NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
YVES BOT
prednesené 9. októbra 2014 (1)
Vec C‑527/13
Lourdes Cachaldora Fernández
proti
Instituto Nacional de la Seguridad Social (INSS),
Tesorería General de la Seguridad Social (TGSS)
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Superior de Justicia de Galicia (Španielsko)]
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Smernica 79/7/EHS – Rovnosť zaobchádzania s mužmi a so ženami v oblasti sociálneho zabezpečenia – Výpočet trvalého invalidného dôchodku – Započítanie období, počas ktorých dotknutá osoba neplatila príspevky do systému sociálneho zabezpečenia – Osobitná úprava týkajúca sa pracovníkov na kratší pracovný čas – Nepriama diskriminácia žien – Objektívne odôvodnenie“
1. Spor vo veci samej sa týka prípadného diskriminačného charakteru spôsobu výpočtu trvalého invalidného dôchodku pracovníkov, ktorí v období bezprostredne predchádzajúcom prerušeniu platieb príspevkov do systému pracovali na kratší pracovný čas, najmä ženy.
2. Le Tribunal Superior de Justicia de Galicia (Španielsko) teda požiadal Súdny dvor, aby posúdil zlučiteľnosť takéhoto spôsobu výpočtu s právnymi predpismi Únie, na jednej strane s článkom 4 smernice Rady 79/7/EHS z 19. decembra 1978 o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením(2), a na druhej strane s ustanovením doložky 5 bodom 1 písm. a) smernice Rady 97/81/ES z 15. decembra 1997 týkajúcej sa rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas, ktorú uzavreli UNICE, CEEP a ETUC(3).
3. Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi pani L. Cachaldora Fernández a Instituto Nacional de la Seguridad Social (Národný inštitút pre sociálne zabezpečenie, ďalej len „INSS“) a Tesorería General de la Seguridad Social (Všeobecný fond sociálneho zabezpečenia, ďalej len „TGSS“) vo veci určenia základu pre výpočet jej dôchodku pre úplnú trvalú invaliditu.
4. Na účely výpočtu tohto dôchodku príslušné vnútroštátne orgány zahrnuli obdobia, počas ktorých dotknutá osoba neplatila príspevky do systému sociálneho zabezpečenia, na základe znížených vymeriavacích základov, keďže dotknutá osoba v období bezprostredne predchádzajúcom prerušeniu uvedených príspevkov pracovala na kratší pracovný čas. V prejednávanej veci dotknutá osoba takýto postup spochybňuje, pretože vedie ku zníženiu výšky jej invalidného dôchodku, a to aj napriek tomu, že veľkú časť svojej pracovnej kariéry pracovala na plný úväzok a na základe toho do systému sociálneho zabezpečenia odvádzala príspevky.
5. V týchto návrhoch uvediem dôvody, na základe ktorých, podľa môjho názoru, takáto úprava predstavuje v rozpore s článkom 4 ods. 1 smernice 79/7 nepriamu diskrimináciu na základe pohlavia. Tiež vysvetlím, prečo dôvod uvádzaný španielskymi orgánmi, založený na príspevkovej povahe systému sociálneho zabezpečenia a na potrebe dodržiavať zásadu proporcionality, nemôže, podľa môjho názoru, takúto diskrimináciu odôvodniť.
I – Právny rámec
A – Právo Únie
1. Smernica 79/7
6. V súlade s článkom 2 smernice 79/7 sa uvedená smernica vzťahuje na pracujúce osoby, vrátane samostatne zárobkovo činných osôb, pracovníkov, ktorých činnosť je prerušená z dôvodu choroby, úrazu alebo nedobrovoľnej nezamestnanosti, ako aj na osoby hľadajúce zamestnanie, rovnako na pracovníkov, ktorí sú na dôchodku alebo v invalidite.
7. Podľa článku 3 ods. 1 smernice 79/7 sa uvedená smernica vzťahuje na zákonné systémy, ktoré poskytujú ochranu pred invaliditou.
8. Článok 4 ods. 1 smernice 79/7 stanovuje:
„Zásadou rovnakého zaobchádzania sa rozumie, že neexistuje žiadna priama či nepriama diskriminácia z dôvodu pohlavia, najmä s odvolaním sa na manželský alebo rodinný stav, predovšetkým pokiaľ ide o:
– rozsah jednotlivých systémov a podmienky prístupu k nim,
– povinnosť platiť príspevky a výpočet výšky príspevkov,
– výpočet dávok vrátane ich zvýšenia s ohľadom na manžela/manželku a závislé osoby, a podmienky určujúce trvanie a zachovanie nároku na dávky.“
2. Smernica 97/81
9. Článok 1 smernice 97/81 spresňuje, že cieľom tejto smernice je vykonanie rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas uzavretej 6. júna 1997 medzi všeobecnými prierezovými priemyselnými organizáciami, konkrétne Úniou priemyselných a zamestnávateľských konfederácií Európy (UNICE), Európskou odborovou konfederáciou (ETUC) a Európskym strediskom podnikov s verejnou účasťou (CEEP), ktorá sa nachádza v prílohe tejto smernice (ďalej len „rámcová dohoda“).
