia odsekov 2 až 4 článku 4 smernice 2002/14.
Zákon č. 4115/2013
10 Nomos 4115/2013, Organosi kai leitourgia Idrimatos Neolaias kai Dia Viou Mathisis kai Ethnikou Organismou Pistopoiisis Prosonton & Epangelmatikou Prosanatolismou kai alles diatakseis (zákon č. 4115/2013 o zriadení a fungovaní Nadácie mládeže a celoživotného vzdelávania a Národnej organizácie pre certifikáciu odbornej kvalifikácie a profesijné poradenstvo a iné ustanovenia), z 29. januára 2013 (FEK Α’ 24/30.1.2013, ďalej len „zákon č. 4115/2013“) stanovuje najmä právomoci a zodpovednosti Eoppep.
11 Ustanovenie § 13 tohto zákona znie takto:
„1. Spoločným rozhodnutím 119959/H/20.10.2011… [ministra financií a ministra] školstva, celoživotného vzdelávania a náboženských záležitostí…, právnická osoba súkromného práva nazvaná ‚Ethniko Kentro Pistopoiisis Domon Dia Viou Mathisis‘ [(Ekepis)] [Národné stredisko pre certifikáciu subjektov celoživotného vzdelávania]… a právnická osoba súkromného práva s názvom ‚Ethniko Kentro Epangelmatikou Prosanatolismou‘ [(EKEP)] [Národné stredisko pre profesijné poradenstvo]… sa zlúčili do právnickej osoby súkromného práva nazvanej ‚Ethnikos Organismos Pistopoiisis Prosonton‘ [(EOPP)] [Národné stredisko pre certifikáciu odborných kvalifikácií]… a zanikli ako samostatné právne subjekty. Tým istým spoločným ministerským rozhodnutím bola právnická osoba súkromného práva s názvom ‚Ethnikos Organismos Pisopoiisis Prosonton‘ (EOPP) premenovaná na ‚Ethnikos Organismos Pistopoiisis Prosonton & Epangelmatikou Prosanatolismou‘ (Eoppep) [Národná organizácia pre certifikáciu odbornej kvalifikácie a profesijné poradenstvo].
2. Eoppep je právnická osoba súkromného práva, ktorá patrí do širokého verejného sektora; je administratívne a finančne nezávislá, má verejnoprospešnú a neziskovú povahu, pôsobí vo verejnom záujme a podlieha ministrovi školstva, náboženských záležitostí, kultúry a športu. …“
12 Ustanovenie § 14 uvedeného zákona stanovuje:
„1. Eoppep je národná organizácia pre certifikáciu vstupov a výstupov z neformálneho vzdelávania a výučby; pôsobí ako národná štruktúra pre európske siete spravujúce európske kvalifikácie a nástroje v oblasti transparentnosti a mobility, ako je národné koordinačné miesto pre európsky kvalifikačný rámec, národné stredisko pre Europasseport, grécke národné informačné centrum pre profesijné poradenstvo, člen európskej siete Euroguidance, národným referenčným miestom pre Európsky referenčný rámec zabezpečenia kvality odborného vzdelávania a prípravy (EQA‑VET) a Európskym systémom kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu (ECVET).
