UZNESENIE VŠEOBECNÉHO SÚDU (siedma komora)
z 21. septembra 2011 (*)
„Žaloba o neplatnosť – REACH – Identifikácia kyseliny boritej a tetraboritanu disodného bezvodého ako látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy – Neexistencia priamej dotknutosti – Neprípustnosť“
Vo veci T‑343/10,
Etimine SA, so sídlom v Bettemburgu (Luxembursko),
AB Etiproducts Oy, so sídlom v Espoo (Fínsko),
v zastúpení: C. Mereu a K. Van Maldegem, advokáti,
žalobkyne,
proti
Európskej chemickej agentúre (ECHA), v zastúpení: M. Heikkilä a W. Broere, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci J. Stuyck a A.‑M. Vandromme, advokáti,
žalovanej,
ktorú v konaní podporuje:
Európska komisia, v zastúpení: P. Oliver a E. Manhaeve, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci K. Sawyer, barrister,
vedľajší účastník konania,
ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia ECHA uverejneného 18. júna 2010, ktorým sa kyselina boritá (ES č. 233‑139‑2) a tetraboritan disodný bezvodý (ES č. 215‑540‑4) identifikujú ako látky spĺňajúce kritériá uvedené v článku 57 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, s. 1), ktorým sa tieto látky zaraďujú do zoznamu identifikovaných látok na účely ich zahrnutia do prílohy XIV uvedeného nariadenia v súlade s jeho článkom 59,
VŠEOBECNÝ SÚD (siedma komora),
v zložení: predseda komory A. Dittrich (spravodajca), sudcovia I. Wiszniewska‑Białecka a M. Prek,
tajomník: E. Coulon,
vydal toto
Uznesenie
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Prvá žalobkyňa, Etimine SA je spoločnosťou založenou podľa luxemburského práva. Druhá žalobkyňa, AB Etiproducts Oy, je spoločnosťou založenou podľa fínskeho práva. Žalobkyne majú ako predmet činnosti uvedený dovoz a predaj kyseliny boritej (ES č. 233‑139‑2) a tetraboritanu disodného bezvodého (ES č. 215‑540‑4) (ďalej len spoločne „boritany“) v Európskej únii, pričom tieto látky im dodáva ich materská spoločnosť, ktorá je spoločnosťou založenou podľa tureckého práva.
2 Boritany sa používajú predovšetkým pri výrobe skla a izolačných sklených vlákien. Používajú sa aj v pracích a čistiacich prostriedkoch a ako ošetrovacie prípravky na ochranu dreva.
3 Boritany boli zahrnuté do prílohy I smernice Rady 67/548/EHS z 27. júna 1967 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa klasifikácie, balenia a označovania nebezpečných látok (Ú. v. ES 196, s. 1; Mim. vyd. 13/001, s. 27) smernicou Komisie 2008/58/ES z 21. augusta 2008, ktorou sa po tridsiaty raz prispôsobuje technickému pokroku smernica Rady 67/548/EHS (Ú. v. EÚ L 246, s. 1) a ktorá nadobudla účinnosť 5. októbra 2008. Týmto zahrnutím sa boritany zaradili medzi látky poškodzujúce reprodukciu v kategórii 2.
4 Vzhľadom na to, že 20. januára 2009 nadobudlo účinnosť nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006 (Ú. v. EÚ L 353, s. 1), príloha I smernice 67/548 bola zrušená a jej obsah bol v znení predchádzajúcom zmene vykonanej smernicou 2008/58 prenesený do prílohy VI časti 3 nariadenia č. 1272/2008. Táto príloha VI sa teda v čase nadobudnutia účinnosti nariadenia č. 1272/2008 o boritanoch nezmieňovala.
5 Keďže 25. septembra 2009 nadobudlo účinnosť nariadenie Komisie (ES) č. 790/2009 z 10. augusta 2009, ktorým sa na účely prispôsobenia technickému a vedeckému pokroku mení a dopĺňa nariadenie č. 1272/2008 (Ú. v. EÚ L 235, s. 1), bolo zahrnutie boritanov medzi látky poškodzujúce reprodukciu v kategórii 2 prevzaté do prílohy VI časti 3 nariadenia č. 1272/2008. Podľa článku 2 ods. 2 a 3 nariadenia č. 790/2009 sa táto klasifikácia uplatňuje od 1. decembra 2010, ale môže sa uplatňovať aj pred týmto dátumom.
