Language of document : ECLI:EU:T:2013:83

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (piata komora)

z 20. februára 2013 (*)

„Ochranná známka Spoločenstva – Prihláška obrazovej ochrannej známky Spoločenstva MEDINET – Skoršia národná a skoršia medzinárodná obrazová ochranná známka MEDINET – Uplatnenie seniority skoršej národnej a skoršej medzinárodnej ochrannej známky – Skoršie farebné ochranné známky a prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva neoznačujúca nijakú osobitnú farbu – Neexistencia zhodnosti označení – Článok 34 nariadenia (ES) č. 207/2009 – Povinnosť odôvodnenia – Článok 75 nariadenia č. 207/2009 – Účelnosť uskutočnenia ústneho konania – Článok 77 nariadenia č. 207/2009“

Vo veci T‑378/11,

Franz Wilhelm Langguth Erben GmbH & Co. KG, so sídlom v Traben‑Trarbachu (Nemecko), v zastúpení: R. Kunze a G. Würtenberger, advokáti,

žalobkyňa,

proti

Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), v zastúpení: K. Klüpfel a G. Schneider, splnomocnení zástupcovia,

žalovanému,

ktorej predmetom je žaloba podaná proti rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu ÚHVT z 10. mája 2011 (vec R 1598/2010‑4) týkajúcemu sa uplatnenia seniority skorších ochranných známok v rámci prihlášky obrazového označenia MEDINET ako ochrannej známky Spoločenstva,

VŠEOBECNÝ SÚD (piata komora),

v zložení: predseda komory S. Papasavvas, sudcovia V. Vadapalas (spravodajca) a K. O’Higgins,

tajomník: C. Kristensen, referentka,

so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Všeobecného súdu 18. júla 2011,

so zreteľom na vyjadrenie k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 23. novembra 2011,

po pojednávaní zo 17. októbra 2012,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Okolnosti predchádzajúce sporu

1        Dňa 29. decembra 2009 podala žalobkyňa Franz Wilhelm Langguth Erben GmbH & Co. KG na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) prihlášku ochrannej známky Spoločenstva na základe nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1).

2        Prihláška ochrannej známky bola podaná na zápis tohto obrazového označenia:

Image not found

3        Výrobky uvedené v prihláške patria do triedy 33 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a zodpovedajú nasledujúcemu opisu: „Vína, šumivé vína, nápoje obsahujúce víno“.

4        V tom istom čase podala žalobkyňa na ÚHVT v súlade s článkom 34 nariadenia č. 207/2009 návrh, ktorým si uplatňuje senioritu skoršej národnej obrazovej ochrannej známky a skoršej medzinárodnej obrazovej ochrannej známky, ktorá je predmetom zápisu v Nemecku pod číslom 834732 a medzinárodného zápisu pod číslom 364053 s účinkom v Rakúsku, v krajinách Beneluxu, v Českej republike, vo Francúzsku, v Maďarsku, Taliansku, Poľsku, na Slovensku a v Slovinsku, tvorenej nasledujúcim označením:

Image not found

5        Rozhodnutím z 30. júna 2010 zamietla prieskumová pracovníčka návrh na uplatnenie seniority skoršej národnej a skoršej medzinárodnej ochrannej známky.

6        Dňa 17. augusta 2010 sa žalobkyňa proti rozhodnutiu prieskumovej pracovníčky odvolala na ÚHVT na základe článkov 58 až 64 nariadenia č. 207/2009.

7        Rozhodnutím z 10. mája 2011 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) štvrtý odvolací senát ÚHVT odvolanie zamietol. Najmä sa domnieval, že požiadavka zhodnosti ochranných známok stanovená v článku 34 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 na uplatnenie seniority nebola dodržaná v rozsahu, v akom prihlasovaná ochranná známka neoznačuje nijakú osobitnú farbu, zatiaľ čo skoršie národné ochranné známky a skoršie medzinárodné ochranné známky boli zlatej farby.

 Návrhy účastníkov konania

8        Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil napadnuté rozhodnutie,

–        zaviazal ÚHVT na náhradu trov konania.

9        ÚHVT navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu,

–        zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.

 Právny stav

10      Na podporu svojej žaloby uvádza žalobkyňa tri žalobné dôvody založené po prvé na porušení článku 34 ods. 1 nariadenia č. 207/2009, po druhé na porušení článku 75 tohto nariadenia a po tretie na porušení článku 77 toho istého nariadenia.

11      Je potrebné preskúmať postupne druhý, prvý a tretí žalobný dôvod.

12      Najprv treba poznamenať, že žalobkyňa v bode 53 žaloby používa odkaz na mnoho tvrdení už uvedených v rámci konania pred odvolacím senátom a pred prieskumovou pracovníčkou a zdôrazňuje, že tieto tvrdenia sa musia rovnako považovať výslovne za súčasť tejto žaloby.

