ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (tretia komora)
z 21. novembra 2012 (*)
„Rybolov – Opatrenia na ochranu zdrojov rybného hospodárstva – Článok 105 nariadenia (ES) č. 1224/2009 – Odpočty z kvót pridelených na daný rok z dôvodu prekročení kvót pridelených na predchádzajúce roky – Časová pôsobnosť – Právna istota – Výklad zaručujúci dodržiavanie primárneho práva – Zásada zákonnosti trestov – Zákaz retroaktivity“
Vo veci T‑76/11,
Španielske kráľovstvo, v zastúpení: N. Díaz Abad, abogado del Estado,
žalobca,
proti
Európskej komisii, v zastúpení: F. Jimeno Fernández a D. Nardi, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorej predmetom je návrh na zrušenie nariadenia Komisie (EÚ) č. 1004/2010 z 8. novembra 2010, ktorým sa vykonávajú odpočty z určitých kvót výlovu na rok 2010 z dôvodu nadmerného výlovu v predchádzajúcom roku (Ú. v. EÚ L 291, s. 31),
VŠEOBECNÝ SÚD (tretia komora),
v zložení: predseda komory O. Czúcz (spravodajca), sudcovia I. Labucka a D. Gratsias,
tajomník: J. Palacio González, hlavný referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 23. apríla 2012,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Touto žalobou Španielske kráľovstvo navrhuje zrušiť nariadenie Komisie (EÚ) č. 1004/2010 z 8. novembra 2010, ktorým sa vykonávajú odpočty z určitých kvót výlovu na rok 2010 z dôvodu nadmerného výlovu v predchádzajúcom roku (Ú. v. EÚ L 291, s. 31, ďalej len „napadnuté nariadenie“).
Právny rámec
2 Článok 23 nariadenia Rady (EHS) č. 2847/93 z 12. októbra 1993, ktorým sa zriaďuje kontrolný systém spoločnej politiky rybolovu (Ú. v. ES L 261, s. 1; Mim. vyd. 04/002, s. 70), znie:
„1. Keď Komisia zistí, že niektorý členský štát prekročil svoju kvótu, pridelenú časť zásob alebo skupiny zásob alebo podiel zo zásoby alebo skupiny zásob, ktorý má k dispozícii, musí vykonať odpočty z ročnej kvóty, pridelenej časti zásob alebo skupiny zásob alebo podielu toho členského štátu, ktorý ho prekročil. O odpočítaných množstvách sa rozhodne v súlade s postupom ustanoveným v článku 36.
2. Rada na návrh Komisie prijme kvalifikovanou väčšinou pravidlá odpočtu v súlade s cieľmi a stratégiami riadenia stanovenými v článku 8 nariadenia (EHS) č. 3760/92 a prioritne vezme do úvahy tieto parametre:
– stupeň prekročenia,
– všetky prípady prekročenia tej istej zásoby v predchádzajúcom roku,
– biologický stav príslušných zdrojov.“
3 Článok 5 nariadenia Rady (ES) č. 847/96 zo 6. mája 1996, ktorým sa zavádzajú dodatočné podmienky pre riadenie celkových prípustných úlovkov (TAC) a kvót presahujúce rok (Ú. v. ES L 115, s. 3; Mim. vyd. 04/002, s. 317), stanovuje:
„1. S výnimkou skupín rýb uvedených v odseku 2, všetky výlovy nad rámec príslušných povolených výlovov sa odpočítajú od kvót tej istej skupiny rýb v nasledujúcom roku.
2. Pokiaľ ide o skupiny rýb uvedené v tretej pomlčke článku 2, prekročenie povolených výlovov bude mať za následok odpočítanie z príslušnej kvóty v nasledujúcom roku v súlade s nasledovnou tabuľkou:
rozsah prekročenia vzhľadom na povolené výlovy | zníženie |
prvých 10 % | prekročenie × 1,00 |
ďalších 10 % až do 20 % celkove | prekročenie × 1,10 |
ďalších 20 % až do 40 % celkove | prekročenie × 1,20 |
každé ďalšie prekročenie vyššie ako 40 % | prekročenie × 1,40 |
Zníženie rovnajúce sa prekročeniu x 1,00 sa však bude uplatňovať vo všetkých prípadoch prekročenia, pokiaľ ide o povolené výlovy rovnajúce sa alebo menšie ako 100 ton.
Ďalšie 3 % množstva uloveného nad rámec povolených výlovov sa odpočítajú pre každý nasledujúci rok[,] v ktorom budú dovolené výlovy prekročené o viac ako 10 %.“
4 Článok 23 ods. 4 nariadenie Rady (ES) č. 2371/2002 z 20. decembra 2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu (Ú. v. ES L 358, s. 59; Mim. vyd. 04/005, s. 460) znie:
„Keď Komisia zistí, že členský štát prekročil príležitosti na rybolov, ktoré mu boli pridelené, Komisia zníži budúce príležitosti na rybolov pre tento členský štát.“
5 Článok 105 nariadenia Rady (ES) č. 1224/2009 z 20. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 847/96, (ES) č. 2371/2002, (ES) č. 811/2004, (ES) č. 768/2005, (ES) č. 2115/2005, (ES) č. 2166/2005, (ES) č. 388/2006, (ES) č. 509/2007, (ES) č. 676/2007, (ES) č. 1098/2007, (ES) č. 1300/2008, (ES) č. 1342/2008 a ktorým sa zrušujú nariadenia (EHS) č. 2847/93, (ES) č. 1627/94 a (ES) č. 1966/2006 (Ú. v. EÚ L 343, s. 1), stanovuje:
„1. Keď Komisia stanoví, že členský štát prekročil kvóty, ktorému boli pridelené, Komisia vykoná odpočítanie od budúcich kvót tohto členského štátu.
2. V prípade prekročenia rybolovnej kvóty, prídelu alebo podielu na populácii alebo na skupine populácií, ktoré má v danom roku členský štát k dispozícii, Komisia vykoná v nasledujúcom roku alebo rokoch odpočítanie z ročnej kvóty, prídelu alebo podielu členského štátu, ktorý prekročil rybolovný limit, a to s použitím koeficientu podľa tejto tabuľky:
Rozsah prekročenia vo vzťahu k povoleným vykládkam | Koeficient násobenia |
Do výšky 5 % | Prekročenie * 1,0 |
Nad 5 % do 10 % | Prekročenie * 1,1 |
Nad 10 % do 20 % | Prekročenie * 1,2 |
Nad 20 % do 40 % | Prekročenie * 1,4 |
Nad 40 % do 50 % | Prekročenie * 1,8 |
Akékoľvek ďalšie prekročenie nad 50 % | Prekročenie * 2,0 |
Zníženie rovnajúce sa prekročeniu * 1,00 sa však uplatňuje vo všetkých prípadoch prekročenia, pokiaľ ide o povolené vykládky rovnajúce sa 100 tonám alebo menšie.