2. Eoppep sleduje najmä tieto ciele:
a) certifikácia vstupov neformálneho vzdelávania, a najmä:
a. a.) certifikácia štruktúr, odborných programov a programov inštitúcií počiatočnej a ďalšej odbornej prípravy a všeobecnejšie neformálne vzdelávanie vrátane všeobecného vzdelávania dospelých;
bb) certifikácia inštitúcií poskytujúcich podporné služby a inštitúcií poskytujúcich služby v oblasti profesionálneho poradenstva a
cc) v prípade potreby udelenie prevádzkovej licencie týmto inštitúciám;
b) zabezpečenie podmienok a plnenie cieľov – pokiaľ ide o certifikáciu vstupov a výstupov neformálneho vzdelávania – stanovených v národných, európskych alebo spolufinancovaných programoch odbornej prípravy;
c) vytvorenie a rozvoj Národného kvalifikačného rámca, a jeho priradenie k Európskemu kvalifikačnému rámcu, priradenie kvalifikácií získaných prostredníctvom formálneho a neformálneho vzdelávania a neformálnej výučby k úrovniam Národného kvalifikačného rámca, jeho prepojenie s medzinárodnými odvetvovými kvalifikáciami a vypracovanie odvetvových opisných ukazovateľov z hľadiska znalostí, zručností a kompetencií, ktoré budú zodpovedať úrovni Národného kvalifikačného rámca;
d) certifikácia výstupov neformálneho vzdelávania a výučby, a najmä:
a. a.) zavedenie systému uznávania a potvrdzovania kvalifikácií získaných prostredníctvom neformálneho vzdelávania a výučby, certifikácia týchto kvalifikácií a priradenie týchto kvalifikácií k úrovniam Národného kvalifikačného rámca;
bb) certifikácia školiteľov dospelých, vedúcich pracovníkov poradenských a podporných služieb a vedúcich pracovníkov poskytujúcich služby profesijného poradenstva a
cc) udeľovanie licencií, monitorovanie a dohľad nad činnosťou inštitúcií pre certifikáciu kvalifikácií získaných prostredníctvom neformálneho vzdelávania a výučby;
e) vytvorenie a zavedenie systému prenosu kreditných bodov v oblasti odborného vzdelávania a odbornej prípravy;
f) zabezpečenie kvality celoživotného vzdelávania a rady pre profesijné poradenstvo (COP) v spolupráci s ostatnými verejnými subjektmi;
g) návrh na stanovenie profesijných práv držiteľov kvalifikácií získaných v rámci celoživotného vzdelávania s výnimkou vysokoškolského vzdelávania;
h) uznanie rovnocennosti diplomov vydaných už zrušenými gréckymi organizáciami odborného vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj uznanie rovnocennosti zahraničných diplomov o odbornom vzdelávaní a odbornej príprave, s výnimkou diplomov vysokoškolského vzdelávania;
i) poskytovanie vedeckej a technickej podpory príslušným organizáciám ministerstva školstva, náboženských záležitostí, kultúry a športu a ministerstva práce, sociálneho zabezpečenia a sociálnej starostlivosti v rámci plánovania a realizácie národnej politiky týkajúcej sa rady pre profesijné poradenstvo;
j) rozvoj komunikácie a koordinácie činností medzi verejnými a súkromnými subjektmi poskytujúcimi služby ‚profesionálneho poradenstva‘ s cieľom zlepšiť už poskytované služby prostredníctvom priebežných informácií a výmeny informácií;
k) vytvorenie národnej siete s cieľom informovať a poskytovať informácie všetkým subjektom a zainteresovaným osobám o otázkach týkajúcich sa vzdelávania, odbornej prípravy a výmen s členskými štátmi Európskej únie;
l) poskytovanie služieb profesionálneho poradenstva všetkých druhov a foriem v prospech príslušných organizácií ministerstva školstva, náboženských záležitostí, kultúry a športu a ministerstva práce, sociálneho zabezpečenia a sociálnej starostlivosti, stredísk a organizácií odborného vzdelávania a prípravy, podnikov, ako aj organizácií zamestnávateľov a zamestnancov;
m) vzdelávanie, odborná príprava a celoživotné vzdelávanie vedúcich pracovníkov v oblasti ‚profesijného poradenstva‘ v spolupráci a/alebo doplnkovo s organizáciami (štruktúrami) existujúcimi v rámci ministerstva školstva, náboženských záležitostí, kultúry a športu a ministerstva práce, sociálneho zabezpečenia a sociálnej starostlivosti;
n) stanovenie podmienok a pravidiel fungovania poradenstva v oblasti profesijného poradenstva a minimálnej kvalifikácie vedúcich pracovníkov, ktorí poskytujú tieto služby, ako aj vedenia príslušných registrov;
o) stanovenie podmienok potrebných pre poskytovanie služieb profesijného poradenstva fyzickými alebo právnickými osobami, certifikačných podkladov dostatočnej kvalifikácie vedúcich pracovníkov, ktorí poskytujú služby profesijného poradenstva, postupov, ktorými sa zaručuje kvalita poskytovaných služieb a vedenia príslušných registrov.
…
6. Eoppep pôsobí ako správny orgán celoživotného vzdelávania…“
13 Ustanovenie § 20 toho istého zákona znie:
„1. [Eoppep] vyberá poplatky za posúdenie a zápis do registrov uvedených v § 21, za schvaľovanie súkromných centier a kancelárií pre profesijné poradenstvo, schvaľovanie a certifikáciu poskytovateľov celoživotného vzdelávania, schvaľovanie stredísk pre certifikáciu kvalifikácií, pre certifikáciu kvalifikácií fyzických osôb, certifikáciu odborných učebných plánov a programov, ako aj rovnocennosť diplomov v súlade s ustanoveniami tohto zákona. Povaha a výška poplatkov, ich vzťah k nákladom na služby osobitne poskytované podľa prvého pododseku tohto odseku a postupy ich výberu sa určia spoločným rozhodnutím [ministra financií a ministra] školstva a náboženských záležitostí, kultúry a športu na návrh správnej rady [Eoppep].
