NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
PHILIPPE LÉGER
prednesené 15. júla 2004 (1)
Vec C‑472/02
Siomab SA
proti
Institut bruxellois pour la gestion de l’environnement (IBGE)
[návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Cour d’appel de Bruxelles (Belgicko)]
„Nariadenie (EHS) č. 259/93 o preprave odpadov – Článok 3 ods. 8 a článok 6 ods. 8 – Odovzdanie oznámenia o plánovanej preprave ostatným príslušným orgánom zo strany príslušného orgánu štátu odoslania – Nesprávne kvalifikovanie prepravy oznamovateľom – Právo príslušného orgánu štátu odoslania odmietnuť zabezpečenie odovzdania oznámenia o plánovanej preprave alebo z úradnej moci zmeniť jej kvalifikáciu – Nedostatok právomoci – Povinnosť príslušného orgánu štátu odoslania zabezpečiť odovzdanie oznámenia o plánovanej preprave a vzniesť námietku proti uskutočneniu tejto prepravy v lehotách stanovených v článku 4 ods. 2 písm. b) a v článku 7 ods. 2 nariadenia“
1. Predmetná otázka sa týka výkladu nariadenia Rady č. 259/93 z 1. februára 1993(2), upravujúceho konanie, ktorému sú podriadené prepravy odpadov v rámci členských štátov. Tieto pravidlá sa menia v závislosti od toho, či sú odpady určené na zneškodnenie alebo na zhodnotenie. V prípade zhodnotenia sú tieto pravidlá menej obmedzujúce ako v prípade zneškodnenia. Pojmy zneškodnenie a zhodnotenie odpadov sú definované smernicou č. 75/442/EHS z 15. júla 1975(3), na ktorú nariadenie výslovne odkazuje.(4)
2. Nariadenie stanovuje, že fyzická alebo právnická osoba, ktorá zamýšľa prepraviť odpad na zneškodnenie alebo zhodnotenie z jedného členského štátu do iného členského štátu, označovaná ako oznamovateľ, má oznamovaciu povinnosť o tejto plánovanej preprave odpadu voči príslušným orgánom dotknutých štátov, to znamená štátu určenia(5), štátu, z ktorého bude preprava uskutočnená(6) a ak ide o tranzit, štátu, cez ktorý budú odpady tranzitne prepravované(7), ako aj podniku, ktorému sú tieto odpady určené. Nariadenie okrem toho uvádza, že vnútroštátne právne predpisy každého členského štátu môžu stanoviť, že príslušným orgánom štátu odoslania prináleží zabezpečiť odovzdanie oznámenia o plánovanej preprave oznamovateľa ostatným príslušným orgánom, ako aj príjemcovi odpadu.
3. V predmetnej veci je Súdny dvor vyzvaný aby upresnil, aké sú právomoci príslušných orgánov štátu odoslania, ktorým vnútroštátne právne predpisy zverujú povinnosť odovzdať oznámenie o plánovanej preprave, pokiaľ uvedený orgán nesúhlasí s jej kvalifikáciou. Ide o to, či uvedený orgán, pokiaľ sa domnieva, že preprava kvalifikovaná ako „preprava odpadov na zhodnotenie“ v skutočnosti zodpovedá preprave na zneškodnenie, má právo zmeniť z úradnej moci kvalifikáciu danej prepravy, alebo či môže vrátiť dokument oznamovateľovi, alebo či je povinný zabezpečiť odovzdanie oznámenia o plánovanej preprave tak, ako bola kvalifikovaná, bez možnosti namietnuť voči uskutočneniu prepravy z dôvodu tejto chyby v kvalifikácii.
4. Predtým, než stručne vyjadrím skutkový kontext, v rámci ktorého bola Súdnemu dvoru predložená otázka, uvediem príslušné ustanovenia nariadenia, ako aj rozsudok z 27. februára 2002, ASA(8), spomenutý v rozhodnutí vnútroštátneho súdu, v ktorom Súdny dvor odkázal na skutočnosti užitočné pre riešenie, ktoré navrhnem použiť v prejednávanej veci.
I – Nariadenie
5. Účelom nariadenia je stanoviť zjednotený systém konaní, ktorými sa obmedzuje pohyb odpadov, na účely zabezpečenia ochrany životného prostredia.(9) V jeho odôvodnení je uvedené, že „preprava odpadu sa musí vopred oznámiť príslušným orgánom, aby mohli byť presne a včas informované najmä o druhu, pohybe a zneškodnení alebo zhodnotení odpadu tak, aby tieto orgány mohli vykonať potrebné opatrenia na ochranu ľudského zdravia a životného prostredia, vrátane možnosti vzniesť odôvodnené námietky proti preprave“(10).
6. Oznamovateľ, ktorý má oznamovaciu povinnosť, je definovaný v článku 2 písm. g) uvedeného nariadenia ako osoba, ktorej činnosťou vzniká odpad, alebo ak nie je známy, zhromažďovateľ odpadu, ktorý zabezpečuje jeho zneškodnenie alebo zhodnotenie, alebo držiteľ daného odpadu, ktorý ho zamýšľa prepraviť alebo dať prepraviť.