3. Okrem koeficientov násobenia uvedených v odseku 2 sa použije koeficient násobenia 1,5, ak:
a) členský štát opakovane prekročil svoju kvótu, prídel alebo podiel na populácii alebo na skupine populácií v priebehu predchádzajúcich dvoch rokov a takéto prekročenia boli predmetom odpočítania uvedeného v odseku 2 alebo
b) ak dostupné vedecké, technické a hospodárske odporúčania, a najmä správy, ktoré vypracoval STECF, uvádzajú, že takéto prekročenie predstavuje závažné porušenie ochrany dotknutých populácií, alebo
c) ak daná populácia podlieha viacročnému plánu.
4. V prípade prekročenia rybolovnej kvóty, prídelu alebo podielu na populácii alebo na skupine populácií, ktoré mal členský štát k dispozícii v minulých rokoch, môže Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 119 po porade s dotknutým členským štátom odpočítať kvóty z budúcich kvót tohto členského štátu, aby sa zohľadnila úroveň nadmerného výlovu.
5. Ak sa odpočítanie podľa odsekov 1 a 2 nemôže vykonať z kvóty, prídelu alebo podielu na populácii alebo skupine populácií, u ktorej došlo k prekročeniu, a ak dotknutý členský štát nemá vôbec alebo čiastočne k dispozícii kvótu, prídel alebo podiel na populácii alebo skupine populácií, Komisia po porade s dotknutým členským štátom môže v súlade s odsekom 1 v nasledujúcom roku alebo rokoch vykonať odpočítanie od kvót na iné populácie alebo skupiny populácií, ktoré má k dispozícii tento členský štát v tej istej geografickej oblasti alebo s takou istou komerčnou hodnotou.
6. Podrobné pravidlá uplatňovania tohto článku, a najmä určenia príslušných množstiev sa môžu prijať v súlade s postupom uvedeným v článku 119.“
6 Nariadenie č. 1224/2009 je v súlade so svojím článkom 124 uplatniteľné od 1. januára 2010.
Okolnosti predchádzajúce sporu
7 Napadnuté nariadenie patrí do série vykonávacích nariadení Európskej komisie, ktorými pristúpila k odpočtom z pridelených rybolovných kvót na daný rok z dôvodu prekročení kvót, ku ktorým došlo skôr. Tieto nariadenia možno rozdeliť do štyroch skupín.
8 Počas rokov 2002 a 2003 prijala Komisia nariadenie (ES) č. 2000/2002 z 8. novembra 2002, ktorým sa upravujú určité rybolovné kvóty na rok 2002 podľa nariadenia č. 847/96 (Ú. v. ES L 308, s. 13), a nariadenie (ES) č. 728/2003 z 25. apríla 2003, ktorým sa upravujú určité rybolovné kvóty na rok 2003 podľa nariadenia č. 847/96 (Ú. v. EÚ L 105, s. 3). V týchto nariadeniach založených na nariadeniach č. 2847/93 a č. 847/96 vykonala odpočty z pridelených kvót na daný rok z dôvodu prekročení kvót, ku ktorým došlo počas predchádzajúceho roka.
9 Počas rokov 2004 až 2008 prijala Komisia nariadenie (ES) č. 762/2004 z 23. apríla 2004, ktorým sa upravujú kvóty určitých rýb pre rok 2004 podľa nariadenia Rady 847/96… (Ú. v. EÚ L 120, s. 8), nariadenie (ES) č. 776/2005 z 19. mája 2005, ktorým sa prispôsobujú určité rybné kvóty na rok 2005 podľa nariadenia Rady (ES) č. 847/96… (Ú. v. EÚ L 130, s. 7), nariadenie (ES) č. 742/2006 zo 17. mája 2006, ktorým sa prispôsobujú určité rybné kvóty na rok 2006 podľa nariadenia Rady (ES) č. 847/96… (Ú. v. EÚ L 130, s. 7), nariadenie (ES) č. 609/2007 z 1. júna 2007, ktorým sa prispôsobujú určité rybné kvóty na rok 2007 podľa nariadenia Rady (ES) č. 847/96…(Ú. v. EÚ L 141, s. 33), a nariadenie (ES) č. 541/2008 zo 16. júna 2008, ktorým sa upravujú určité rybolovné kvóty na rok 2008 podľa nariadenia Rady (ES) č. 847/96… (Ú. v. EÚ L 157, s. 23). V týchto nariadeniach, založených na nariadeniach č. 2371/2002 a č. 847/96, Komisia vykonala odpočty z pridelených kvót na daný rok z dôvodu prekročení kvót, ku ktorým došlo počas predchádzajúceho roka. Z príloh týchto nariadení vyplýva, že v určitých prípadoch nemohla Komisia vykonať tieto odpočty v rozsahu odôvodnenom prekročeniami, pretože výška týchto odpočtov by prekročila výšku kvót pridelených na daný rok. V týchto prípadoch sa Komisia obmedzila na zníženie príslušných kvót na daný rok na nulu, zostatok však nepreviedla na nasledujúci rok.
10 Keďže sa zvýšil počet prípadov, v ktorých Komisia nemohla vykonať odpočty v rozsahu odôvodnenom prekročeniami kvót pridelených na predchádzajúci rok, Komisia v nariadení (ES) č. 649/2009 z 23. júla 2009, ktorým sa upravujú určité rybolovné kvóty na rok 2009 v súvislosti s medziročným riadením rybolovných kvót (Ú. v. EÚ L 192, s. 14), zmenila svoj prístup. Toto nariadenie je založené na nariadeniach č. 2371/2002 a č. 847/96, rovnako ako nariadenia prijaté v rokoch 2004 až 2008. V deviatom odôvodnení nariadenia č. 649/2009 však Komisia uznala, že je vhodné postupovať tak, aby sa z kvót odpočítalo celé množstvo odôvodnené prekročeniami kvót pridelených na rok 2008, a že odpočty, ktoré nebolo možné zohľadniť vo vzťahu k roku 2009, by sa mali odpočítať od kvót pridelených na rok 2010 a prípadne na ďalšie roky. Ďalej uviedla rozdiel medzi na jednej strane množstvom odpočtov odôvodnených prekročeniami, ku ktorým došlo v roku 2008, a na druhej strane množstvom kvót pridelených na rok 2009, a to v kolónke nazvanej „Zostatok“ uvedenej v tabuľke obsiahnutej v prílohe II tohto nariadenia.
11 Napokon v roku 2010 Komisia prijala napadnuté nariadenie, ktoré bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie 9. novembra 2010. Toto nariadenie je založené na článku 105 ods. 1 nariadenia č. 1224/2009.
12 Jeho odôvodnenia 5 a 8 znejú:
„(5) Nariadením… č. 649/2009 sa vykonali odpočty z kvót výlovu na rok 2009 z dôvodu prekročenia kvót v roku 2008… V prípade niektorých členských štátov boli však uplatniteľné odpočty vyššie ako ich príslušné kvóty na rok 2009 a preto sa nemohli vykonať v plnej miere v uvedenom roku. S cieľom zabezpečiť, aby sa aj v takýchto prípadoch odpočítala celková výška, zostávajúce množstvá by sa mali zohľadniť pri stanovovaní odpočtov z kvót na rok 2010.
