Odvolanie podané 26. februára 2021: International Skating Union proti rozsudku Všeobecného súdu (štvrtá rozšírená komora) zo 16. decembra 2020 vo veci T-93/18, International Skating Union/Európska komisia
(vec C-124/21 P)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Odvolateľka: International Skating Union (v zastúpení: J.-F. Bellis, advokát)
Ďalší účastníci konania: Európska komisia, Mark Jan Hendrik Tuitert, Niels Kerstholt, European Elite Athletes Association
Návrhy odvolateľky
Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor :
zrušil rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie vo veci Skating Union/Komisia (vec T-93/18) v rozsahu v akom bola zamietnutá žaloba odvolateľky,
zrušil rozhodnutie Komisie z 8. decembra 2017 vo veci AT/40208 – Pravidlá Medzinárodnej korčuliarskej únie na určovanie oprávnenosti a
uložil Komisii a vedľajším účastníkom prvostupňového konania povinnosť znášať trovy tohto konania a konania pred Všeobecným súdom.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Prvý odvolací dôvod: Všeobecný súd porušil článok 263 ZFEÚ a judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa článku 101 ZFEÚ, keď rozhodol, že Pravidlá Medzinárodnej korčuliarskej únie na určovanie oprávnenosti obmedzujú hospodársku súťaž na základe cieľa.
Časť 1: Všeobecný súd neskúmal žiadne z tvrdení odvolateľky, ktorými napádala posúdenie Komisie týkajúce sa skutočností na podporu záveru o obmedzovaní hospodárskej súťaže na základe cieľa, ako sa uvádza v rozhodnutí Komisie z 8. decembra 2017 vo veci AT/40208 – Pravidlá Medzinárodnej korčuliarskej únie na určovanie oprávnenosti (ďalej len „sporné rozhodnutie“).
Všetky tvrdenia odvolateľky, ktorými napáda posúdenie skutočností zo strany Komisie na podporu záveru v článku 1 sporného rozhodnutia o tom, že Medzinárodná korčuliarska únia porušila článok 101 ZFEÚ tým, že „prijala a uplatnila“ pravidlá oprávnenosti, boli buď nesprávne vykladané, takže sa stali neúčinnými alebo irelevantnými, alebo boli jednoducho ignorované.
Časť 2: Všeobecný súd zmenil definíciu obmedzenia hospodárskej súťaže o ktoré ide vo veci, pričom porušil svoju povinnosť nenahrádzať posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením a nesprávne klasifikoval skutočnosti, ktoré Komisia uviedla v oddiele 8.5 sporného rozhodnutia, ako relevantné pre záver o obmedzovaní hospodárskej súťaže na základe cieľa, v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora týkajúcou sa článku 101 ZFEÚ.
Namiesto preskúmania záveru o porušení, tak ako ho uvádza sporné rozhodnutie, Všeobecný súd vytvoril nové obmedzenie hospodárskej súťaže na základe cieľa odvodené z: 1) abstraktného znenia Pravidiel Medzinárodnej korčuliarskej únie na určovanie oprávnenosti oddeleného od akéhokoľvek skúmania ako sa v praxi uplatňujú a 2) skutočností uvádzaných Komisiou v oddiele 8.5 sporného rozhodnutia, ktoré nie sú súčasťou záveru o obmedzení hospodárskej súťaže na základe cieľa v rozhodnutí (oddiel 8.3).
Časť 3: Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia v jeho analýze štyroch prvkov na ktorých Komisia založila záver o tom, že Pravidlá Medzinárodnej korčuliarskej únie na určovanie oprávnenosti sú na základe cieľa obmedzením hospodárskej súťaže.
Obsah pravidiel oprávnenosti: O údajnom obmedzujúcom cieli pravidiel nemožno z úrovne sankcií, ktorými sa vynucujú, urobiť žiadny záver. Zo sankcií vyplývajú nepriaznivé účinky na hospodársku súťaž iba ak je odmietnutie povoliť podujatie neodôvodnené. Úroveň sankcií ako taká nehovorí nič o obsahu pravidiel.
Ciele Pravidiel Medzinárodnej korčuliarskej únie na určovanie oprávnenosti: Zo svojho uznania, že systém predchádzajúceho povolenia Medzinárodnej korčuliarskej únie sleduje legitímny cieľ, mal Všeobecný súd vyvodiť záver, že Pravidlá Medzinárodnej korčuliarskej únie na určovanie oprávnenosti nemôžu obmedziť hospodársku súťaž na základe cieľa.
Právny a ekonomický kontext Pravidiel Medzinárodnej korčuliarskej únie na určovanie oprávnenosti: Všeobecný súd nesprávne vykladá judikát Cartes Bancaires (C-67/13), keď za irelevantnú považuje skutočnosť, že všetky krasokorčuliarske podujatia tretích strán boli zo strany Medzinárodnej korčuliarskej únie schválené z dôvodu, že neexistovali „interakcie“ medzi trhom krasokorčuľovania a relevantným trhom rýchlokorčuľovania.
Úmysel Medzinárodnej korčuliarskej únie obmedziť hospodársku súťaž: Skutočnosť, že úmysel nie je nevyhnutným faktorom v analýze „na základe cieľa“ neumožňuje Všeobecnému súdu zamietnuť ako neúčinné tvrdenie odvolateľky spochybňujúce posúdenie skutočností zo strany Komisie uvedené v odôvodneniach 175 – 178 sporného rozhodnutia, z ktorého Komisia vychádzala pri závere, že Medzinárodná korčuliarska únia porušila článok 101 ZFEÚ prijatím a uplatňovaním pravidiel oprávnenosti.
Druhý odvolací dôvod: Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď sa nevenoval štvrtému žalobnému dôvodu žaloby odvolateľky o tom, že rozhodnutie Medzinárodnej korčuliarskej únie neschváliť podujatie Dubai Icederby 2014 nepatrí do pôsobnosti článku 101 ZFEÚ, pretože toto rozhodnutie sledovalo legitímny cieľ v súlade s etickým kódexom Medzinárodnej korčuliarskej únie, ktorý zakazuje všetky formy podpory stávkovania.
Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď skreslil žalobný dôvod odvolateľky ako zahŕňajúci abstraktnú diskusiu o legitímnosti cieľa ochrany integrity rýchlokorčuľovania. Tento žalobný dôvod napádal odmietnutie Komisie uznať platnosť etických obáv Medzinárodnej korčuliarskej únie týkajúcich sa konceptu rýchlokorčuliarskych súťaží kombinovaných so stávkovaním na mieste, ktoré sa malo uskutočniť na podujatí v Dubaji. Všeobecný súd ignoroval dôkazy predložené odvolateľkou, najmä správu o diskusii v rámci Kórejskej národnej asociácie odmietajúcej tento koncept vzhľadom na vysoké riziko manipulácií, čím teda boli potvrdené etické obavy Medzinárodnej korčuliarskej únie. Dubai Icederby je iba tretie rýchlokorčuliarske skupinové podujatie, ktoré nebolo schválené podľa systému predchádzajúceho povolenia Medzinárodnej korčuliarskej únie.
____________