Language of document : ECLI:EU:C:2024:408

Predbežné znenie

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (deviata komora)

zo 16. mája 2024 (*)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Letecká doprava – Nariadenie (ES) č. 261/2004 – Náhrada cestujúcim v leteckej doprave v prípade veľkého meškania letu – Článok 5 ods. 3 – Oslobodenie od povinnosti náhrady – Mimoriadne okolnosti – Nedostatok personálu prevádzkovateľa letiska poskytujúceho služby naloženia batožiny“

Vo veci C‑405/23,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Landgericht Köln (Krajinský súd Kolín, Nemecko) z 22. júna 2023 a doručený Súdnemu dvoru 3. júla 2023, ktorý súvisí s konaním:

Touristic Aviation Services Ltd

proti

Flightright GmbH,

SÚDNY DVOR (deviata komora),

v zložení: predsedníčka deviatej komory O. Spineanu‑Matei, sudcovia S. Rodin (spravodajca) a L. S. Rossi,

generálny advokát: A. Rantos,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–        Touristic Aviation Services Ltd, v zastúpení: S. Hendrix, Rechtsanwältin,

–        Flightright GmbH, v zastúpení: M. Michel a R. Weist, Rechtsanwälte,

–        holandská vláda, v zastúpení: M. K. Bulterman a J. M. Hoogveld, splnomocnení zástupcovia,

–        Európska komisia, v zastúpení: G. von Rintelen a N. Yerrell, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 5 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 (Ú. v. EÚ L 46, 2004, s. 1; Mim. vyd. 07/008, s. 10).

2        Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Touristic Aviation Services Ltd (ďalej len „TAS“) a spoločnosťou Flightright GmbH vo veci náhrady požadovanej spoločnosťou Flightright, ktorej boli postúpené práva cestujúcich v leteckej doprave, od spoločnosti TAS ako prevádzkujúceho leteckého dopravcu z dôvodu veľkého meškania letu.

 Právo Únie

3        Článok 5 nariadenia č. 261/2004 uvádza:

„1.      V prípade zrušenia letu…:

c)      príslušní cestujúci majú právo na náhradu od prevádzkujúceho leteckého dopravcu v súlade s článkom 7, pokiaľ:

i)      neboli informovaní o zrušení letu aspoň dva týždne pred plánovaným časom odletu; alebo

ii)      neboli informovaní o zrušení v časovom úseku od dvoch týždňov do siedmich dní pred plánovaným časom odletu a nebolo im ponúknuté presmerovanie, ktoré im umožní odletieť maximálne dve hodiny pred plánovaným časom odletu a dosiahnuť konečné cieľové miesto maximálne štyri hodiny po plánovanom čase príletu. [; alebo – neoficiálny preklad]

iii)      neboli informovaní o zrušení do siedmich dní pred plánovaným časom odletu a nebolo im ponúknuté presmerovanie, ktoré im umožní odletieť maximálne hodinu pred plánovaným časom odletu a dosiahnuť konečné cieľové miesto maximálne dve hodiny po plánovanom čase príletu.

3.      Prevádzkujúci letecký dopravca nie je povinný platiť náhradu podľa článku 7, ak môže preukázať, že zrušenie je spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia.

…“

4        Článok 7 ods. 1 tohto nariadenia stanovuje:

„Keď sa uvádza odkaz na tento článok, cestujúci dostanú náhradu v nasledovnej výške:

a)      250 eur v prípade všetkých letov na vzdialenosť 1 500 km alebo menej;

b)      400 eur v prípade všetkých letov v rámci spoločenstva nad 1 500 km a všetkých ostatných letov od 1 500 km do 3 500 km;

c)      600 eur v prípade všetkých letov, ktoré nespadajú pod písmená a) alebo b),

…“

 Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

5        Dňa 4. júla 2021 let s odletom z letiska Kolín‑Bonn (Nemecko) smerujúci na letisko Kos (Grécko) (ďalej len „predmetný let“), ktorý zabezpečovala TAS, mal pri prílete meškanie 3 hodiny a 49 minút.

