Language of document : ECLI:EU:T:2012:19

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (piata komora)

z 19. januára 2012 (*)

„Ochranná známka Spoločenstva – Prihláška obrazovej ochrannej známky Spoločenstva justing – Skoršia národná obrazová ochranná známka JUSTING – Uplatnenie seniority skoršej národnej ochrannej známky – Neexistencia zhodnosti označení – Článok 34 nariadenia (ES) č. 207/2009“

Vo veci T‑103/11,

Tiantian Shang, s bydliskom v Ríme (Taliansko), v zastúpení: A. Salerni, advokát,

žalobkyňa,

proti

Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), v zastúpení: G. Mannucci, splnomocnený zástupca,

žalovanému,

ktorej predmetom je žaloba proti rozhodnutiu druhého odvolacieho senátu ÚHVT zo 14. decembra 2010 (vec R 1388/2010‑2) týkajúcemu sa uplatňovania seniority skoršej národnej ochrannej známky JUSTING vo vlastníctve Tiantian Shangovej,

VŠEOBECNÝ SÚD (piata komora),

v zložení: predseda komory S. Papasavvas, sudcovia V. Vadapalas (spravodajca) a K. O’Higgins,

tajomník: E. Coulon,

so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Všeobecného súdu 16. februára 2011,

so zreteľom na vyjadrenie k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 7. apríla 2011,

so zreteľom na to, že účastníci konania nepredložili návrh na nariadenie pojednávania v lehote jedného mesiaca od doručenia oznámenia o skončení písomnej časti konania, a preto sa vzhľadom na správu sudcu spravodajcu a so zreteľom na článok 135a Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu rozhodlo, že žaloba sa prejedná bez ústnej časti konania,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Okolnosti predchádzajúce sporu

1        Dňa 26. júna 2009 podala žalobkyňa Tiantian Shang prihlášku ochrannej známky Spoločenstva na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) podľa nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1).

2        Prihlasovanou ochrannou známkou je nasledujúce obrazové označenie:

Image not found

3        Výrobky uvedené v prihláške patria do tried 18 a 25 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a pre každú z týchto tried zodpovedajú tomuto opisu:

–        trieda 18: „Koža, koženky a výrobky z týchto materiálov nezahrnuté v iných triedach; koža, surové kože; kufre a cestovné tašky; dáždniky, slnečníky a vychádzkové palice; biče, postroje a sedlárske výrobky“,

–        trieda 25: „Oblečenie, obuv, pokrývky hlavy“.

4        V tom istom čase podala žalobkyňa na ÚHVT v súlade s článkom 34 nariadenia č. 207/2009 návrh, ktorým si uplatňuje senioritu skoršej talianskej obrazovej ochrannej známky uvedenej nižšie, zapísanej pod číslom 1217303:

Image not found

5        Rozhodnutím z 1. júna 2010 prieskumový pracovník zamietol návrh na uplatnenie seniority skoršej národnej ochrannej známky.

6        Dňa 22. júla 2005 sa žalobkyňa proti rozhodnutiu prieskumového pracovníka odvolala na ÚHVT na základe článkov 58 až 64 nariadenia č. 207/2009.

7        Rozhodnutím zo 14. decembra 2004 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) druhý odvolací senát ÚHVT zamietol odvolanie. Dospel k záveru, že prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva a skoršia národná ochranná známka nie sú zhodné, keďže ich grafické vyobrazenia sú odlišné, nielen pokiaľ ide o typ písma slovného prvku „justing“, ale aj pokiaľ ide o ich obrazové prvky a o umiestnenie rôznych častí tvoriacich označenia.

 Návrhy účastníkov konania

8        Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil napadnuté rozhodnutie,

–        zmenil napadnuté rozhodnutie a vyhovel návrhu, ktorým si uplatňuje senioritu skoršej národnej ochrannej známky,

–        subsidiárne vyhovel návrhu, ktorým si uplatňuje senioritu slovného prvku skoršej národnej ochrannej známky, teda výrazu „justing“,

–        zaviazal ÚHVT na náhradu trov konania.