6 Dňa 8. marca 2010 Spolková republika Nemecko a Slovinská republika predložili Európskej chemickej agentúre (ďalej len „ECHA“) svoju vypracovanú dokumentáciu o identifikácii kyseliny boritej ako látky, ktorá spĺňa kritériá uvedené v článku 57 písm. c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, s. 1), ktoré bolo následne zmenené a doplnené najmä nariadením č. 1272/2008, pričom poukázali na zahrnutie kyseliny boritej medzi látky poškodzujúce reprodukciu v kategórii 2 v prílohe VI časti 3 nariadenia č. 1272/2008.
7 V ten istý deň Dánske kráľovstvo predložilo ECHA svoju vypracovanú dokumentáciu o identifikácii tetraboritanu disodného bezvodého ako látky, ktorá spĺňa kritériá uvedené v článku 57 písm. c) nariadenia č. 1907/2006, pričom poukázalo na zahrnutie tetraboritanu disodného bezvodého medzi látky poškodzujúce reprodukciu v kategórii 2 v prílohe VI časti 3 nariadenia č. 1272/2008.
8 Následne ECHA uverejnila na svojej internetovej stránke výzvy, ktorými dotknuté strany vyzvala na predloženie pripomienok k vypracovanej dokumentácii týkajúcej sa boritanov. Po získaní pripomienok k predmetnej dokumentácii, a to najmä od Európskej asociácie pre boritany, ktorej členkami sú žalobkyne, a od prvej žalobkyne, ECHA túto dokumentáciu zaslala svojmu Výboru členských štátov. Tento výbor sa 9. júna 2010 jednohlasne zhodol na identifikácii boritanov ako látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy, ktoré spĺňajú kritériá uvedené v článku 57 písm. c) nariadenia č. 1907/2006.
9 Dňa 18. júna 2010 bol zoznam látok identifikovaných na účely ich zahrnutia do prílohy XIV nariadenia č. 1907/2006 (ďalej len „zoznam látok navrhnutých na zahrnutie“), vrátane boritanov, uverejnený na internetovej stránke ECHA.
Konanie a návrhy účastníkov konania
10 Žalobkyne návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 18. augusta 2010 podali žalobu, v ktorej navrhli zrušenie rozhodnutia ECHA uverejneného 18. júna 2010, v ktorom sú boritany identifikované ako látky spĺňajúce kritériá uvedené v článku 57 nariadenia č. 1907/2006 a ktorým sa tieto látky zaraďujú do zoznamu látok navrhnutých na zahrnutie v súlade s článkom 59 uvedeného nariadenia (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).
11 Listom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 10. decembra 2010 Európska komisia podala návrh na vstup do konania ako vedľajší účastník na podporu návrhov ECHA. Predseda siedmej komory Všeobecného súdu po vypočutí hlavných účastníkov konania tomuto návrhu vyhovel uznesením z 12. januára 2011.
12 Samostatným podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 14. decembra 2010 ECHA vzniesla námietku neprípustnosti na základe článku 114 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu. Žalobkyne predložili pripomienky k námietke neprípustnosti 31. januára 2011.
13 Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 18. februára 2011 sa Komisia vzdala možnosti predložiť vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania obmedzené na prípustnosť.
14 Žalobkyne vo svojej žalobe navrhujú, aby Všeobecný súd:
– vyhlásil žalobu za prípustnú a dôvodnú,
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– určil, že nariadenie č. 790/2009 je v rozsahu, v akom sa týka boritanov, protiprávne,
– zaviazal ECHA na náhradu trov konania.
15 ECHA vo svojej námietke neprípustnosti navrhuje, aby Všeobecný súd:
– vyhlásil žalobu za neprípustnú,
– zaviazal žalobkyne na náhradu trov konania.