6        Toto meškanie bolo spôsobené po prvé tým, že už predchádzajúci let mal meškanie 1 hodinu a 17 minút z dôvodu nedostatku zamestnancov zodpovedných za registráciu cestujúcich, po druhé, že naloženie batožiny do lietadla sa spomalilo z dôvodu, že zamestnanci prevádzkovateľa tohto letiska, zodpovední za túto službu, boli tiež v nedostatočnom počte, čo spôsobilo ďalšie dodatočné meškanie v trvaní 2 hodiny a 13 minút, a po tretie, že poveternostné podmienky, ku ktorým došlo po uzavretí dverí, ešte zdržali odlet o 19 minút.

7        V tomto kontexte spoločnosť Flightright, na ktorú určitý počet cestujúci dotknutého letu postúpili svoje práva na náhradu, podala žalobu na Amtsgericht Köln (Okresný súd Kolín, Nemecko), ktorou sa domáhala, aby bola spoločnosti TAS na základe nariadenia č. 261/2004 uložená povinnosť zaplatiť jej sumu 800 eur na cestujúceho spolu s úrokmi. Flightright pred týmto súdom tvrdila, že meškanie predmetného letu nemožno odôvodniť mimoriadnymi okolnosťami v zmysle článku 5 ods. 3 tohto nariadenia.

8        Tento súd tejto žalobe vyhovel bez toho, aby preskúmal túto poslednú otázku, keďže sa domnieval, že TAS sa tomuto meškaniu v každom prípade mohla vyhnúť, ak by prijala všetky primerané opatrenia na nápravu. Keďže totiž TAS sama uviedla, že získala prevádzkové intervaly pre predchádzajúci let až s oneskorením, treba z toho vyvodiť, že vedela, že predmetný let bude mať meškanie najmenej 3 hodiny. TAS však nepreukázala, že v tom čase prijala všetky primerané opatrenia, ktoré boli v jej moci, na to, aby sa tomuto oneskoreniu vyhla alebo ho skrátila.

9        TAS podala proti tomuto rozhodnutiu odvolanie na Landgericht Köln (Krajinský súd Kolín, Nemecko), ktorý je vnútroštátnym súdom predkladajúcim návrh na začatie prejudiciálneho konania. Tento súd zastáva názor, že prvostupňový súd mal preskúmať otázku, či nedostatok personálu prevádzkovateľa letiska Kolín‑Bonn, na ktorý sa odvolávala TAS ako na dôvod veľkého meškania predmetného letu, predstavoval „mimoriadnu okolnosť“ v zmysle článku 5 ods. 3 základného nariadenia č. 261/2004.

10      V prípade kladnej odpovede na túto otázku by totiž TAS nemala byť povinná poskytnúť spoločnosti Flightright náhradu, keďže časť meškania predmetného letu, ktorú by jej bolo možné pripisovať, by nedosiahla 3 hodiny. Ak by sa naopak bolo potrebné domnievať, že operácie nakladania batožiny bez ohľadu na to, že sú zabezpečované prevádzkovateľom letiska, sú súčasťou bežnej činnosti leteckého dopravcu v zmysle judikatúry Súdneho dvora, vyplývalo by z toho, že skutočnosť, že personál tohto prevádzkovateľa letiska je v nedostatočnom počte, nemožno kvalifikovať ako „mimoriadnu okolnosť“. V takom prípade by bolo potrebné potvrdiť odsúdenie spoločnosti TAS, keďže by mohlo byť zohľadnené len meškanie v trvaní 19 minút po zatvorení dverí spôsobené meteorologickými podmienkami, pričom by zostávalo meškanie viac ako 3 hodiny, ktoré možno pripísať spoločnosti TAS.

11      Podľa vnútroštátneho súdu na jednej strane možno službu nakladania batožiny považovať za patriacu do bežného výkonu činnosti leteckého dopravcu v zmysle judikatúry Súdneho dvora, keďže priamo slúži na vykonanie služby prepravy, ktorú je cestujúcim povinný poskytnúť dotknutý letecký dopravca, bez ohľadu na skutočnosť, že poskytovanie tejto služby prináleží prevádzkovateľovi letiska. Na druhej strane by mohlo práve zo skutočnosti, že uvedenú službu zabezpečuje tento prevádzkovateľ, a nie samotný dopravca alebo ním určený poskytovateľ služieb, vyplývať, že nedostatok personálu na nakladanie by sa mal považovať za „vonkajší dôvod“, ktorý sa vymyká kontrole uvedeného dopravcu a ktorý má vplyv na jeho bežnú činnosť, čo odôvodňuje, aby bol oslobodený od svojej povinnosti poskytnúť náhradu. Tento súd totiž spresňuje, že v Nemecku túto službu v zásade zabezpečuje letiskový podnik, aj keď nemecká právna úprava stanovuje, že užívatelia letiska môžu tiež sami vykonávať služby pozemnej obsluhy alebo ich nechať vykonávať dodávateľom podľa ich vlastného výberu.