10. Ustanovenia rámcovej dohody, ktoré sú na účely prejednávanej veci relevantné, znejú:
„Preambula
…
Táto dohoda sa vzťahuje na podmienky zamestnania pracovníkov na kratší pracovný čas, pričom uznáva, že rozhodnutia o záležitostiach týkajúcich sa štatutárneho sociálneho zabezpečenia, ostávajú na členských štátoch. V súvislosti so zásadou nediskriminácie spísali zmluvné strany na Európskej rade v Dubline v decembri 1996 vyhlásenie o zamestnaní, kde Rada okrem iného zdôraznila potrebu lepšieho prispôsobenia systémov sociálneho zabezpečenia potrebám zamestnania – ‚vyvinúť systémy sociálnej ochrany, umožňujúce prispôsobenie sa novým formám práce a poskytovanie príslušnej ochrany ľuďom zúčastneným na tejto práci‘. Zmluvné strany sa domnievajú, že toto vyhlásenie by sa malo uskutočniť.
…
Doložka 1: Účel
Účelom tejto rámcovej dohody je:
a) zabezpečiť odstránenie diskriminácie pracovníkov na kratší pracovný čas a zlepšiť kvalitu práce na kratší pracovný čas;
…
Doložka 2: Rozsah
1. Táto dohoda platí pre pracovníkov na kratší pracovný čas, ktorí majú pracovnú zmluvu alebo pracovnoprávny vzťah podľa definície v práve, kolektívnej zmluve alebo platnej praxe v každom členskom štáte.
…
Doložka 4: Zásada nediskriminácie
1. Pokiaľ ide o podmienky zamestnania, s pracovníkmi na kratší pracovný čas sa nebude zaobchádzať nevýhodnejším spôsobom ako s porovnateľnými pracovníkmi na plný úväzok len preto, že pracujú na kratší pracovný čas, pokiaľ nebude odlišné zaobchádzanie odôvodnené objektívnymi dôvodmi.
…
Doložka 5: Príležitosti pre prácu na kratší pracovný čas
1. V súvislosti s doložkou 1 tejto dohody a zásadou nediskriminácie medzi pracovníkmi na kratší pracovný čas a plný úväzok:
a) Členské štáty, po porade so sociálnymi partnermi, v súlade s vnútroštátnym právom alebo praxou, by mali identifikovať a analyzovať prekážky právnej alebo správnej povahy, ktoré môžu obmedzovať príležitosti na prácu na kratší pracovný čas, a podľa možnosti ich odstraňovať;
…“
B – Španielska právna úprava
11. Článok 140 ods. 1 písm. a) všeobecného zákona o sociálnom zabezpečení (Ley general de la seguridad social)(4) stanovuje, že výpočet základu trvalých invalidných dôchodkov v dôsledku choroby inej než choroby z povolania sa určí rozdelením príspevkových základov dotknutej osoby počas 96 mesiacov bezprostredne predchádzajúcich mesiacu, ktorý predchádzal vzniku rozhodujúcej udalosti, číslom 112.
12. Článok 140 ods. 4 uvedeného zákona stanovuje spôsob uplatnenia opravného mechanizmu, ktorý umožňuje pri výpočte invalidného dôchodku zohľadniť obdobie, počas ktorého dotknutá osoba nebola povinná platiť príspevky do systému sociálneho zabezpečenia. Toto ustanovenie znie:
„Ak v období, ktoré je potrebné zohľadniť na účely výpočtu základu, existovali mesiace, počas ktorých nevznikla povinnosť platiť príspevky, zohľadní sa prvých štyridsaťosem mesačných príspevkov na základe najnižšieho referenčného základu uplatniteľného v danom čase a zvyšné mesačné príspevky vo výške 50 % uvedeného minimálneho základu…“