…
(8) Odpočty, ktoré sa majú vykonať, sa však týkajú nadmerného výlovu v roku 2009 a nariadenie… č. 1224/2009 sa v tom čase ešte neuplatňovalo. V záujme právnej predvídateľnosti je preto vhodné vykonať odpočty, ktoré nie sú prísnejšie ako odpočty, ktoré by vyplývali z uplatňovania pravidiel platných v tom čase, t. j. pravidiel ustanovených v článku 5 ods. 2 nariadenia… č. 847/96, ktorým sa zavádzajú dodatočné podmienky pre riadenie celkových prípustných úlovkov (TAC) a kvót…“
13 Článok 1 ods. 1 napadnutého nariadenia stanovuje:
„Kvóty výlovu stanovené v nariadeniach (ES) č. 1226/2009, (ES) č. 1287/2009, (ES) č. 1359/2008 a (EÚ) č. 53/2010 sa znižujú, ako sa uvádza v prílohe.“
14 Príloha napadnutého nariadenia obsahuje kolónku „Odpočty zostávajúce z r. 2009 (n. 649/09)“, kde sú prebraté určité množstvá uvedené v kolónke prílohy II nariadenia č. 649/2009, nazvanej „Zostatok“.
15 Ďalej podľa vzoru nariadenia č. 649/2009 aj príloha napadnutého nariadenia obsahuje kolónku „Výsledný zostatok“, ktorá uvádza odpočty, ktoré Komisia nemohla vykonať z dôvodu, že výška odpočtov presahovala množstvo kvót pridelených na rok 2010.
Konanie a návrhy účastníkov konania
16 Španielske kráľovstvo návrhom zapísaným do registra kancelárie Všeobecného súdu 2. februára 2010 podalo na základe článku 263 ZFEÚ žalobu o neplatnosť proti napadnutému nariadeniu.
17 Na základe správy sudcu spravodajcu Všeobecný súd (tretia komora) rozhodol o otvorení ústnej časti konania a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania v zmysle článku 64 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu vyzval Komisiu, aby odpovedala na otázky. Komisia tejto žiadosti vyhovela v stanovenej lehote.
18 Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté počas pojednávania 23. apríla 2012.
19 Španielske kráľovstvo navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté nariadenie,
– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
20 Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu ako nedôvodnú,
– zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.
Právny stav
21 Napadnutým nariadením Komisia pristúpila k zníženiu určitých rybolovných kvót pre členské štáty na rok 2010. Toto nariadenie založila na článku 105 nariadenia č. 1224/2009, ktoré je uplatniteľné od 1. januára 2010. Toto ustanovenie určuje, že keď Komisia stanoví, že členský štát prekročil rybolovné kvóty, ktoré mu boli pridelené na daný rok, Komisia vykoná odpočet od budúcich rybolovných kvót tohto členského štátu. Umožňuje jej teda vykonať odpočet nielen od kvót pridelených na rok nasledujúci po prekročení, ale aj z kvót pridelených na neskoršie roky. Preto môže Komisia v nariadení vykonávajúcom odpočty z kvót pridelených na daný rok vykonať odpočty nielen z dôvodu prekročení kvót, ku ktorým došlo v predchádzajúcom roku, ale aj z dôvodu prekročení kvót za skoršie roky, pokiaľ na základe týchto prekročení ešte nedošlo k zodpovedajúcim odpočtom.
22 Žaloba o neplatnosť podaná Španielskym kráľovstvom je založená na štyroch žalobných dôvodoch. Prvým žalobným dôvodom žalobca tvrdí, že článok 105 nariadenia č. 1224/2009, na ktorom Komisia založila napadnuté nariadenie, nie je uplatniteľný ratione temporis. Druhým a tretím žalobným dôvodom Španielske kráľovstvo Komisii vytýka, že porušila zásadu zákonnosti trestov, zásadu právnej istoty a zásadu zákazu retroaktivity menej priaznivých represívnych ustanovení tým, že vykonala odpočty z kvót na rok 2010 nielen z dôvodu prekročení kvót na rok 2009, ale aj na rok 2008, hoci právna úprava, ktorá predchádzala článku 105 nariadenia č. 1224/2009, by umožnila vykonať odpočty, len pokiaľ ide o prekročenia kvót na rok 2009. Štvrtým žalobným dôvodom Španielske kráľovstvo uvádza, že Komisii nemožno umožniť vybrať si uplatniteľnú právnu úpravu v závislosti od okamihu, keď sa rozhodne začať preskúmavať určité správanie.
O prvom žalobnom dôvode založenom na neuplatniteľnosti článku 105 nariadenia č. 1224/2009 ratione temporis
23 Španielske kráľovstvo vytýka Komisii, že napadnuté nariadenie založila na článku 105 nariadenia č. 1224/2009. Napadnuté nariadenie vykonáva odpočty z určitých kvót z dôvodu prekročení kvót, ku ktorým došlo pred rokom 2010. Preto nemôže byť založené na článku 105 nariadenia č. 1224/2009, ktorý je uplatniteľný od 1. januára 2010.
24 V tomto kontexte treba na úvod poukázať na to, že nariadenie č. 1224/2009 neobsahuje osobitné pravidlá, pokiaľ ide o časovú pôsobnosť jeho článku 105.
25 Treba teda použiť všeobecné pravidlá uplatňovania noriem v čase, pri ktorých sa rozlišuje medzi procesnoprávnymi normami a hmotnoprávnymi normami [rozsudky Súdneho dvora z 12. novembra 1981, Meridionale Industria Salumi a i., 212/80 až 217/80, Zb. s. 2735, bod 9; zo 6. júla 1993, CT Control (Rotterdam) a JCT Benelux/Komisia, C‑121/91 a C‑122/91, Zb. s. I‑3873, bod 22, a z 9. marca 2006, Beemsterboer Coldstore Services, C‑293/04, Zb. s. I‑2263, body 19 až 21]. Článok 105 nariadenia č. 1224/2009 upravuje režim odpočtov z kvót, a teda je hmotnoprávnou normou.
26 Pokiaľ ide o hmotnoprávne normy, z ustálenej judikatúry vyplýva, že v zásade sa majú vykladať tak, že sa vzťahujú len na situácie, ku ktorým došlo po nadobudnutí ich účinnosti, a to s cieľom dodržiavať zásady právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery. Pokiaľ však zo znenia, účelu alebo štruktúry hmotnoprávnych noriem jasne vyplýva, že sa vzťahujú aj na situácie, ku ktorým došlo pred nadobudnutím ich účinnosti, môžu sa uplatniť aj na situácie, ku ktorým došlo pred nadobudnutím ich účinnosti (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 15. júla 1993, GruSa Fleisch, C‑34/92, Zb. s. I‑4147, bod 22, a Beemsterboer Coldstore Services, už citovaný v bode 25 vyššie, bod 21).
27 Treba teda skúmať, či zo štruktúry nariadenia č. 1224/2009 a cieľov, ktoré sleduje, vyplýva, že jeho článok má slúžiť ako právny základ napadnutého nariadenia, hoci toto napadnuté nariadenie vykonáva odpočty z určitých kvót pridelených na rok 2010 z dôvodu prekročení, ku ktorým došlo pred uplatniteľnosťou tohto článku v čase, čiže pred 1. januárom 2010.