16 Žalobkyne vo svojich pripomienkach k námietke neprípustnosti navrhujú, aby Všeobecný súd námietku neprípustnosti zamietol alebo aby sa pred rozhodnutím o nej zaoberal vecou samou.
Právny stav
17 Podľa článku 114 ods. 1 a 4 rokovacieho poriadku môže Všeobecný súd, ak o to požiada niektorý účastník konania, rozhodnúť o námietke neprípustnosti pred prejednaním veci samej. Podľa odseku 3 toho istého článku sa námietka neprípustnosti ďalej prejednáva v rámci ústnej časti konania, ak Všeobecný súd nerozhodne inak. V prejednávanej veci sa Všeobecný súd domnieva, že sa s touto vecou dostatočne oboznámil na základe spisového materiálu a nie je potrebné otvoriť ústnu časť konania.
18 Na podporu svojich návrhov ECHA vznáša dve námietky neprípustnosti, založené na neexistencii priamej dotknutosti žalobkýň a na skutočnosti, že napadnuté rozhodnutie, ktoré nie je regulačným aktom v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ, sa ich osobne netýka.
19 Zdá sa vhodné preskúmať najskôr námietku neprípustnosti založenú na neexistencii priamej dotknutosti žalobkýň.
20 V zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ akákoľvek fyzická alebo právnická osoba môže za podmienok stanovených v prvom a druhom odseku podať žalobu proti aktom, ktoré sú jej určené alebo ktoré sa jej priamo a osobne týkajú, ako aj voči regulačným aktom, ktoré sa jej priamo týkajú a nevyžadujú vykonávacie opatrenia.
21 V prejednávanom prípade je nesporné, že napadnuté rozhodnutie nebolo adresované žalobkyniam, ktorým teda tento akt nie je určený. V tejto situácii žalobkyne môžu na základe článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ podať žalobu o neplatnosť proti uvedenému aktu iba pod podmienkou, že sa ich tento akt priamo týka.
22 Pokiaľ ide o priamu dotknutosť, z ustálenej judikatúry vyplýva, že táto podmienka vyžaduje po prvé, aby predmetné opatrenie priamo ovplyvňovalo právne postavenie jednotlivca, a po druhé, aby neponechávalo nijaký priestor na voľnú úvahu osobám, ktorým je určené a ktoré sú poverené jeho uplatňovaním, keďže má úplne automatický charakter a vyplýva zo samotnej právnej úpravy Únie, a to bez uplatnenia iných sprostredkujúcich ustanovení (rozsudky Súdneho dvora z 5. mája 1998, Dreyfus/Komisia, C‑386/96 P, Zb. s. I‑2309, bod 43; z 29. júna 2004, Front national/Parlament, C‑486/01 P, Zb. s. I‑6289, bod 34, a z 10. septembra 2009, Komisia/Ente per le Ville vesuviane a Ente per le Ville vesuviane/Komisia, C‑445/07 P a C‑455/07 P, Zb. s. I‑7993, bod 45).
23 Po prvé, pokiaľ ide o argumentáciu žalobkýň, podľa ktorej sa ich napadnuté rozhodnutie priamo týka, keďže ich právne postavenie ovplyvňuje článok 31 ods. 9 písm. a) nariadenia č. 1907/2006, treba uviesť, že toto ustanovenie aktualizuje kartu bezpečnostných údajov, ktorej zostavenie sa stanovuje v odseku 1 tohto článku. Podľa článku 31 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1907/2006 dodávateľ látky poskytne príjemcovi látky kartu bezpečnostných údajov, keď látka spĺňa kritériá klasifikácie ako nebezpečná v súlade so smernicou 67/548. Článok 31 ods. 9 písm. a) tohto nariadenia v tejto súvislosti stanovuje, že dodávatelia bezodkladne aktualizujú kartu bezpečnostných údajov, hneď ako sú k dispozícii nové informácie, ktoré môžu ovplyvniť opatrenia manažmentu rizík, alebo nové informácie o nebezpečenstve.