13. Siedme doplnkové ustanovenie LGSS stanovuje pravidlá uplatniteľné na pracovníkov na kratší pracovný čas.
14. Jeho tretie pravidlo stanovuje spôsob uplatňovania opravného mechanizmu, ktorý umožňuje do výpočtu základnej výšky invalidného dôchodku zahrnúť obdobie, počas ktorého dotknutá osoba príspevky neplatila. Toto ustanovenie znie:
„b) Na účely výpočtu starobných dôchodkov a dôchodkov pre trvalú invaliditu z dôvodu chorôb iných než chorôb z povolania sa obdobia, počas ktorých neexistovala povinnosť platiť príspevky, započítajú s použitím minimálneho príspevkového základu spomedzi základov uplatniteľných na jednotlivé obdobia, ktorý zodpovedá počtu pracovných hodín dojednaných v rámci posledného pracovného úväzku.“
15. Toto ustanovenie bolo vykonané článkom 7 ods. 2 kráľovského dekrétu č. 1131/2002 z 31. októbra 2002 o úprave sociálneho zabezpečenia pracovníkov na kratší pracovný čas a na čiastočnom dôchodku(5). Tento článok znie:
„Na účely výpočtu starobných dôchodkov a dôchodkov pre trvalú invaliditu z dôvodu chorôb iných než chorôb z povolania alebo z úrazov iných než pracovných sa obdobia, počas ktorých neexistovala povinnosť platiť príspevky, započítajú s použitím minimálneho príspevkového základu spomedzi základov uplatniteľných na jednotlivé obdobia, ktorý zodpovedá počtu naposledy dojednaných pracovných hodín k dátumu prerušenia alebo zániku povinnosti platiť príspevky.“
II – Okolnosti sporu vo veci samej a prejudiciálne otázky
16. Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že pani Cachaldora Fernándezová prispievala do španielskeho systému sociálneho zabezpečenia od 15. septembra 1971 do 25. apríla 2010, teda celkovo 5 523 dní, počas ktorých pracovala na plný úväzok, s výnimkou obdobia od 1. septembra 1998 do 23. januára 2002, počas ktorého bola zamestnaná na kratší pracovný čas. Na druhej strane, v období od 23. januára 2002 do 30. novembra 2005 pani Cachaldora Fernándezová nepracovala a počas uvedeného obdobia teda neplatila príspevky do systému sociálneho zabezpečenia.
17. Dňa 21. apríla 2010 pani Cachaldora Fernándezová požiadala INSS o priznanie invalidného dôchodku.
18. Rozhodnutím z 29. apríla 2010 jej bol z dôvodu trvalej neschopnosti vykonávať pracovnú činnosť priznaný invalidný dôchodok. Dotknutá osoba teda získala trvalý invalidný dôchodok vo výške 55 % základnej sumy mesačného základu, čo predstavovalo sumu vo výške 347,03 eura.
19. V súlade s vnútroštátnou právnou úpravou dotknutou v konaní vo veci samej bola výška dôchodku vypočítaná na základe príspevkov, ktoré dotknutá osoba platila počas ôsmich rokov predchádzajúcich dátumu rozhodujúcej skutočnosti, teda od marca 2002 do februára 2010. Z predchádzajúcich rozhodnutí vyplýva, že za obdobie od marca 2002 do novembra 2005 príslušné orgány zohľadnili minimálne referenčné základy vyplácané v období bezprostredne predchádzajúcom prerušeniu ich vyplácania, na ktoré uplatnili opravný koeficient týkajúci sa práce na kratší pracovný čas.
20. Pani Cachaldora Fernández proti uvedenému rozhodnutiu podala sťažnosť a tvrdila, že na účely výpočtu jej dôchodku mala byť za obdobie od marca 2002 do novembra 2005 zohľadnená celá výška minimálnych príspevkových základov za každý z týchto rokov, a nie ich znížená výška, ktorá je výsledkom uplatnenia koeficientu týkajúceho sa práce na kratší pracovný čas. Na základe tohto spôsobu výpočtu by základná suma jej dôchodku – ktorú INSS nespochybnila – dosiahla výšku 763,76 eura.
21. INSS uvedenú sťažnosť zamietla, pretože navrhovaný spôsob výpočtu nie je v súlade s článkom 7 ods. 2 kráľovského dekrétu č. 1131/2002. Následne pani Cachaldora Fernándezová podala proti tomuto rozhodnutiu žalobu na Juzgado de lo Social n° 2 de Ourense. Rozsudkom z 13. októbra 2010 uvedený súd žalobu zamietol a potvrdil správne rozhodnutie INSS, odkazujúc na siedme doplnkové ustanovenie všeobecného zákona o sociálnom zabezpečení, ako aj na článok 7 ods. 2 kráľovského dekrétu č. 1131/2002.
22. Pani Cachaldora Fernándezová preto podala proti uvedenému rozsudku odvolanie na Tribunal Superior de Justicia de Galicia. Keďže uvedený súd mal pochybnosti o zlučiteľnosti dotknutej právnej úpravy s právom Únie, rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Je v rozpore s článkom 4 smernice [79/7] také vnútroštátne ustanovenie, akým je [siedme doplnkové ustanovenie ods. 1 pravidla 3 písm. b) LGSS], ktoré sa týka prevažne žien a podľa ktorého sa na účely prekrytia medziobdobí neplatenia príspevkov, ktoré vznikli v referenčnom období invalidného dôchodku príspevkového typu a nasledovali po období zamestnania na kratší pracovný čas, zohľadnia platné minimálne príspevkové základy znížené o redukčný koeficient za toto zamestnanie, ktoré predchádzalo medziobdobiu neplatenia príspevkov, zatiaľ čo v prípade zamestnania na plný úväzok sa toto zníženie neuplatní?