28 V tomto kontexte je najprv vhodné uviesť, že na základe uplatniteľnej právnej úpravy Komisia do 15. januára 2010 nemala možnosť vykonať odpočty z kvót pridelených na rok 2010.
29 Na jednej strane kvóty priznané na rok 2010 boli pridelené nariadením Rady (EÚ) č. 53/2010 zo 14. januára 2010, ktorým sa na rok 2010 stanovujú rybolovné možnosti pre určité populácie rýb a skupiny populácií rýb uplatniteľné vo vodách EÚ a pre plavidlá EÚ vo vodách, v ktorých sa vyžaduje obmedzovanie výlovu, a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1359/2008, (ES) č. 754/2009, (ES) č. 1226/2009 a (ES) č. 1287/2009 (Ú. v. EÚ L 21, s. 1).
30 Na druhej strane Komisia mala k dispozícii všetky údaje týkajúce sa rybolovu, ku ktorému došlo v roku 2009, až od 15. januára 2010. Z článku 33 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1224/2009 totiž vyplýva, že členské štáty boli povinné oznámiť údaje, ktoré sa týkali rybolovu počas decembra 2009, najneskôr do 15. januára 2010.
31 Ďalej treba konštatovať, že Komisia v roku 2010 už nemohla založiť napadnuté nariadenie na právnych základoch upravených právnou úpravou predchádzajúcou článku 105 nariadenia č. 1224/2009, čiže na článku 23 ods. 4 nariadenia č. 2371/2002 a článku 5 nariadenia č. 847/96. Uvedené ustanovenia už totiž na základe článku 121 ods. 2 písm. b) a článku 121 ods. 1 nariadenia č. 1224/2009 neboli od 1. januára 2010 účinné.
32 Jediným právnym základom, na ktorom mohla Komisia založiť napadnuté nariadenie, bol teda článok 105 nariadenia č. 1224/2009. Dôsledkom takého výkladu tohto článku, podľa ktorého by sa tento článok nevzťahoval na prekročenia kvót, ku ktorým došlo pred 1. januárom 2010, by bolo, že tieto prekročenia by nemohli viesť k odpočtom, čiže by zostali bez následkov. Takýto výsledok by však bol zjavne v rozpore s účelmi nariadenia č. 1224/2009, najmä s cieľom zabezpečiť plné dodržiavanie obmedzení rybolovných možností uvedeným v jeho odôvodnení 43.
33 Komisia sa teda tým, že napadnuté nariadenie založila na článku 105 nariadenia č. 1224/2009, nedopustila nesprávneho právneho posúdenia.
34 Tento záver nemožno spochybniť tvrdením Španielskeho kráľovstva, podľa ktorého by uplatnenie článku 105 nariadenia č. 1224/2009 na situácie, ku ktorým došlo pred nadobudnutím jeho účinnosti, mohlo viesť k výsledkom odporujúcim zásade právnej istoty. Ako totiž vyplýva z predchádzajúcich poznámok, Komisia je povinná vyhovieť jasným pokynom zákonodarcu Únie a uplatňovať článok 105 nariadenia č. 1224/2009 od 1. januára 2010. Za predpokladu, že by sa uplatňovanie tohto článku na situácie, ku ktorým došlo pred nadobudnutím jeho platnosti alebo jeho uplatniteľnosťou v čase, ukázalo problematické z hľadiska zásady právnej istoty, by ho Komisia musela vykladať reštriktívne, aby zabezpečila dodržiavanie tejto zásady primárneho práva.
35 Prvý žalobný dôvod založený na neuplatniteľnosti článku 105 nariadenia č. 1224/2009 ratione temporis sa teda musí zamietnuť.
O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady právnej istoty a zásady zákonnosti trestov
36 Druhým žalobným dôvodom Španielske kráľovstvo vytýka Komisii, že porušila zásadu právnej istoty a zásadu zákonnosti trestov.
O zásade právnej istoty
37 Španielske kráľovstvo vytýka Komisii, že porušila zásadu právnej istoty tým, že napadnuté nariadenie založila na článku 105 nariadenia č. 1224/2009 a uplatnila tak menej priaznivú novú právnu úpravu na situáciu, ku ktorej došlo v rámci režimu skoršej právnej úpravy.
38 Nekritizuje teda retroaktívne uplatňovanie vo vlastnom zmysle tohto pojmu, čiže skutočnosť, že by právna norma stanovovala, že bude spôsobovať právne účinky ešte pred dátumom nadobudnutia svojej účinnosti.
39 Ako však správne uvádza Španielske kráľovstvo, uplatňovanie novej právnej úpravy na skutkovú situáciu, ktorá nastala predtým, než nadobudla účinnosť, v čase pôsobnosti skoršej právnej úpravy, tiež môže nastoliť problémy vo vzťahu k zásade právnej istoty. V takom prípade sa totiž právne následky relevantné pre prítomnosť alebo budúcnosť viažu na uplynulú udalosť, ktorú ako takú už nemožno zmeniť. Z tohto dôvodu zásada právnej istoty bráni uplatňovaniu novej prísnejšej právnej úpravy na situáciu, ktorá nastala v rámci režimu skoršej priaznivejšej právnej úpravy, pokiaľ sa dotknutá osoba môže odvolávať na legitímnu dôveru v súvislosti so skoršou právnou úpravou (pozri v tomto zmysle rozsudok Beemsterboer Coldstore Services, už citovaný v bode 25 vyššie, bod 24).
40 Pokiaľ ide o napadnuté nariadenie, ktoré vykonáva odpočty z určitých kvót pridelených na rok 2010 z dôvodu prekročení, ku ktorým došlo v predchádzajúcich rokoch, je vhodné uviesť, že Komisia tým, že ho založila na článku 105 nariadenia č. 1224/2009 účinnom od 1. januára 2010, uplatnila novú právnu úpravu na skutkovú situáciu, ktorá nastala v rámci režimu skoršej právnej úpravy.
41 Je teda vhodné skúmať, či Komisia podriadila tieto prekročenia menej priaznivému režimu, než bol režim, ktorý upravovala právna úprava účinná v čase, keď k nim došlo.
42 V tejto súvislosti je v prvom rade vhodné konštatovať, že koeficienty na výpočet odpočtov upravené článkom 105 ods. 2 nariadenia č. 1224/2009 sú menej priaznivé ako koeficienty upravené článkom 5 nariadenia č. 847/96. Ako však vyplýva z odôvodnenia 8 napadnutého nariadenia, Komisia neuplatnila tieto menej priaznivé koeficienty. Z tohto hľadiska teda pristúpila k takému výkladu článku 105 nariadenia č. 1224/2009, ktorý sleduje zabezpečenie dodržania zásady právnej istoty (pozri bod 34 vyššie).