13      Podľa ustálenej judikatúry je na zabezpečenie právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podmienkou prípustnosti žaloby to, aby z jej samotného textu vyplývali podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladá, a to aspoň stručne, pritom však súdržným a pochopiteľným spôsobom. Aj keď v tejto súvislosti obsah žaloby môže byť podopretý a v konkrétnych bodoch doplnený odkazom na výňatky listín, ktoré sú k nej priložené, všeobecný odkaz na iné písomnosti, hoci aj tvoriace jej prílohu, nemôže nahradiť nedostatok základných prvkov právnej argumentácie, ktoré sa podľa rozhodujúcich ustanovení musia nachádzať v žalobe. V rozsahu, v akom žalobkyňa neodkazuje osobitne na presné body svojich písomností obsahujúcich tvrdenia podané v rámci konania pred ÚHVT, sa musia všeobecné odkazy na tieto písomnosti vyhlásiť za neprípustné [pozri v tomto zmysle rozsudok Všeobecného súdu z 12. júla 2012, Winzer Pharma/ÚHVT– Alcon (BAÑOFTAL), T‑346/09, bod 43 a tam citovanú judikatúru].

 O druhom dôvode založenom na porušení článku 75 nariadenia č. 207/2009

14      Podľa ustálenej judikatúry v zmysle článku 75 nariadenia č. 207/2009 musia byť rozhodnutia ÚHVT odôvodnené. Táto povinnosť odôvodnenia má ten istý rozsah, aký má povinnosť, ktorá vyplýva z článku 296 ZFEÚ, podľa ktorej odôvodnenia autora aktu musia byť jasné a jednoznačné. Táto povinnosť má dvojaký cieľ, a to jednak oboznámiť dotknuté osoby s dôvodmi prijatého opatrenia, aby mohli brániť svoje práva, a jednak umožniť súdu Únie preskúmať zákonnosť rozhodnutia. Od odvolacích senátov však nemožno požadovať, aby vykonali podrobný výklad, ktorý by sa vyčerpávajúcim spôsobom zaoberal jednotlivo všetkými úvahami vyjadrenými účastníkmi konania. Odôvodnenie teda môže byť implicitné, avšak pod podmienkou, že umožní zúčastneným osobám oboznámiť sa s dôvodmi, ktoré viedli odvolací senát k prijatiu rozhodnutia, a príslušnému súdu poskytne dostatok prostriedkov na uskutočnenie preskúmania [pozri rozsudok Všeobecného súdu z 12. júla 2012, Gucci/ÚHVT – Chang Qing Qing (GUDDY), T‑389/11, neuverejnený v Zbierke, bod 16 a tam citovanú judikatúru].

15      Okrem toho je potrebné pripomenúť, že povinnosť odôvodniť rozhodnutia je podstatnou formálnou náležitosťou, ktorú treba odlišovať od otázky dôvodnosti odôvodnenia súvisiacej s legálnosťou sporného aktu z meritórneho hľadiska. Odôvodnenie rozhodnutia je totiž formálnym vyjadrením dôvodov, na ktorých toto rozhodnutie spočíva. Pokiaľ sú tieto dôvody postihnuté chybami, je nimi postihnutá legálnosť rozhodnutia z meritórneho hľadiska, ale nie jeho odôvodnenie, ktoré môže byť dostatočné, aj keď obsahuje chybné dôvody (pozri rozsudok GUDDY, už citovaný, bod 17 a tam citovanú judikatúru).

16      Po prvé sa žalobkyňa domnieva, že odvolací senát neodôvodnil zamietnutie jej podrobného tvrdenia o rozhodnutiach odvolacích senátov ÚHVT vo veci uplatnenia priority alebo seniority, pričom sa týkajú takmer totožných skutočností, o aké ide v prejednávanom prípade.

17      Toto tvrdenie nemožno uznať. Odvolací senát nebol povinný preskúmať podrobne tieto rôzne rozhodnutia a okrem toho upresnil v bode 21 napadnutého rozhodnutia dôvody, pre ktoré nepovažoval rozhodnutia, na ktoré sa žalobkyňa odvoláva, za rozhodujúce. Rovnako uviedol, že tieto rozhodnutia boli „v rozpore s ustálenou praxou prvostupňových senátov [ÚHVT]“ a neboli v „súlade s platnými právnymi ustanoveniami“.

18      Po druhé si žalobkyňa myslí, že odvolací senát nesplnil svoju povinnosť odôvodnenia tým, že určil, že neexistuje pravidlo v nariadení č. 207/2009, v zmysle ktorého by bola čierno‑biela ochranná známka chránená vo všetkých farebných prevedeniach. Dopĺňa, že ak by odvolací senát preskúmal zásady práva ochranných známok Spoločenstva, ktoré často cituje v tomto kontexte, tak by musel konštatovať, že prinajmenšom „čiastočné uplatnenie seniority“ bolo v tomto prípade dôvodné.