7. Konanie uplatniteľné na prepravu odpadov v rámci členských štátov je stanovené v hlave II nariadenia, ktorého kapitola A, zahŕňajúca články 3 až 5, sa zaoberá odpadmi určenými na zneškodnenie, zatiaľ čo kapitola B, zahŕňajúca články 6 až 11, upravuje odpady určené na zhodnotenie.
8. Články 3 a 6 nariadenia rovnakým spôsobom ukladajú oznamovateľovi, ktorý zamýšľa prepraviť z jedného členského štátu do iného členského štátu odpad určený na zneškodnenie alebo na zhodnotenie, povinnosť informovať príslušné orgány štátu určenia alebo zaslať kópiu tohto oznámenia príslušným orgánom štátu odoslania a štátu tranzitu, ako aj príjemcovi odpadu.(11) Oznámenie sa vykonáva prostredníctvom nákladného listu, ktorý vydá príslušný orgán štátu odoslania.(12) Oznamovateľ musí vyplniť nákladný list a na požiadanie príslušných orgánov im predloží doplňujúce informácie a dokumentáciu.(13) Musí uviesť najmä údaje o činnostiach týkajúcich sa zneškodňovania podľa prílohy II.A smernice 75/442/EHS(14), pokiaľ je odpad určený na zneškodnenie, alebo upresniť údaje o činnostiach týkajúcich sa zhodnotenia podľa prílohy II.B tejto smernice(15), pokiaľ ide o prepravu na zhodnotenie. Oznamovateľ musí tiež s príjemcom odpadu uzatvoriť zmluvu, ktorej predmetom je zneškodnenie alebo zhodnotenie odpadu, ktorá musí zodpovedať požiadavkám stanoveným v nariadení.(16)
9. V zmysle článku 3 ods. 8 a článku 6 ods. 8 nariadenia „príslušný orgán štátu odoslania sa môže v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi rozhodnúť, že namiesto oznamovateľa sám postúpi [odovzdá – neoficiálny preklad] oznámenie príslušnému orgánu štátu určenia s kópiami príjemcovi odpadu a príslušnému orgánu štátu tranzitu“.
10. Článok 3 ods. 8, na rozdiel od článku 6 ods. 8, obsahuje okrem toho druhý pododsek, ktorý stanovuje nasledujúce. Pokiaľ mu vnútroštátne právne predpisy ukladajú povinnosť odovzdať nákladný list, „príslušný orgán štátu odoslania sa môže rozhodnúť, že nebude pokračovať v konaní [neodovzdá oznámenie – neoficiálny preklad], ak sám má podľa článku 4 ods. 3 bezprostredné námietky proti zásielke. Bezodkladne o týchto námietkach informuje oznamovateľa“(17).
11. V lehote troch pracovných dní od prijatia oznámenia pošle príslušný orgán štátu určenia oznamovateľovi potvrdenie o prijatí oznámenia a jeho kópie pošle ostatným dotknutým príslušným orgánom a príjemcovi odpadu.(18) Dátum zaslania tohto potvrdenia predstavuje okamih, od ktorého začína daným orgánom plynúť lehota na podanie námietok voči činnosti zneškodnenia alebo zhodnotenia.
12. Čo sa týka činností zneškodňovania, článok 4 nariadenia stanovuje, že tieto činnosti musia byť povolené orgánom štátu určenia. Toto povolenie môže byť vydané jedine v prípade, keď neboli podané námietky zo strany príslušných orgánov štátu odoslania alebo tranzitu. Tieto posledne uvedené disponujú lehotou 20 dní od odoslania potvrdenia, pre podanie týchto námietok alebo pre podriadenie prepravy určitým podmienkam. Orgán štátu určenia vydá rozhodnutie povoľujúce prepravu s podmienkami alebo bez nich, alebo ju zamietne, nie skôr ako 21 dní a najneskôr do 30 dní od odoslania potvrdenia.(19)
13. Námietky a podmienky, ktoré môžu byť predložené či stanovené príslušnými orgánmi, sú uvedené v článku 4 ods. 3. V zmysle tohto ustanovenia, pod písmenom a), môžu členské štáty prijať opatrenia, ktorými úplne alebo čiastočne zakážu prepravu odpadu, alebo budú proti nej systematicky namietať s cieľom zabezpečenia zásad blízkosti miesta, prednostného zhodnotenia a sebestačnosti na úrovni Spoločenstva a na úrovni členského štátu podľa smernice 75/442/EHS. V zmysle článku 4 ods. 3 písm. b) príslušné orgány štátov odoslania a určenia môžu tiež vyjadriť oprávnené námietky proti plánovanej preprave, ak nie je v súlade s uvedenou smernicou, s cieľom presadiť zásadu sebestačnosti na úrovni Spoločenstva i na úrovni členského štátu, alebo keď zariadenie musí zneškodňovať odpad z blízkeho zdroja a príslušný orgán uprednostní tento odpad, alebo s cieľom zabezpečiť súlad prepravy s programami odpadového hospodárstva. Okrem toho, v zmysle toho istého ustanovenia v písmene c), príslušné orgány môžu vzniesť oprávnené námietky proti plánovanej preprave, v prvom rade ak nie je v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a nariadeniami, ktoré sa týkajú ochrany životného prostredia, verejného poriadku, verejnej bezpečnosti alebo ochrany zdravia, v druhom rade ak sa oznamovateľ alebo príjemca odpadu už v minulosti dopustil nedovolenej prepravy, a v treťom rade ak je preprava v rozpore so záväzkami vyplývajúcimi z medzinárodných dohovorov uzatvorených členským štátom alebo dotknutými členskými štátmi.
