UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (druhá komora)

zo 17. septembra 2014

Vec F‑21/10 DEP

Luigi Marcuccio

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Konanie – Určenie výšky trov konania – Článok 92 rokovacieho poriadku – Zastúpenie inštitúcie advokátom – Odmeny advokáta – Nahraditeľné trovy konania – Návrh na zaplatenie úrokov z omeškania“

Predmet:      Návrh na určenie výšky nahraditeľných trov konania, ktorý podala Európska komisia podľa článku 92 rokovacieho poriadku v nadväznosti na uznesenie Marcuccio/Komisia (F‑21/10, EU:F:2011:24)

Rozhodnutie:      Celková suma trov konania, ktoré má L. Marcuccio nahradiť Európskej komisii ako nahraditeľné trovy konania vo veci F‑21/10, Marcuccio/Komisia, je stanovená na 3 065 eur. Suma uvedená v bode 1 sa zvyšuje o úroky z omeškania odo dňa doručenia tohto uznesenia do dňa jej skutočného zaplatenia, pričom tieto úroky sú vypočítané na základe úrokovej sadzby stanovenej Európskou centrálnou bankou pre hlavné refinančné operácie, ktorá je platná k prvému kalendárnemu dňu mesiaca príslušného dňa splatnosti, a zvýšenej o 3,5 percentuálneho bodu.

Abstrakt

1.      Súdne konanie – Trovy konania – Určenie – Nahraditeľné trovy konania – Nutné výdavky, ktoré vznikli účastníkom konania – Odmeny, ktoré zaplatila inštitúcia svojmu advokátovi – Zahrnutie – Skutočnosti, ktoré treba zohľadniť na účely určenia výšky trov konania

(Štatút Súdneho dvora, článok 19 prvý odsek, a príloha I, článok 7 ods. 1)

2.      Súdne konanie – Trovy konania – Určenie – Úroky z omeškania

(Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, články 81 až 83 a článok 92)

1.      Ako vyplýva z článku 19 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora, uplatniteľného na Súd pre verejnú službu na základe článku 7 ods. 1 prílohy I tohto štatútu, inštitúcie sú oprávnené využiť pomoc advokáta. Na odmenu tohto advokáta sa teda vzťahuje pojem nutných výdavkov vynaložených v súvislosti s konaním, pričom inštitúcia nie je povinná preukázať, že takáto pomoc bola objektívne odôvodnená.

Pokiaľ ide o určenie sumy, do ktorej môžu byť nahradené odmeny advokáta, súd Únie nie je oprávnený určovať odmeny, ktoré majú účastníci konania zaplatiť svojim vlastným advokátom, ale je oprávnený stanoviť sumu, do ktorej môžu byť tieto odmeny nahradené účastníkom konania povinným na náhradu trov konania. Pri rozhodovaní o návrhu na určenie výšky trov konania nemusí súd Únie vziať do úvahy vnútroštátnu tarifu, ktorá stanovuje odmeny advokátov, ani prípadnú dohodu uzatvorenú v tomto ohľade medzi dotknutým účastníkom konania a jeho splnomocnenými zástupcami alebo poradcami.

V tomto zmysle paušálna povaha odmeny nemá vplyv na posúdenie sumy, ktorá sa nahrádza z dôvodu trov konania, Súdom pre verejnú službu, keďže súd vychádza z ustálených sudcovských kritérií a z presných údajov, ktoré musia predložiť účastníci konania. Hoci neposkytnutie takýchto informácií nebráni Súdu pre verejnú službu, aby na základe spravodlivého posúdenia určil výšku nahraditeľných trov konania, dostáva ho do situácie, v ktorej musí požiadavky navrhovateľa posúdiť nevyhnutne striktne.

Rovnako platí, že výška nahraditeľných odmien advokáta dotknutej inštitúcie nemôže byť posúdená bez zohľadnenia práce už vykonanej jej službami, a to dokonca aj pred podaním žaloby na Súd pre verejnú službu. Ak je totiž prípustnosť žaloby podmienená podaním sťažnosti a jej zamietnutím menovacím orgánom, služby inštitúcie sú v zásade zapojené do procesu spracovania sporov ešte predtým, ako sú tieto spory predložené Súdu pre verejnú službu.

Pokiaľ ide o rozsah práce spojenej s konaním pred podaním žaloby, súd Únie musí správne posúdiť prácu nevyhnutnú na účely konania vo veci samej tým, že stanoví počet hodín odpracovaných advokátom.

(pozri body 18 – 20, 22 a 30)

Odkaz:

Všeobecný súd Európskej únie: uznesenia Marcuccio/Komisia, T‑278/07 P‑DEP, EU:T:2013:269, bod 20, a Marcuccio/Komisia, T‑366/10 P‑DEP, EU:T:2014:63, bod 33 a tam citovaná judikatúra

Súd pre verejnú službu: uznesenie Chatzidoukakis/Komisia, F‑84/10 DEP, EU:F:2014:41, body 21, 22 a 24 a tam citovaná judikatúra

2.      Na základe článku 92 Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu do výlučnej právomoci Súdu pre verejnú službu patrí, na jednej strane, uznanie povinnosti zaplatiť úroky z omeškania zo záväzku nahradiť trovy konania vysloveného týmto súdom a, na druhej strane, určenie uplatniteľnej sadzby.

Z článkov 81 až 83 uvedeného rokovacieho poriadku vyplýva, že samotné uznesenie sa nevyhlasuje. V uznesení sa uvádza dátum jeho vydania, pričom toto uznesenie je záväzné dňom jeho doručenia. Z toho vyplýva, že účastníka konania, ktorý podal návrh na zaplatenie úrokov z omeškania odo dňa vyhlásenia uznesenia, ktoré má byť vydané, treba považovať za subjekt, ktorý žiada Súd pre verejnú službu, aby k nahraditeľným trovám konania pripočítal úroky z omeškania iba odo dňa doručenia uznesenia stanovujúceho výšku trov konania. Účastník konania tak má právo na úroky z omeškania zo sumy nahraditeľných trov konania stanovenej súdom, a to odo dňa doručenia uznesenia o určení výšky trov konania až do ich skutočného zaplatenia.

(pozri body 34, 36 a 37)

Odkaz:

Všeobecný súd Európskej únie: uznesenie Marcuccio/Komisia, T‑450/10 P‑DEP, EU:T:2014:32, bod 47

Súd pre verejnú službu: uznesenie Chatzidoukakis/Komisia, EU:F:2014:41, bod 38 a tam citovaná judikatúra