2. Je v rozpore s ustanovením doložky 5 bodom 1 písm. a) smernice [97/81] také vnútroštátne ustanovenie, akým je [siedme doplnkové ustanovenie ods. 1 pravidla 3 písm. b) LGSS], ktoré sa týka prevažne žien a podľa ktorého sa na účely prekrytia medziobdobí neplatenia príspevkov, ktoré vznikli v referenčnom období invalidného dôchodku príspevkového typu a nasledovali po období zamestnania na kratší pracovný čas, zohľadnia platné minimálne príspevkové základy znížené o redukčný koeficient za toto zamestnanie, ktoré predchádzalo medziobdobiu neplatenia príspevkov, zatiaľ čo v prípade zamestnania na plný úväzok sa toto zníženie neuplatní?“
23. Písomné pripomienky predložili účastníci konania vo veci samej, ako aj španielska vláda a Európska komisia.
III – Úvodné poznámky
24. V prejednávanej veci vnútroštátny súd žiada Súdny dvor o posúdenie zlučiteľnosti siedmeho doplnkového ustanovenia ods. 1 pravidla 3 písm. b) LGSS vo vzťahu, po prvé, k článku 4 smernice 79/7, čo je predmetom prvej prejudiciálnej otázky, a po druhé, vo vzťahu k ustanoveniu doložky 5 bodu 1 písm. a) smernice 97/81.
25. Navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal len na prvú z uvedených otázok.
26. Rovnako ako účastníci konania, ktorí v tejto veci predložili pripomienky, zastávam názor, že situácia, akou je situácia v konaní vo veci samej, nespadá do vecnej pôsobnosti smernice 97/81.
27. V súlade s ustanovením vyjadreným v doložke 1 písm. a) rámcovej dohody pripojenej k smernici je jej účelom „zabezpečiť odstránenie diskriminácie pracovníkov na kratší pracovný čas a zlepšiť kvalitu práce na kratší pracovný čas“. Jej ustanovenie vyjadrené v doložke 4 bode 1 zabezpečuje dodržiavanie zásady zákazu diskriminácie, pokiaľ ide o podmienky zamestnávania pracovníkov na kratší pracovný čas, teda rámec uvedenej dohody(6).
28. Ustanovenie doložky 5 bodu 1 písm. a) rámcovej dohody vyzýva členské štáty, aby identifikovali a analyzovali prekážky právnej alebo správnej povahy, ktoré môžu obmedzovať príležitosti na prácu na kratší pracovný čas, a podľa možnosti ich odstraňovali. Ako výslovne uvádza normotvorca Únie, toto ustanovenie „[súvisí] s doložkou 1 [rámcovej dohody] a zásadou nediskriminácie medzi pracovníkmi na kratší pracovný čas a plný úväzok“, ktoré sa týka ustanovenia doložky 4 bodu 1 uvedenej dohody. Ako som zdôraznil, ustanovenie doložky 4 bodu 1 rámcovej dohody sa týka výslovne „podmienok zamestnania“.
29. S ohľadom na ustálenú judikatúru Súdneho dvora, ustanovenie, o aké ide v konaní vo veci samej, ktoré stanovuje opravný mechanizmus uplatniteľný na výpočet trvalého invalidného dôchodku, nepredstavuje „podmienky zamestnania“ v zmysle uvedenej doložky.
30. Súdny dvor zastával totiž v rozsudku Bruno a i. (C‑395/08 a C‑396/08, EU:C:2010:329) názor, že „do pojmu „podmienky zamestnania“ v zmysle doložky 4 bodu 1 rámcovej dohody patria dôchodkové zabezpečenia, ktoré závisia od pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom, s výnimkou zákonných dôchodkových dávok sociálneho zabezpečenia, ktoré závisia skôr od sociálnych hľadísk ako od takéhoto pracovnoprávneho vzťahu“.(7) Dôchodok, o aký ide v konaní vo veci samej, ktorého úlohou je prekryť konkrétne riziko, teda invaliditu, tvorí súčasť španielskeho právneho režimu ochrany.
31. Okrem toho je potrebné pripomenúť, že v súlade s tretím bodom odôvodnenia rámcovej dohody sa jej strany dohodli, že „rozhodnutia o záležitostiach týkajúcich sa štatutárneho sociálneho zabezpečenia ostávajú na členských štátoch“. Strany dohody teda vylúčili z pôsobnosti rámcovej dohody rozhodnutia, akým je rozhodnutie dotknuté v konaní vo veci samej, ktoré sa týka výpočtu trvalého invalidného dôchodku.
32. S ohľadom na uvedené skutočnosti zastávam názor, že dotknuté ustanovenie nespadá do pôsobnosti smernice 97/81, a že teda nie je potrebné odpovedať na druhú prejudiciálnu otázku.
33. Naopak, takýto dôchodok spadá do pôsobnosti smernice 79/7, pretože spadá do zákonného režimu ochrany proti jednému z rizík uvedených v článku 3 ods. 1 tejto smernice, teda proti invalidite, a priamo a skutočne súvisí s ochranou proti uvedenému riziku.(8) Z toho dôvodu je potrebné posúdiť zlučiteľnosť siedmeho doplnkového ustanovenia ods. 1 tretieho pravidla písm. b) LGSS s ohľadom na uvedené ustanovenie.