9        ÚHVT navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu,

–        zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.

 Právny stav

10      Na podporu svojej žaloby uvádza žalobkyňa tri žalobné dôvody, ktoré sa zakladajú po prvé na porušení a nesprávnom výklade článku 34 nariadenia č. 207/2009, po druhé na porušení smernice 98/71/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 1998 o právnej ochrane dizajnov (Ú. v. ES L 289, s. 28; Mim. vyd. 13/021, s. 120) a po tretie na všeobecnej známosti skoršej národnej ochrannej známky.

 O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení a nesprávnom výklade článku 34 nariadenia č. 207/2009

11      Žalobkyňa vytýka odvolaciemu senátu zúžený výklad článku 34 nariadenia č. 207/2009. Odvolací senát vyložil toto ustanovenie bez zohľadnenia jeho kontextu, ktorým je systém ochrany ochranných známok pred pravdepodobnosťou zámeny s podobnými alebo so zhodnými ochrannými známkami. V tejto súvislosti mal odvolací senát zohľadniť skutočnosť, že slovný prvok ochrannej známky Spoločenstva „justing“ a skoršia národná ochranná známka sú zhodné bez toho, aby odlišné typy písma použité v týchto dvoch ochranných známkach mohli viesť k zmene tohto záveru. Okrem toho sú výrobky, ktoré označujú dve ochranné známky vo veci samej, úplne zhodné, čo odvolací senát nespochybnil. Nakoniec pri pohľade na obrazové časti sporných ochranných známok sa ich odlišnosť musí posudzovať v kontexte „procesu grafického vývoja“ skoršej národnej ochrannej známky, čo v žiadnom prípade neuberá na „jedinečnosti ochrannej známky“, ktorá ostala nezmenená.

12      ÚHVT spochybňuje tvrdenia žalobkyne.

13      Článok 34 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 stanovuje:

„Majiteľ skoršej ochrannej známky zapísanej v členskom štáte, vrátane ochrannej známky zapísanej na území Beneluxu, alebo zapísanej podľa medzinárodných dohôd s účinkom v danom členskom štáte, ktorý požiada o zápis zhodnej ochrannej známky ako ochrannej známky Spoločenstva pre zhodné tovary alebo služby alebo niektoré z nich, pre ktoré bola zapísaná skoršia ochranná známka, môže si uplatniť pre ochrannú známku Spoločenstva nárok, aby vstúpila do práv skoršej známky v tomto [nárok na senioritu skoršej ochrannej známky v tom – neoficiálny preklad] členskom štáte, v ktorom alebo pre ktorý bola zapísaná.“

14      Aby sa vyhovelo návrhu na uplatnenie seniority skoršej národnej ochrannej známky na účely prihlášky ochrannej známky Spoločenstva, musia byť kumulatívne splnené tri podmienky: skoršia národná ochranná známka a prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva musia byť zhodné; výrobky alebo služby, na ktoré sa vzťahuje prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva, musia byť zhodné alebo sa nachádzať medzi tými, na ktoré sa vzťahuje skoršia národná ochranná známka; majiteľ sporných ochranných známok musí byť ten istý.

15      V tejto veci nie je spochybnené, že výrobky, na ktoré sa vzťahuje prihlasovaná ochranná známka, a tie, na ktoré sa vzťahuje skoršia národná ochranná známka, sú zhodné. Medzi účastníkmi konania nie je sporné ani to, že sporné ochranné známky majú toho istého majiteľa.

16      Pokiaľ ide o zhodnosť ochranných známok, treba pripomenúť, že označenie je s ochrannou známkou zhodné, keď bez zmien či doplnení preberá všetky prvky tvoriace túto ochrannú známku alebo keď posudzované ako celok obsahuje také nepatrné rozdiely, že by si ich priemerný spotrebiteľ nemusel všimnúť (rozsudok Súdneho dvora z 20. marca 2003, LTJ Diffusion, C‑291/00, Zb. s. I‑2799, bod 54).

