UZNESENIE PREDSEDU SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU

zo 17. decembra 2008

Vec F‑80/08 R

Fritz Harald Wenig

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Verejná služba – Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Návrh na odklad výkonu rozhodnutia o pozastavení výkonu funkcie dotknutej osoby – Naliehavosť – Neexistencia“

Predmet: Žaloba podaná podľa článkov 242 ES a 243 ES a článkov 157 AE a 158 AE, ktorou F. H. Wenig navrhuje odklad výkonu rozhodnutia Komisie z 18. septembra 2008, prijatého na základe článkov 23 a 24 prílohy IX služobného poriadku, ktorým bol pozastavený výkon jeho funkcie na neurčitú dobu a bola nariadená zrážka z jeho odmeny vo výške 1 000 eur mesačne po dobu maximálne šiestich mesiacov

Rozhodnutie: Návrh na nariadenie predbežných opatrení sa zamieta. O trovách konania sa rozhodne neskôr.

Abstrakt

1.      Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Odklad výkonu – Predbežné opatrenia – Podmienky nariadenia – „Fumus boni iuris“ – Naliehavosť – Kumulatívna povaha – Poradie preskúmania a spôsob overenia

(Články 242 ES a 243 ES; Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 102 ods. 2)

2.      Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Odklad výkonu – Podmienky nariadenia – Zváženie všetkých dotknutých záujmov

(Článok 242 ES; Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 102 ods. 2; Služobný poriadok úradníkov, príloha IX články 23 a 24)

3.      Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Odklad výkonu – Podmienky nariadenia – Naliehavosť – Dôkazné bremeno

(Článok 242 ES; Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 102 ods. 2; Služobný poriadok úradníkov, príloha IX články 23 a 24)

4.      Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Odklad výkonu – Retroaktivita – Neexistencia

(Článok 242 ES)

1.      Podľa článku 102 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu návrhy týkajúce sa predbežných opatrení musia predovšetkým uvádzať okolnosti preukazujúce naliehavosť, skutkové a právne dôvody, ktoré na prvý pohľad odôvodňujú nariadenie navrhovaných predbežných opatrení (fumus boni iuris). Tieto podmienky sú kumulatívne, z čoho vyplýva, že návrh na nariadenie predbežných opatrení musí byť zamietnutý, ak niektorá z nich nie je splnená. Navyše navrhované opatrenia musia mať predbežnú povahu v tom zmysle, že nesmú prejudikovať rozhodnutie vo veci samej.

V rámci tohto celkového skúmania súd rozhodujúci o predbežnom opatrení disponuje širokou mierou voľnej úvahy a je oprávnený voľne rozhodnúť, vzhľadom na osobitosti prejednávanej veci, o spôsobe, akým majú byť tieto rôzne podmienky overené, ako aj o poradí tohto skúmania, pretože žiadny predpis práva Spoločenstva mu neukladá vopred stanovenú schému analýzy pre posúdenie potreby rozhodnúť predbežne.

(pozri body 20 – 23)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 21. marca 1997, Antillean Rice Mills/Rada, T‑41/97 R, Zb. s. II‑447, bod 19; 9. augusta 2001, De Nicola/EIB, T‑120/01 R, Zb. VS s. I‑A‑171, II‑783, body 12 a 13

Súd pre verejnú službu: 31. mája 2006, Bianchi/ETF, F‑38/06 R, Zb. VS s. I‑A‑1‑27, II‑A‑1‑93, body 20 a 22

2.      Ak v rámci návrhu na nariadenie predbežných opatrení súd rozhodujúci o predbežných opatreniach, pred ktorým sa poukazuje na nebezpečenstvo, že navrhovateľovi vznikne vážna a nenapraviteľná ujma, porovná význam rôznych dotknutých záujmov, musí najmä preskúmať, či prípadné zrušenie sporného rozhodnutia súdom vo veci samej umožní uviesť do pôvodného stavu situáciu, ku ktorej by došlo v dôsledku okamžitého výkonu sporného rozhodnutia, a naopak, či odklad výkonu tohto rozhodnutia môže zabrániť jeho plnému účinku, ak bude žaloba vo veci samej zamietnutá.