IV – O prvej prejudiciálnej otázke
34. Podstatou prvej prejudiciálnej otázky predloženej vnútroštátnym súdom je, či článok 4 ods. 1 smernice 79/7 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave, akou je právna úprava v konaní vo veci samej, pretože v prípade pracovníkov, ktorí v období bezprostredne predchádzajúcom prerušeniu platieb príspevkov do systému sociálneho zabezpečenia pracovali na kratší pracovný čas, vedie ku zníženiu výšky trvalého invalidného dôchodku.
35. Vnútroštátny súd tvrdí, že uvedená právna úprava viedla k zavedeniu neodôvodneného rozdielu vo výške dôchodku medzi kategóriou pracovníkov na kratší pracovný čas, ktorú tvoria prevažne ženy, a kategóriou pracovníkov na plný úväzok.
36. V prvom rade je potrebné preskúmať, či postup stanovený dotknutým ustanovením môže za okolností, akými sú okolnosti v konaní vo veci samej, skutočne znevýhodniť kategóriu pracovníkov na kratší pracovný čas.
A – O existencii nevýhody poškodzujúcej pracovníkov na kratší pracovný čas
37. V súlade s článkom 140 ods. 1 LGSS, ktorý stanovuje pravidlo uplatniteľné na všeobecnú kategóriu pracovníkov, je výška trvalého invalidného dôchodku vypočítaná pri zohľadnení príspevkových základov,(9) ktoré boli zaplatené počas ôsmich rokov predchádzajúcich rozhodujúcej udalosti (ďalej len „referenčné obdobie“).
38. V prípade, že v referenčnom období existujú mesiace, počas ktorých dotknutá osoba neplatila príspevky do systému sociálneho zabezpečenia, stanovil normotvorca v článku 140 ods. 4 zákona o sociálnom zabezpečení opravný mechanizmus umožňujúci zahrnúť uvedené obdobia do základu pre výpočet invalidného dôchodku. Príslušné orgány teda zohľadňujú tzv. „fiktívne“ príspevkové základy. Pre kategóriu pracovníkov na plný úväzok tieto základy zodpovedajú najnižšiemu z príspevkových základov uplatniteľných na prvé štyri roky a 50 % tohto minimálneho príspevkového základu, pokiaľ ide o posledné štyri roky.
39. Uvedené ustanovenie sa však neuplatňuje na pracovníkov na kratší pracovný čas.
40. Normotvorca totiž zaviedol odlišný a osobitný opravný mechanizmus pre túto kategóriu pracovníkov v rámci siedmeho doplnkového ustanovenia ods. 1 tretieho pravidla písm. b) LGSS, ktorého zlučiteľnosť s právom Únie je potrebné preskúmať. Pripomínam, že toto ustanovenie bolo vykonané článkom 7 ods. 2 kráľovského dekrétu č. 1131/2002.
41. V prípade, že v referenčnom období existujú obdobia, počas ktorých dotknutá osoba nebola povinná platiť príspevky, príslušné orgány v súlade s uvedenými ustanoveniami zahrnuli uvedené obdobia a zohľadnili najnižšie príspevkové základy zodpovedajúce počtu hodín zmluvne stanovených ku dňu, ku ktorému bola prerušená alebo zanikla povinnosť platiť príspevky.
42. Ako vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, uplatnenie vyššie uvedených ustanovení teda závisí od povahy poslednej pracovnej zmluvy, ktorá predchádza prerušeniu platenia príspevkov.
43. Podobne, ako uvádza Komisia vo svojich pripomienkach, obdobia, počas ktorých dotknutá osoba neplatila príspevky, sú započítané a zahrnuté rovnakým spôsobom, ako obdobie bezprostredne predchádzajúce ukončeniu pracovnej činnosti.
44. Inými slovami, pokiaľ dotknutá osoba ukončí pracovnú činnosť bezprostredne po období práce na plný úväzok, príslušné orgány zohľadnia príspevkový základ uplatniteľný na obdobie práce na plný úväzok.
45. Naopak, pokiaľ dotknutá osoba v období bezprostredne predchádzajúcemu prerušeniu uvedených príspevkov pracovala na kratší pracovný čas, je zahrnutie obdobia, počas ktorého dotknutá osoba neplatila príspevky, vypočítané na základe zníženého príspevkového základu. V rozsahu, v akom pracovník na kratší pracovný čas poberá nižšiu mzdu z dôvodu obmedzenia jeho pracovnej doby, sú totiž príspevky, ktoré zodpovedajú percentuálnemu podielu zo mzdy, tiež znížené.
46. Existuje tu teda rozdiel vo výške invalidného dôchodku medzi pracovníkmi, ktorí v období bezprostredne predchádzajúcemu prerušeniu príspevkov pracovali na kratší pracovný čas, a pracovníkmi, ktorí pracovali na plný úväzok, pre ktorých je zahrnutie uvedených období vypočítané na základe plnej výšky príspevkového základu.