19      Tieto tvrdenia nemožno prijať. Jednak je potrebné konštatovať, že sa odvolací senát v bode 20 napadnutého rozhodnutia neobmedzil len na potvrdenie, že „[nariadenie č. 207/2009] [nezavádza] právnu zásadu, podľa ktorej bude čierno‑biela ochranná známka chránená vo všetkých farebných prevedeniach“, ale uviedol, že „je naopak potrebné porovnať ochranné známky, ktoré boli zapísané, či farba ochrannej známky mohla, alebo nemohla patriť medzi dominantné a rozlišujúce prvky tejto ochrannej známky, ovplyvniť, alebo neovplyvniť celkové vnímanie výrobku s touto ochrannou známkou a zvýšiť, alebo znížiť podobnosť (a v dôsledku toho oblasť ochrany) v závislosti od prvkov tvoriacich odlišnú ochrannú známku“.

20      Na druhej strane tvrdenie žalobkyne, že odvolací senát bol povinný uznať prinajmenšom „čiastočné uplatnenie seniority“, spočíva v skutočnosti na kritike adresovanej odvolaciemu senátu, že poprel svoje stanovisko a nie že nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie. Je potrebné pripomenúť, že pokiaľ ide o judikatúru citovanú v bode 15 vyššie, otázka dôvodnosti odôvodnenia sa musí odlišovať od povinnosti odôvodnenia.

21      V zmysle toho, čo bolo uvedené vyššie, odvolací senát dostatočne odôvodnil dôvody, pre ktoré zamietol uznať čiastočné uplatnenie seniority skorších ochranných známok v rámci prihlášky obrazového označenia MEDINET ako ochrannej známky Spoločenstva, pričom umožnil žalobkyni brániť svoje práva a sudcovi Únie vykonať svoju kontrolu zákonnosti rozhodnutia.

22      Druhý žalobný dôvod je preto potrebné zamietnuť.

 O prvom dôvode založenom na porušení článku 34 ods. 1 nariadenia č. 207/2009

23      Najprv je potrebné poznamenať, že ak sa odvolací senát v napadnutom rozhodnutí a účastníci konania v rámci svojich spisov odvolávajú na to, že prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva je čierno‑biela, neznamená to, že ochranná známka Spoločenstva, ktorej zápis sa požaduje, má čierno‑bielu farbu, ale to, že nemá nijakú osobitnú farbu.

24      Žalobkyňa sa domnieva, že zamietnutím priznania uplatnenia seniority skoršej národnej a medzinárodnej ochrannej známky v rámci prihlášky ochrannej známky Spoločenstva MEDINET odvolací senát porušil článok 34 ods. 1 nariadenia č. 207/2009.

25      V zmysle článku 34 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 majiteľ skoršej ochrannej známky zapísanej v členskom štáte vrátane ochrannej známky zapísanej na území Beneluxu alebo zapísanej podľa medzinárodných dohôd s účinkom v členskom štáte, ktorý požiada o zápis zhodnej ochrannej známky ako ochrannej známky Spoločenstva pre zhodné tovary alebo služby, alebo niektoré z nich, pre ktoré bola zapísaná skoršia ochranná známka, si môže uplatniť pre ochrannú známku Spoločenstva nárok na senioritu skoršej ochrannej známky v tom členskom štáte, v ktorom alebo pre ktorý bola zapísaná.

26      Aby sa vyhovelo návrhu na uplatnenie seniority skoršej ochrannej známky na účely prihlášky ochrannej známky Spoločenstva, musia byť kumulatívne splnené tri podmienky: skoršia ochranná známka a prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva musia byť zhodné; tovary alebo služby, na ktoré sa vzťahuje prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva, musia byť zhodné alebo sa musia nachádzať medzi tými, na ktoré sa vzťahuje skoršia ochranná známka; majiteľ sporných ochranných známok musí byť ten istý [rozsudok Všeobecného súdu z 19. januára 2012, Shang/ÚHVT (justing), T‑103/11, bod 14].

27      Treba pripomenúť, že označenie je s ochrannou známkou zhodné, keď bez zmien či doplnení preberá všetky prvky tvoriace túto ochrannú známku alebo keď posudzované ako celok obsahuje také nepatrné rozdiely, že by si ich priemerný spotrebiteľ nemusel všimnúť (rozsudok justing, už citovaný, bod 16).

28      Podmienka zhodnosti označenia a ochrannej známky musí byť predmetom zúženého výkladu z dôvodu následkov, ktoré sú s takouto zhodnosťou spojené. V tomto prípade podľa článku 34 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 bude môcť majiteľ ochrannej známky Spoločenstva, ktorému bola uznaná seniorita skoršej ochrannej známky, v prípade, ak sa vzdá skoršej ochrannej známky alebo dovolí, aby zanikla, pokračovať v požívaní tých istých práv, aké by mal, ak by skoršia ochranná známka bola naďalej zapísaná (rozsudok justing, už citovaný, bod 17).

29      V tejto veci nie je spochybnené, že výrobky, na ktoré sa vzťahuje prihlasovaná ochranná známka, a tie, na ktoré sa vzťahuje skoršia národná a medzinárodná ochranná známka, sú zhodné. Medzi účastníkmi konania nie je sporné ani to, či sporné ochranné známky majú toho istého majiteľa.