2. Poplatky sú určené na pokrytie nákladov na kontrolu, posudzovanie, certifikáciu, vedenie osobitných registrov, propagáciu a podporu využívania certifikovaných kvalifikácií v rámci kompetencií [Eoppep], ako aj na činnosti zamerané na informovanie občanov o týchto službách.
3. Poplatky za dohľad sa účtujú subjektom, ktoré podliehajú dohľadu [Eoppep] v súlade s § 19 tohto zákona. Tieto poplatky sa stanovujú spoločným rozhodnutím [ministra financií a ministra] školstva a náboženských záležitostí, kultúry a športu na návrh správnej rady [Eoppep].
4. Poplatky a náklady na monitorovanie sa platia na účty [Eoppep] a používajú sa na pokrytie všetkých nákladov uvedených v odseku 2.“
14 Ustanovenie § 23 zákona č. 4115/2013 stanovuje:
„1. Zdroje Eoppep sú tie, ktoré sú podľa ustanovení zákona pridelené organizáciám, ktoré sa teraz zlučujú, ako aj organizácii, ktorá ich preberá; napríklad môžu pozostávať z:
a) dotácií z bežného rozpočtu ministerstva školstva a náboženských záležitostí, kultúry a športu;
b) dotácií a financovania akéhokoľvek druhu z programu verejných investícií, Únie… a iných medzinárodných organizácií, ako aj spolufinancovaných programov;
c) príjmov zo správy svojho majetku, úrokov z finančného využívania svojich rezerv a akýchkoľvek iných príjmov z využívania svojho majetku;
d) príjmov pochádzajúcich z vykonávania prác a služieb, ktoré minister školstva a náboženských záležitostí, kultúry a športu zveril Eoppep, alebo ktoré sa realizujú v mene tretích osôb, ako sú najmä verejné služby, národné a medzinárodné organizácie, právnické osoby verejného práva alebo súkromného práva a jednotlivci, pričom tieto práce sa vykonávajú na základe rozhodnutia správnej rady Organizácie;
…
g) príjmov z platieb poplatkov a poplatkov za dohľad platených za certifikáciu kvalifikácií, certifikáciou školiteľov pre dospelých a vedúcich pracovníkov poradenských a podporných služieb, za rovnocennosť diplomov, za schvaľovanie a dohľad nad osvedčovacími organizáciami pre kvalifikácie a certifikovanie štruktúr, za certifikovanie a schvaľovanie poskytovateľov služieb celoživotného vzdelávania a odbornej prípravy a za certifikovanie súkromných úradov alebo stredísk profesijného poradenstva a vedúcich pracovníkov v oblasti profesijného poradenstva.
…“
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
15 Eoppep je právnická osoba súkromného práva, patriaca do verejného sektora, ktorá vznikla fúziou a zlúčením iných subjektov v roku 2011 a ktorej cieľom je vykonávať najmä úlohy profesijného poradenstva všetkého druhu v záujme ministerstva školstva a náboženských záležitostí, kultúry a športu, ako aj ministerstva práce, sociálneho zabezpečenia, organizácie odborného vzdelávania, podnikov a organizácií zamestnancov alebo zamestnávateľov.
16 Rozhodnutím správnej rady Eoppep zo 16. februára 2012 bola PM vymenovaná za vedúcu ad interim oddelenia pre certifikáciu kvalifikácií tejto organizácie a DM bola vymenovaná za zástupkyňu ad interim riaditeľky riaditeľstva pre administratívne a finančné služby, ako aj vedúcu ad interim oddelenia hospodárskych služieb tejto istej organizácie. Rozhodnutím správnej rady Eoppep zo 17. júna 2013, ktorým sa mení prvé rozhodnutie, sa DM stala ad interim riaditeľkou riaditeľstva administratívnych a finančných služieb uvedenej organizácie.