14. Čo sa týka odpadov určených na zhodnotenie, článok 7 nariadenia stanovuje, že príslušné orgány štátu určenia, odoslania a tranzitu majú lehotu 30 dní od vydania potvrdenia na vyjadrenie námietok proti preprave(20) a lehotu 20 dní od vydania potvrdenia, aby v rámci svojej právomoci stanovili podmienky so zreteľom na dopravu odpadu(21). Dôvody, na ktorých môžu byť tieto námietky založené, sú vymenované v článku 7 ods. 4 a sú menej početné ako v prípade, keď je odpad určený na zneškodnenie. Ak v lehote 30 dní nebola predložená žiadna námietka, preprava môže byť uskutočnená do jedného roka od tohto dátumu.(22) Súhlas príslušných orgánov však musí byť oznámený písomne pred prepravou, pokiaľ je odpad určený na zhodnotenie uvedený v prílohe IV nariadenia, nazvanej „Červený zoznam odpadov“, keďže tieto odpady sú považované za obzvlášť nebezpečné, alebo keď predmetný odpad ešte nebol zaradený pod niektorú z príloh uvedeného nariadenia.(23)
15. Článok 26 nariadenia, spomenutý tiež v otázke predloženej vnútroštátnym súdom, definuje pojem „nedovolená preprava“ a stanovuje následky takej prepravy podľa toho, či má byť pripísaná oznamovateľovi alebo príjemcovi odpadu.
II – Rozsudok ASA
16. V už citovanom rozsudku ASA sa Súdny dvor zaoberal situáciou, v ktorej príslušný orgán štátu odoslania predložil námietku proti plánovanej preprave, ktorú oznamovateľ kvalifikoval ako činnosť zneškodnenia.(24) Ustanovenia článku 6 ods. 8 nariadenia sa v predmetnej veci neuplatnia, keďže žalobca bol povinný sám oznámiť plánovanú prepravu všetkým príslušným orgánom a príjemcovi odpadu. Súdny dvor sa mal vyjadriť k tomu, či prislúcha príslušnému orgánu štátu odoslania preveriť, či plánovaná preprave kvalifikovaná v oznámení ako „preprava odpadu na zhodnotenie“ skutočne zodpovedá tejto kvalifikácii, a či môže namietať proti tejto preprave, pokiaľ je kvalifikácia daná oznamovateľom nesprávna, a z akého ustanovenia práva Spoločenstva sa má v tomto prípade vychádzať.
17. Súdny dvor potvrdil, ako vyplýva zo systému stanoveného nariadením, že všetky príslušné orgány, ktorým je uvedené oznámenie určené, musia preveriť, či je kvalifikácia prijatá oznamovateľom v súlade s daným nariadením, a namietnuť proti preprave v prípade, keď je táto kvalifikácia nesprávna.(25) Súdny dvor z toho vyvodil, že príslušný orgán štátu odoslania, pokiaľ sa domnieva, že účel prepravy je v oznámení chybne kvalifikovaný, musí zakladať svoje námietky voči preprave na dôvode týkajúcom sa tejto chyby v kvalifikácii, bez odkazovania na osobitné ustanovenia nariadenia definujúce námietky, ktoré môžu členské štáty vzniesť proti prepravám odpadov.(26)
18. Súdny dvor uviedol, aké sú účinky takejto námietky. Ako ostatné námietky stanovené v nariadení, aj táto má za účinok zabrániť preprave.(27) Oznamovateľ sa bude môcť v tomto prípade vzdať prepravy odpadov do iného členského štátu, alebo predložiť nové oznámenie, alebo sa odvolať proti rozhodnutiu príslušného orgánu štátu odoslania, ktorý vzniesol námietku proti preprave. Súdny dvor tiež upresnil, že v každom prípade príslušným orgánom neprináleží pristúpiť z úradnej moci k zmene kvalifikácie účelu prepravy odpadov, od chvíle, kedy by takáto jednostranná rekvalifikácia mala za následok, že tá istá preprava by bola preskúmaná rôznymi príslušnými orgánmi vo svetle ustanovení odlišných kapitol nariadenia, čo by nebolo v súlade so systémom stanoveným týmto nariadením.(28)
19. Napokon Súdny dvor pripomenul, že v rozsudku z 13. decembra 2001, DaimlerChrysler(29) stanovil, že konanie definované nariadením oznamovateľovi zaručuje, že ním plánovaná preprava bude preskúmaná v lehotách určených v uvedenom nariadení a že najneskôr do uplynutia týchto lehôt bude informovaný o možnosti uskutočniť prepravu a o jej prípadných spôsoboch.(30) Na základe toho námietka príslušného orgánu štátu odoslania týkajúca sa chybnej kvalifikácie prepravy, oznámenej ako činnosť na zhodnotenie, zatiaľ čo podľa tohto orgánu ide o činnosť zneškodnenia, musí byť vznesená v lehote stanovenej článkom 7 ods. 2 nariadenia.(31)
III – Skutkový stav
20. Akciová spoločnosť Siomab(32) prevádzkuje v Bruseli spaľovňu odpadu z domácností a podobných výrobkov, čo spôsobuje tvorbu rezíduí, najmä škvary a solí. V novembri 2001 Siomab uzavrel zmluvu s nemeckou spoločnosťou o uložení solí v chodbách soľných baní v meste Teutschenthal v Nemecku. Dňa 4. decembra 2001 oznámil plánovanú prepravu príslušnému orgánu štátu odoslania, t. j. Institut bruxellois pour la gestion de l’environnement(33). V súlade s článkom 6 ods. 8 nariadenia, nariadenie vlády regiónu Brusel-hlavné mesto (Région de Bruxelles-Capitale) zo 7. júla 1994 o medzinárodnom dovoze a vývoze odpadu, poveruje IBGE odovzdaním oznámenia ostatným príslušným orgánom a príjemcovi odpadu.