24 Je teda potrebné preskúmať, či identifikácia boritanov ako látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy vyplývajúca z postupu uvedeného v článku 59 nariadenia č. 1907/2006 prostredníctvom napadnutého rozhodnutia predstavuje novú informáciu v zmysle článku 31 ods. 9 písm. a) nariadenia č. 1907/2006, ktorá môže mať za následok vznik povinnosti stanovenej v tomto ustanovení, a to aktualizovať kartu bezpečnostných údajov, takže napadnuté rozhodnutie má priame účinky na právne postavenie žalobkýň.
25 Pokiaľ ide o kartu bezpečnostných údajov, článok 31 ods. 1 nariadenia č. 1907/2006 stanovuje, že táto karta musí byť zostavená v súlade s prílohou II tohto nariadenia. Podľa tejto prílohy, ktorá obsahuje pokyny na zostavenie kariet bezpečnostných údajov, musia tieto karty poskytovať mechanizmus na účely prenosu vhodných bezpečnostných informácií o klasifikovaných látkach bezprostredným následným užívateľom v smere dodávateľského reťazca. Účelom tejto prílohy je zaručiť jednotnosť a presnosť obsahu každej z povinných položiek uvedených v článku 31 ods. 6 nariadenia č. 1907/2006 tak, aby výsledné karty bezpečnostných údajov umožnili užívateľom prijať potrebné opatrenia na ochranu zdravia ľudí, bezpečnosti na pracovisku a na ochranu životného prostredia.
26 Podľa žalobkýň je identifikácia boritanov ako látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy vyplývajúca z postupu uvedeného v článku 59 nariadenia č. 1907/2006 novou informáciou týkajúcou sa položky 2 (identifikácia nebezpečenstiev) a položky 15 (regulačné informácie) článku 31 ods. 6 uvedeného nariadenia.
27 Pokiaľ ide o položku 2 (identifikácia nebezpečenstiev), podľa prílohy II bodu 2 nariadenia č. 1907/2006 je v nej potrebné uviesť klasifikáciu látky, ktorá vyplýva z uplatňovania klasifikačných pravidiel uvedených v smernici 67/548. Hlavné nebezpečenstvá látky pre človeka a životné prostredie musia byť uvedené jasne a stručne.
28 V prejednávanej veci sa identifikácia boritanov ako látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy vyplývajúca z postupu uvedeného v článku 59 nariadenia č. 1907/2006 netýka klasifikácie týchto látok podľa smernice 67/548. Táto identifikácia bola vykonaná z dôvodu, že boritany na základe článku 57 písm. c) nariadenia č. 1907/2006 spĺňajú kritériá klasifikácie ako látky poškodzujúce reprodukciu v kategórii 2 v súlade so smernicou 67/548. Skutočnosť, že boritany spĺňajú tieto kritériá, už bola preukázaná v prílohe I smernice 67/548, zmenenej a doplnenej smernicou 2008/58, a následne v prílohe VI časti 3 nariadenia č. 1272/2008, zmeneného a doplneného nariadením č. 790/2009 (pozri body 3 až 5 vyššie). V súlade s článkom 59 ods. 3 nariadenia č. 1907/2006 dotknuté členské štáty vo svojich dokumentáciách predložených ECHA 8. marca 2010 poukázali na zahrnutie boritanov do prílohy VI časti 3 nariadenia č. 1272/2008 (pozri body 6 a 7 vyššie).
29 Je nesporné, že v okamihu uverejnenia napadnutého rozhodnutia, teda 18. júna 2010, žalobkyne nepodliehali povinnosti klasifikácie boritanov. Tým, že nariadenie č. 1272/2008 nadobudlo účinnosť 20. januára 2009, bola totiž príloha I smernice 67/548 zahŕňajúca boritany zrušená, a teda povinnosť klasifikovať boritany v súlade s harmonizovanými klasifikáciami definovanými v prílohe VI časti 3 nariadenia č. 1272/2008, zmeneného a doplneného nariadením č. 790/2009, sa neuplatnila, keďže článok 2 ods. 2 nariadenia č. 790/2009 určil v tejto súvislosti ako východiskový bod dátum 1. december 2010.