17 Po uverejnení interných pravidiel organizácie Eoppep správna rada tejto organizácie 18. januára 2018 rozhodla, že DM bude naďalej vykonávať funkciu ad interim riaditeľky riaditeľstva pre administratívne a finančné služby uvedenej organizácie, a to až do výberu a vymenovania riaditeľa tohto riaditeľstva. Dňa 14. februára 2018 táto správna rada rozhodla o uvoľnení DM z funkcie riaditeľky ad interim uvedeného riaditeľstva z dôvodu, že nie je schopná uspokojivo vykonávať túto funkciu. DM však zostala pridelená na oddelenie administratívnych služieb.
18 Rozhodnutím správnej rady Eoppep z 21. februára 2018 bola PM odvolaná z funkcie vedúcej ad interim oddelenia pre certifikáciu kvalifikácií, ale naďalej pracovala na tomto oddelení ako zamestnanec. Toto rozhodnutie bolo prijaté s prihliadnutím na potreby organizácie Eoppep tak, aby sa splnili ciele vyplývajúce z jej stanov. Uvedeným rozhodnutím bol iný zamestnanec, KG, odvolaný zo svojej pozície vedúceho oddelenia udeľovania licencií štruktúram, pričom zostal pridelený na oddelenie riadenia znalostí a elektronickej správy, zatiaľ čo ďalší zamestnanec, AA, bol vymenovaný za vedúceho ad interim finančného oddelenia organizácie Eoppep.
19 DM a PM napadli rozhodnutia správnej rady organizácie Eoppep zo 14. februára 2018 a 21. februára 2018 na inšpektoráte pre pracovné vzťahy. Po vyšetrovaní inšpektorát zistil, že Eoppep porušila prezidentský dekrét tým, že zástupcov zamestnancov neinformovala a neuskutočnila porady s nimi pred ich odvolaním z funkcie. V dôsledku toho Helénska republika uložila organizácii Eoppep pokutu vo výške 2 250 eur za porušenie tohto prezidentského dekrétu.
20 Eoppep podal proti tomuto rozhodnutiu žalobu na vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania. Na podporu svojej žaloby okrem iného uvádza, že nie je podnikom vykonávajúcim hospodársku činnosť v zmysle prezidentského dekrétu č. 240/2006 a smernice 2002/14, a preto nespadá do pôsobnosti týchto predpisov, že DM a PM si boli vedomé dočasnej povahy svojich vymenovaní na miesto riaditeľky riaditeľstva pre administratívne a finančné služby a vedúcej oddelenia certifikácie kvalifikácií, a že údajné porušenie sa týka dvoch zamestnankýň, na ktoré sa nevzťahuje postup informovania zástupcov zamestnancov a porady s nimi stanovený v prezidentskom dekréte, keďže rozhodnutia týkajúce sa týchto dvoch zamestnankýň sú výlučne v kompetencii vedenia organizácie Eoppep.
21 Pred týmto súdom Helénska republika tvrdí, že uvedenú žalobu treba zamietnuť ako nedôvodnú.
22 Vnútroštátny súd v prvom rade konštatuje, že výkon hospodárskej činnosti zo strany organizácie Eoppep sa nezdá byť vylúčený vnútroštátnou právnou úpravou, ktorá určuje jej právomoci. Je totiž možné, že v prípade niektorých jej kompetencií, a najmä v prípade poskytovania služieb v oblasti profesijného poradenstva v prospech príslušných organizácií ministerstiev, organizácií odborného vzdelávania, podnikov a organizácií zamestnancov alebo zamestnávateľov, existujú trhy, na ktorých vyvíjajú svoju činnosť spoločnosti konkurujúce organizácii Eoppep. Okrem toho by hospodárske zdroje tejto organizácie zahŕňujú aj príjmy z vykonávania prác alebo služieb. Podľa vnútroštátneho súdu teda zákonodarca stanovil, že Eoppep koná, aspoň čiastočne, ako hospodársky subjekt na trhu.
23 Tento súd na druhej strane spresňuje, že PM bola odvolaná z funkcie z dôvodov týkajúcich sa riadneho fungovania služby, zatiaľ čo pracovné miesto vedúceho oddelenia, ktoré zastávala, nebolo zrušené. Vnútroštátny súd sa preto pýta, či toto odvolanie predstavuje situáciu, v ktorej smernica 2002/14 a prezidentský dekrét č. 240/2006, ktorým sa prebrala, vyžadujú, aby boli zástupcovia zamestnancov informovaní a aby sa s nimi pred odvolaním uskutočnili porady.
