Spojené veci T‑236/04 a T‑241/04

European Environmental Bureau (EEB) a Stichting Natuur en Milieu

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Žaloba o neplatnosť – Rozhodnutia 2004/247/ES a 2004/248/ES – Námietka neprípustnosti – Aktívna legitimácia“

Abstrakt uznesenia

1.      Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú – Smernica o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh – Rozhodnutia o povolení uviesť určité látky na trh – Žaloby združení, ktoré majú postavenie poradcov pri inštitúciách Spoločenstva a/alebo vnútroštátnych či nadnárodných orgánoch – Neprípustnosť

(Článok 230 štvrtý odsek ES; smernica Rady 91/414)

2.      Európske spoločenstvá – Súdne preskúmanie zákonnosti aktov inštitúcií – Všeobecne platné akty – Nevyhnutnosť, aby fyzické alebo právnické osoby vzniesli námietku nezákonnosti alebo podali návrh na začatie prejudiciálneho konania s cieľom posúdiť platnosť

(Článok 230 štvrtý odsek ES, články 234 ES a 241 ES)

1.      Žaloby o neplatnosť podané združením a nadáciou, ktorých predmetom činnosti je podpora ochrany a zachovania životného prostredia, proti rozhodnutiu 2004/248 o nezaradení atrazínu a rozhodnutiu 2004/247 o nezaradení simazínu do prílohy I k smernici Rady 91/414 a o odňatí povolení pre prípravky na ochranu rastlín obsahujúce tieto účinné látky, sú neprípustné.

Tieto ustanovenia totiž zasahujú žalobcov v ich objektívnom postavení subjektov pôsobiacich v oblasti ochrany životného prostredia z rovnakého dôvodu ako všetky ostatné osoby v rovnakej situácii.

Okrem toho skutočnosť, že žalobcovia majú osobitné postavenie poradcov pri Komisii alebo ostatných európskych inštitúciách či vnútroštátnych orgánoch, pričom právna úprava Spoločenstva vzťahujúca sa na prijatie uvedených rozhodnutí neobsahuje žiadnu procesnú záruku v prospech žalobcov a neupravuje ani akúkoľvek účasť vnútroštátnych či nadnárodných poradných orgánov alebo poradných orgánov Spoločenstva zriadených na základe tejto právnej úpravy a o ktorých žalobcovia tvrdia, že sú ich súčasťou, taktiež neumožňuje usudzovať, že žalobcovia sú spornými rozhodnutiami osobne dotknutí. Skutočnosť, že sa určitá osoba nejakým spôsobom zúčastňuje na konaní, ktoré vedie k prijatiu aktu Spoločenstva, je totiž spôsobilá individualizovať túto osobu vo vzťahu k spornému aktu len vtedy, keď uplatniteľná právna úprava Spoločenstva stanovuje pre túto osobu určité procesné záruky.

Rovnako skutočnosť, že aktívna legitimácia je priznaná žalobcom v niektorých právnych poriadkoch členských štátov, nie je relevantná pre posúdenie ich aktívnej legitimácie na podanie žaloby o neplatnosť aktu Spoločenstva na základe článku 230 štvrtého odseku ES.

Navyše skutočnosť, že Komisia uvádza v dôvodovej správe k návrhu nariadenia, že žalobcovia majú aktívnu legitimáciu, ich nezbavuje záväzku preukázať, že sú napadnutým aktom osobne dotknutí. Zásady upravujúce hierarchiu noriem bránia totiž tomu, aby akt sekundárneho práva priznával aktívnu legitimáciu jednotlivcom, ktorí nespĺňajú požiadavky článku 230 štvrtého odseku ES. To platí rovnako a fortiori aj pre dôvodovú správu k návrhu aktu sekundárneho práva.

(pozri body 56, 58, 61, 62, 71, 72)

2.      Zmluva, tak vo svojich článkoch 230 ES a 241 ES, ako aj vo svojom článku 234 ES zaviedla úplný systém opravných prostriedkov a konaní, ktorých účelom je zabezpečiť dohľad nad zákonnosťou aktov inštitúcií, ktorý zverila súdu Spoločenstva. V tomto systéme fyzické a právnické osoby, ktoré nemôžu z dôvodu podmienok prípustnosti uvedených v článku 230 štvrtom odseku ES priamo napadnúť akty Spoločenstva so všeobecnou pôsobnosťou, majú možnosť podľa okolností uplatňovať neplatnosť takých aktov buď incidenčne na základe článku 241 ES na súde Spoločenstva, alebo na vnútroštátnych súdoch a priviesť tieto súdy, ktoré nie sú samy osebe oprávnené rozhodnúť o neplatnosti spomínaných aktov, k tomu, aby položili Súdnemu dvoru v tejto súvislosti prejudiciálne otázky.

(pozri bod 66)