30      Okrem toho je potrebné zdôrazniť, že skoršia národná a skoršia medzinárodná ochranná známka a prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva obsahujú spoločný slovný prvok, teda prvok „medinet“, v obrazovej forme reprezentujúci kríž, ale prvé uvedené ochranné známky majú zlatú farbu, zatiaľ čo druhá neoznačuje nijakú osobitnú farbu.

31      Žalobkyňa sa v prvom rade domnieva, že odvolací senát mal na účely overenia, či podmienky zhodnosti označenia ochrannej známky boli splnené, uplatniť zásady týkajúce sa zhodnosti označenia ochranných známok vyvinutých v rámci námietkového konania. Ďalej sa domnieva, že odvolací senát nezohľadnil rozdiel medzi objektom a rozsahom ochrany. Nakoniec nárokovanie seniority skoršej ochrannej známky neznamená, že po vzdaní sa národných práv má ochranná známka Spoločenstva svoje účinky v dotknutých krajinách s odvolaním sa na prioritu týchto národných ochranných známok. Naopak, rozsah ochrany udelenej ochrannou známkou Spoločenstva v dotknutých krajinách bude vždy závislý od rozsahu ochrany udelenej podľa ochranných známok, ktorých seniority sa domáha. Prejednávaná vec teda kladie otázku rozsahu ochrany zverenej predmetnými ochrannými známkami.

32      Pokiaľ ide o zhodnosť ochranných známok, odvolací senát sa v bode 15 napadnutého rozhodnutia domnieva, že „táto zhodnosť nie je preukázateľná, ak skoršia ochranná známka bola farebná, ale ochranná známka, ktorá bola predmetom prihlášky ako ochrannej známky Spoločenstva, nebola farebná“. Odvolací senát doplnil v bode 18 napadnutého rozhodnutia, že „uznanie platnosti priznania seniority by smerovalo v skutočnosti k nahradeniu skoršej farebnej ochrannej známky čierno‑bielou ochranou známkou, teda k zmene vyobrazenia ochrannej známky“. Nakoniec sa v bode 19 napadnutého rozhodnutia domnieva, že „predložené výňatky z registra umožňujú len nejasne rozlíšiť slovný prvok [‚medinet‘], ktorý je v prihláške ochrannej známky Spoločenstva jasne čitateľný“, a že „vo výňatkoch z registra bol tento slovný prvok jasnejší než pozadie, kým na prihláške ochrannej známky Spoločenstva bol tmavší než pozadie (čierny na bielom pozadí)“.

33      Pokiaľ ide o otázku rozsahu ochrany predmetných ochranných známok, odvolací senát v bode 20 napadnutého rozhodnutia uviedol, že „rozsah ochrany skoršej ochrannej známky alebo dokonca ochrannej známky, ktorá je predmetom prihlášky ako ochrannej známky Spoločenstva (za predpokladu, že je zapísaná neskôr), nebolo predmetom sporu v tomto prípade“, že „predmet ochrany [musel] byť rovnaký, inak by [nemohol] byť zhodný“ a že „na to [poukazoval] odkaz na rozsudok [Súdneho dvora] ‚Arthur‑et‑Félicie‘“.

34      Je potrebné pripomenúť, ako uviedol ÚHVT počas pojednávania, že „odkaz na rozsudok [Súdneho dvora] ‚Arthur‑et‑Félicie‘“ sa musí v skutočnosti chápať ako odkaz na rozsudok Súdneho dvora z 20. marca 2003, LTJ Diffusion (C‑291/00, Zb. s. I‑2799).

35      Odvolací senát okrem toho zamietol odkaz žalobkyne na rozsudok Súdu prvého stupňa z 18. júna 2009, LIBRO/ÚHVT – Causley (LiBRO) (T‑418/07, neuverejnený v Zbierke), pričom rozhodol o jeho „irelevancii za predpokladu, že tento rozsudok sa týkal… iba preskúmania pravdepodobnosti zámeny v rámci preskúmania stupňa podobnosti medzi ochrannými známkami“ (bod 20 napadnutého rozhodnutia).

36      Okrem toho podľa odvolacieho senátu:

„v rámci preskúmania uplatnenia seniority nie sú však na mieste špekulatívne úvahy o rozsahu ochrany predmetnej ochrannej známky… voči prípadným tretím ochranným známkam. Pojem zhodnosť ochranných známok sa nemusí nevyhnutne vykladať presne [tým istým] spôsobom v rámci článku 34 [nariadenia č. 207/2009] ako v rámci iných ustanovení, napríklad v rámci článku 8 ods. 1 [písm.] a) [nariadenia č. 207/2009], alebo v rámci posúdenia použitia v rovnakej forme (zapísanej) na účely článku 15 ods. 1 [tohto nariadenia]“ (bod 20 napadnutého rozhodnutia).

37      V tejto súvislosti ÚHVT vo svojej odpovedi tvrdí, že v rozpore s tým, čo tvrdila žalobkyňa, nebola judikatúra týkajúca sa uplatnenia článku 8 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 relevantná na účely uplatnenia článku 34 tohto nariadenia, keďže vnímanie spotrebiteľov, ktoré je určujúcim prvkom v námietkovom konaní, nehrá žiadnu úlohu v konaní o uplatnení seniority skoršej ochrannej známky.