21. Siomab kvalifikoval plánovanú prepravu ako činnosť zhodnotenia. IBGE, domnievajúc sa, že ide o činnosť zneškodnenia, zmenil z úradnej moci kvalifikáciu plánovanej prepravy predtým, než doručil oznámenie príslušnému orgánu štátu určenia v Nemecku. Tento orgán namietal proti preprave s odôvodnením, že podľa nemeckého banského práva je v bani v Teutschenthal prípustné len zhodnotenie, a nie zneškodnenie odpadu.
22. Siomab 9. apríla 2002 opätovne zaslal dokumenty IBGE, v ktorých naďalej trval na pôvodnej kvalifikácii činnosti. Tvrdil, že v súlade s už citovaným rozsudkom ASA bol IBGE povinný odovzdať oznámenie príslušnému orgánu štátu určenia bez toho, aby mohol zmeniť kvalifikovanie účelu prepravy. Dňa 29. apríla 2002 IBGE, trvajúc na svojom stanovisku, vrátil dokumenty Siomab-u s odôvodnením, že činnosť bola podľa jeho názoru nesprávne kvalifikovaná.
23. Siomab preto podal na Conseil d’Etat (Belgicko) odvolanie, v ktorom navrhoval zrušenie rozhodnutia IBGE, ktorým tento zamietol odovzdať oznámenie o plánovanej preprave príslušnému orgánu štátu určenia. Dňa 14. mája 2002 podal Siomab na súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia, kde žiadal, aby bolo IBGE nariadené odovzdať bezo zmien toto oznámenie príslušnému orgánu štátu určenia. Uznesením z 8. júla 2002 predseda Súdu prvého stupňa v Bruseli (Belgicko) zamietol návrh Siomab-u. Siomab sa proti tomuto rozhodnutiu odvolal Cour d’appel de Bruxelles.
IV – Prejudiciálna otázka
24. Na podporu svojho odvolania Siomab uviedol, že v súlade s už citovaným rozsudkom ASA, IBGE neprislúcha zmeniť z úradnej moci kvalifikovanie účelu prepravy odpadu a že v rámci osobitného postupu stanoveného v článku 6 ods. 8 nariadenia pokiaľ ide o činnosti zhodnotenia, nariadenie nepriznáva príslušnému orgánu štátu odoslania právomoc zamietnuť odovzdať oznámenia plánovanej prepravy.
25. IBGE naopak tvrdil, že mal povinnosť overiť kvalifikovanie plánovanej prepravy, a preto nemusel v prípade porušenia nariadenia pristúpiť k odovzdaniu oznámenia.
26. Domnievajúc sa, že pre riešenie tohto sporu je potrebný výklad nariadenia, Odvolací súd v Bruseli rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„Za predpokladu, že členský štát využije pri uplatňovaní článku 3 ods. 8 a článku 6 ods. 8 nariadenia Rady č. 259/93 z 1. februára 1993 o kontrole a riadení pohybu zásielok odpadov v rámci, do a z Európskeho spoločenstva, mechanizmus oznamovania nákladného listu príslušným orgánom štátu odoslania, má sa článok 3 ods. 8, článok 4 ods. 3, článok 6 ods. 8, článok 7 ods. 4 a článok 26 nariadenia vykladať v tom zmysle, že:
a) príslušný orgán štátu odoslania podľa tohto nariadenia, ktorý je oprávnený overiť, či plánovaná preprava, kvalifikovaná v oznámení ako „preprava odpadu na zhodnotenie“ skutočne zodpovedá tomuto kvalifikovaniu, môže v prípade, že kvalifikovanie pokladá za nesprávne;
i) odmietnuť odovzdať nákladný list z dôvodu takéhoto nesprávneho kvalifikovania a vyzvať oznamovateľa, aby mu predložil nový nákladný list;
ii) odovzdať nákladný list po tom, ako zmenil kvalifikovanie plánovanej prepravy na ‚prepravu odpadu na zneškodnenie‘;
iii) odovzdať nákladný list s nesprávnym kvalifikovaním, pričom zároveň vznesie námietku z dôvodu nesprávneho kvalifikovania?