24 Za týchto okolností Dioikitiko Protodikeio Athinon (Správy súd prvej inštancie Atény, Grécko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. a) Aký význam sa má pripísať pojmu ‚podnik, ktorý vykonáva hospodársku činnosť‘, uvedenému v článku 2 písm. a) [smernice 2002/14]?
b) Patria právnické osoby súkromného práva, ako napríklad Eoppep, ktoré pri výkone [svojej] právomoci certifikovať organizácie odborného vzdelávania konajú ako [právnické osoby] verejného práva a vykonávajú výsadu verejnej moci spadajúcej do pôsobnosti uvedeného pojmu, ak
i) pre niektoré svoje činnosti, ako je najmä poskytovanie všetkých druhov a foriem služieb profesijného poradenstva príslušným ministerským orgánom, strediskám a organizáciám odborného vzdelávania a prípravy, podnikom a organizáciám zamestnávateľov a pracovníkov [článok 14 ods. 2 písm. l) zákona (č. 4115/2013)], nemožno vylúčiť, ako vyplýva z článku 14 ods. 2 písm. o) zákona [č. 4115/2013] – ustanovenia, ktorým sa stanovujú podmienky potrebné na poskytovanie služieb odborného poradenstva a poradenstva fyzickými alebo právnickými osobami v Grécku – že existuje trh, na ktorom pôsobia obchodné spoločnosti, ktoré sú v hospodárskej súťaži so žiadajúcou organizáciou;
ii) ak podľa článku 23 ods. 1 písm. d) toho istého zákona zdroje žiadajúcej organizácie zahŕňajú príjmy z výkonu prác a služieb, ktoré jej buď pridelil minister [minister školstva, náboženských záležitostí, kultúry a športu], alebo ktoré vykonáva v mene tretích strán, ako sú najmä verejné služby, vnútroštátne a medzinárodné organizácie, právnické osoby verejného alebo súkromného práva a jednotlivci; a
iii) za ostatné služby sa jej podľa ustanovení § 20 zákona č. 4115/2013 platia poplatky?
c) Má na odpoveď na predchádzajúcu otázku vplyv skutočnosť, že len niektoré činnosti (uvedené v článku 14 ods. 2 zákona č. 4115/2013) žiadajúcej právnickej osoby súkromného práva sa vykonávajú za trhových podmienok? V prípade kladnej odpovede, stačí, že zákonodarca stanovil – v článku 14 ods. 2 písm. l) a v článku 23 ods. 1 písm. d) zákona č. 4115/2013 –, že organizácia [žalobkyňa] bude aspoň čiastočne konať ako trhový subjekt, alebo je potrebné preukázať, že v prípade konkrétnej činnosti subjekt skutočne koná v trhových podmienkach?
2) a) Aký význam sa má v súlade s článkom 4 ods. 2 písm. b) [smernice 2002/14] pripísať pojmom ‚situácia‘, ‚štruktúra‘ a ‚možný vývoj zamestnanosti v podniku‘, čiže prípadom, vo vzťahu ku ktorým existuje povinnosť informovania zamestnancov a porady so zamestnancami?
b) Spadá skutočnosť, že právnická osoba – v tomto prípade Eoppep – po prijatí svojich nových vnútorných predpisov odvolá z niektorých riadiacich funkcií bez toho, aby neboli tieto funkcie zrušené týmito predpismi, zamestnancov, ktorí boli na tieto funkcie dočasne vymenovaní v dôsledku prevzatia právnických osôb súkromného práva Ekepis a EKEP touto právnickou osobou, pod uvedené pojmy, takže vzniká povinnosť informovať zamestnancov a viesť porady s nimi pred ich odvolaním?
c) Vplýva na odpoveď na predchádzajúcu otázku:
i) skutočnosť, že k odvolaniu zamestnanca z riadiacej funkcie zo strany organizácie [žalobkyne] došlo s odkazom na riadne fungovanie právnickej osoby a na služobné potreby, aby táto právnická osoba mohla dosahovať ciele, pre ktoré bola zriadená, alebo skutočnosť, že k odvolaniu došlo z dôvodu neplnenia služobných povinností, ktoré mal dotknutý zamestnanec ako vedúci oddelenia ad interim?