38      ÚHVT však na pojednávaní uviedol, že už citovaný rozsudok LTJ Diffusion slúžil ako základ pre napadnuté rozhodnutie, ale že ak pojem zhodnosť ochranných známok, ako je definovaný v rámci uplatnenia článku 34 nariadenia č. 207/2009, môže zohľadniť vnímanie spotrebiteľa, taktiež musí zohľadniť iný prvok, teda rozsah ochrany predmetnej ochrannej známky.

39      Je potrebné pripomenúť, že definícia pojmu zhodnosť ochranných známok, vyplývajúca z už citovaného rozsudku justing (bod 16), sa inšpiruje definíciou poskytnutou Súdnym dvorom v rámci už citovaného rozsudku LTJ Diffusion (bod 54) v odpovedi na návrh na začatie prejudiciálneho konania týkajúceho sa výkladu článku 5 ods. 1 písm. a) prvej smernice Rady 89/104/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. ES L 40, 1989, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 92), ktorý zodpovedá článku 8 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009.

40      Samotný fakt, že definícia pojmu zhodnosť ochranných známok vyplývajúca z už citovaného rozsudku justing (bod 16) sa inšpiruje definíciou poskytnutou Súdnym dvorom v rámci už citovaného rozsudku LTJ Diffusion (bod 54), však nemôže spochybniť relevantnosť tejto definície na uplatnenie článku 34 nariadenia č. 207/2009. Hoci ciele článku 8 ods. 1 písm. a) a článku 34 tohto nariadenia nie sú tie isté, oba predstavujú podmienku uplatnenia zhodnosti predmetných ochranných známok. Okrem toho judikatúra týkajúca sa týchto dvoch článkov vyžaduje, aby sa pojem zhodnosť ochranných známok vykladal úzko (rozsudok LTJ Diffusion, už citovaný, bod 50, a rozsudok justing, už citovaný, bod 17).

41      Pojem používaný v odlišných ustanoveniach právneho aktu sa musí z dôvodu koherentnosti a právnej istoty, a o to viac, že je predmetom zúženého výkladu, považovať za označujúci tú istú vec nezávisle od ustanovení, v ktorých sa nachádza.

42      Hoci článok 5 ods. 1 písm. a) prvej smernice 89/104, ako aj článok 8 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009 neodkazujú výslovne na vnímanie príslušnej skupiny verejnosti, je potrebné zdôrazniť, že Súdny dvor ho v už citovanom rozsudku LTJ Diffusion zohľadnil pri upresnení svojej definície pojmu zhodnosť ochranných známok, umožňujúc dospieť k záveru o takej zhodnosti, ak táto zhodnosť predstavuje také nepatrné rozdiely, že priemerný spotrebiteľ si ich nevšimne.

43      Rovnako výklad týkajúci sa pojmu totožnosti v už citovanom rozsudku LTJ Diffusion na uplatnenie článku 5 ods. 1 písm. a) prvej smernice 89/104, totožného s článkom 8 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009, je rozhodujúci pre uplatnenie článku 34 nariadenia č. 207/2009.

44      Následne je potrebné dospieť k záveru, že odvolací senát bol povinný zachovať tú istú definíciu pojmu zhodnosti ochranných známok, ktorú vytvorila judikatúra v rámci uplatnenia článku 8 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009.

45      V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že v rozpore s tým, čo tvrdil ÚHVT počas pojednávania, bod 20 napadnutého rozhodnutia nedovoľuje dospieť k záveru, že odvolací senát skutočne zachoval definíciu pojmu zhodnosť ochranných známok, ako vyplýva z už citovaného rozsudku LTJ Diffusion (bod 54). Pokiaľ odvolací senát odkazuje na tento rozsudok pre potvrdenie, že predmet ochrany musí byť ten istý, aby mal takú zhodnosť, uvádza na účely toho istého bodu, že pojem zhodnosť nachádzajúca sa v článku 34 nariadenia č. 207/2009 sa nemusí nevyhnutne vykladať rovnakým spôsobom ako v rámci článku 8 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia.

46      Táto chyba však nespôsobuje nesprávnosť odôvodnenia podaného v napadnutom rozhodnutí, keďže je zjavné pri čítaní všetkých dôvodov napadnutého rozhodnutia, že závery odvolacieho senátu sú v súlade s definíciou podanou Všeobecným súdom v bode 27 vyššie.

47      Pokiaľ ide o rozsah ochrany predmetných ochranných známok, v rozpore s tým, čo tvrdí ÚHVT, nejde o prvok, ktorý sa musí zohľadniť v rámci preskúmania uplatnenia seniority skoršej ochrannej známky. Ako je uvedené v bode 26 vyššie, jednou z podmienok preskúmaných ÚHVT na priznanie alebo nepriznanie takéhoto uplatnenia je zhodnosť predmetných ochranných známok. Preskúmanie takejto zhodnosti predpokladá porovnanie základných prvkov predmetnej ochrannej známky a nie posúdenie alebo porovnanie rozsahu ochrany, ktorú tieto ochranné známky majú alebo by mohli mať a ktorá sa môže meniť v závislosti od jednotlivých ustanovení nariadenia č. 207/2009.