b) alebo, naopak, musí príslušný orgán štátu odoslania poslať takto oznamovateľom kvalifikované oznámenie príslušnému orgánu štátu odoslania, pričom si v prípade, že pokladá kvalifikovanie účelu prepravy za nesprávne, vyhradí možnosť súčasne alebo neskôr vzniesť oprávnenú námietku z dôvodu daného nesprávneho kvalifikovania?“
V – Posúdenie
27. Vnútroštátny súd sa prejudiciálnou otázkou v podstate pýta, či nariadenie musí byť vykladané v tom zmysle, že v prípade, keď členský štát využije systém oznámenia nákladného listu zo strany príslušného orgánu štátu odoslania v zmysle článkov 3 ods. 8 a 6 ods. 8 nariadenia, pokiaľ sa príslušný orgán štátu odoslania domnieva, že kvalifikácia je nesprávna,
– môže odmietnuť uskutočniť oznámenie z dôvodu nesprávnej kvalifikácie plánovanej prepravy a vyzvať oznamovateľa, aby mu predložil nový nákladný list,
– alebo zmeniť z úradnej moci kvalifikáciu plánovanej prepravy predtým, než pristúpi k jej oznámeniu,
– alebo musí pristúpiť k oznámeniu, vznesúc súčasne alebo neskôr oprávnenú námietku z dôvodu tejto nesprávnej kvalifikácie.
28. V rozsudku ASA Súdny dvor rozhodol, že príslušný orgán štátu odoslania, pokiaľ sa domnieva, že kvalifikácia plánovanej prepravy ako činnosti na zhodnotenie bola nesprávna, nemôže z úradnej moci zmeniť kvalifikáciu účelu prepravy odpadov a musí predložiť námietku v lehote stanovenej v článku 7 ods. 2 nariadenia. V predmetnej veci ide o stanovenie, či je toto riešenie rovnako uplatniteľné, pokiaľ vnútroštátne právne predpisy členského štátu stanovujú, že pri uplatnení článku 3 ods. 8 a článku 6 ods. 8 nariadenia, musí samotný príslušný orgán štátu odoslania namiesto oznamovateľa zabezpečiť odovzdanie oznámenia o plánovanej preprave ostatným príslušným orgánom a príjemcovi odpadu.
29. Rovnako ako Komisia, talianska a holandská vláda, a ako aj Siomab, a rozdielne od ostatných vedľajších účastníkov konania sa domnievam, že riešenia uvedené v rozsudku ASA sú uplatniteľné na predmetný predpoklad tým spôsobom, že príslušný orgán štátu odoslania nie je podľa môjho názoru oprávnený zmeniť z úradnej moci kvalifikáciu plánovanej činnosti ani vrátiť dokument oznamovateľovi, ale je povinný odovzdať nákladný list a predložiť námietky v stanovených lehotách. Táto analýza je založená na znení ustanovenia článku 3 ods. 8 a článku 6 ods. 8 nariadenia.
30. Tieto ustanovenia dávajú členským štátom možnosť zveriť príslušnému orgánu štátu odoslania, a nie oznamovateľovi, zabezpečenie odovzdania oznámenia o plánovanej preprave ostatným príslušným orgánom a príjemcovi odpadu. Pripomínam, že tieto ustanovenia majú za cieľ harmonizáciu, na úrovni Spoločenstva, procedurálnych pravidiel uplatniteľných na prepravu odpadov. Žiadnym spôsobom nestanovujú, že členské štáty majú právo zveriť príslušným orgánom štátu odoslania právomoc zmeniť z úradnej moci kvalifikáciu účelu prepravy predtým, než pristúpia k odovzdaniu oznámenia o plánovanej preprave. Takáto zmena kvalifikácie by mala za následok, že preprava by bola ostatnými príslušnými orgánmi preskúmaná tak, ako bola rekvalifikovaná, a nie ako bola predložená oznamovateľom. Takže článok 3 ods. 8 a článok 6 ods. 8 nariadenia neobsahujú žiadnu výnimku z pravidiel uvedených pomerne v článku 3 ods. 1 až 5 a v článku 6 ods. 1 až 5 nariadenia, z ktorých vyplýva, že prislúcha jedine oznamovateľovi kvalifikovať činnosť plánovanej prepravy a vyplniť na ten účel nákladný list.
31. Čo sa týka možnosti tohto orgánu odmietnuť zabezpečiť odovzdanie a vrátiť dokument oznamovateľovi, pokiaľ sa domnieva, že kvalifikácia plánovanej prepravy je nesprávna, táto možnosť sa mi zdá vylúčená samotným obsahom predmetných ustanovení.