Rozhodnutie o pozastavení výkonu funkcie úradníka podľa článkov 23 a 24 prílohy IX služobného poriadku je rozhodnutím, ktoré má spôsobovať účinky počas určitého časového obdobia. Toto obdobie zodpovedá najskôr dobe šetrenia, a pokračuje aj ďalej, ak sa inštitúcia domnieva, že jej predĺženie je záujme služby a niekedy aj úradníka, až kým inštitúcia nevyjadrí s konečnou platnosťou svoj postoj k údajnému nesplneniu povinností. V dôsledku toho by rozhodnutie o pozastavení výkonu funkcie v podstate stratilo podstatu svojho potrebného účinku, pretože by nemohlo vyvolávať príslušné účinky v časovom období, počas ktorého ich má vyvolávať.

Odklad výkonu takého rozhodnutia môže teda mať do tej miery nezvratné účinky, že hrozí, že bude prejudikovať rozhodnutie Súdu pre verejnú službu rozhodujúceho o žalobe vo veci samej. Neplatilo by to, ak by sa odklad výkonu nepriznal. Ujma spojená s poškodením dobrej povesti úradníka, ktorému bol pozastavený výkon funkcie, môže byť totiž napravená zrušením daného rozhodnutia, či dokonca zaviazaním inštitúcie na zaplatenie peňažnej sumy. Pri zvážení dotknutých záujmov je preto potrebné zohľadniť uvedenú nezvratnú povahu a odložiť výkon rozhodnutia o pozastavení výkonu funkcie len v prípade, že naliehavosť odkladu výkonu takého rozhodnutia je nepochybná.

(pozri body 27 – 31 a 36)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: Antillean Rice Mills/Rada, už citovaný, bod 46; 30. apríla 2008, Španielsko/Komisia, T‑65/08 R, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 82, a tam citovaná judikatúra

3.      Účelom konania o nariadení predbežného opatrenia nie je zabezpečiť náhradu škody, ale zaručiť plnú účinnosť rozsudku vo veci samej. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné, aby boli požadované opatrenia naliehavé v tom zmysle, že na to, aby sa zabránilo závažnej a nenapraviteľnej ujme na záujmoch žalobcu, je nevyhnutné, aby boli nariadené a aby ich účinky nastali už pred rozhodnutím vo veci samej. Je na účastníkovi konania, ktorý navrhuje nariadenie predbežného opatrenia, aby predložil dôkaz, že nie je možné čakať na výsledok konania vo veci samej bez toho, aby utrpel takú ujmu.

V rozsahu, v akom rozhodnutie o pozastavení výkonu funkcie úradníka spôsobuje nemajetkovú ujmu jeho dobrému menu, ide v podstate o nevyhnutný a bezprostredný dôsledok takého rozhodnutia. Prípadný odklad výkonu takého rozhodnutia navyše nemôže napraviť ujmu tejto povahy o nič viac, než ju v budúcnosti napraví prípadné zrušenie uvedeného rozhodnutia vo veci samej.

Okrem toho aj v prípade, že úradník, ktorému bol pozastavený výkon funkcie tvrdí, že mu je spôsobená osobitná ujma na jeho služobnom postupe, ktorá sa odlišuje od poškodenia jeho dobrej povesti, táto prípadná ujma je spôsobená disciplinárnym konaním, ktoré môže byť proti nemu začaté, a nie sporným rozhodnutím o pozastavení výkonu funkcie.

(pozri body 41, 43 a 44)

Odkaz:

Súdny dvor: 25. marca 1999, Willeme/Komisia, C‑65/99 P(R), Zb. s. I‑1857, body 60 až 62

Súd prvého stupňa: 10. septembra 1999, Elkaïm Mazuel/Komisia, T‑173/99 R, Zb. VS s. I‑A‑155, II‑811, bod 25; De Nicola/EIB, už citovaný, bod 43; 19. december 2002, Esch-Leonhardt a i./ECB, T‑320/02 R, Zb. VS s. I‑A‑325, II‑1555, bod 27

4.      Súdne rozhodnutie, ktorým sa nariaďuje odklad výkonu rozhodnutia, má povahu predbežného opatrenia určeného na zabezpečenie budúcnosti. Odklad výkonu rozhodnutia teda nemôže mať, na rozdiel od jeho zrušenia, spätný účinok.

(pozri bod 53)