48      Po druhé sa žalobkyňa domnieva, že v zmysle smerníc týkajúcich sa konania na ÚHVT (časť B, bod 5.5) neexistuje zjavný rozdiel medzi spornými ochrannými známkami, ktorý by odôvodňoval zamietnutie uplatnenia seniority skoršej ochrannej známky. Nielen že totiž čierno‑biela prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva zahŕňa ako „maior“ „svetlozlatú“ farbu skoršej národnej a medzinárodnej ochrannej známky, ktorá bola „minor“, ale okrem toho prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva jednoznačne obsahuje všetky prvky tvoriace skoršie národné a medzinárodné ochranné známky. Nakoniec, neexistuje rozdiel z fonetického a koncepčného hľadiska.

49      Je potrebné poznamenať, že je nesporné medzi účastníkmi konania, že predmetné ochranné známky predstavujú zakaždým slovný prvok „medinet“ v obrazovej forme predstavujúcej kríž. Rovnako otázka, ktorá sa vynára, je otázka, či rozdiel medzi týmito ochrannými známkami vyplývajúci z faktu, že skoršia národná a medzinárodná ochranná známka je v zlatej farbe, zatiaľ čo prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva neoznačuje nijakú farbu, je taký, že sa tieto ochranné známky nemôžu považovať za zhodné.

50      V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že hoci smernice týkajúce sa konaní na ÚHVT, čo sa týka článku 34 nariadenia č. 207/2009, upresňujú, že „pokiaľ ide o obrazové ochranné známky, prieskumový pracovník podáva námietku, či je vzhľad ochranných známok charakterizovaný zjavnou rozdielnosťou“, tieto smernice predstavujú len kodifikáciu postupov, ktorými sa chce ÚHVT sám riadiť [pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 12. mája 2009, Jurado Hermanos/ÚHVT (JURADO), T‑410/07 R, Zb. s. II‑1345, bod 20, a rozsudok Všeobecného súdu zo 7. júla 2010, Valigeria Roncato/ÚHVT – Roncato (CARLO RONCATO), T‑124/09, neuverejnený v Zbierke, bod 27].

51      Následne, nie pokiaľ ide o tieto smernice, ale pokiaľ ide o judikatúru uvedenú v bode 27 vyššie, je potrebné overiť, či tento rozdiel farby je tak nepodstatný, že predmetné ochranné známky sa musia považovať za zhodné.

52      Vo všeobecnosti treba potvrdiť, že skutočnosť, či je ochranná známka zapísaná vo farbe, alebo neoznačuje osobitne farbu, sa nemôže považovať za zanedbateľný prvok v očiach spotrebiteľa. Dojem zanechaný ochrannou známkou je odlišný podľa toho, či je táto známka vo farbe, alebo neoznačuje nijakú osobitnú farbu.

53      V tejto súvislosti rozsudok uvedený žalobkyňou v žalobe, podľa ktorého ak „skoršia ochranná známka neoznačuje nijakú osobitnú farbu, jej ochrana sa týka aj farebných kombinácií“ (rozsudok LiBRO, už citovaný, bod 65), nie je rozhodujúci v prejednávanom prípade, keďže, ako sa uvádza v bode 47 vyššie, rozsah ochrany ochranných známok nie je prvkom, ktorý treba zohľadniť v rámci preskúmania uplatnenia seniority. V každom prípade je potrebné z tohto rozsudku vyvodiť, že rozsah ochrany ochrannej známky Spoločenstva označujúci farbu je odlišný od rozsahu ochrany ochrannej známky Spoločenstva, ktorá neoznačuje nijakú osobitnú farbu.

54      Následne je potrebné uviesť, že odvolací senát sa oprávnene domnieval, že predmetné ochranné známky neboli zhodné.

55      Tento záver nemôže byť spochybnený inými argumentmi uvedenými žalobkyňou.

56      V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že žalobkyňa si myslí, že rozhodnutie EX‑03‑5 z 20. januára 2003 predsedu ÚHVT o formálnych podmienkach týkajúcich sa uplatnenia seniority alebo priority, pravidlo 15 ods. 2 písm. e) a pravidlo 103 ods. 2 písm. e) nariadenia Komisie (ES) č. 2868/95 z 13. decembra 1995, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 40/94 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. ES L 303, s. 1; Mim. vyd. 17/009, s. 189), uvádzané odvolacím senátom na zodpovedanie otázky, v akom rozsahu môže seniorita skoršej farebnej ochrannej známky byť uplatnená v rámci prihlášky čierno‑bielej ochrannej známky Spoločenstva, nie sú rozhodujúce. V každom prípade, podľa žalobkyne, odvolací senát porušil hierarchiu noriem tým, že vychádzal z administratívnych pravidiel pri výklade práva Spoločenstva v oblasti ochranných známok.