17      Podmienka zhodnosti označenia a ochrannej známky musí byť predmetom zúženého výkladu z dôvodu následkov, ktoré sú s takouto zhodnosťou spojené. V tomto prípade podľa článku 34 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 bude môcť majiteľ ochrannej známky Spoločenstva, ktorému bola uznaná seniorita skoršej národnej ochrannej známky, v prípade, ak sa vzdá skoršej ochrannej známky alebo dovolí, aby zanikla, pokračovať v požívaní tých istých práv, aké by mal, ak by skoršia ochranná známka bola naďalej zapísaná.

18      Odvolací senát preto správne prijal doslovný výklad článku 34 ods. 1 nariadenia č. 207/2009.

19      V tejto súvislosti sa musí zamietnuť tvrdenie žalobkyne, že prospech z článku 34 nariadenia č. 207/2009 sa musí rozšíriť na ochranné známky, ktoré sú podobné, takisto ako ochrana ochranných známok pred pravdepodobnosťou zámeny. Na rozdiel od ustanovení nariadenia č. 207/2009 určených na ochranu ochranných známok pred pravdepodobnosťou zámeny s podobnými alebo so zhodnými ochrannými známkami sa totiž článok 34 nariadenia č. 207/2009 týka iba zhodných ochranných známok a neobsahuje žiadne ustanovenie týkajúce sa podobných ochranných známok. Všeobecný súd nemôže zmeniť znenie článku 34 nariadenia tým, že vymení podmienku podobnosti označení za podmienku zhodnosti označení.

20      V prejednávanej veci je preto potrebné určiť, či sú prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva a skoršia národná ochranná známka zhodné.

21      Obe obrazové ochranné známky pozostávajú zo slovného prvku „justing“ a z obrazových prvkov. Ako uviedol odvolací senát v bode 12 napadnutého rozhodnutia, treba uviesť, že slovný prvok „justing“ je v každej ochrannej známke uvedený odlišným typom písma. V skoršej národnej ochrannej známke sa použilo tlačené písmo v normálnom fonte, zatiaľ čo v prihlasovanej ochrannej známke Spoločenstva bolo použité gotické písmo, ktoré dalo výrazu „justing“ presnú grafickú a štylistickú charakteristiku.

22      Okrem toho obrazové prvky týchto dvoch ochranných známok sú odlišné. V skoršej národnej ochrannej zámke sa totiž nachádzajú na oboch stranách slovného prvku symboly reprezentujúce obe pohlavia, zatiaľ čo v prihlasovanej ochrannej známke Spoločenstva predstavuje obrazový prvok umiestnený nad slovným prvkom kruh obkolesený lúčmi obsahujúcimi písmeno „j“.

23      Preto treba dospieť k záveru, že odvolací senát oprávnene rozhodol, že ochranné známky nie sú zhodné a že nemožno vyhovieť návrhu na uplatnenie seniority skoršej národnej ochrannej známky pre prihlasovanú ochrannú známku Spoločenstva.

24      V tejto súvislosti tvrdenie žalobkyne, že odlišnosti medzi ochrannými známkami vyplývajú z „procesu grafického vývoja“, nemôže spochybniť toto konštatovanie. Ochranné známky možno považovať za zhodné iba v prípade, ak boli rozdiely podľa judikatúry uvedenej v bode 16 vyššie také nepatrné, že si ich priemerný spotrebiteľ nevšimne; tak to však v tomto prípade nie je, keďže grafické zobrazenie dvoch ochranných známok je veľmi odlišné.