30 Nebezpečenstvá, ktoré viedli ku klasifikácii boritanov, však boli v okamihu uverejnenia napadnutého rozhodnutia z právneho hľadiska dostatočne právne definované. Na jednej strane všetkým dotknutým osobám bolo zrejmé, že tieto riziká nezmizli len z dôvodu zrušenia prílohy I smernice 67/548, ktorej obsah bol prenesený do prílohy VI časti 3 nariadenia č. 1272/2008. Na druhej strane tým, že 25. septembra 2009 nadobudlo účinnosť nariadenie č. 790/2009, bola klasifikácia boritanov ako látok poškodzujúcich reprodukciu v kategórii 2 prevzatá do prílohy VI časti 3 nariadenia č. 1272/2008. Skutočnosť, že tieto klasifikácie nemuseli byť uplatňované pred 1. decembrom 2010, nespochybňuje právnu existenciu konštatovania, podľa ktorého boli kritériá klasifikácie splnené od okamihu nadobudnutia účinnosti nariadenia č. 790/2009. Článok 2 ods. 2 nariadenia č. 790/2009 len odkladá právne povinnosti vyplývajúce z týchto klasifikácií na základe nariadenia č. 1272/2008, zmeneného a doplneného nariadením č. 790/2009, na 1. december 2010. Túto úvahu podporuje to, že z článku 2 ods. 3 nariadenia č. 790/2009 vyplýva, že harmonizované klasifikácie uvedené v prílohe VI časti 3 nariadenia č. 1272/2008, zmeneného a doplneného nariadením č. 790/2009, sa mohli uplatňovať pred 1. decembrom 2010.
31 Z toho vyplýva, že identifikácia boritanov ako látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy neobsahovala nové informácie o nebezpečných vlastnostiach týchto látok, ale bola výsledkom identifikačného postupu uvedeného v článku 59 nariadenia č. 1907/2006. Napadnuté rozhodnutie teda neprinieslo žiadnu novú informáciu o identifikácii nebezpečenstiev v zmysle položky 2 článku 31 ods. 6 nariadenia č. 1907/2006.
32 Pokiaľ ide o položku 15 článku 31 ods. 6 nariadenia č. 1907/2006 (regulačné informácie), je potrebné uviesť, že podľa prílohy II bodu 15 uvedeného nariadenia, ak látka, na ktorú sa vzťahuje karta bezpečnostných údajov, podlieha osobitným ustanoveniam na ochranu človeka a životného prostredia na úrovni Únie, napr. autorizáciám udeleným podľa hlavy VII uvedeného nariadenia alebo obmedzeniam podľa hlavy VIII toho istého nariadenia, tieto ustanovenia sa, pokiaľ je to možné, uvedú.
33 V tejto súvislosti je potrebné v prvom rade uviesť, že hoci je pravda, že v dôsledku identifikácie látky ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy vyplývajúce z postupu uvedeného v článku 59 nariadenia č. 1907/2006 môže pre hospodárske subjekty vzniknúť informačná povinnosť, nemá za následok to, že by sa na dotknutú látku vzťahoval osobitný režim, takže by bola predmetom osobitných ustanovení. Naproti tomu uvedená identifikácia nemá vplyv na uvádzanie látky na trh a na jej používanie.
34 V druhom rade, pokiaľ ide o autorizáciu stanovenú v hlave VII nariadenia č. 1907/2006 a obmedzenia stanovené podľa hlavy VIII tohto nariadenia, príloha II bod 15 toho nariadenia uvádza udelené autorizácie a obmedzenia ako jediné príklady patriace do pôsobnosti tohto ustanovenia. Keďže sa identifikácia látky ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy vyplývajúca z postupu uvedeného v článku 59 nariadenia č. 1907/2006 netýka obmedzení uložených podľa hlavy VIII uvedeného nariadenia, ale je súčasťou autorizácie stanovenej v hlave VII tohto nariadenia, zmienka o obmedzeniach v bode 15 prílohy II nariadenia č. 1907/2006 neobhajuje skutočnosť, že uvedená identifikácia patrí do položky 15 článku 31 ods. 6 uvedeného nariadenia.