32. Ako bolo uvedené vedľajšími účastníkmi konania, ktorých analýzu zdieľam, iba článok 3 ods. 8 druhý pododsek nariadenia stanovuje možnosť pre príslušný orgán štátu odoslania odmietnuť odovzdať oznámenie o plánovanej preprave, tým spôsobom, že táto možnosť existuje iba v prípade oznámenia prepravy odpadov, ktoré sú podľa nákladného listu určené na zneškodnenie. Táto možnosť však existuje iba z dôvodov uvedených v článku 4 ods. 3 nariadenia, ktorého obsah som pripomenul v bode 13. Sú to predovšetkým ustanovenia článku 4 ods. 3 písm. b) a c), ktoré stanovujú dôvody, pre ktoré môžu členské štáty vzniesť námietky proti určitej preprave odpadov.(34) Žiaden z týchto dôvodov podľa môjho názoru nezahŕňa nesprávnu kvalifikáciu plánovanej prepravy.(35) Okrem toho Súdny dvor stanovil, že tento zoznam prípadov, v ktorých môžu členské štáty namietať proti preprave odpadov na zneškodnenie, je taxatívny(36), a preto nemôže byť predmetom extenzívneho výkladu s cieľom začleniť do zoznamu nesprávnu kvalifikáciu plánovanej prepravy, pokiaľ tento dôvod námietky nie je v danom zozname výslovne uvedený. Táto téza je tiež podporená rozborom nariadenia urobenou Súdnym dvorom v rozsudku ASA. Z tohto rozsudku totiž vyplýva, že povinnosť všetkých príslušných orgánov zabezpečiť, aby kvalifikácia podaná oznamovateľom bola v súlade s ustanoveniami nariadenia, nevyplýva z osobitných ustanovení, ktoré definujú námietky, ktoré môžu členské štáty vzniesť proti prepravám odpadov, čiže z článku 4 ods. 3 a z článku 7 ods. 4 tohto nariadenia, ale z jeho systému.(37) Inými slovami povedané, nesprávna kvalifikácia je dôvodom námietky odlišnej od tých, ktoré sú spomenuté v článku 4 ods. 3 a v článku 7 ods. 4 nariadenia.(38)
33. Z tohto rozboru možno teda vyvodiť nasledujúce závery. Na jednej strane jedine v prípade oznámenia o preprave odpadov na zneškodnenie môže príslušný orgán štátu odoslania, v rámci osobitného postupu uvedeného v článku 3 ods. 8 nariadenia, odmietnuť uskutočniť takéto odovzdanie. Na strane druhej toto odmietnutie môže byť založené len na niektorom z dôvodov taxatívne uvedených v článku 4 ods. 3 nariadenia a predmetné ustanovenie nezahŕňa hypotézu, podľa ktorej sa príslušný orgán štátu odoslania domnieva, že kvalifikácia plánovanej prepravy urobená oznamovateľom je nesprávna. Z toho vyvodzujem, že príslušný orgán štátu odoslania nemá právo odmietnuť zabezpečiť odovzdanie oznámenia, pokiaľ sa domnieva, že kvalifikácia plánovanej prepravy je nesprávna. Takéto odmietnutie, pokiaľ bola preprava oznamovateľom kvalifikovaná ako činnosť zneškodnenia, by šlo nad rámec toho, čo zákonodarca Spoločenstva stanovil v článku 3 ods. 8 druhom pododseku a v článku 4 ods. 3 nariadenia. Pokiaľ bola preprava, tak ako v predmetnej veci, kvalifikovaná ako činnosť zhodnotenia, takéto odmietnutie by rovnako nemalo akýkoľvek právny základ a skončilo by čiastočným pozbavením vyššie uvedených ustanovení ich effet utile, keďže by to znamenalo umožnenie, v prípade prepravy na zhodnotenie, odmietnutia, ktoré sa spoločné uplatnenie týchto ustanovení snaží práve zakázať v rámci konania, pritom zaťažujúcejšieho, o preprave na zneškodnenie.
34. Obsah článku 3 ods. 8 a článku 6 ods. 8 nariadenia, na ktorých sa zakladá právomoc príslušného orgánu štátu odoslania zabezpečiť samého seba, namiesto oznamovateľa, pre odovzdanie oznámenia o plánovanej preprave ostatným príslušným orgánom a príjemcovi odpadu, vedie však podľa môjho názoru k vylúčeniu toho, aby tento orgán mohol z úradnej moci zmeniť kvalifikáciu prepravy, alebo odmietnuť uskutočniť odovzdanie pokiaľ sa domnieva, že kvalifikácia plánovanej prepravy, podaná oznamovateľom, je nesprávna. Za takého predpokladu musí príslušný orgán štátu odoslania namietnuť proti predmetnej preprave za tých istých podmienok, ktoré by platili, ak by odovzdanie oznámenia o plánovanej preprave bolo zabezpečované žalobcom, to znamená vznesením námietok v lehotách stanovených článkom 4 nariadenia, pokiaľ ide o prepravu kvalifikovanú ako činnosť na účely zneškodnenia, alebo článkom 7 tohto nariadenia, ak podľa nákladného listu ide o prepravu na zhodnotenie, ako stanovil Súdny dvor v rozsudku ASA. Podľa môjho názoru toto vyplýva z preskúmania systému stanoveného nariadením.