25      Vzhľadom na to, čo bolo povedané vyššie, je potrebné prvý žalobný dôvod zamietnuť.

 O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení smernice 98/71

26      Žalobkyňa tvrdí, že na určenie toho, či sa majú dve ochranné známky považovať za zhodné, je potrebné odkázať na článok 4 smernice 98/71, v zmysle ktorého „dizajny sa považujú za identické, ak sa ich vlastnosti odlišujú iba v nepodstatných detailoch“. Podľa nej to znamená, že dve ochranné známky sú zhodné, ak sú zhodné ich základné časti, teda tie, ktoré umožňujú verejnosti ich identifikáciu.

27      Podľa žalobkyne je potrebné zdôrazniť, že z hľadiska „možnej pravdepodobnosti zámeny“, ak sa neuplatní „nadbytočná prísnosť“, obe ochranné známky sa musia považovať za jedinú ochrannú známku vzhľadom na zhodnosť výrobkov, slovných prvkov a majiteľa, „faktickú senioritu“ a „zmes a/alebo jasný vývoj absolútne zlučiteľných označení“.

28      ÚHVT spochybňuje tvrdenia žalobkyne.

29      V prvom rade treba zdôrazniť, že ustanovenia smernice 98/71 sa v prejednávanom prípade neuplatnia, keďže sa týkajú dizajnov.

30      V každom prípade je potrebné uviesť, že článok 4 smernice 98/71 a judikatúra Súdneho dvora uvedená v bode 16 vyššie poskytujú podobnú definíciu pojmu zhodnosť.

31      Okrem toho tvrdenia, ktoré žalobkyňa rozviedla v rámci tohto žalobného dôvodu, v podstate opakujú tie isté skutočnosti, ako boli uvedené v rámci prvého žalobného dôvodu. Žalobkyňa sa totiž snaží preukázať, že sporné ochranné známky sa zhodujú v podstatných prvkoch, teda v slovnom prvku „justing“, a že odlišnosti sú iba výsledkom „procesu grafického vývoja“, ktorý musí Všeobecný súd zohľadniť na rozhodnutie o zhodnosti ochranných známok.

32      Treba zdôrazniť, že výklad pojmu zhodnosť navrhovaný žalobkyňou je chybný, keďže zredukovala podstatné prvky označení v záujme svojho tvrdenia, pričom ignorovala skutočnosť, že o zhodnosť označení ide len vtedy, ak sú rozdiely medzi nimi nepatrné, čo nie je tento prípad, hoci slovné prvky ochranných známok sú tie isté. V ostatnej časti stačí odkázať na posúdenie Všeobecného súdu v rámci prvého žalobného dôvodu.

33      Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne založené na tom, že každý grafický vývoj loga ochrannej známky bude zakázaný, pokiaľ Všeobecný súd nerozhodne, že došlo k vývoju loga, nemožno ho prijať. Predmetom prejednávanej veci nie je spochybniť možnosť majiteľa ochrannej známky uskutočniť jej grafický vývoj, ale určiť, či žalobkyňa môže podať návrh, ktorým si uplatňuje senioritu pre skoršiu národnú ochrannú známku. V tejto oblasti boli pritom kritériá jasne stanovené v článku 34 nariadenia č. 207/2009 a musia sa vykladať doslovne, ako bolo stanovené v bode 18 vyššie. V prejednávanej veci nebola splnená jedna z podmienok na uplatnenie seniority skoršej národnej ochrannej známky podľa článku 34 nariadenia č. 207/2009, a to požiadavka zhodnosti ochranných známok. Návrhu žalobkyne sa teda nemôže vyhovieť.

34      Žalobkyňa tvrdí, že výklad, ktorý je v rozpore s jej výkladom, by bol spôsobilý zbaviť významu akúkoľvek formu ochrany v rozsahu, v akom by dovolil komukoľvek zapísať zhodnú ochrannú známku s minimálnou grafickou odlišnosťou, tvrdiac, že neexistencia skutočnej zhody grafických prvkov predstavuje vhodný dôvod domnievať sa, že ochranná známka je odlišná a originálna.