12      Za týchto podmienok Landgericht Köln (Krajinský súd Kolín) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Má sa článok 5 ods. 3 [nariadenia č. 261/2004] vykladať v tom zmysle, že nedostatok personálu na strane prevádzkovateľa letiska alebo spoločnosti poverenej prevádzkovateľom letiska naložením batožiny, ktoré má zabezpečiť prevádzkovateľ letiska, predstavuje mimoriadnu okolnosť v zmysle tohto ustanovenia, ktorá sa vymyká kontrole a má vplyv na bežnú činnosť leteckého dopravcu využívajúceho túto službu prevádzkovateľa letiska/spoločnosti poverenej prevádzkovateľom letiska, alebo naloženie batožiny prevádzkovateľom letiska/ním poverenou spoločnosťou a nedostatok personálu na naloženie batožiny na ich strane je súčasťou bežného výkonu činnosti tohto leteckého dopravcu, takže oslobodenie od povinnosti podľa [uvedeného ustanovenia] prichádza do úvahy iba vtedy, keď dôvod pre nedostatok personálu predstavuje mimoriadnu okolnosť v zmysle [toho istého] ustanovenia?“

 O prípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania

13      Flightright namieta neprípustnosť návrhu na začatie prejudiciálneho konania v rozsahu, v akom neobsahuje informácie potrebné na zodpovedanie prejudiciálnej otázky, a to či TAS vykonáva kontrolu nad prevádzkovateľom letiska Kolín‑Bonn, zodpovedného za nakladanie batožín do lietadiel, na základe zmluvného vzťahu, ktorý ich spája.

14      Treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora prináleží len vnútroštátnemu súdu, ktorému bol spor predložený a ktorý musí niesť zodpovednosť za prijaté súdne rozhodnutie, aby s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci posúdil tak nevyhnutnosť prejudiciálneho rozhodnutia na vydanie svojho rozsudku, ako aj relevantnosť otázok, ktoré predkladá Súdnemu dvoru a na ktoré sa vzťahuje prezumpcia relevantnosti. Súdny dvor je teda v zásade povinný rozhodnúť, ak sa položená otázka týka výkladu alebo platnosti právneho predpisu Únie, okrem prípadu, ak je zjavné, že požadovaný výklad nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom tohto sporu, ak ide o hypotetický problém alebo ak Súdny dvor nedisponuje informáciami o skutkových a právnych okolnostiach, potrebnými na užitočnú odpoveď na túto otázku (rozsudok z 22. februára 2024, Unedic, C‑125/23, EU:C:2024:163, bod 35).

15      V prejednávanej veci, hoci je pravda, že vnútroštátny súd vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania nespresňuje, či TAS vykonáva alebo nevykonáva skutočnú kontrolu nad prevádzkovateľom letiska Kolín‑Bonn, nebráni to Súdnemu dvoru, aby poskytol užitočnú odpoveď na prejudiciálnu otázku s prihliadnutím na tieto dve možnosti.

16      Z toho vyplýva, že návrh na začatie prejudiciálneho konania je prípustný.

 O prejudiciálnej otázke

17      Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 vykladať v tom zmysle, že skutočnosť, že personál prevádzkovateľa letiska zodpovedného za naloženie batožiny do lietadiel je v nedostatočnom počte, môže predstavovať „mimoriadnu okolnosť“ v zmysle tohto ustanovenia.

18      V tejto súvislosti treba najskôr pripomenúť, že články 5 a 7 nariadenia č. 261/2004 v spojení so zásadou rovnosti zaobchádzania sa majú vykladať v tom zmysle, že na jednej strane na účely uplatnenia práva na náhradu, stanoveného v článku 7 ods. 1 uvedeného nariadenia, sa cestujúci, ktorých let má meškanie, môžu považovať za cestujúcich, ktorých let bol zrušený, a na druhej strane sa títo cestujúci môžu dovolávať tohto práva na náhradu, ak im bola z dôvodu letu, ktorý má meškanie, spôsobená trojhodinová alebo dlhšia časová strata, t. j. že dorazia do ich konečného cieľového miesta 3 hodiny alebo viac po čase príletu, ktorý pôvodne plánoval letecký dopravca (rozsudok z 25. januára 2024, Laudamotion a Ryanair, C‑54/23, EU:C:2024:74, bod 19, ako aj citovaná judikatúra).

