Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Consiglio di Stato (Taliansko) 9. februára 2021 – Airbnb Ireland UC, Airbnb Payments UK Ltd/Agenzia delle Entrate
(vec C-83/21)
Jazyk konania: taliančina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Consiglio di Stato
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Odvolateľky: Airbnb Ireland UC, Airbnb Payments UK Ltd
Odporca: Agenzia delle Entrate
Prejudiciálne otázky
Akým spôsobom sa majú vykladať pojmy „technický predpis“ služieb informačnej spoločnosti a „pravidlo o službách“ informačnej spoločnosti, ktoré sú uvedené v smernici 2015/1535/EÚ1 a najmä, majú sa tieto pojmy vykladať tak, že zahŕňajú aj opatrenia daňovej povahy, ktoré priamo nesmerujú k regulácii špecifickej služby informačnej spoločnosti, ale sú spôsobilé upraviť jej konkrétny výkon v členskom štáte, predovšetkým zavedením pre všetkých poskytovateľov sprostredkovateľskej služby v oblasti nehnuteľností – ako aj pre neusadených prevádzkovateľov poskytujúcich svoje služby na internete – súvisiacich povinností podporujúcich efektívne vyberanie daní od prenajímateľov, akými sú:
a) zber a následné oznámenie údajov daňovým orgánom členského štátu týkajúcich sa zmlúv o krátkodobom prenájme uzatvorených v dôsledku činnosti sprostredkovateľa;
b) zrážka podielu-časti, ktorá sa má zaplatiť daňovému úradu zo sumy uhradenej nájomcami prenajímateľom a jej následné odvedenie do štátnej pokladnice?
Bránia:
a) zásada slobodného poskytovania služieb uvedená v článku 56 ZFEÚ ako aj podobné zásady vyplývajúce zo smerníc 2006/123/ES2 a 2000/31/ES3 , v prípade, že sa považujú za uplatniteľné na danú vec, vnútroštátnemu opatreniu, ktorý stanovuje pre sprostredkovateľov nehnuteľností aktívnych v Taliansku – ako aj pre neusadených prevádzkovateľov poskytujúcich svoje služby na internete – povinnosť zberu údajov týkajúcich sa zmlúv o krátkodobom prenájme uzatvorených ich pomocou a ich následné oznámenie daňovej správe na účely vyberania priamych daní od užívateľov služby;
b) zásada slobodného poskytovania služieb uvedená v článku 56 ZFEÚ ako aj podobné zásady vyplývajúce zo smerníc 2006/123/ES a 2000/31/ES v prípade, že sa považujú za uplatniteľné na danú vec, vnútroštátnemu opatreniu, ktorý stanovuje pre sprostredkovateľov nehnuteľností aktívnych v Taliansku – ako aj pre neusadených prevádzkovateľov poskytujúcich svoje služby na internete – ktorí sa zapoja do štádia platby týkajúcich sa zmlúv o krátkodobom prenájme uzatvorených ich pomocou, na účely výberu priamych daní od užívateľov služby povinnosť uplatniť zrážku z týchto platieb a jej následné odvedenie do štátnej pokladnice;
c) v prípade kladnej odpovede na predchádzajúce otázky, môžu zásadu slobodného poskytovania služieb uvedenú v článku 56 ZFEÚ, ako aj podobné zásady vyplývajúce zo smerníc 2006/123/ES a 2000/31/ES v prípade, že sa považujú za uplatniteľné na danú vec, v súlade s právom [Európskej únie] obmedziť vnútroštátne opatrenie, akými sú opatrenia opísané vyššie v písmenách a) a b) vzhľadom na to, že je inak odvedenie priamych daní, ktoré majú zaplatiť užívatelia služby, neefektívne;
d) môžu zásadu slobodného poskytovania služieb uvedenú v článku 56 ZFEÚ ako aj podobné zásady vyplývajúce zo smerníc 2006/123/ES a 2000/31/ES v prípade, že sa považujú za uplatniteľné na danú vec, v súlade s právom [Európskej únie] obmedziť vnútroštátne opatrenie, ktoré ukladá sprostredkovateľom nehnuteľností, ktorí nie sú usadení v Taliansku povinnosť určiť daňového zástupcu, ktorý je povinný v mene a na účet neusadeného sprostredkovateľa dodržať uvedené opísané vyššie opatrenia v písmene b) vzhľadom na to, že je inak odvedenie priamych daní, ktoré má zaplatiť užívateľ služby neefektívne?
Má sa článok 267 ods. 3 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že v prípade otázky výkladu práva [Európskej únie] (primárneho alebo sekundárneho) vznesenej jedným z účastníkov konania a s uvedením presného znenia otázky, má súd stále právomoc samostatne rozhodnúť o rozdelení tejto otázky tak, že podľa vlastného uváženia a najlepšieho vedomia a svedomia určí odkazy na právo [Európskej únie], vnútroštátne ustanovenia, ktoré sú s nimi prípadne v rozpore a lexikálny obsah prejudiciálnej otázky, pokiaľ je to v medziach predmetu sporu alebo je povinný prebrať otázku ako ju žiadateľ formuloval?
____________
1 Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Ú. v. EÚ L 241, 2015, s. 1).
2 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 376, 2006, s. 36).
3 Smernica 2000/31/ES Európskeho parlamentu a Rady z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, 2000, s. 1; Mim. vyd. 13/025, s. 399).