47. Pokiaľ teda ide o zahrnutie období, počas ktorých bolo prerušené platenie príspevkov pani Fernándezovou teda od marca 2002 do novembra 2005, príslušné orgány odkázali na znížené príspevkové základy, na ktoré uplatnili koeficient týkajúci sa práce na kratší pracovný čas,(10) pretože dotknutá osoba pracovala na kratší pracovný čas ku dňu, ku ktorému bola prerušená povinnosť platiť príspevky.
48. Inými slovami, uplatnenie dotknutého ustanovenia viedlo k tomu, že obdobie, počas ktorého dotknutá osoba prerušila platby svojich príspevkov, bolo zahrnuté do výpočtu jej invalidného dôchodku na základe príspevkových základov znížených na osminu, hoci prevažnú čas pracovnej kariéry pracovala na plný úväzok, a v dôsledku toho platila príspevky do systému sociálneho zabezpečenia.
49. Za okolností, o aké ide v konaní vo veci samej, teda tento spôsob výpočtu skutočne viedol ku zníženiu výšky invalidného dôchodku dotknutej osoby, ktoré je neprimerané vzhľadom na príspevky zaplatené dotknutou osobou počas jej kariéry, a predstavuje vo vzťahu k naposledy uvedenej nevýhodu.
50. Ako vyplýva z písomných pripomienok Komisie a z jej vyjadrení na pojednávaní, Komisia s touto analýzou nesúhlasí.
51. Komisia tvrdí, že v mnohých prípadoch sa postup stanovený dotknutým ustanovením môže ukázať ako výhodný pre pracovníkov na kratší pracovný čas, ak poslednou pracovnou zmluvou predchádzajúcou obdobiu pracovnej nečinnosti je zmluva na plný úväzok.
52. Komisia svoju analýzu zakladá na príklade ženy, ktorá v referenčnom období pracovala počas štyroch rokov na kratší pracovný čas, následne šesť mesiacov na plný úväzok, následne na tri roky pracovnú činnosť prerušila, a nakoniec pracovala šesť mesiacov na plný úväzok. Počas týchto ôsmich rokov uvedená osoba teda pracovala štyri roky na kratší pracovný čas a jeden rok na plný úväzok. Komisia tvrdí, že za takýchto okolností sú obdobia pracovnej nečinnosti prispôsobené situácii, kedy dotknutá osoba pracovala na plný úväzok, pretože príslušné orgány započítali štyri roky na základe príspevkov z práce na plný úväzok, hoci dotknutá osoba pracovala na základe pracovnej zmluvy na plný úväzok len jeden rok.
53. S týmto názorom Komisie nesúhlasím.
54. V bodoch 42 a 43 týchto návrhov som totiž uviedol, že uplatnenie dotknutých ustanovení závisí od povahy poslednej pracovnej zmluvy predchádzajúcej prerušeniu platenia príspevkov. Samotná Komisia vo svojich pripomienkach uviedla, že obdobia pracovnej nečinnosti sú prispôsobené bezprostredne predchádzajúcemu obdobiu, ako by bola rámcom rovnocenných dávok. Zastávam teda názor, že v situácii, akou je situácia uvedená Komisiou, kedy dotknutá osoba pracovala na plný úväzok v období bezprostredne predchádzajúcom prerušeniu platenia príspevkov, sa uplatnia len všeobecné pravidlá uvedené v článku 140 ods. 1 a 4 LGSS, a sú vylúčené osobitné pravidlá stanovené dotknutým ustanovením. Zastávam preto názor, že nie je možné tvrdiť, že môžu byť výhodné, pretože sa neuplatnia.
55. V tomto štádiu analýzy teda zastávam názor, že spôsob výpočtu stanovený siedmym doplnkovým ustanovením ods. 1 tretím pravidlom písm. b) LGSS vedie ku znevýhodneniu tých pracovníkov, ktorí v období bezprostredne predchádzajúcom prerušeniu platieb príspevkov do systému pracovali na kratší pracovný čas.
56. Nie je teda potrebné odpovedať na otázku, či tento spôsob výpočtu vedie tiež ku diskriminácii žien, v rozpore s článkom 4 ods. 1 smernice 79/7.
B – O diskriminačnej povahe dotknutého ustanovenia
57. Poznamenávam, že dotknuté ustanovenie sa vzťahuje bez rozdielu tak na pracujúcich mužov ako aj na pracujúce ženy, a teda nezakladá priamu diskrimináciu na základe pohlavia.
58. Zdá sa však, že v rozpore s článkom 4 ods. 1 smernice 79/7 zavádza nepriamu diskrimináciu, pretože s ohľadom na štatistické údaje týkajúce sa rozloženia pracovných síl v Španielsku, môže viesť k znevýhodneniu podstatne väčšieho množstva žien než mužov.(11)
59. V úvode spresním, že tento záver neovplyvňuje posudzovaciu právomoc, ktorú Súdny dvor priznáva len vnútroštátnemu súdu. Z ustálenej judikatúry totiž vyplýva, že len vnútroštátny súd je oprávnený posúdiť existenciu nepriamej diskriminácie a preskúmať, či štatistické údaje, na ktoré odkazuje, postačujú na vyriešenie veci a sú platné.(12) To podľa Súdneho dvora predpokladá, že sa uvedené informácie týkajú dostatočného množstva jednotlivcov, javia sa byť všeobecne významné a nevyjadrujú náhodné či krátkodobé javy.