19      Podľa článku 5 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 261/2004 cestujúci, ktorých sa týka let meškajúci 3 hodiny alebo viac pri prílete do konečného cieľového miesta, majú právo na náhradu od prevádzkujúceho leteckého dopravcu v súlade s článkom 7 ods. 1 tohto nariadenia, pokiaľ neboli vopred informovaní o tomto meškaní v lehotách stanovených v článku 5 ods. 1 písm. c) bodoch i) až iii) uvedeného nariadenia.

20      V prípade takéhoto meškania však cestujúcim nevznikne právo na náhradu, ak môže prevádzkujúci letecký dopravca preukázať, že veľké meškanie bolo spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým nebolo možné zabrániť, aj keby boli prijaté všetky primerané opatrenia v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 [rozsudok zo 7. júla 2022, SATA International – Azores Airlines (Výpadok systému dodávky paliva), C‑308/21, EU:C:2022:533, bod 19 a citovaná judikatúra].

21      Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora pojem „mimoriadne okolnosti“ v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 označuje udalosti, ktoré svojou povahou alebo pôvodom nie sú súčasťou bežného výkonu činnosti dotknutého leteckého dopravcu a vymykajú sa jeho účinnej kontrole, pričom tieto dve podmienky sú kumulatívne a ich splnenie sa musí posudzovať v každom jednotlivom prípade [rozsudok z 11. mája 2023, TAP Portugal (Úmrtie kopilota), C‑156/22 až C‑158/22, EU:C:2023:393, bod 18 a citovaná judikatúra].

22      V prejednávanej veci, hoci meškanie viac ako 3 hodiny konštatované pri prílete predmetného letu bolo spôsobené viacerými dôvodmi, prejudiciálna otázka sa týka výlučne meškania súvisiaceho s nedostatkom personálu prideleného prevádzkovateľom letiska na naloženie batožiny.

23      V prvom rade, pokiaľ ide o podmienku, podľa ktorej predmetná udalosť nesmie byť svojou povahou alebo pôvodom súčasťou bežného výkonu činnosti dotknutého leteckého dopravcu, Súdny dvor rozhodol, pokiaľ ide o činnosti dodávky paliva pre lietadlo, že hoci tieto činnosti v zásade patria do bežného výkonu činnosti leteckého dopravcu, tejto podmienke zodpovedala porucha vzniknutá v rámci uvedených činností vyplývajúca zo všeobecného výpadku systému dodávky paliva, ktorý je v správe letiska, keďže takúto udalosť nemožno považovať za vnútorne spojenú s prevádzkou lietadla, ktoré malo uskutočniť oneskorený let [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. júla 2022, SATA International –Azores Airlines (Výpadok systému dodávky paliva), C‑308/21, EU:C:2022:533, body 22 a 23].

24      Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby vzhľadom na okolnosti sporu vo veci samej posúdil, či sa v prejednávanej veci nedostatky zistené pri činnostiach nakladania batožiny majú považovať za všeobecné v zmysle judikatúry uvedenej v predchádzajúcom bode. Ak teda ide o taký prípad, takéto nedostatky by nemohli svojou povahou alebo svojím pôvodom predstavovať udalosť súvisiacu s bežným výkonom činnosti dotknutého leteckého dopravcu.

25      V druhom rade, pokiaľ ide o podmienku, podľa ktorej sa predmetná udalosť musí vymykať účinnej kontrole dotknutého prevádzkujúceho leteckého dopravcu, treba pripomenúť, že udalosti „vnútorného“ pôvodu treba odlišovať od udalostí, ktorých pôvod je „vonkajší“ vo vzťahu k tomuto leteckému dopravcovi. Pod tento pojem tak spadajú z dôvodu výskytu takzvaných „vonkajších“ udalostí tie, ktoré vyplývajú z činnosti leteckého dopravcu a z vonkajších okolností, ktoré sú v praxi viac alebo menej častejšie, ale ktoré letecký dopravca neovláda, pretože sú spôsobené prirodzenou udalosťou alebo konaním tretej osoby, akou je iný letecký dopravca alebo verejný či súkromný subjekt, ktorý zasahuje do leteckej alebo letiskovej činnosti. Je to tak najmä vtedy, keď má systém dodávky paliva na letisku riadený prevádzkovateľom tohto letiska alebo treťou osobou, všeobecný výpadok [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. júla 2022, SATA International – Azores Airlines (Výpadok systému dodávky paliva), C‑308/21, EU:C:2022:533, body 25 a 26].