57      Je potrebné uviesť, pokiaľ ide o akty uvedené v bode 56 vyššie, že odvolací senát po tom, čo v bode 15 napadnutého rozhodnutia pripomenul, že farebná ochranná známka nebola zhodná s čierno‑bielou ochrannou známkou, spresnil, že „preto článok 3 ods. 3 rozhodnutia EX‑03‑5 vyžadoval, ak bola skoršia ochranná známka farebná, dôkaz (výpis registra) skoršej ochrannej známky tiež vo farbe“ (bod 16 napadnutého rozhodnutia), a že „rovnako, v rámci medzinárodného zápisu, ktorý predpokladá zhodnosť so základnou ochrannou známkou, sa vyžaduje, že pokiaľ bola táto ochranná známka farebná, medzinárodná prihláška je tiež vo farbe“, a že „farebné rozmnožovanie ochrannej známky bolo tiež potrebné v rámci pravidla 15 ods. 2 písm. e) nariadenia č. 2868/95“ (bod 17 napadnutého rozhodnutia).

58      Z predchádzajúceho bodu vyplýva, že odvolací senát nevychádzal z aktov uvedených v bode 56 vyššie na účely podania výkladu článku 34 nariadenia č. 207/2009, ale iba ich uviedol na účely doplnenia svojej úvahy, podľa ktorej predstavuje farba ochrannej známky jej dôležitý prvok, osobitne v rámci preskúmania uplatnenia seniority skoršej ochrannej známky v rámci prihlášky označenia ako ochrannej známky Spoločenstva, pre ktorú sa požaduje prísna zhoda týchto ochranných známok.

59      Rovnako na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, odvolací senát neporušil hierarchiu noriem a mohol oprávnene citovať tieto odlišné ustanovenia na účely použitia výkladu, ktorý je daný v článku 34 nariadenia č. 207/2009.

60      Žalobkyňa sa domnieva, že odvolací senát mal zohľadniť skoršie rozhodnutia odvolacieho senátu ÚHVT, v ktorých bolo schválené uplatnenie seniority skoršej ochrannej známky, ak je rozdielnosť medzi prihlasovanou ochrannou známkou a skoršou ochrannou známkou slabá.

61      Za týchto okolností treba pripomenúť, že ÚHVT je povinný vykonávať svoje právomoci v súlade so všeobecnými zásadami práva Únie. Pokiaľ ide o zásadu rovnosti zaobchádzania a zásadu riadnej správy vecí verejných, ÚHVT je povinný v rámci pokynov o prihláške ochrannej známky Spoločenstva zohľadňovať už prijaté rozhodnutia o podobných prihláškach a s mimoriadnou pozornosťou skúmať, či je, alebo nie je potrebné rozhodnúť rovnako, ale uplatnenie týchto zásad sa musí zosúladiť s dodržaním zásady zákonnosti [pozri rozsudok Všeobecného súdu z 22. mája 2012, Sport Eybl & Sports Experts/ÚHVT – Seven (SEVEN SUMMITS), T‑179/11, neuverejnený v Zbierke, bod 68 a tam citovanú judikatúru].

62      Okrem toho z dôvodov právnej istoty a konkrétne riadnej správy vecí verejných musí byť skúmanie akejkoľvek prihlášky veľmi prísne a úplné, aby sa predišlo tomu, že ochranné známky budú zapísané nenáležite. Toto skúmanie sa musí vykonať v každom konkrétnom prípade (pozri rozsudok SEVEN SUMMITS, už citovaný, bod 69 a citovanú judikatúru).

63      V tomto prípade je potrebné zdôrazniť, že odvolací senát v bode 21 napadnutého rozhodnutia považoval skoršie rozhodnutia uvedené žalobkyňou za „v rozpore s ustálenou praxou prvostupňových senátov [ÚHVT], ale taktiež za nezlučiteľné s platnými právnymi ustanoveniami“. Doplnil, že „[buď veci uvedené žalobkyňou neboli porovnateľné a v tomto prípade nebolo potrebné, aby sa posudzovali zhodným spôsobom, alebo boli porovnateľné a v tomto prípade prevažuje zásada zákonnosti konania [ÚHVT] a neexistuje právo opakovať chybné rozhodnutia“.

64      Odvolací senát okrem toho zohľadnil staršie rozhodnutia. Preštudoval ich a uviedol, že nebolo potrebné rozhodnúť rovnakým spôsobom, keďže tieto veci buď neboli porovnateľné, alebo boli v rozpore so zásadou zákonnosti. Z toho vyplýva, že odvolací senát prijal rozhodnutie v súlade s judikatúrou citovanou v bodoch 61 a 62 vyššie.

65      V každom prípade je potrebné zdôrazniť, že skutočnosť, že skoršia národná a medzinárodná ochranná známka je farebná, hoci prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva neoznačuje nijakú osobitnú farbu, nepredstavuje nepodstatný rozdiel, ako to bolo stanovené v bode 52 vyššie.

