Žaloba podaná 29. apríla 2020 – Watson/Parlament

(vec T-245/20)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Graham R. Watson (Edinburgh, Spojené kráľovstvo) (v zastúpení: A. Schmitt a A. Grosjean, advokáti)

Žalovaný: Európsky parlament

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

vyhlásil a rozhodol, že

táto žaloba je prípustná,

v prípade potreby, v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania alebo nariadenia dokazovania v tejto veci, sa Európskemu parlamentu ukladá predložiť stanoviská jeho právneho servisu, ktoré boli vydané 16. júla 2018 a 3. decembra 2018, bez ohľadu na presný dátum, avšak v každom prípade pred prijatím rozhodnutia Predsedníctva Parlamentu 10. decembra 2018, ktorým sa menia vykonávacie pravidlá k štatútu poslancov Európskeho parlamentu (2018/C 466/02, Úradný vestník 28. december 2018, C 466/8),

napadnuté individuálne rozhodnutie, ktoré bolo oznámené žalobcovi oddelením „Odmeny a nároky sociálneho zabezpečenia poslancov“ generálneho riaditeľstva Európskeho parlamentu pre financie týkajúce sa nárokov žalobcu na jeho (dobrovoľné) doplnkové dôchodkové zabezpečenie, sa na základe článku 263 ZFEÚ zrušuje v rozsahu, v akom toto rozhodnutie vykonalo zvýšenie veku nároku žalobcu na (dobrovoľné) doplnkové dôchodkové zabezpečenie zo 63 na 65 rokov od 1. januára 2019 v súlade s vyššie uvedeným rozhodnutím Predsedníctva z 10. decembra 2018,

vyššie uvedené rozhodnutie Predsedníctva Parlamentu z 10. decembra 2018 sa zrušuje, alebo sa aspoň na základe článku 277 ZFEÚ neuplatňuje v rozsahu, v akom mení článok 76 vykonávacích pravidiel k štatútu, a konkrétne v rozsahu, v akom zvyšuje vek nároku na (dobrovoľné) doplnkové dôchodkové zabezpečenie od 1. januára 2019,

Parlament je povinný nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza päť žalobných dôvodov.

Prvý žalobný dôvod je založený na nedostatku právomoci Predsedníctva ratione materiae.

po prvé bolo rozhodnutie Predsedníctva z 10. decembra 2018 (ďalej len „rozhodnutie Predsedníctva“) prijaté v rozpore so štatútom poslancov Európskeho parlamentu, ktorý bol prijatý 28. septembra 2005, 2005/684/CE, Euratom (Ú. v. EÚ L 262, 2005, s. 1) (ďalej len „štatút“). Rozhodnutie Predsedníctva je predovšetkým v rozpore s ustanoveniami článku 27 štatútu, ktorý ukladá zachovanie „nadobudnutých práv“ a „budúcich nárokov“,

po druhé rozhodnutie Predsedníctva zavádza daň prostredníctvom mimoriadneho odvodu 5 % nominálnej hodnoty dôchodku, hoci zavedenie dane nepatrí v súlade s článkom 223 ods. 2 ZFEÚ do právomoci Predsedníctva.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení podstatných formálnych náležitostí.

po prvé sa Predsedníctvu vytýka, že pri prijímaní svojho rozhodnutia nerešpektovalo pravidlá článku 223 ZFEÚ,

po druhé rozhodnutie Predsedníctva nie je dostatočne odôvodnené a porušuje tak povinnosť odôvodnenia stanovenú v článku 296 druhom odseku ZFEÚ a v článku 41 ods. 2 písm. c) Charty základných práv Európskej únie.

Tretí žalobný dôvod je založený na porušení nadobudnutých práv a budúcich nárokov a zásady legitímnej dôvery.

po prvé rozhodnutie Predsedníctva porušuje nadobudnuté práva a budúce nároky vyplývajúce tak zo všeobecných právnych zásad, ako aj zo štatútu, ktorý výslovne stanovuje, že zostávajú zachované „v plnom rozsahu“ (článok 27),

po druhé rozhodnutie Predsedníctva porušuje zásadu legitímnej dôvery.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení zásady proporcionality a zásad rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie.

po prvé sú porušenia práv žalobcu neprimerané k cieľom sledovaným rozhodnutím Predsedníctva,

po druhé treba rozhodnutie Predsedníctva vyhlásiť za neuplatniteľné z dôvodu porušenia zásad rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie.

Piaty žalobný dôvod je založený na porušení zásady právnej istoty a neexistencii prechodných opatrení.

po prvé rozhodnutie Predsedníctva porušuje zásadu právnej istoty, keďže v rozpore s právom vyvoláva spätné účinky,

po druhé rozhodnutie Predsedníctva porušuje zásadu právnej istoty, keďže neupravuje prechodné opatrenia.

____________