43 V druhom rade je vhodné skúmať výhradu Španielskeho kráľovstva, podľa ktorej Komisia v napadnutom nariadení vykonala odpočty z predmetných kvót nielen z dôvodu prekročení kvót, ku ktorým došlo počas predchádzajúceho roka, ale aj z dôvodu prekročení kvót, ku ktorým došlo počas ešte skoršieho roka, hoci na základe právnej úpravy predchádzajúcej článku 105 nariadenia č. 1224/2009, ktorá umožňovala vykonať odpočty len z dôvodu prekročení, ku ktorým došlo v predchádzajúcom roku, by to nebolo možné.
44 V tejto súvislosti je vhodné pripomenúť, že posledným ustanovením, ktoré nadobudlo účinnosť pred článkom 105 nariadenia č. 1224/2009, bol článok 23 ods. 4 nariadenia č. 2371/2002.
45 Podľa znenia uvedeného ustanovenia však „Komisia zníži budúce príležitosti na rybolov“. Toto ustanovenie teda umožňuje Komisii v prípade, že zistí prekročenie kvót na daný rok, vykonať odpočty nielen z kvót pridelených na nasledujúci rok, ale aj z kvót na neskoršie roky, pokiaľ všetky odpočty odôvodnené prekročeniami kvót za daný rok nemohli byť zohľadnené v rámci odpočtov z kvót pridelených na nasledujúci rok.
46 Tento výklad článku 23 ods. 4 nariadenia č. 2371/2002 potvrdzujú aj úvahy teleologickej povahy. Ako vyplýva z odôvodnení 3 a 4 tohto nariadenia, jeho cieľom je najmä zachovať a spravovať živé vodné zdroje, ako aj ich trvalo udržateľné využívanie. V súlade s týmto cieľom je však len taký prístup, ktorý umožňuje vykonať všetky odpočty odôvodnené prekročeniami, ku ktorým došlo v priebehu skorších rokov.
47 Okrem toho len takýto výklad článku 23 ods. 4 nariadenia č. 2371/2002 umožňuje dodržiavať zásadu zákazu diskriminácie. Ak by sa odpočet mohol vykonávať len z kvót pridelených na rok nasledujúci po prekročeniach, členským štátom, ktoré dodržiavajú svoje kvóty, by hrozilo, že budú diskriminované v porovnaní s členskými štátmi, ktoré ich významným spôsobom prekračujú. Za predpokladu, že by prekročenia kvót pridelených na daný rok odôvodňovali odpočty, ktorých výška presahuje výšku kvót pridelených na nasledujúci rok, by totiž platilo, že čím je nadmerný rybolov rozsiahlejší, tým je väčšia výhoda spôsobená prekročením. Nie je však prípustné, aby členský štát požíval výhody z konania, ktoré je nielen v rozpore s cieľmi zachovania a správy živých vodných zdrojov a trvalo udržateľného využívania týchto zdrojov, ale predstavuje aj nekalé konanie voči členským štátom, ktoré dodržiavajú svoje kvóty.
48 V tomto kontexte Španielske kráľovstvo namieta, že ustanovením upravujúcim odpočty až do uplatniteľnosti nariadenia č. 1224/2009 od 1. januára 2010 nebol článok 23 ods. 4 nariadenia č. 2371/2002, ale článok 5 nariadenia č. 847/96 a že tento článok umožňuje vykonávať odpočty len z kvót pridelených „v nasledujúcom roku“. Na základe tohto ustanovenia Komisia nemohla vykonať odpočty z kvót pridelených na neskorší rok ako na ten, čo nasledoval bezprostredne po predmetných prekročeniach.
49 Dokonca aj za predpokladu, že článok 5 nariadenia č. 847/96 sa má vykladať týmto spôsobom, ktorý by nijako nebol v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania (pozri bod 47 vyššie), a teda že existuje konflikt medzi týmto článkom a článkom 23 ods. 4 nariadenia č. 2371/2002, by malo prednosť riešenie uvedené v článku 23 ods. 4 nariadenia č. 2371/2002 a nie riešenie uvedené v článku 5 nariadenia č. 847/96.
50 Je totiž vhodné pripomenúť chronologické poradie, v akom boli tieto ustanovenia prijaté. Najprv Rada prijala nariadenie č. 2847/93, ktorého článok 23 ods. 1 stanovuje, že pokiaľ členský štát prekročil svoju kvótu, Komisia musí vykonať odpočty z ročnej kvóty, ktorou disponuje tento členský štát. Následne Rada konkretizovala režim odpočtov z kvót v článku 5 nariadenia č. 847/96. Napokon Rada prijala nariadenie č. 2371/2002. Článok 23 ods. 4 nariadenia č. 2371/2002 je teda neskorším ustanovením ako článok 5 nariadenia č. 847/96.
51 Pokiaľ neexistuje osobitná norma upravujúca vzťah medzi článkom 23 ods. 4 nariadenia č. 2371/2002 a článkom 5 nariadenia č. 847/96, treba uplatňovať všeobecnú normu, podľa ktorej neskorší zákon má prednosť pred skorším zákonom. Preto pokiaľ by existoval konflikt medzi článkom 23 ods. 4 nariadenia č. 2371/2002 a článkom 5 nariadenia č. 847/96, platil by článok 23 ods. 4 nariadenia č. 2371/2002. Tento prístup je navyše v súlade s odôvodnením 19 nariadenia č. 2371/2002, podľa ktorého je cieľom tohto nariadenia prebrať a posilniť základné ustanovenia upravujúce kontrolu, inšpekciu a presadzovanie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybolovu obsiahnutých v nariadení č. 2847/93.
52 Na rozdiel od tvrdenia Španielskeho kráľovstva odôvodnenie 19 nariadenia č. 2371/2002, podľa ktorého nariadenie č. 2847/93 musí zostať v účinnosti, až kým nebudú prijaté všetky potrebné vykonávacie pravidlá, uvedený záver nespochybňuje. Španielske kráľovstvo z uvedeného odôvodnenia vyvodzuje, že vzhľadom na neexistenciu vykonávacích pravidiel nebol článok 23 ods. 4 nariadenia č. 2371/2002 uplatniteľný.
53 Ani za predpokladu, že sa toto odôvodnenie vzťahuje nielen na ustanovenia nariadenia č. 2847/93, ale aj na ustanovenia nariadenia č. 847/96, z tohto nemožno vyvodiť, že sa článok 23 ods. 4 nariadenia č. 2371/2002 nemohol začať uplatňovať od okamihu nadobudnutia svojej účinnosti. Toto odôvodnenie sa totiž týka len situácií, v ktorých je v prípade, že ustanovenia nariadenia č. 2371/2002 nie sú dostatočne konkrétne, vhodné pokračovať v uplatňovaní ustanovení skoršej právnej úpravy, a to až do prijatia potrebných vykonávacích pravidiel. Cieľom tohto ustanovenia je teda zabrániť právnemu vákuu.
54 Pokiaľ však ide o článok 23 ods. 4 nariadenia č. 2371/2002, riziko takéhoto právneho vákua neexistuje.
55 Keďže z tohto ustanovenia vyplýva, že prekročenia kvót v priebehu daného roka môžu odôvodniť odpočty z kvót nielen na nasledujúci rok, ale aj na neskoršie roky, uvedené ustanovenie je dostatočne konkrétne. Nebolo teda potrebné prijať v tejto súvislosti vykonávacie pravidlá.