60. V prejednávanej veci vnútroštátny súd zakladá svoje posúdenie na štatistických údajoch poskytnutých Instituto Nacional de Estadistica (Národný štatistický úrad). Na základe uvedených údajov pozostávala kategória pracovníkov na kratší pracovný čas v čase rozhodujúcej udalosti v konaní vo veci samej z viac ako 80 % žien. Hoci sa zdá, že v roku 2013 sa v uvedenej kategórii zväčšil počet mužov, uvedené štatistické údaje preukazujú, že percento ženských pracovníkov spadajúcich do tejto kategórie zostalo napriek tomu na úrovni 73 %.
61. Uvedené údaje naznačujú, že uplatnením dotknutej právnej úpravy môže byť dotknutý výrazne vyšší percentuálny podiel pracovníkov žien než mužov. Uvedené údaje okrem iného dokazujú existenciu pretrvávajúceho a počas obdobia troch rokov nezmeneného javu, ktorý, podľa môjho názoru, nie je možné v zmysle judikatúry Súdneho dvora kvalifikovať ako náhodný či len krátkodobý. Hoci štatistické údaje z roku 2013 ukazujú, že sa zmenšil rozdiel medzi pracovníkmi mužmi a pracovníkmi ženami, ktorí tvoria kategóriu pracovníkov na kratší pracovný čas, nič to nemení na skutočnosti, že tento rozdiel v zastúpení žien a mužov zostáva zjavne veľmi významný. Ako vyplýva z diskusie vedenej na pojednávaní, je okrem toho veľmi pravdepodobné, že ku dňu rozhodujúcej udalosti, kedy Španielsko neprechádzalo hospodárskou krízou, ktorou prechádza v súčasnosti, bol podiel mužov pracujúcich na kratší pracovný čas značne nižší.
62. Uvedené údaje predstavujú, podľa môjho názoru, dôveryhodnú a významnú indíciu, ktorá umožňuje dospieť k záveru – ku ktorému však môže dospieť len vnútroštátny súd, ‒ že uplatnením dotknutého opravného mechanizmu môže byť skutočne znevýhodnený podstatne vyšší percentuálny podiel pracovníkov žien než mužov.
63. Španielska vláda s týmto názorom nesúhlasí a spochybňuje existenciu nepriamej diskriminácie, pričom odkazuje na údaje oznámené INSS(13).
64. Uvedené údaje preukazujú, že uplatnenie dotknutého opravného mechanizmu sa v skutočnosti týka o niečo väčšieho počtu mužov než žien. V roku 2010 tak bolo uplatnením tohto mechanizmu dotknutých 5 657 mužov a 5 237 žien; v roku 2011 išlo o 5 566 mužov a 5 129 žien; v roku 2012 to bolo 5 568 mužov a 4 830 žien; nakoniec v roku 2013 išlo o 5 935 mužov a 5 066 žien.
65. Nedomnievam sa, že by uvedené údaje mohli spochybniť štatistiky, na ktoré odkazuje vnútroštátny súd, a záver, ktorý z nich navrhujem vyvodiť.
66. Z ustálenej judikatúry totiž vyplýva, že nestačí zohľadniť len počet mužských a ženských pracovníkov dotknutých uplatnením predmetnej právnej úpravy.(14) Ide o relatívny údaj, ktorý závisí od počtu pracovníkov činných v členskom štáte a neumožňuje posúdiť podiely mužov a žien tvoriacich kategóriu pracovníkov na kratší pracovný čas.
67. Napriek údajom oznámeným španielskou vládou v jej pripomienkach trvám na tom, že dotknuté ustanovenie môže znevýhodniť oveľa väčší počet žien než mužov, a predstavuje teda nepriamu diskrimináciu v rozpore s článkom 4 ods. 1 smernice 79/7.
68. Naskytá sa otázka, či dôvody uvedené príslušnými vnútroštátnymi orgánmi môžu takúto diskrimináciu odôvodniť.
C – O existencii odôvodnenia
69. Súdny dvor uznal, že členské štáty disponujú širokou mierou voľnej úvahy pri výbere opatrení na vykonanie cieľov sociálnej a zamestnaneckej politiky. Ak teda členské štáty príjmu právnu úpravu, o ktorej sa predpokladá, že je diskriminačná, musia preukázať, že uvedená úprava môže byť odôvodnená faktormi, ktoré sú objektívne a nemajú nič spoločné s diskrimináciou na základe pohlavia.(15)
70. Členské štáty teda musia preukázať, že dotknutá právna úprava zodpovedá legitímnemu cieľu ich sociálnej politiky. Musia okrem iného preukázať, že prostriedky zvolené na tento účel sú vhodné na zaručenie uvedeného cieľa a sú používané koherentným a systematickým spôsobom.(16)
71. V prejednávanej veci španielska vláda tvrdí, že dotknutá právna úprava má v súlade s článkom 41 španielskej ústavy prostredníctvom zabezpečenia životaschopnosti a finančnej vyváženosti systému sociálneho zabezpečenia zaručiť spravodlivý, vyvážený a solidárny verejný dôchodkový systém.
