Vec T‑745/18
(uverejnenie výňatkov)
Covestro Deutschland AG
proti
Európskej komisii
Rozsudok Všeobecného súdu (tretia komora) zo 6. októbra 2021
„Štátna pomoc – Schéma pomoci, ktorú Nemecko poskytlo niektorým veľkým odberateľom elektrickej energie – Oslobodenie od sieťových poplatkov za roky 2012 – 2013 – Rozhodnutie vyhlasujúce schému pomoci za nezlučiteľnú so spoločným trhom a protiprávnu a nariaďujúce vymáhanie vyplatenej pomoci – Žaloba o neplatnosť – Lehota na podanie žaloby – Prípustnosť – Pojem pomoc – Štátne zdroje – Rovnosť zaobchádzania – Legitímna dôvera“
1. Žaloba o neplatnosť – Lehoty – Začiatok plynutia – Dátum uverejnenia – Deň nadobudnutia vedomosti o akte – Subsidiárna povaha – Akt, ktorý je podľa ustálenej praxe inštitúcie predmetom uverejnenia v úradnom vestníku
(článok 263 šiesty odsek ZFEÚ)
(pozri body 36 – 44)
2. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Posúdenie podľa kritéria súkromného investora – Posúdenie so zreteľom na všetky relevantné aspekty spornej transakcie a jej kontext – Opatrenie prijaté členským štátom v postavení verejnej moci
(článok 107 ods. 1 ZFEÚ)
(pozri body 50 – 54, 61 – 63)
3. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Pomoc pochádzajúca zo štátnych prostriedkov – Pojem štátne zdroje – Oslobodenie od sieťových poplatkov priznané veľkým odberateľom energie – Kompenzácia strát príjmov prevádzkovateľov sústav prostredníctvom zavedenia prirážky pre konečných odberateľov alebo dodávateľov elektrickej energie – Zahrnutie – Podmienky – Platba porovnateľná s poplatkom nedaňového charakteru – Existencia štátnej kontroly nad celým mechanizmom výberu prirážky a rozdeľovania získaných finančných prostriedkov
(článok 107 ods. 1 ZFEÚ)
(pozri body 85 – 97, 109 – 148)
4. Pomoc poskytovaná štátmi – Zákaz – Odchýlky – Pomoc, ktorá sa môže považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom – Pomoc určená na odstránenie vážneho narušenia hospodárstva členského štátu – Voľná úvaha Komisie – Súdne preskúmanie – Hranice – Dôkazné bremeno zaťažujúce členský štát
[článok 107 ods. 1 a článok 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ]
(pozri body 152 – 166)
5. Pomoc poskytovaná štátmi – Zákaz – Odchýlky – Pomoc, ktorá sa môže považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom – Posúdenie s ohľadom na článok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ – Kritériá
[článok 107 ods. 1 a článok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ]
(pozri body 169 – 191)
6. Pomoc poskytovaná štátmi – Vymáhanie protiprávnej pomoci – Porušenie zásady zákazu diskriminácie – Neexistencia
(pozri body 194 – 210)
7. Pomoc poskytovaná štátmi – Vymáhanie protiprávnej pomoci – Pomoc poskytnutá v rozpore s procesnými pravidlami článku 108 ZFEÚ – Prípadná legitímna dôvera príjemcov – Neexistencia okrem výnimočných okolností
(pozri body 213 – 219)
Zhrnutie
Od roku 2011 Spolková republika Nemecko priznala niektorým veľkým odberateľom energie úplné oslobodenie od sieťových poplatkov (ďalej len „sporné oslobodenie“). Náklady vzniknuté týmto oslobodením zaťažovali prevádzkovateľov prepravných sústav.
Na účely kompenzácie straty príjmov spôsobenej sporným oslobodením Bundesnetzagentur (BNetzA, Spolková agentúra pre siete, Nemecko) rozhodnutím zo 14. decembra 2011 (ďalej len „rozhodnutie BNetzA z roku 2011“) zaviedlo mechanizmus financovania, ktorý nadobudol účinnosť v roku 2012. Podľa tohto mechanizmu vyberali prevádzkovatelia distribučnej sústavy od konečných odberateľov alebo dodávateľov elektrickej energie prirážku (ďalej len „sporná prirážka“), z ktorej sa výnos odvádzal prevádzkovateľom prenosovej sústavy.
Výška prirážky sa každoročne stanovovala na základe metodiky, ktorú určila BNetzA. Výšku za rok 2012, ktorý bol prvým rokom zavedenia tohto systému, stanovila priamo BNetzA ako paušálny poplatok. Okrem toho, keďže sa tento mechanizmus neuplatňoval na náklady sporného oslobodenia za rok 2011, každý prevádzkovateľ prenosovej a distribučnej sústavy musel podľa úrovne sústavy, na ktorú boli pripojení príjemcovia, znášať straty týkajúce sa uvedeného oslobodenia za tento rok.
Keďže sporné oslobodenie bolo následne vyhlásené za absolútne neplatné nemeckými súdnymi rozhodnutiami, od 1. januára 2014 bolo zrušené.
Rozhodnutím z 28. mája 2018(1) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) Komisia, na ktorú boli podané viaceré sťažnosti, konštatovala, že od 1. januára 2012 do 31. decembra 2013 Spolková republika Nemecko neoprávnene poskytovala štátnu pomoc vo forme sporného oslobodenia, čím umožnila veľkým odberateľom energie vyhnúť sa sieťovým poplatkom.
Spoločnosť Covestro Deutschland AG (ďalej len „žalobkyňa“) podala proti napadnutému rozhodnutiu žalobu o neplatnosť. Všeobecný súd síce vyhlásil túto žalobu za prípustnú, ale ju zamietol a potvrdil najmä štátnu povahu prostriedkov získaných zo spornej prirážky, a teda existenciu pomoci poskytnutej zo štátnych prostriedkov.