56 Pokiaľ ide o koeficienty týkajúce sa výpočtu odpočtov, je síce pravda, že článok 23 ods. 4 nariadenia č. 2371/2002 ich neupravuje. Ani v tejto súvislosti však nebolo potrebné prijať vykonávacie pravidlá. Keďže totiž článok 23 ods. 4 nariadenia č. 2371/2002 neupravuje nové normy týkajúce sa výpočtu odpočtov, toto ustanovenie nespochybnilo osobitné normy o koeficientoch upravené v článku 5 nariadenia č. 847/96. Z tohto hľadiska teda článok 23 ods. 4 nezrušil článok 5 nariadenia č. 847/96. Článok 23 ods. 4 nariadenia č. 2371/2002 v spojení s osobitnými normami o koeficientoch upravenými v článku 5 nariadenia č. 847/96 tak bol dostatočne konkrétny na to, aby sa mohol uplatňovať bez predchádzajúceho prijatia vykonávacích pravidiel.
57 Tento prístup k výkladu vzťahu medzi týmito dvoma ustanoveniami podopiera aj článok 121 nariadenia č. 1224/2009, z ktorého vyplýva, že článok 5 nariadenia č. 847/96 bol zrušený až v okamihu, od ktorého bol uplatniteľný článok 105 nariadenia č. 1224/2009, ktorý obsahuje nový režim koeficientov.
58 Námietku vychádzajúcu z odôvodnenia 19 nariadenia č. 2371/2002 teda treba zamietnuť. Ďalej z predchádzajúcich zistení vyplýva, že pokiaľ ide o časové obmedzenia odpočtov, článok 5 nariadenia č. 847/96 na rozdiel od tvrdení Španielskeho kráľovstva nemožno považovať za osobitný predpis vo vzťahu k článku 23 ods. 4 nariadenia č. 2371/2002.
59 Napokon treba skúmať tvrdenie Španielskeho kráľovstva, podľa ktorého možno z existencie nariadenia Rady (ES) č. 338/2008 zo 14. apríla 2008 o upravení kvót výlovu tresky škvrnitej v Baltskom mori (podoblasti 25 – 32, vody ES), ktoré sa majú prideliť Poľsku od roku 2008 do roku 2011 (Ú. v. EÚ L 107, s. 1), a nariadenia Komisie (ES) č. 635/2008 z 3. júla 2008, ktorým sa upravujú kvóty výlovu tresky škvrnitej pridelené Poľsku v Baltskom mori (podoblasti 25 – 32, vody ES) od roku 2008 do roku 2011 podľa nariadenia Rady (ES) č. 338/2008 (Ú. v. EÚ L 176, s. 8), vyvodiť, že na základe právnej úpravy uplatniteľnej pred nadobudnutím účinnosti nariadenia č. 1224/2009 Komisia nemala právo vykonať odpočty z kvót pridelených na neskorší rok ako na rok nasledujúci po prekročení.
60 Ako vyplýva z odôvodnenia 3 nariadenia č. 338/2008, toto nariadenie sa týka situácie, v ktorej Komisia v júli 2007 zistila, že množstvo tresky škvrnitej, ktoré vylovili plavidlá plaviace sa pod vlajkou Poľska, bolo už trikrát vyššie ako množstvo, ktoré Poľsko pôvodne nahlásilo, a že šlo o veľmi významné prekročenie kvóty pridelenej tomuto členskému štátu. Ďalej z odôvodnení 9 a 10 tohto nariadenia vyplýva, že v tejto situácii Rada rozhodla odchýliť sa od normy upravenej v článku 5 nariadenia č. 847/96 a umožniť odpočet z kvót počas obdobia štyroch rokov.
61 Na rozdiel od tvrdení Španielskeho kráľovstva však nemožno z uvedených odôvodnení vyvodiť, že právna úprava predchádzajúca článku 105 nariadenia č. 1224/2009 neumožňovala vykonávať odpočty z kvót týkajúcich sa neskoršieho roku, než je rok nasledujúci po prekročení. Treba najmä zdôrazniť, že takéto chápanie odporuje odôvodneniu 10 nariadenia č. 338/2008, podľa ktorého bola odchýlka potrebná na zníženie sociálno‑ekonomického dosahu odpočtov „hlavne počas prvého roka“. Ako jasne vyplýva z tohto odôvodnenia, zákonodarca Únie usúdil, že na základe právnej úpravy predchádzajúcej článku 105 nariadenia č. 1224/2009 prekročenie kvót počas daného roka mohlo viesť k odpočtom z kvót pridelených nielen na nasledujúci rok, ale aj na neskoršie roky. Odchýlka zavedená nariadením č. 338/2008 sa teda netýka tohto aspektu.
62 Odchýlka spomenutá v uvedených odôvodneniach 9 a 10 sa teda týka inej okolnosti. Ako vyplýva z odôvodnenia 10 nariadenia č. 338/2008, Rada chcela zabrániť tomu, aby odpočty mali sociálno‑ekonomický dosah, ktorý považovala za prehnaný. Odchýlka sa teda týka maximálnej výšky odpočtov, ktoré je vhodné vykonať za rok. Z tohto hľadiska toto nariadenie upravuje rozvrhnutie odpočtov na viacero rokov.
63 Námietku vychádzajúcu z existencie nariadenia č. 338/2008 teda treba zamietnuť.
64 Na záver treba konštatovať, že Komisia mala už na základe právnej úpravy predchádzajúcej článku 105 nariadenia č. 1224/2009 právo vykonať odpočty z kvót pridelených na daný rok nielen z dôvodu prekročení kvót v predchádzajúcom roku, ale aj z dôvodu prekročení týkajúcich sa ešte skorších rokov.
65 Preto treba výhradu založenú na porušení zásady právnej istoty zamietnuť, a to bez nutnosti skúmať, či Komisia v napadnutom nariadení vykonala odpočty nielen z dôvodu prekročení kvót pridelených na predchádzajúci rok, ale aj z dôvodu prekročení kvót pridelených na rok, ktorý mu predchádzal.
O zásade zákonnosti trestov
66 Pokiaľ ide o zásadu zákonnosti trestov, je vhodné pripomenúť, že táto zásada si vyžaduje, aby akákoľvek sankcia, ak aj nemá represívnu povahu, spočívala na jasnom a jednoznačnom právnom základe (rozsudky Súdneho dvora z 25. septembra 1984, Könecke, 117/83, Zb. s. 3291, bod 11, a z 11. júla 2002, Käserei Champignon Hofmeister, C‑210/00, Zb. s. I‑6453, bod 52).
67 V tomto kontexte je vhodné najprv konštatovať, že článok 105 nariadenia č. 1224/2009 predstavuje jasný a jednoznačný právny základ, ktorý Komisii umožňuje vykonať odpočty z kvót pridelených na daný rok z dôvodu prekročení kvót, ku ktorým došlo nielen počas predchádzajúceho roka, ale aj v priebehu skorších rokov.