72. Ako už vyššie uviedol INSS v konaní pred vnútroštátnym súdom, španielska vláda odkazuje na príspevkovú povahu systému a na nutnosť dodržiavať zásadu proporcionality. Ochrana ponúkaná uvedeným režimom nemôže nikdy presiahnuť príspevky skôr odvedené do systému, pretože dotknuté osoby majú nárok na dôchodok, ktorý musí byť primeraný ich príspevkom do systému. Odôvodnený rozdiel medzi dôchodkom priznaným pracovníkovi na plný úväzok a dôchodkom priznaným pracovníkovi na kratší pracovný čas teda existuje na základe zásady proporcionality.
73. V súlade s touto zásadou musia príslušné orgány zahrnúť obdobia, počas ktorých dotknutá osoba prerušila platenie uvedených príspevkov bezprostredne po ukončení pracovnej činnosti na kratší pracovný čas. Španielska vláda zastáva teda názor, že od okamihu, kedy dotknutá osoba zaplatí príspevok primeraný odpracovanému času, zodpovedajúci obdobiu pracovnej činnosti na kratší pracovný čas, dodržanie zásady proporcionality vyžaduje, aby príslušné orgány na účely uplatnenia opravného mechanizmu zohľadnili príspevok, ktorý by dotknutá osoba platila, ak by povinnosť platiť príspevky nebola prerušená.
74. Z rovnakých dôvodov, aké uviedol vnútroštátny súd, zastávam názor, že uvedené dôvody neumožňujú odôvodniť nepriamu diskrimináciu voči dotknutej osobe.
75. Z vnútroštátneho rozhodnutia vyplýva, že pani Cachaldora Fernándezová platila príspevky do systému sociálneho zabezpečenia od 15. septembra 1971 do 25. apríla 2010, teda celkovo 5 523 dní, kedy pracovala na plný úväzok, s výnimkou období: od 1. septembra 1998 do 28. februára 1999, následne od 1. marca 1999 do 23. marca 2001, a nakoniec od 24. marca 2001 do 23. januára 2002. Ako uvádza vnútroštátny súd, pani Cachaldora Fernándezová pracovala na kratší pracovný čas 3 roky a 10 mesiacov, čo predstavuje minimálnu časť jej pracovnej kariéry trvajúcej 39 rokov.
76. Účinkom dotknutého ustanovenia je, že obdobie počas ktorého dotknutá osoba prerušila platenie príspevkov do systému sociálneho zabezpečenia, je zahrnuté do výpočtu jej invalidného dôchodku na základe minimálnych príspevkových základov znížených na jednu osminu, hoci väčšinu svojej pracovnej kariéry pracovala na plný úväzok, a v dôsledku toho platila príspevky do systému sociálneho zabezpečenia ako pracovník na plný úväzok.
77. Hoci španielska vláda vo svojich pripomienkach tvrdí, že takýto postup umožňuje priamo spojiť výšku dôchodku s celkovými príspevkami zaplatenými pracovníkom, ja zastávam opačný názor, teda, že trvalý invalidný dôchodok je vypočítaný na základe príspevkov zaplatených v „čase T“ pracovnej kariéry dotknutej osoby, ktorý nemusí nutne predstavovať celkové príspevky zaplatené naposledy uvedenou osobou.
78. V dôsledku toho zastávam názor, že za okolností, akými sú okolnosti v konaní vo veci samej, vedie takýto postup ku zníženiu výšky trvalého invalidného dôchodku, čo je s ohľadom na príspevky zaplatené dotknutou osobou počas celej jej kariéry neprimerané, a nemôže byť teda odôvodnené objektívnym faktorom založeným na príspevkovej povahe systému sociálneho zabezpečenia ani nutnosťou dodržiavať zásadu proporcionality.
79. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti zastávam názor, že článok 4 ods. 1 smernice 79/7 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takej právnej úprave, akou je právna úprava v konaní vo veci samej, pretože táto právna úprava vedie, v prípade pracovníkov, ktorí v období bezprostredne predchádzajúcom prerušeniu platenia príspevkov na sociálne zabezpečenie pracovali na kratší pracovný čas, ku zníženiu výšky trvalého invalidného dôchodku.
V – Návrhy
80. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby Súdny dvor na otázku položenú Tribunal Superior de Justicia de Galicia odpovedal takto:
Článok 4 ods. 1 smernice Rady 79/7/EHS z 19. decembra 1978 o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takej právnej úprave, akou je právna úprava v konaní vo veci samej, pretože táto právna úprava vedie, v prípade pracovníkov, ktorí v období bezprostredne predchádzajúcom prerušeniu platenia príspevkov na sociálne zabezpečenie pracovali na kratší pracovný čas, ku zníženiu výšky trvalého invalidného dôchodku.