Posúdenie Všeobecným súdom
V prvom rade Všeobecný súd zamietol námietku neprípustnosti vznesenú Komisiou, podľa ktorej bola žaloba o neplatnosť podaná po uplynutí lehoty, keďže žalobkyňa mala vedomosť o napadnutom rozhodnutí dlho pred jeho uverejnením v Úradnom vestníku Európskej únie.
V tejto súvislosti Všeobecný súd spresňuje, že zo samotného znenia článku 263 šiesteho odseku ZFEÚ vyplýva, že dátum oboznámenia sa s aktom má ako kritérium pre začiatok počítania lehoty na podanie žaloby o neplatnosť subsidiárny charakter vo vzťahu ku kritériu uverejnenia alebo oznámenia aktu. Hoci uverejnenie napadnutého rozhodnutia nie je podmienkou nadobudnutia jeho účinnosti, keďže rozhodnutia Komisie o ukončení konania o preskúmaní pomoci podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ sa uverejňujú v úradnom vestníku, žalobkyňa mohla legitímne očakávať, že napadnuté rozhodnutie bude uverejnené a bola oprávnená zohľadniť dátum, keď bolo napadnuté rozhodnutie uverejnené, ako začiatok plynutia lehoty na podanie žaloby.
Pokiaľ ide v druhom rade o kvalifikáciu spornej prirážky ako pomoci poskytnutej zo štátnych prostriedkov, Všeobecný súd uvádza, že na posúdenie štátnej povahy takéhoto podporného opatrenia sa judikatúra Súdneho dvora(2) opiera o dva hlavné prvky: na jednej strane o existenciu povinného zaťaženia konečných odberateľov alebo zákazníkov, ktorý sa zvyčajne označuje ako „poplatok“, a najmä ako „poplatok nedaňového charakteru“, a na druhej strane o štátnu kontrolu nad riadením systému, a to najmä prostredníctvom štátnej kontroly nad prostriedkami alebo nad správcami (tretími osobami) týchto prostriedkov.
V tejto súvislosti Všeobecný súd spresňuje, že v podstate ide o dva prvky, ktoré tvoria alternatívu. Veci, v ktorých bola uznaná existencia štátnych prostriedkov, sa totiž vyznačujú tým, že štát nejakým spôsobom vykonával kontrolu nad predmetnými príjmami.
Vzhľadom na tieto spresnenia Všeobecný súd najprv overuje, či sporná prirážka bola skutočne povinným zaťažením, a teda porovnateľným s poplatkom nedaňového charakteru, a následne, či štát mal kontrolu nad vybranými finančnými prostriedkami alebo subjektmi poverenými ich správou.
V rámci tohto preskúmania Všeobecný súd konštatuje, že spornú prirážku možno pripísať štátu, pričom toto konštatovanie nemá vplyv na otázku, či rozhodnutie agentúry BNetzA z roku 2011 možno považovať za rozhodnutie ultra vires podľa nemeckého práva, ani na otázku zrušenia tohto rozhodnutia nemeckými súdmi, keďže uvedené rozhodnutie sa skutočne uplatňovalo počas relevantného obdobia.
Pokiaľ ide o povinný charakter spornej prirážky, Všeobecný súd uvádza, že táto prirážka zavedená správnym orgánom prostredníctvom regulačného opatrenia mala právne záväznú povahu voči svojim konečným platiteľom, ktorými boli užívatelia sústav, t. j. samotní dodávatelia, ako aj koneční odberatelia priamo pripojení do sústavy, ale nie ostatní koneční odberatelia. Rozhodnutie BNetzA z roku 2011 totiž ukladalo prevádzkovateľom distribučnej sústavy povinnosť preniesť na uvedených odberateľov dodatočné náklady spojené so spornou prirážkou, v dôsledku čoho táto prirážka predstavuje poplatok nedaňového charakteru, a teda zahŕňa použitie štátnych prostriedkov.
Pokiaľ ide o štátnu kontrolu nad správou mechanizmu prirážky, Všeobecný súd okrem toho konštatuje, že na jednej strane existuje analógia medzi spornou prirážkou a dodatočnými nákladmi spôsobenými sporným oslobodením, a na druhej strane, že prevádzkovatelia sústav konali ako obyčajní sprostredkovatelia pri vykonávaní mechanizmu, ktorý sa v celom rozsahu riadi štátom stanovenými ustanoveniami. V dôsledku toho existovala štátna kontrola nad celým mechanizmom výberu a rozdeľovania spornej prirážky. Prevádzkovatelia distribučnej sústavy boli totiž povinní vyberať od užívateľov sústavy, vrátane konečných odberateľov, prirážku, ako ju vypočítala BNetzA (na rok 2012), alebo podľa metódy stanovenej touto poslednou uvedenou agentúrou (na rok 2013). Okrem toho príjmy boli určené výlučne na ciele systému prostredníctvom zákonov a iných právnych predpisov, ktoré stanovovali, že tieto príjmy sa vyplácajú prevádzkovateľom prepravnej sústavy ako kompenzácia dodatočných nákladov vyvolaných sporným oslobodením.
Vzhľadom na uvedené Všeobecný súd dospel k záveru, že sporná prirážka predstavuje poplatok nedaňového charakteru alebo povinný poplatok, ktorého výška bola stanovená orgánom verejnej moci (na rok 2012), alebo metódou uloženou týmto orgánom (na rok 2013), ktorý sleduje ciele verejného záujmu, že bol uložený prevádzkovateľom sústav na základe objektívnych kritérií a že bol vyberaný týmito prevádzkovateľmi podľa pravidiel stanovených vnútroštátnymi orgánmi.