68 Keďže však zásada právnej istoty v zásade bráni tomu, aby Komisia uplatnila menej priaznivú novú právnu úpravu na situáciu, ku ktorej došlo v rámci režimu priaznivejšej skoršej právnej úpravy, je vhodné skúmať tiež otázku, či zásada zákonnosti trestov umožňuje Komisii vykonať takéto odpočty na základe právnej úpravy skoršej ako článok 105 nariadenia č. 1224/2009.
69 V tomto kontexte treba najprv skúmať, či sa zásada zákonnosti trestov vzťahuje na také odpočty, aké boli upravené článkom 23 ods. 4 nariadenia č. 2371/2002 a článkom 5 nariadenia č. 847/96. Treba teda analyzovať otázku, či sú tieto odpočty represívnymi opatreniami v zmysle uvedenej zásady.
70 Na úvod je vhodné pripomenúť, že cieľom režimu rybolovných kvót je zabezpečiť zachovanie a trvalo udržateľné využívanie živých vodných zdrojov. Odpočty z kvót sledujú zabezpečenie dodržiavania kvót, a teda rovnaký cieľ. Ako však správne uznáva Španielske kráľovstvo, samotná skutočnosť, že odpočty majú takýto cieľ, neumožňuje vylúčiť, že ide o sankcie v zmysle vyššie uvedenej zásady, pretože aj represívne opatrenia môžu sledovať tieto ciele.
71 Je však vhodné pripomenúť, že opatrenie, ktoré sa obmedzuje na stanovenie kompenzácie za spôsobenú škodu, a teda ktoré sa obmedzuje na obnovenie status quo ante, nepredstavuje represívne opatrenie v zmysle zásady zákonnosti trestov (pozri analogicky rozsudky Súdneho dvora zo 14. decembra 2000, Emsland‑Stärke, C‑110/99, Zb. s. I‑11569, bod 56, a z 21. februára 2006, Halifax a i., C‑255/02, Zb. s. I‑1609, bod 93). Preto treba skúmať, či sa odpočty upravené článkom 23 ods. 4 nariadenia č. 2371/2002 a článkom 5 nariadenia č. 847/96 obmedzujú na kompenzáciu škody spôsobenej prekročením kvót, alebo či obsahujú prvky idúce nad rámec tohto cieľa.
72 Článok 23 ods. 4 nariadenia č. 2371/2002 a článok 5 ods. 1 nariadenia č. 847/96 sa obmedzujú na úpravu odpočtov spočívajúcich v jednoduchej kompenzácii prekročenia kvót, a teda neupravujú sankciu, čiže opatrenie presahujúce túto kompenzáciu.
73 V tomto kontexte Španielske kráľovstvo predkladá tvrdenie, že odpočty nie sú opatreniami priamo spojenými so zachovaním a trvalo udržateľným využívaním živých vodných zdrojov, pretože Komisia vykonáva odpočty, aj ak sa preukáže, že na úrovni Únie nebola prekročená celková prípustná hodnota výlovu tejto populácie. Preto ide o opatrenie sankcionujúce správanie členského štátu, čiže o represívne opatrenie.
74 Toto tvrdenie nie je presvedčivé. Na úvod je vhodné pripomenúť, že súčasťou režimu rybolovných kvót je systém decentralizovanej kontroly, v rámci ktorého prináleží členským štátom dozerať na to, aby kvóty, ktoré im boli pridelené, neboli prekročené. Prístup, podľa ktorého by sa odpočty z kvót členských štátov vykonávali len za dvojitého predpokladu, a to po prvé, že členský štát prekročil svoje kvóty, a po druhé, že na úrovni Únie boli prekročené celkové prípustné hodnoty, by mohol spochybniť samotnú účinnosť režimu kvót. Takýto prístup by totiž členským štátom umožnil odôvodniť prekročenie svojich kvót tak, že by sa a posteriori odvolávali na skutočnosť, že neboli prekročené celkové prípustné hodnoty výlovu na úrovni Únie. Takýto prístup by mohol nabádať členské štáty k tomu, aby nevykonávali prísne kontroly kvót, ktoré im boli pridelené, pretože prekročenie by mohlo prípadne ostať bez následku. To by zvýšilo riziko, že následne by boli prekročené aj celkové prípustné hodnoty výlovu na úrovni Únie. Ďalej je vhodné pripomenúť, že prekročenie svojich kvót dáva členskému štátu neodôvodnenú výhodu. Odpočty majú teda aj kompenzačný účinok vo vzťahu k členskému štátu, ktorý svoje kvóty dodržal. V tomto kontexte je vhodné pripomenúť, že členské štáty majú možnosť prekročiť kvótu, ak si dohodnú výmenu kvót s iným členským štátom pred vyčerpaním kvóty pre príslušnú populáciu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 20. marca 1990, Komisia/Francúzsko, C‑62/89, Zb. s. I‑925, bod 20). Španielske kráľovstvo si teda mohlo dohodnúť takúto výmenu, čo by mu umožnilo prekročiť pôvodnú kvótu bez zvýšenia rizika, že bude prekročená celková prípustná hodnota výlovu na úrovni Únie, a bez toho, aby si prisvojilo neodôvodnenú výhodu vo vzťahu k členským štátom, ktoré svoje kvóty dodržali.
75 Absencia zohľadnenia celkového počtu výlovov na úrovni Únie je teda prvok vyplývajúci z povahy a štruktúry režimu, ktorý jednak prideľuje individuálne kvóty pre každý členský štát, a jednak upravuje decentralizovaný systém kontroly. Na rozdiel od tvrdenia Španielskeho kráľovstva z nej nemožno vyvodiť, že odpočty nemajú priamu súvislosť so zachovaním a trvalo udržateľným využívaním živých vodných zdrojov. Z toho vyplýva, že bez ohľadu na skutočnosť, že Komisia vykonáva odpočty z kvót bez zohľadnenia otázky, či boli na úrovni Únie prekročené celkové prípustné hodnoty, predstavujú tieto odpočty kompenzačné opatrenie a nie sankciu.
76 Pokiaľ ide o článok 23 ods. 4 nariadenia č. 2371/2002 a článok 5 ods. 2 nariadenia č. 847/96, je síce pravda, že upravujú koeficienty násobenia na výpočet odpočtov. Tieto koeficienty násobenia však nemožno považovať za sankcie idúce nad rámec cieľa kompenzácie. Ako Komisia správne uznala, cieľom týchto koeficientov je zaručiť úplnú náhradu škody spôsobenej prekročením kvót. Nadmerný rybolov má totiž negatívny vplyv na reprodukčnú kapacitu dotknutej populácie, môže spomaliť jej obnovu a spôsobiť jej úbytok.