26      V prejednávanej veci vnútroštátny súd spresňuje, že naloženie batožiny do lietadla spoločnosti TAS sa spomalilo z dôvodu nedostatku personálu prideleného na výkon týchto činností prevádzkovateľom letiska Kolín‑Bonn.

27      Tomuto súdu prináleží, aby vzhľadom na okolnosti sporu vo veci samej posúdil, či sa nedostatky zistené pri činnostiach nakladania batožiny na letisku Kolín‑Bonn, vymykali kontrole spoločnosti TAS. V tejto súvislosti treba uviesť, že by to tak nebolo najmä v prípade, ak by TAS bola oprávnená vykonávať účinnú kontrolu nad prevádzkovateľom tohto letiska.

28      Za predpokladu, že by sa vnútroštátny súd domnieval, že veľké meškanie predmetného letu bolo skutočne spôsobené mimoriadnymi okolnosťami v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004, bude ešte musieť vzhľadom na všetky okolnosti sporu vo veci samej a dôkazy predložené dotknutým leteckým dopravcom posúdiť, či tento dopravca preukázal, že týmto okolnostiam nebolo možné zabrániť ani vtedy, keby boli prijaté všetky primerané opatrenia, a že prijal opatrenia primerané situácii, ktoré by mohli tiež zabrániť následkom tejto okolnosti, s výnimkou pripustenia neprimeraných strát, ktoré by boli neúnosné vzhľadom na kapacitu jeho podniku v rozhodnom čase [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. júla 2022, SATA International – Azores Airlines (Výpadok systému dodávky paliva), C‑308/21, EU:C:2022:533, bod 27].

29      V tejto súvislosti sa treba domnievať, že uvedený letecký dopravca sa mohol vyhnúť konštatovanému meškaniu pri naložení batožiny, napríklad ak by mohol využiť na predmetnú činnosť služby iného poskytovateľa, ktorý mal dostatočné kapacity na poskytovanie týchto služieb bez meškania v čase, keď vedel alebo mal vedieť, že prevádzkovateľ letiska takýmito kapacitami nedisponuje.

30      Vzhľadom na všetky predchádzajúce dôvody treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 sa má vykladať v tom zmysle, že skutočnosť, že personál prevádzkovateľa letiska zodpovedného za naloženie batožiny do lietadiel je v nedostatočnom počte, môže predstavovať „mimoriadnu okolnosť“ v zmysle tohto ustanovenia. Na to, aby sa letecký dopravca, ktorého let mal veľké meškanie z dôvodu takejto mimoriadnej okolnosti, zbavil svojej povinnosti náhrady cestujúcim stanovenej v článku 7 tohto nariadenia, je však povinný preukázať, že tejto okolnosti nebolo možné zabrániť ani vtedy, keby boli prijaté všetky primerané opatrenia, a že prijal opatrenia primerané situácii, ktoré by mohli tiež zabrániť následkom tejto okolnosti.

 O trovách

31      Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (deviata komora) rozhodol takto:

Článok 5 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

skutočnosť, že personál prevádzkovateľa letiska zodpovedného za naloženie batožiny do lietadiel je v nedostatočnom počte, môže predstavovať „mimoriadnu okolnosť“ v zmysle tohto ustanovenia. Na to, aby sa letecký dopravca, ktorého let mal veľké meškanie z dôvodu takejto mimoriadnej okolnosti, zbavil svojej povinnosti náhrady cestujúcim stanovenej v článku 7 tohto nariadenia, je však povinný preukázať, že tejto okolnosti nebolo možné zabrániť ani vtedy, keby boli prijaté všetky primerané opatrenia, a že prijal opatrenia primerané situácii, ktoré by mohli tiež zabrániť následkom tejto okolnosti.

Podpisy


*      Jazyk konania: nemčina.