Language of document : ECLI:EU:T:2021:669

Veci T351/18 a T584/18

Ukrselhosprom PCF LLC
a
Versobank AS

proti

Európskej centrálnej banke

 Rozsudok Všeobecného súdu (deviata rozšírená komora) zo 6. októbra 2021

„Hospodárska a menová politika – Prudenciálny dohľad nad úverovými inštitúciami – Osobitné úlohy v oblasti dohľadu zverené ECB – Rozhodnutie o odňatí povolenia úverovej inštitúcie – Porušenie právnych predpisov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu – Prípustnosť – Právomoci príslušných vnútroštátnych orgánov (PVO) zúčastnených členských štátov a ECB v rámci jednotného mechanizmu dohľadu (JMD) – Rovnosť zaobchádzania – Proporcionalita – Ochrana legitímnej dôvery – Právna istota – Zneužitie právomoci – Právo na obhajobu – Povinnosť odôvodnenia“

1.      Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Záujem na konaní – Žaloba podaná proti rozhodnutiu Európskej centrálnej banky (ECB) o odňatí povolenia úverovej inštitúcie – Rozhodnutie zrušené a nahradené rozhodnutím s rovnakým obsahom prijatým v rámci preskúmania – Zánik záujmu na konaní – Zastavanie konania

(Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ; Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 131)

(pozri body 70 – 72, 87 – 92, 95)

2.      Hospodárska a menová politika – Hospodárska politika – Dohľad nad finančným sektorom Únie – Jednotný mechanizmus dohľadu – Podliehanie menej významných subjektov priamemu prudenciálnemu dohľadu vnútroštátnych orgánov – Decentralizované vykonávanie výlučnej právomoci Európskej centrálnej banky (ECB) týmito orgánmi – Spôsoby poskytovania pomoci ECB pri plnení jej úloh dohľadu – Odňatie povolenia úverovej inštitúcii – Vyhlásenie o zlyhávaní alebo pravdepodobnom zlyhaní – Rozhodnutie o riešení krízovej situácie úverovej inštitúcie – Rozdielne akty

[Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 806/2014, odôvodnenie 26 a článok 18 ods. 1 a ods. 4 písm. a); nariadenie Rady č. 1024/2013, odôvodnenia 15, 28 a 37 až 40 a článok 4 ods. 1 a článok 6 ods. 2 až 7; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36, článok 18]

(pozri body 134 – 139, 148, 150, 152)

3.      Hospodárska a menová politika – Hospodárska politika – Dohľad nad finančným sektorom Únie – Jednotný mechanizmus dohľadu – Podliehanie menej významných subjektov priamemu prudenciálnemu dohľadu vnútroštátnych orgánov – Overenia a pomoc poskytovaná Európskej centrálnej banke (ECB) pri vypracovaní a vykonávaní akéhokoľvek aktu súvisiaceho s odňatím povolenia – Právomoci vnútroštátnych orgánov – Odňatie povolenia úverovej inštitúcii – Výlučná právomoc ECB

(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 806/2014, článok 83; nariadenie Rady č. 1024/2013, článok 4 ods. 1 písm. a) a článok 14 ods. 5)

(pozri body 162 – 166, 171 – 174, 179, 180)

4.      Hospodárska a menová politika – Hospodárska politika – Dohľad nad finančným sektorom Únie – Jednotný mechanizmus dohľadu – Podliehanie menej významných subjektov priamemu prudenciálnemu dohľadu vnútroštátnych orgánov – Stanovenie skutkových okolností zakladajúcich porušenia právnych predpisov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu – Právomoci vnútroštátnych orgánov – Odňatie povolenia úverovej inštitúcii z dôvodu porušenia týchto právnych predpisov – Výlučná právomoc Európskej centrálnej banky (ECB)

[Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 806/2013, článok 83; nariadenie Rady č. 1024/2013, článok 4 ods. 1 písm. a) a článok 14 ods. 5; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60, odôvodnenia 1 a 2, a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36, článok 67]

(pozri body 185 ‑ 187, 190, 197)

5.      Hospodárska a menová politika – Hospodárska politika – Dohľad nad finančným sektorom Únie – Jednotný mechanizmus dohľadu – Prudenciálny dohľad nad úverovými inštitúciami – Úverové inštitúcie, ktoré chcú zriadiť pobočku v inom členskom štáte – Postup oznamovania príslušnému orgánu domovského členského štátu – Záväzný charakter

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36, odôvodnenie 19 a články 35 až 39)

(pozri body 250 – 256)

Zhrnutie

Versobank AS je úverová inštitúcia so sídlom v Estónsku, ktorej hlavným akcionárom je Ukrselhosprom PCF LLC.

Versobank ako menej významná úverová inštitúcia podliehala prudenciálnemu dohľadu Finantsinspektsioon (FSA, Estónsko), konajúcej ako príslušný vnútroštátny orgán (PVO).(1) Tento orgán mal tiež právomoc vo vzťahu k dohľadu nad dodržiavaním pravidiel v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (ďalej len „AML/CFT“).