ii) skutočnosť, že zamestnanci, ktorí boli odvolaní z vedúcich pozícií zostali ďalej zamestnancami právnickej osoby?, alebo
iii) skutočnosť, že rovnakým rozhodnutím príslušného orgánu právnickej osoby, ktorým sa rozhodlo o odvolaní niektorých jej zamestnancov z vedúcich pozícií, boli na vedúce pozície dočasne vymenované iné osoby?“
O prejudiciálnych otázkach
O prvej otázke
25 Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 2 písm. a) smernice 2002/14 vykladať v tom zmysle, že toto ustanovenie sa vzťahuje na právnickú osobu súkromného práva, ktorá koná ako osoba verejného práva a vykonáva činnosti, ktoré patria do výsad orgánu verejnej moci, a zároveň poskytuje okrem iného za odplatu služby, ktoré konkurujú službám poskytovaným subjektmi na trhu.
26 V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v článku 2 písm. a) smernice 2002/14 sa pojem „podnik“ vymedzuje tak, že zahŕňa akýkoľvek verejný alebo súkromný podnik vykonávajúci ziskovú alebo neziskovú hospodársku činnosť.
27 Dôležité je tiež pripomenúť, že v kontexte práva hospodárskej súťaže Súdny dvor definoval pojem „podnik“ ako každý subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť bez ohľadu na právne postavenie tohto subjektu a spôsob jeho financovania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. novembra 2021, Manpower Lit, C‑948/19, EU:C:2021:906, bod 36 a citovanú judikatúru).
28 Pokiaľ ide o pojem „hospodárska činnosť“, ktorý smernica 2002/14 nedefinuje, treba pripomenúť, že Súdny dvor opakovane rozhodol, že tento pojem, ktorý sa objavuje v rôznych smerniciach týkajúcich sa práv zamestnancov, zahŕňa akúkoľvek činnosť spočívajúcu v ponúkaní tovaru alebo služieb na danom trhu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 20. júla 2017, Piscarreta Ricardo, C‑416/16, EU:C:2017:574, bod 34 a citovanú judikatúru, ako aj z 11. novembra 2021, Manpower Lit, C‑948/19, EU:C:2021:906, body 36 a 37, ako aj citovanú judikatúru).
29 Činnosti spadajúce do výkonu výsad verejnej moci sú v zásade vylúčené z pojmu hospodárskej činnosti. Ako hospodárska činnosť spočívajúca v službách bola naopak kvalifikovaná činnosť, ktorá bez toho, aby patrila pod výkon výsad verejnej moci, sa vykonávala vo verejnom záujme bez cieľa dosiahnuť zisk a konkurovala činnostiam, ktoré vykonávali subjekty s cieľom dosiahnuť zisk. Skutočnosť, že takéto služby sú menej konkurencieschopné ako porovnateľné služby, ktoré poskytujú subjekty sledujúce dosahovanie zisku, nemôže brániť tomu, aby sa tieto činnosti považovali za hospodárske činnosti (rozsudok z 11. novembra 2021, Manpower Lit, C‑948/19, EU:C:2021:906, bod 39 a citovaná judikatúra).
30 Vzhľadom na cieľ smernice 2002/14 a znenie najmä jej článku 2 písm. a) treba výklad pojmu „hospodárska činnosť“ uvedený v bodoch 27 a 29 tohto rozsudku považovať za uplatniteľný na smernicu 2002/14.
31 Na účely zodpovedania na otázku, či sa článok 2 písm. a) smernice 2002/14 vzťahuje na taký subjekt, akým je Eoppep, je teda potrebné určiť, či taký subjekt, akým je táto organizácia, vykonáva činnosť spočívajúcu v ponuke tovaru alebo služieb na danom trhu.
32 V prejednávanej veci treba uviesť, že v súlade s § 14 ods. 2 zákona č. 4115/2013 je cieľom organizácie Eoppep nielen certifikácia vzdelávacích zariadení alebo uznávanie rovnocennosti diplomov, čo sú činnosti, ktoré podľa vnútroštátneho súdu spadajú pod výkon výsad verejnej moci, ale okrem iného, ako vyplýva z písmen i), j), l) a m) tohto odseku, aj poskytovanie vedeckej a technickej podpory príslušným organizáciám ministerstva školstva, náboženských záležitostí, kultúry a športu a ministerstva práce, sociálneho zabezpečenia a sociálnej starostlivosti v súvislosti s plánovaním a realizáciou štátnej politiky týkajúcej sa odborného poradenstva, rozvoj komunikácie a koordinácie činností medzi verejnými a súkromnými subjektmi poskytujúcimi služby „profesijného poradenstva“ prostredníctvom priebežného informovania a výmeny informácií, poskytovanie služieb profesijného poradenstva všetkých druhov a vo všetkých formách v prospech príslušných organizácií týchto ministerstiev, centier a organizácií odborného vzdelávania a prípravy, podnikov a organizácií zamestnávateľov a zamestnancov, ako aj vzdelávanie, odborná príprava a celoživotné vzdelávanie vedúcich pracovníkov v sektore „profesijného poradenstva“ v spolupráci a/alebo doplnkovo s existujúcimi organizáciami uvedených ministerstiev.