35      Toto tvrdenie nie je presvedčivé, keďže mechanizmy ochrany podľa nariadenia č. 207/2009 dovoľujú majiteľovi ochrannej známky získať ochranu voči ochrannej známke tretej osoby, ktorá je podobná jeho vlastnej, a keďže na základe ustálenej judikatúry celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny predpokladá určitú závislosť medzi zohľadňovanými skutočnosťami, a najmä medzi podobnosťou ochranných známok a podobnosťou označených tovarov a služieb. Nižší stupeň podobnosti medzi označenými tovarmi a službami teda možno nahradiť vyšším stupňom podobnosti medzi ochrannými známkami a opačne [rozsudok Súdneho dvora z 29. septembra 1998, Canon, C‑39/97, Zb. s. I‑5507, bod 17, a rozsudok Súdu prvého stupňa zo 14. decembra 2006, Mast-Jägermeister/ÚHVT – Licorera Zacapaneca (VENADO s rámcom a i.), T‑81/03, T‑82/03 a T‑103/03, Zb. s. II‑5409, bod 74].

36      Vzhľadom na všetko, čo bolo uvedené, treba druhý žalobný dôvod zamietnuť.

 O treťom žalobnom dôvode založenom na všeobecnej známosti skoršej národnej ochrannej známky

37      Žalobkyňa tvrdí, že „šírenie“ skoršej národnej ochrannej známky by pre ňu malo umožniť ochranu nezávisle od jej zápisu.

38      Žalobkyňa spresňuje, že si vyhradzuje právo podať žalobu vo forme žaloby o neplatnosť voči osobe, ktorá pre slovnú ochrannú známku JUSTING podala prihlášku medzinárodnej ochrannej známky s vyznačením Európskej únie 11. mája 2009 pred jej prihláškou ako ochrannej známky Spoločenstva, ale po dni podania prihlášky jej skoršej národnej ochrannej známky.

39      ÚHVT spochybňuje tvrdenia žalobkyne.

40      Je potrebné poznamenať, ako uviedol odvolací senát v bode 13 napadnutého rozhodnutia, že skutočnosť, že žalobkyňa mieni podať žalobu proti osobe, ktorá zapísala slovnú ochrannú známku JUSTING ako medzinárodnú ochrannú známku s vyznačením Európskej únie, nie je relevantným kritériom v rámci konania týkajúceho sa uplatnenia seniority skoršej národnej ochrannej známky.

41      Okrem toho článok 34 nariadenia č. 207/2009 nezakladá žiadny vzťah medzi uplatnením seniority skoršej národnej ochrannej známky a jej všeobecnou známosťou.

42      Preto treba tretí žalobný dôvod zamietnuť ako neúčinný.

43      Navyše, pokiaľ ide o návrh žalobkyne, ktorým sa domáha, aby sa čiastočne vyhovelo jej návrhu uplatnenia seniority pre slovný prvok „justing“ skoršej národnej ochrannej známky, je potrebné uviesť, že možnosť spoľahnúť sa na senioritu časti skoršej národnej ochrannej známky v článku 34 nariadenia č. 207/2009 nie je stanovená. Ako už pritom bolo uvedené, článok 34 tohto nariadenia sa vykladá doslovne, a preto Všeobecný súd takémuto návrhu nemôže vyhovieť.

44      Keďže nebolo vyhovené žiadnemu zo žalobných dôvodov predložených žalobkyňou tak na podporu návrhov na zrušenie, ako aj návrhov na zmenu, žaloba, a teda aj návrhy na zrušenie sa musia zamietnuť ako celok.

 O trovách

45      Podľa článku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania v súlade s návrhmi ÚHVT.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (piata komora)

rozhodol a vyhlásil:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      Tiantian Shang je povinná nahradiť trovy konania.

Papasavvas

Vadapalas

O’Higgins

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 19. januára 2012.

Podpisy


* Jazyk konania: taliančina.