35 Pokiaľ ide o udelené autorizácie, z hlavy VII uvedeného nariadenia vyplýva, že predstavujú autorizácie udelené v súlade s článkom 60 toho istého nariadenia, ktoré sú súčasťou neskoršej fázy autorizácie (články 60 až 64 tohto nariadenia). O autorizácie možno požiadať ECHA na základe článku 62 ods. 1 toho nariadenia pre jedno alebo viac použití látky, ktorej uvedenie na trh je zakázané z dôvodu jej zahrnutia do prílohy XIV uvedeného nariadenia. Treba však konštatovať, že pokiaľ ide o autorizáciu stanovenú v hlave VII nariadenia č. 1907/2006, identifikáciu látky ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy vyplývajúcu z postupu uvedeného v článku 59 toho nariadenia normotvorca v prílohe II bode 15 uvedeného nariadenia výslovne nespomenul. Hoci je pravda, že zmienka o autorizáciách udelených na základe hlavy VII tohto nariadenia sa uvádza len ako príklad, nič to nemení na tom, že táto zmienka sa ako jediná týka autorizácie na základe hlavy VII nariadenia č. 1907/2006. Aj keď nie je vylúčené, že položka 15 karty bezpečnostných údajov sa uplatní v prípade iných osobitných ustanovení na ochranu človeka a životného prostredia na úrovni Únie, pokiaľ ide o autorizáciu stanovenú v hlave VII nariadenia č. 1907/2006, táto úvaha podporuje takisto skutočnosť, že sa táto položka vzťahuje len na autorizácie. Tento záver je podporený okolnosťou, že článok 31 ods. 9 písm. b) uvedeného nariadenia stanovuje, že karta bezpečnostných údajov musí byť po udelení alebo zamietnutí autorizácie aktualizovaná.
36 Z toho vyplýva, že z dôvodu identifikácie látky ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy vyplývajúcej z postupu uvedeného v článku 59 nariadenia č. 1907/2006 látka nie je predmetom osobitných ustanovení na ochranu človeka a životného prostredia na úrovni Únie v zmysle prílohy II bodu 15 uvedeného nariadenia.
37 Vzhľadom na vyššie uvedené identifikácia boritanov ako látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy vyplývajúca z postupu uvedeného v článku 59 nariadenia č. 1907/2006 nepredstavuje novú informáciu, ktorá môže ovplyvniť opatrenia manažmentu rizík alebo ktorá sa týka nebezpečenstva v zmysle článku 31 ods. 9 písm. a) nariadenia č. 1907/2006, takže žalobkyne neboli povinné aktualizovať kartu bezpečnostných údajov. V dôsledku toho napadnuté rozhodnutie nemá priame účinky na právne postavenie žalobkýň z dôvodu povinnosti stanovenej v tomto ustanovení.
38 Po druhé, pokiaľ ide o argumentáciu žalobkýň, podľa ktorej sa ich napadnuté rozhodnutie priamo týka, keďže ich právne postavenie ovplyvňuje článok 34 písm. a) nariadenia č. 1907/2006, je potrebné uviesť, že podľa tohto ustanovenia každý účastník dodávateľského reťazca látky musí bez ohľadu na predmetné použitia oznámiť nové informácie o nebezpečných vlastnostiach bezprostredne predchádzajúcemu účastníkovi alebo distribútorovi dodávateľského reťazca.
39 V tejto súvislosti je v prvom rade potrebné konštatovať, že na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, toto ustanovenie nestanovuje žalobkyniam žiadne informačné povinnosti vo vzťahu k ich zákazníkom. Článok 34 písm. a) nariadenia č. 1907/2006 sa totiž týka informačnej povinnosti vo vzťahu k bezprostredne predchádzajúcim, a nie bezprostredne nasledujúcim účastníkom alebo distribútorom dodávateľského reťazca. Ďalej vzhľadom na to, že identifikácia boritanov ako látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy prostredníctvom napadnutého rozhodnutia neobsahovala nové informácie o nebezpečných vlastnostiach týchto látok (pozri body 27 až 31 vyššie), informačné povinnosti uvedené v článku 34 písm. a) nariadenia č. 1907/2006 sa netýkali žalobkýň. Z toho vyplýva, že napadnuté rozhodnutie nemá priame účinky na právne postavenie žalobkýň z dôvodu povinnosti stanovenej v tomto ustanovení.