FSA od roku 2015 opakovane konštatovala porušenia, ktorých sa dopustila Versobank a ktoré súviseli jednak s neúčinnosťou jej režimu v oblasti AML/CFT pri riadení rizík vyplývajúcich z jej podnikateľského modelu a jednak s neprimeranosťou jej mechanizmov riadenia zavedených v tejto oblasti. FSA po tom, čo vykonala kontrolu na mieste a zaslala úverovej inštitúcii Versobank viaceré žiadosti o splnenie regulačných požiadaviek, vydala rozkaz, v ktorom jej uložila povinnosť bezodkladne vykonať nápravu nedostatkov zistených počas tejto kontroly a vyžadovala, aby prijala určité opatrenia.

Po ďalších kontrolách na mieste FSA konštatovala, že Versobank stále nesplnila všetky povinnosti stanovené v uvedenom rozkaze a považovala za potrebné vykonať podrobné vyšetrovanie. Konštatovala tak závažné a podstatné porušenia právnych predpisov v oblasti AML/CFT.

Dňa 8. februára 2018 bol Európskej centrálnej banke (ECB) doručený návrh FSA na odňatie povolenia úverovej inštitúcii Versobank.(2) Dňa 26. marca 2018 ECB prijala a oznámila úverovej inštitúcii Versobank svoje rozhodnutie o odňatí jej bankového povolenia.(3)

V nadväznosti na žiadosť o preskúmanie rozhodnutia ECB z 26. marca 2018, ktorú podala Ukrselhosprom PCF, Rada guvernérov ECB prijala rozhodnutie zo 17. júla 2018(4), ktorým bolo zrušené a nahradené rozhodnutie z 26. marca.

Všeobecný súd zasadajúci v rozšírenej komore konštatuje, že konanie vo veci T‑351/18 sa zastavuje. Všeobecný súd vo veci T‑584/18 zamieta žalobu, ktorú podali Ukrselhosprom PCF a Versobank, v celom rozsahu.

Posúdenie Všeobecným súdom

V prvom rade Všeobecný súd konštatuje, že konanie o žalobe podanej vo veci T‑351/18, ktorá smeruje k zrušeniu rozhodnutia z 26. marca 2018, sa zastavuje.

V tejto súvislosti Všeobecný súd po tom, čo pripomenul rozsah a priebeh administratívneho preskúmania rozhodnutí ECB,(5) zdôrazňuje, že rozhodnutie prijaté po tomto preskúmaní platí so spätnou účinnosťou od okamihu nadobudnutia účinnosti pôvodného rozhodnutia, a to bez ohľadu na výsledok uvedeného preskúmania. Nahradenie pôvodného rozhodnutia rovnakým alebo zmeneným rozhodnutím po skončení preskúmania vedie k definitívnemu zániku pôvodného rozhodnutia v právnom poriadku.

V prejednávanej veci Všeobecný súd uvádza, že rozhodnutie zo 17. júla 2018 bolo prijaté po administratívnom preskúmaní rozhodnutia z 26. marca 2018 a má rovnaký obsah ako toto rozhodnutie. ECB teda svojím rozhodnutím zo 17. júla 2018 nahradila rozhodnutie z 26. marca 2018 so spätnou účinnosťou od okamihu nadobudnutia účinnosti tohto posledného rozhodnutia a nie ho jednoducho len zrušila. V dôsledku toho Ukrselhosprom PCF a Versobank nemajú nijaký záujem na zrušení rozhodnutia z 26. marca 2018 a žaloba proti tomuto aktu je bezpredmetná.

V druhom rade, pokiaľ ide o žalobu, ktorú podali Ukrselhosprom PCF a Versobank vo veci T‑584/18, Všeobecný súd po prvé potvrdzuje právomoc ECB odňať povolenie úverovej inštitúcie a konkrétnejšie prijať rozhodnutie zo 17. júla 2018. Všeobecný súd spresňuje, že rozhodnutie, ktorým sa ustanovuje, že riešenie krízovej situácie úverovej inštitúcie nie je vo verejnom záujme, akým je rozhodnutie, ktoré prijala FSA konajúca ako vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií, nijako nezakazuje ECB prijať následne rozhodnutie o odňatí povolenia. Okrem toho koexistenciu jednotného mechanizmu dohľadu (JMD) a jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií (SRM), ktoré majú rovnakú úlohu spočívajúcu v ochrane stability a bezpečnosti finančného systému Únie, nemožno chápať tak, že vylučuje možnosť orgánu príslušného v oblasti prudenciálneho dohľadu, v prejednávanej veci ECB, odňať povolenie, ak nie sú splnené podmienky na prijatie opatrenia na riešenie krízových situácií, teda ak dotknutej úverovej inštitúcii nehrozí, že prestane byť životaschopná.