35. Ako som už uviedol, podľa systému stanoveného nariadením prislúcha oznamovateľovi vyplniť nákladný list, ktorý musí byť odovzdaný všetkým príslušným orgánom a príjemcovi odpadu. On tiež musí uzavrieť zmluvu s príjemcom odpadu, ktorej predmetom je zneškodnenie alebo zhodnotenie predmetného odpadu. Teda logicky jemu prislúcha kvalifikovať činnosť plánovanej prepravy, keďže od tejto kvalifikácie závisí predmet zmluvy, ktorá ho spája s príjemcom odpadu. Tiež je zrejmé, že príslušný orgán štátu odoslania má povinnosť potvrdiť prijatie oznámenia o plánovanej preprave do troch dní a že od zaslania tohto potvrdenia ostatným príslušným orgánom začínajú plynúť lehoty pre tieto orgány v súvislosti so vznesením námietok, vyžiadaním doplňujúcich informácií alebo stanovením podmienok pre uskutočnenie činnosti. Pri uplatnení článku 4 ods. 2 písm. b) nariadenia príslušný orgán štátu odoslania môže tiež vzniesť námietky proti preprave odpadov určených na zneškodnenie v lehote 20 dní od zaslania potvrdenia o príjme oznámenia o tejto preprave zo strany príslušného orgánu štátu určenia. Rovnakým spôsobom, v súlade s článkom 7 ods. 2 nariadenia, príslušný orgán štátu odoslania môže vzniesť námietky proti plánovanej preprave odpadov na zhodnotenie v lehote 30 dní od zaslania uvedeného potvrdenia.
36. Pre dobré fungovanie tohto systému je preto podľa mňa nevyhnutné, aby bolo oznámenie o plánovanej preprave skutočne odovzdané príslušným dotknutým orgánom tak, ako bol kvalifikovaná navrhovateľom, aby mohli na jednej strane začať plynúť lehoty stanovené nariadením, a na strane druhej, aby všetky dotknuté orgány mohli vyjadriť svoj názor na predmetnú prepravu, najmä na jej kvalifikáciu. Priznanie právomoci zmeniť z úradnej moci kvalifikáciu plánovanej prepravy príslušnému orgánu štátu odoslania alebo odmietnuť zabezpečiť odovzdanie oznámenia o plánovanej preprave by malo za následok pozbavenie oznamovateľa možnosti, ktorá mu je zverená nariadením, poznať v krátkej lehote stanovenej týmto nariadením stanovisko všetkých príslušných orgánov k ním plánovanej preprave.(39) Príslušné orgány štátu odoslania a štátu tranzitu by boli rovnakým spôsobom pozbavené práva, ktoré im priznáva nariadenie v jeho deviatom odôvodnení, byť náležite informované o plánovanej preprave a môcť vzniesť proti nej svoje námietky, nezávisle od posúdenia kvalifikácie činnosti príslušným orgánom štátu odoslania.(40)
37. Je pravda, že takéto oznámenie môže spôsobiť nebezpečenstvo nesúladu kvalifikácie tej istej plánovanej prepravy zo strany rôznych príslušných orgánov. Ako stanovil Súdny dvor v rozsudku ASA, toto nebezpečenstvo je však vlastné systému vytvorenému nariadením.(41) Predovšetkým, ako bolo veľmi jasne vyjadrené žalobcom na pojednávaní, môže predstavovať záujem pre oznamovateľa v prípade, keď tak ako v predmetnej veci s ním príslušný orgán štátu odoslania nesúhlasí v kvalifikácii posudzovanej plánovanej prepravy. V takom prípade má oznamovateľ nepochybný záujem poznať stanovisko všetkých príslušných orgánov k ním plánovanej preprave. V predmetnej veci by tak Siomab bol iste schopný lepšie brániť svoje záujmy v rámci sporu, v ktorom oponuje proti IBGE kvalifikáciu ním plánovanej prepravy, ak by orgán štátu určenia mohol tiež zaujať stanovisko k tejto kvalifikácii. Za predpokladu, že by sa orgán štátu určenia domnieval, rovnako ako IBGE, že predmetná preprava predstavuje činnosť na účely zneškodnenia, a keď by táto činnosť nebola v bani v Teutschenthal povolená, Siomab by mohol upustiť od plánovanej prepravy a ušetriť si ďalšie právne postupy. Naopak, ak by sa príslušný orgán štátu určenia domnieval, odlišne od IBGE, že sporná preprava bola oznamovateľom odôvodnene kvalifikovaná ako činnosť zhodnotenia, Siomab by to mohol využiť v rámci svojej žaloby pred belgickým súdom, keďže – ako pripomínam – pojmy „zneškodnenie“ a „zhodnotenie“ sú pojmami práva Spoločenstva, ktorých definícia sa preto nemôže v jednom členskom štáte odlišovať od definície v inom členskom štáte.(42) Nebezpečenstvo rozdielnej kvalifikácie tej istej prepravy, vlastné systému stanovenému nariadením, môže teda v prípade sporu medzi oznamovateľom a príslušným orgánom predstavovať výhodu pre tohto oznamovateľa. Ako podľa mňa správne poznamenala Komisia, systém nariadenia vyžaduje, aby medzi všetkými príslušnými orgánmi a oznamovateľom existoval priestor pre dialóg o kvalifikácii plánovanej prepravy a aby sa tento dialóg uskutočnil do lehôt stanovených týmto nariadením.