40 Po tretie, pokiaľ ide o argumentáciu žalobkýň, podľa ktorej vzhľadom na trestné sankcie ukladané členskými štátmi v prípade porušenia povinností stanovených v nariadení č. 1907/2006 musia byť následní spotrebitelia informovaní o identifikácii, ktorá im pomôže oboznámiť sa so svojimi povinnosťami vyplývajúcimi z článku 7 ods. 2 a článku 33 tohto nariadenia, je nesporné, že žalobkyne týmito ustanoveniami nie sú dotknuté, keďže nemajú postavenie výrobcu, resp. dovozcu výrobkov ani postavenie dodávateľa výrobku, ktorí sú definovaní v článku 3 bodoch 4, 11 a 33 toho istého nariadenia. Povinnosti stanovené v článku 7 ods. 2 a článku 33 uvedeného nariadenia sa teda môžu výslovne priamo vzťahovať len na zákazníkov žalobkýň v prípade, že sú títo zákazníci výrobcami, resp. dovozcami výrobkov alebo dodávateľmi výrobku. Je pravda, že odôvodnenie 18 a článok 1 nariadenia č. 1907/2006 zdôrazňujú zodpovednosť za manažment rizík vyplývajúci z látok, ktorú majú výrobcovia, dovozcovia a následní užívatelia látok. Nariadenie č. 1907/2006 však stanovuje podrobný systém povinností, ktorý nie je možné rozšíriť prostredníctvom uplatnenia všeobecných úvah nachádzajúcich sa v uvedených ustanoveniach.
41 Po štvrté, pokiaľ ide o argumentáciu žalobkýň, podľa ktorej sa ich napadnuté rozhodnutie priamo týka, keďže má účinky na ich faktické postavenie, treba uviesť, že samotná skutočnosť, že akt môže mať vplyv na faktické postavenie žalobcu, nepostačuje na to, aby sa tento akt mohol považovať za akt, ktorý sa žalobcu priamo týka. Iba existencia osobitných okolností môže oprávňovať subjekt, ktorý tvrdí, že právny akt má vplyv na jeho postavenie na trhu, aby podal žalobu podľa článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ (rozsudok Súdneho dvora z 10. decembra 1969, Eridania a i./Komisia, 10/68 a 18/68, Zb. s. 459, bod 7, a uznesenie Súdu prvého stupňa z 18. februára 1998, Comité d’entreprise de la Société française de production a i./Komisia, T‑189/97, Zb. s. II‑335, bod 48). V prejednávanom prípade žalobkyne tvrdili len to, že ich zákazníci sú zdržanliví v ďalšom nákupe výrobkov uvedených na zozname látok navrhnutých na zahrnutie, pričom nepreukázali existenciu takýchto osobitných okolností.
42 Vzhľadom na vyššie uvedené treba konštatovať, že napadnuté rozhodnutie nemá priame účinky na právne postavenie žalobkýň. Keďže nie je splnené prvé kritérium priamej dotknutosti, žalobkyne nie sú napadnutým rozhodnutím priamo dotknuté.
43 V dôsledku toho je teda potrebné vyhovieť predmetnej námietke neprípustnosti a žaloba musí byť zamietnutá ako neprípustná bez toho, aby bolo potrebné preskúmať ďalšiu námietku neprípustnosti vznesenú zo strany ECHA.
O trovách
44 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Okrem toho podľa odseku 4 toho istého článku inštitúcie, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, znášajú vlastné trovy konania.
45 Keďže žalobkyne vo veci nemali úspech, znášajú vlastné trovy konania a je potrebné ich zaviazať na náhradu trov konania ECHA v súlade s jej návrhmi. Komisia znáša vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (siedma komora)
nariadil:
1. Žaloba sa odmieta ako neprípustná.
2. Etimine SA a AB Etiproducts Oy znášajú vlastné trovy konania a sú povinné nahradiť trovy konania vynaložené Európskou chemickou agentúrou (ECHA).
3. Európska komisia znáša vlastné trovy konania.
V Luxemburgu 21. septembra 2011