33 Na jednej strane treba konštatovať, že tieto posledné činnosti a priori nespadajú pod výkon výsad verejnej moci. Aj keď nemožno vylúčiť, že existujú trhy, na ktorých pôsobia obchodné podniky, ktoré konkurujú organizácii Eoppep a sledujú zisk, prináleží vnútroštátnemu súdu overiť, či je to skutočne tak.
34 Na druhej strane činnosti Eoppep sú financované nielen z poplatkov a nákladov za dohľad stanovených v § 20 zákona č. 4115/2013, ale aj z takých príjmov a výnosov, ako sú príjmy a výnosy uvedené v § 23 tohto zákona, konkrétne príjmy z výkonu prác a služieb, ktoré tejto organizácii buď zveril minister školstva a náboženských záležitostí, kultúry a športu, alebo sa vykonávajú v mene tretích strán, ako sú najmä verejné služby, vnútroštátne a medzinárodné organizácie, právnické osoby verejného alebo súkromného práva a jednotlivci, pričom tieto práce sa vykonávajú na základe rozhodnutia správnej rady tejto Organizácie.
35 Podľa informácií obsiahnutých v návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktoré prináleží overiť vnútroštátnemu súdu, sa tieto príjmy majú považovať za odplatu za činnosť organizácie Eoppep v tom zmysle, že predstavujú hospodársku protihodnotu za poskytovanie služieb organizáciou Eoppep, pričom táto protihodnota je zvyčajne dohodnutá medzi poskytovateľom a príjemcom služby (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. novembra 2021, Manpower Lit, C‑948/19, EU:C:2021:906, bod 45 a citovanú judikatúru).
36 Vzhľadom na tieto skutočnosti a s výhradou ich overenia vnútroštátnym súdom treba konštatovať, že Eoppep čiastočne vykonáva činnosť spočívajúcu v poskytovaní služieb na danom trhu, a preto spadá pod pojem „podnik“ v zmysle článku 2 písm. a) smernice 2002/14.
37 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 2 písm. a) smernice 2002/14 sa má vykladať v tom zmysle, že toto ustanovenie sa môže vzťahovať na právnickú osobu súkromného práva, ktorá koná ako osoba verejného práva a ktorá vykonáva činnosti, ktoré spadajú pod výsady orgánu verejnej moci, ak okrem toho poskytuje za odplatu služby, ktoré konkurujú službám poskytovaným subjektmi pôsobiacimi na trhu.
O druhej otázke
38 Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 4 ods. 2 písm. b) smernice 2002/14 vykladať v tom zmysle, že v ňom stanovená povinnosť informovania a porady sa uplatňuje v prípade zmeny pozície malého počtu zamestnancov vymenovaných ad interim na riadiace pozície, ak táto zmena nemôže ovplyvniť situáciu, štruktúru a pravdepodobný vývoj zamestnanosti v dotknutom podniku alebo vo všeobecnosti ohroziť zamestnanosť.
39 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v súlade s článkom 4 ods. 2 písm. b) smernice 2002/14 právo na informovanie a porady v zmysle tejto smernice zahŕňa „informovanie a porady o situácii, štruktúre a možnom vývoji zamestnanosti v podniku alebo prevádzkarni ako aj o akýchkoľvek plánovaných prognostických opatreniach, najmä ak je ohrozená zamestnanosť“.
40 Treba však poznamenať, že znenie tohto ustanovenia, ktoré všeobecne odkazuje na „zamestnanie“, sa nevzťahuje na individuálne pracovné pomery, a fortiori, v ktorých nedochádza k zrušeniu pozície.