38. Okrem toho, toto riešenie nijakým spôsobom nepoškodzuje právomoci príslušného orgánu štátu odoslania kontrolovať kvalifikáciu predmetnej plánovanej prepravy a namietnuť proti jeho realizácii, ak sa domnieva, že táto kvalifikácia je nesprávna. A tak, pokiaľ ako v predmetnej veci, bola plánovaná preprava kvalifikovaná ako činnosť zhodnotenia, z článku 8 nariadenia vyplýva, že preprava nemôže byť uskutočnená, ak bola týmto orgánom podaná námietka v lehote stanovenej článkom 7 ods. 2 tohto nariadenia. Ten istý záver platí v prípade, keď bola preprava kvalifikovaná ako činnosť zneškodnenia, keďže v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) uskutočnenie tejto prepravy musí byť povolené príslušným orgánom štátu odoslania do 30 dní od zaslania vyššie uvedeného potvrdenia a toto povolenie môže byť vydané len vtedy, ak nie sú námietky zo strany ostatných príslušných orgánov.
39. Vzhľadom na tieto skutočnosti by som bol náchylný domnievať sa, že článok 3 ods. 8 a článok 6 ods. 8 nariadenia zverujú príslušnému orgánu štátu odoslania obmedzenú právomoc, podľa ktorej je tento orgán povinný odovzdať ostatným príslušným orgánom a príjemcovi odpadu oznámenie o plánovanej preprave tak, ako bola kvalifikovaná žalobcom.(43) Pokiaľ sa príslušný orgán štátu odoslania domnieva, že kvalifikácia prepravy je nesprávna, musí proti nej vzniesť námietku. Čo sa týka formálnych predpokladov, ktoré musí námietka rešpektovať, domnievam sa, že pravidlá stanovené v článku 4 ods. 2 písm. b) a v článku 7 ods. 2 prvom pododseku nariadenia sú uplatniteľné tým spôsobom, že táto námietka musí byť „písomne doručená oznamovateľovi, s kópiami ostatným dotknutým príslušným orgánom“. Čo sa týka otázky položenej vnútroštátnym súdom, či táto námietka musí byť vznesená súčasne s odovzdaním oznámenia o plánovanej preprave, alebo neskôr, obe riešenia sa mi zdajú byť možné. Dôležité je podľa mňa to, aby bola námietka príslušného orgánu štátu odoslania vznesená pred uplynutím lehoty stanovenej v článku 4 ods. 2 písm. b), ak je preprava plánovaná oznamovateľom kvalifikovaná ako preprava odpadov na zneškodnenie, a v článku 7 ods. 2, ak je preprava plánovaná oznamovateľom kvalifikovaná ako preprava odpadov na zhodnotenie.
40. Navrhujem preto Súdnemu dvoru odpovedať na otázku položenú zo strany Odvolacieho súdu v Bruseli takto: nariadenie sa má vykladať v tom zmysle, že za predpokladu, že členský štát využije postup oznámenia nákladného listu zo strany príslušného orgánu štátu odoslania v súlade s článkom 3 ods. 8 a článkom 6 ods. 8 nariadenia, tento orgán, pokiaľ sa domnieva že daná kvalifikácia je nesprávna, nemôže odmietnuť uskutočniť toto oznámenie z dôvodu nesprávnej kvalifikácie plánovanej prepravy, vyzvúc oznamovateľa na predloženie nového nákladného listu, ani zmeniť z úradnej moci kvalifikáciu plánovanej prepravy predtým, než pristúpi k jej oznámeniu. Musí uskutočniť toto oznámenie a vzniesť námietku založenú na tejto chybe v kvalifikácii. Táto námietka musí byť písomne doručená oznamovateľovi, s kópiami ostatným dotknutým príslušným orgánom v lehote stanovenej v článku 4 ods. 2 písm. b), ak je plánovaná preprava kvalifikovaná ako preprava odpadu na zneškodnenie, a v článku 7 ods. 2, ak je kvalifikovaná ako preprava odpadu na zhodnotenie.
VI – Návrh
41. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem Súdnemu dvoru, aby na prejudiciálnu otázku položenú Cour d’appel de Bruxelles odpovedal takto:
Nariadenie Rady (EHS) č. 259/93 z 1. februára 1993 o kontrole a riadení pohybu zásielok odpadov v rámci, do a z Európskeho spoločenstva sa má vykladať v tom zmysle, že ak členský štát využije postup oznámenia nákladného listu zo strany príslušného orgánu štátu odoslania v súlade s článkom 3 ods. 8 a článkom 6 ods. 8 nariadenia č. 259/93, tento orgán, pokiaľ sa domnieva že daná kvalifikácia je nesprávna, nemôže odmietnuť uskutočniť toto oznámenie z dôvodu nesprávnej kvalifikácie plánovanej prepravy, vyzvúc oznamovateľa na predloženie nového nákladného listu, ani zmeniť z úradnej moci kvalifikáciu plánovanej prepravy predtým, než pristúpi k jej oznámeniu. Musí uskutočniť toto oznámenie a vzniesť námietku založenú na tejto chybe v kvalifikácii. Táto námietka musí byť písomne doručená oznamovateľovi, s kópiami ostatným dotknutým príslušným orgánom v lehote stanovenej v článku 4 ods. 2 písm. b), ak je plánovaná preprava kvalifikovaná ako preprava odpadu na zneškodnenie, a v článku 7 ods. 2, ak je kvalifikovaná ako preprava odpadu na zhodnotenie.