66      Nakoniec žalobkyňa tvrdí, že priznanie práva uplatnenia seniority skoršej ochrannej známky neprináša prihlasovanej ochrannej známke výhodu priority skoršej ochrannej známky, ale dovoľuje žalobkyni iba konať proti tretím ochranným známkam Spoločenstva alebo národným ochranným známkam, ktoré boli podané po prihláške skoršej národnej ochrannej známky a skoršej medzinárodnej ochrannej známky, ktorých je majiteľkou, ale pred podaním prihlášky ochrannej známky Spoločenstva, na základe týchto skorších ochranných známok združených pod „hlavičkou“ ochrannej známky Spoločenstva, ako sa prezentujú. Odvolací senát mal dospieť k záveru o „čiastočnom uplatnení seniority“, ktorý mu dovolil dovolávať sa v dotknutých krajinách seniority farebných ochranných známok a nie seniority ochranných známok Spoločenstva čierno‑bieleho zobrazenia.

67      ÚHVT považuje toto tvrdenie za neprípustné, pretože bolo po prvýkrát uvedené v žalobe a je spôsobilé zmeniť predmet sporu v prejednávanej veci pred odvolacím senátom. V každom prípade by viedlo priznanie „čiastočného uplatnenia seniority“ k zmene predmetu ochrannej známky, čo je nemožné.

68      V tejto súvislosti tvrdenie žalobkyne aj za predpokladu, že by bolo prípustné, nemožno uznať. Uznanie takéhoto tvrdenia by malo za následok vyprázdnenie zmyslu požiadavky zhodnosti ochrannej známky stanovenej v článku 34 ods. 1 nariadenia č. 207/2009. Ak by sa odôvodnenie žalobkyne malo akceptovať, bolo by možné uplatniť senioritu skoršej ochrannej známky, aj keby bola prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva úplne odlišná, keďže ako zdôraznila žalobkyňa, majiteľ ochranných známok by založil svoje odvolanie v období plynúcom medzi dátumom prihlášky skoršej ochrannej známky a dátumom prihlášky ochrannej známky Spoločenstva na skoršej ochrannej známke, aká bola zapísaná pôvodne. Požiadavka zhodnosti ochranných známok by nebola opodstatnená.

69      Okrem toho možnosť spoľahnúť sa na čiastočnú senioritu skoršej národnej ochrannej známky v článku 34 nariadenia č. 207/2009 nie je stanovená. Článok 34 tohto nariadenia sa vykladá doslovne, a preto Všeobecný súd takémuto návrhu nemôže vyhovieť (pozri v tomto zmysle rozsudok justing, už citovaný, bod 43).

70      Vzhľadom na to, čo bolo uvedené vyššie, je potrebné prvý žalobný dôvod zamietnuť.

 O treťom dôvode založenom na porušení článku 77 nariadenia č. 207/2009

71      V zmysle článku 77 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 vykoná ÚHVT ústne konania, ak usúdi, že by mohli byť účelné, či už z vlastného podnetu, alebo na žiadosť ktoréhokoľvek účastníka konania.

72      V tejto súvislosti má odvolací senát priestor na voľné uváženie, pokiaľ ide o otázku, či je ústne konanie pred ním skutočne potrebné [pozri rozsudok Všeobecného súdu z 3. februára 2011, Gühring/ÚHVT (kombinácie kručinkovožltej a striebrosivej farby a kombinácie okrovožltej a striebrosivej farby), T‑299/09 a T‑300/09, neuverejnený v Zbierke, bod 34 a tam citovanú judikatúru].

73      Žalobkyňa tvrdí, že ústne konanie pred odvolacím senátom by bolo účelné na podrobné prebratie právnej situácie v prejednávanej veci. Podľa nej nezohľadnením prvku užitočnosti stanoveného v článku 77 nariadenia č. 207/2009 a „donútením“ podať žalobu na Všeobecný súd porušil odvolací senát tento článok.

74      Zo spisu a napadnutého rozhodnutia však vyplýva, že odvolací senát disponuje všetkými potrebnými informáciami na účely odôvodnenia výroku tohto rozhodnutia. Pokiaľ ide osobitne o dôvod žaloby, podľa ktorého by pojednávanie odvolaciemu senátu dovolilo preskúmať otázku, či zobrazenie ochrannej známky neoznačujúcej nijakú osobitnú farbu môže zahŕňať tie ochranné známky, ktoré označujú jednu farbu, alebo či môže byť uznaná aspoň čiastočná seniorita, je potrebné konštatovať, že žalobkyňa nepreukázala, v akom rozsahu by ústne vyjadrenia k tomuto bodu, ktoré by sa pridali k spresneniam už podaným v písomnom návrhu pred odvolacím senátom, zabránili prijatiu takéhoto výroku.

75      Vzhľadom na vyššie uvedené treba tretí žalobný dôvod a v dôsledku toho aj žalobu ako celok zamietnuť.

 O trovách

76      Podľa článku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

77      Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania v súlade s návrhmi ÚHVT.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (piata komora)

rozhodol a vyhlásil:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      Franz Wilhelm Langguth Erben GmbH & Co. KG je povinná nahradiť trovy konania.

Papasavvas

Vadapalas

O’Higgins

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 20. februára 2013.

Podpisy


*Jazyk konania: nemčina.