77 Na rozdiel od tvrdení Španielskeho kráľovstva túto úvahu nemôže spochybniť skutočnosť, že koeficienty sa uplatňujú na prekročenia kvót týkajúcich sa populácií, na ktoré sa nevzťahujú opatrenia smerujúce k obnove populácie. Je totiž vhodné pripomenúť, že plány na obnovu populácie sa týkajú populácií, ktoré sa ocitli pod istými biologickými limitmi a ich účelom je umožniť týmto populáciám znovu dosiahnuť tieto limity. Naproti tomu odpočty z kvót sledujú cieľ zachovania a trvalo udržateľného využívania živých vodných zdrojov. Sledujú teda zabezpečenie toho, aby populácie ostali v rámci istých biologických limitov. Z toho vyplýva, že prekročenie kvót môže samo osebe odôvodniť odpočty smerujúce k úplnej náhrade škody spôsobenej prekročením kvót.
78 Preto odpočty upravené článkom 23 ods. 4 nariadenia č. 2371/2002 a článkom 5 nariadenia č. 847/96 nepredstavujú sankcie, a teda sa na ne nevzťahuje zásada zákonnosti trestov.
79 Na rozdiel od tvrdení Španielske kráľovstvo nie je tento záver spochybnený ôsmym odôvodnením nariadenia č. 847/96. Toto odôvodnenie síce spomína účel odpočtov, a to „penalizovať“ prekročenia kvót. Nemožno však z neho vyvodiť, že zákonodarca Únie zamýšľal, že tu pôjde o represívne sankcie. Takémuto chápaniu tohto odôvodnenia protirečí najmä odôvodnenie 43 nariadenia č. 1224/2009. Hoci totiž toto neskoršie nariadenie upravuje prísnejší režim koeficientov než režim upravený v článku 5 nariadenia č. 847/96, z jeho odôvodnenia 43 vyplýva, že cieľom odpočtov je nahradiť škody spôsobené na dotknutých vodných zdrojoch a iným členským štátom a obnoviť situáciu, aká bola predtým. V každom prípade povaha odpočtov z kvót nemôže závisieť od obsahu ôsmeho odôvodnenia nariadenia č. 847/96, ale musí byť posúdená na základe objektívnych kritérií spomenutých v bodoch 71 až 78 vyššie.
80 Ďalej dokonca aj za predpokladu, že by sa na odpočty upravené článkom 23 ods. 4 nariadenia č. 2371/2002 a článkom 5 nariadenia č. 847/96 vzťahovala zásada zákonnosti trestov, by bolo potrebné konštatovať, že táto zásada nebráni tomu, aby sa Komisia oprela o tieto ustanovenia s cieľom uložiť odpočty z kvót pridelených na daný rok z dôvodu prekročení kvót, ku ktorým došlo nielen počas predchádzajúceho roka, ale aj počas skorších rokov.
81 Článok 23 ods. 4 nariadenia č. 2371/2002 a článok 5 nariadenia č. 847/96 totiž nielenže predstavujú právny základ pre takéto odpočty, ale tieto sú aj dostatočne jasné a presné. Ako totiž bolo vysvetlené v bodoch 43 až 64 vyššie, tieto články ponímané vo vzájomnej súvislosti umožňujú pochopiť, že najneskôr od nadobudnutia účinnosti článku 23 ods. 4 nariadenia č. 2371/2002 mala Komisia v prípade prekročenia kvót na daný rok právo vykonať odpočty nielen z kvót pridelených na nasledujúci rok, ale aj z kvót pridelených na neskoršie roky. Vzhľadom na znenie článku 23 ods. 4 nariadenia č. 2371/2002 a na skutočnosť, že len takýto výklad sa mohol považovať za zodpovedajúci zásade zákazu diskriminácie a cieľom, ktoré toto nariadenie sleduje, sa Španielske kráľovstvo z tohto hľadiska nemohlo odvolávať na existenciu rozumných pochybností.
82 Toto konštatovanie nie je spochybnené skutočnosťou, že v období od roku 2004 do roku 2008 sa Komisia obmedzila na ukladanie odpočtov z kvót pridelených na rok nasledujúci po prekročení (pozri bod 9 vyššie). Jasná a jednoznačná povaha právneho základu sa totiž musí posúdiť uplatnením objektívnych kritérií, a teda nezávisí od výkladu Komisie.
83 Preto treba výhradu založenú na porušení zásady zákonnosti trestov zamietnuť ako nedôvodnú.
84 Druhý žalobný dôvod teda treba zamietnuť ako celok.
O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady zákazu retroaktivity menej priaznivých represívnych ustanovení
85 Španielske kráľovstvo tretím žalobným dôvodom vytýka Komisii, že porušila zásadu zákazu retroaktivity menej priaznivých represívnych ustanovení tým, že uplatnila prísnejší režim článku 105 nariadenia č. 1224/2009 na situáciu, ku ktorej došlo v rámci režimu skoršej právnej úpravy.
86 Tento žalobný dôvod je tiež potrebné zamietnuť. V prvom rade z bodov 70 až 79 vyššie vyplýva, že odpočty z kvót nemajú represívnu povahu. V druhom rade je vhodné pripomenúť, že ako bolo vysvetlené v bodoch 37 až 65 vyššie, Komisia neuplatnila prísnejší režim, než bol režim, ktorý upravovala právna úprava skoršia ako článok 105 nariadenia č. 1224/2009.
O štvrtom žalobnom dôvode založenom na nemožnosti nechať na Komisii výber uplatniteľnej právnej úpravy
87 Štvrtým žalobným dôvodom Španielske kráľovstvo v podstate tvrdí, že nie je možné povoliť Komisii, aby si zvolila ustanovenie, na ktorom založí právny akt ako napadnuté nariadenie. Aby sa takáto voľba vylúčila, bolo by vhodné neuplatniť článok 105 nariadenia č. 1224/2009 na prekročenia kvót, ku ktorým došlo pred 1. januárom 2010.
88 Tento žalobný dôvod nie je dôvodný.
89 Ako bolo vysvetlené v bodoch 27 až 33 vyššie, Komisia nemala možnosť voľby, pokiaľ ide o právny základ, ktorý mal umožniť prijatie napadnutého nariadenia. Článok 105 nariadenia č. 1224/2009 bol totiž jediným ustanovením, na ktorom mohla založiť nariadenie vykonávajúce odpočty z kvót na rok 2010.
90 V tomto kontexte je tiež vhodné pripomenúť, že Komisia na rozdiel od toho, čo tvrdí, nemá možnosť voľby, pokiaľ ide o vhodnosť uplatnenia alebo neuplatnenia článku 105 nariadenia č. 1224/2009. V zásade je povinná uplatňovať normy upravené týmto článkom. K reštriktívnemu výkladu tohto ustanovenia musí pristúpiť len vtedy, ak to ukladajú zásady primárneho práva, akou je zásada právnej istoty, a to s cieľom zaručiť dodržiavanie tohto práva.
91 Štvrtý žalobný dôvod teda tiež treba zamietnuť a v dôsledku toho aj žalobu ako celok.
O trovách
92 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.
93 Keďže Španielske kráľovstvo nemalo vo veci úspech a Komisia podala návrh v tomto zmysle, je opodstatnené zaviazať ho na náhradu trov konania.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (tretia komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Španielske kráľovstvo je povinné nahradiť trovy konania.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 21. novembra 2012.
Podpisy