41 Výklad, podľa ktorého sa článok 4 ods. 2 písm. b) smernice 2002/14 vzťahuje na situáciu, štruktúru a vývoj zamestnanosti vo všeobecnosti v podniku alebo prevádzkarni, a nie na situáciu určitých individuálnych pracovných vzťahov v rámci podniku alebo prevádzkarne, potvrdzuje odôvodnenie 8 tejto smernice. V tomto odôvodnení sa totiž uvádza, že cieľom normotvorcu Únie je najmä podporovať a posilňovať „informovanie a porady o situácii v podniku a pravdepodobnom vývoji zamestnanosti v podniku, ak je podľa názoru zamestnávateľa zamestnanosť v podniku ohrozená, potom aj možné plánované opatrenia prognózovania, najmä pokiaľ ide o odbornú prípravu zamestnancov a rozvoj ich zručností, s cieľom kompenzovať negatívny vývoj alebo jeho dopad a zvýšiť schopnosť zamestnať sa a prispôsobivosť zamestnancov, ktorí môžu byť týmto vývojom ohrození“.
42 Vzhľadom na tieto skutočnosti sa má smernica 2002/14 považovať za smernicu, ktorej cieľom je zaviesť informovanie zamestnancov a porady s nimi v prípade všeobecného ohrozenia zamestnanosti v podniku alebo prevádzkarni s cieľom vyvážiť nepriaznivé účinky negatívnej zmeny situácie v oblasti zamestnanosti v tomto podniku alebo prevádzkarni na zamestnancov, ktorí by tým mohli byť postihnutí.
43 V prejednávanej veci z opisu skutkového stavu obsiahnutého v návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že v rámci organizácie Eoppep nedošlo k riziku alebo ohrozeniu zamestnanosti a že z pozícií, ktoré ad interim zastávali, bol odvolaný len veľmi malý počet osôb, konkrétne 3 z 80 zamestnancov. Okrem toho tieto osoby nestratili svoju prácu a zostali v službách toho istého oddelenia Eoppep. Navyše sa zdá, že pred vnútroštátnym súdom ani nebolo tvrdené, že odvolanie a nahradenie týchto osôb malo alebo mohlo mať vplyv na situáciu, štruktúru a pravdepodobný vývoj zamestnanosti ako takej v rámci organizácie Eoppep alebo na ohrozenie zamestnanosti v nej vo všeobecnosti.
44 Keďže z návrhu na začatie prejudiciálneho konania nevyplýva, že odvolanie a nahradenie malého počtu osôb, ktoré boli ad interim vymenované na riadiace pozície, v prejednávanej veci ovplyvnilo alebo mohlo ovplyvniť situáciu, štruktúru a pravdepodobný vývoj zamestnanosti v rámci organizácie Eoppep alebo vo všeobecnosti ohroziť zamestnanosť, nemožno na takúto situáciu uplatniť článok 4 ods. 2 písm. b) smernice 2002/14.
45 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na druhú otázku odpovedať tak, že článok 4 ods. 2 písm. b) smernice 2002/14 sa má vykladať v tom zmysle, že povinnosť informovania a porady, ktorá je v ňom stanovená, sa neuplatní v prípade zmeny pozície malého počtu zamestnancov vymenovaných ad interim na riadiace pozície, ak táto zmena nemôže ovplyvniť situáciu, štruktúru a pravdepodobný vývoj zamestnanosti v dotknutom podniku alebo vo všeobecnosti ohroziť zamestnanosť.
O trovách
46 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (siedma komora) rozhodol takto:
1. Článok 2 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/14/ES z 11. marca 2002, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre informovanie a porady so zamestnancami v Európskom spoločenstve,
sa má vykladať v tom zmysle, že:
toto ustanovenie sa môže vzťahovať na právnickú osobu súkromného práva, ktorá koná ako osoba verejného práva a ktorá vykonáva činnosti, ktoré spadajú pod výsady orgánu verejnej moci, ak okrem toho poskytuje za odplatu služby, ktoré konkurujú službám poskytovaným subjektmi pôsobiacimi na trhu.
2. Článok 4 ods. 2 písm. b) smernice 2002/14
sa má vykladať v tom zmysle, že:
povinnosť informovania a porady, ktorá je v ňom stanovená, sa neuplatní v prípade zmeny pozície malého počtu zamestnancov vymenovaných ad interim na riadiace pozície, ak táto zmena nemôže ovplyvniť situáciu, štruktúru a pravdepodobný vývoj zamestnanosti v dotknutom podniku alebo vo všeobecnosti ohroziť zamestnanosť.
Podpisy