Po druhé Všeobecný súd potvrdzuje právomoc ECB prijať rozhodnutie o odňatí povolenia z dôvodu porušenia povinností v oblasti AML/CFT, pričom pripomína, že odňatie povolenia je stanovené aj v prípade nesplnenia uvedených povinností úverovou inštitúciou.(6) Všeobecný súd sa teda domnieva, že rozdelenie právomocí medzi PVO zúčastnených členských štátov a ECB v rámci JMD nebolo porušené, keď FSA stanovila skutkové okolnosti zakladajúce porušenia právnych predpisov v oblasti AML/CFT, zatiaľ čo právne posúdenie toho, či tieto skutkové okolnosti odôvodňujú odňatie povolenia, ako aj posúdenie proporcionality si naopak vyhradila ECB.

Po tretie Všeobecný súd uvádza, že postup oznamovania, tzv. postup „udeľovania pasu“, má záväzný charakter.(7) Pripomína teda, že každá úverová inštitúcia, ktorá chce zriadiť pobočku na území iného členského štátu, oznámi svoj zámer príslušným orgánom svojho domovského členského štátu.(8) Všeobecný súd ďalej spresňuje, že to, že postup oznamovania nemá čisto formálny charakter, vyplýva jednak z právomoci príslušného orgánu domovského členského štátu odmietnuť oznámenie uvedených informácií príslušnému vnútroštátnemu orgánu hostiteľského členského štátu a jednak z rozsahu voľnej úvahy, ktorou disponuje príslušný orgán domovského členského štátu na posúdenie týchto informácií.

Po štvrté Všeobecný súd v súvislosti s porušením zásady proporcionality konštatuje, že v prejednávanej veci opatrenie na odňatie povolenia neprekračovalo to, čo bolo primerané a nevyhnutné na dosiahnutie cieľov smerujúcich k ukončeniu porušovania zo strany úverovej inštitúcie Versobank. Okrem iného spresňuje, že možnosti samolikvidácie a predaja inému investorovi nepredstavovali alternatívne opatrenia k odňatiu povolenia postačujúce na dosiahnutie cieľov legitímne sledovaných ECB.

Po piate Všeobecný súd zamieta tvrdenia založené na porušení zásady rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie z dôvodu nevykonania porovnávacej analýzy porušení vytýkaných úverovej inštitúcii Versobank a porušení, ktorých sa dopustili iné úverové inštitúcie. Podľa Všeobecného súdu totiž takáto analýza nie je nevyhnutná na účely napadnutia akéhokoľvek protiprávneho konania fyzickej alebo právnickej osoby.

Po šieste a nakoniec Všeobecný súd zamieta tvrdenia založené na porušení práva Ukrselhosprom PCF na prístup k spisu. Po prvé, pokiaľ ide o prvú žiadosť o prístup k spisu, Všeobecný súd uvádza, že ECB sa nedopustila nijakého pochybenia, keď neposkytla prístup k spisu, keďže táto spoločnosť nebola dotknutou osobou(9) v čase podania uvedenej žiadosti. Po druhé, pokiaľ ide o druhú žiadosť o prístup podanú v rámci preskúmania, Všeobecný súd zdôrazňuje, že administratívny revízny výbor vyhovel tejto jej žiadosti na základe jej postavenia žiadateľky o preskúmanie.(10)


1      Nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 2013, s. 63), článok 2 ods. 2 a článok 6 (ďalej len „základné nariadenie o JMD“).


2      Nariadenie ECB (EÚ) č. 468/2014 zo 16. apríla 2014 o rámci pre spoluprácu v rámci jednotného mechanizmu dohľadu medzi ECB, PVO a určenými vnútroštátnymi orgánmi (Ú. v. EÚ L 141, 2014, s. 1), článok 80 (ďalej len „nariadenie o rámci JMD“)


3      Rozhodnutie Európskej centrálnej banky ECB/SSM/2018‑EE‑1 WHD‑2017‑0012 z 26. marca 2018 o odňatí bankového povolenia Versobank AS (ďalej len „rozhodnutie z 26. marca 2018“).


4      Rozhodnutie Európskej centrálnej banky (ECB) ECB/SSM/2018‑EE‑2 WHD‑2017‑0012 zo 17. júla 2018, ktorým sa nahrádza pôvodné rozhodnutie ECB z 26. marca 2018 o odňatí povolenia úverovej inštitúcie Versobank (ďalej len „rozhodnutie zo 17. júla 2018“).


5      Ako je opísané v článku 24 ods. 1 a 7 základného nariadenia o JMD.


6      Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 2013, s. 338), článok 67.


7      Smernica 2013/36, článok 39.


8      Smernica 2013/36, článok 35.


9      Základné nariadenie o JMD, článok 22 ods. 2; nariadenie o rámci JMD, články 26 a 32.


10      Rozhodnutie 2014/360/EÚ zo 14. apríla 2014 o zriadení Administratívneho revízneho výboru a jeho pravidlách činnosti (Ú. v. EÚ L 175, 2014, s. 47), článok 20.